Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/827/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614213657 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614213657.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v M., Z. č. XXX/XX, zastúpeného právnym zástupcom Consilior Iuris s.r.o., IČO: 47231157, so sídlom v Bratislave, Miletičova č. 23, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Róbert Dupkala, advokát a konateľ, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorého pred súdom koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova č. 2, o náhradu majetkovej škody s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 9C/128/2014-80 zo dňa 17.07.2015, ako súdu prvej inštancie, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“). 1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu proti žalovanému o zaplatenie sumy 22.405,44 € s príslušenstvom z titulu majetkovej škody s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol (prvý výrok) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok). 1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého uznesením vyšetrovateľa OR PZ Lučenec zo dňa 23.10.2009 bolo začaté trestné stíhanie a žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona; uznesenie obsahovalo poučenie o možnosti podať proti vzneseniu obvinenia sťažnosť do troch dní od oznámenia; uznesenie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 01.11.2010, ale sťažnosť proti nemu nepodal a teda nebolo zrušené; dňa 11.11.2010 doručil prokurátor súdu obžalobu na žalobcu; rozsudkom zo dňa 01.03.2011 bol žalobca oslobodený spod obžaloby, pretože prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil spod obžaloby; tvrdené marenie výkonu úradného rozhodnutia zo strany žalobcu malo spočívať v jazde osobným motorovým vozidlom v rámci autoškoly napriek tomu, že rozhodnutím o priestupku zo dňa 19.03.2008 mal byť žalobcovi okrem iného uložený zákaz vedenia motorových vozidiel na dobu 24 mesiacov; predmetné rozhodnutie o priestupku však nikdy nenadobudlo právoplatnosť a konanie o priestupku bolo rozhodnutím OR PZ Lučenec, Okresný dopravný inšpektorát, zo dňa 03.10.2011 zastavené. 1.3 Podľa právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie neboli splnené podmienky na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, pretože žalobca nepodal proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť a súd prvej inštancie v predmetnom spore nevidel ani prípad hodný osobitného zreteľa, v ktorom by sa splnenie tejto podmienky nevyžadovalo; súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že „zákonodarca v ustanovení § 6 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov len všeobecne definoval prípady výnimky zo splnenia povinnosti podania riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu v prípadoch hodných osobitného zreteľa; vo všeobecnosti možno ustáliť, že by sa malo jednať o prípady, keď podanie riadneho opravného prostriedku bolo spôsobené skutkovým alebo právnym stavom, ktorý vylučoval alebo znemožňoval jeho podanie; malo by sa jednať o okolnosti na strane žalobcu (napríklad náhla nevyhnutná hospitalizácia v zdravotníckom zariadení, prípadne iné závažné ochorenie, ktoré by mu znemožňovalo pohyb, obmedzenie alebo strata procesnej spôsobilosti) alebo na strane orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal (nesprávne poučenie o možnosti podania opravného prostriedku)“ a na základe toho vyhodnotil, že „žalobca v čase, keď mu bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia nebol hospitalizovaný v nemocnici, netrpel závažným ochorením, v podaní sťažnosti proti uzneseniu mu nebránila žiadna objektívna prekážka; za takú nemožno považovať skutočnosť, že v čase, keď prebral uznesenie do vlastných rúk, neuzavrel splnomocnenie so žiadnym advokátom; dôvody hodné osobitného zreteľa neboli zistené ani na strane orgánu, ktorý uznesenie vydal; poverený príslušník policajného zboru žalobcu riadne poučil písomne, keď uviedol, že proti uzneseniu o vznesení obvinenia je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať do troch dní od oznámenia poverenému príslušníkovi policajného zboru; bez podanej sťažnosti, ak neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, nemožno žalobcovi priznať náhradu škody súvisiacu s nezákonným rozhodnutím“ a preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 1.4 Súd prvej inštancie rozhodol predovšetkým s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 a plne úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože si žiadne trovy konania neuplatnil. 2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.). 2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 03.08.2015. Rozsudku súdu prvej inštancie vyčítal nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016) a nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov (§ 205 ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016). Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v jeho prospech nevidel prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 6 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z., v ktorom by sa nevyžadovalo splnenie podmienky podania sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia; sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal z dôvodu, že považoval predchádzajúce rozhodnutie o priestupku za právoplatné vrátane sankcie zákazu viesť motorové vozidlá na dobu dvoch rokov a preto sa domnieval, že predmetný prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia spáchal; podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia považoval za tejto situácie za formalitu, ktorá nemôže jeho situáciu napraviť; skutočnosť, že predmetné rozhodnutie o priestupku nie je právoplatné a bolo vydané v rozpore so zákonom vyšla najavo až v priebehu hlavného pojednávania; na základe požiadavky obhajoby bol zabezpečený priestupkový spis a vypočutí svedkovia, keď až vykonanie týchto dôkazov spolu s výsluchmi príslušníkov policajného zboru, ktorí realizovali predmetné priestupkové konanie, viedlo prokurátora k ustúpeniu spod obžaloby; na okolnosť, že mu v priestupkovom konaní nebola zákonným spôsobom uložená sankcia neprihliadol poverený príslušník policajného zboru, ktorý vydal uznesenie o vznesení obvinenia a ani prokurátor, ktorý podal obžalobu na súd; uvedené okolnosti predstavujú podľa žalobcu dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 6 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel, resp. aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.08.2015 k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s odvolaním žalovaného, pretože napadnutý rozsudok považoval za zákonný a vecne správny a preto nie súd dôvody na jeho zmenu ani zrušenie a vrátenie sporu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2.3 Vyjadrenie žalovaného doručil súd prvej inštancie žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu na vedomie. 3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.). 3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.). 4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu uvedené v odvolaní ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k názoru, že v prípade žalobcu nejde o prípad hodný osobitného zreteľa, v ktorom sa nevyžaduje splnenie podmienky vyčerpania riadneho opravného prostriedku podľa § 6 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z.; v tomto smere si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 4.6 Pokiaľ ide o zistený skutkový stav ohľadne predmetného trestného stíhania žalobcu tento popísal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku a ako taký nebol medzi stranami sporný. Vzhľadom na rozsah podaného odvolania a uplatnené odvolacie dôvody žalobcu je pre odvolací súd zo skutkového hľadiska v prejednávanom spore rozhodujúce, že proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal žalobca sťažnosť ako riadny opravný prostriedok a uznesenie o vznesení obvinenia žalobcu nebolo pre nezákonnosť zrušené, hoci uvedené rozhodnutie označil za nezákonné rozhodnutie a odvodzoval od neho uplatnený nárok na náhradu majetkovej škody s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy. 4.7 Vo všeobecnosti štát (žalovaný) zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci (§ 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z.), pričom pod výkonom verejnej moci sa rozumie rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (§ 2 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z.) a za orgán verejnej moci sa považuje aj štátny orgán (§ 2 písm. b/ bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z.); štát (žalovaný) za podmienok stanovených zákonom zodpovedá za škodu spôsobenú okrem iného aj nezákonným rozhodnutím (§ 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z.) a svojej zodpovednosti sa nemôže zbaviť (§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.); na základe uvedeného štát (žalovaný) v zásade zodpovedá aj za škodu spôsobenú orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením obvineného; na vznik zodpovednosti štátu (žalovaného) za škodu, (resp. nemajetkovú ujmu) z titulu nezákonného rozhodnutia je nevyhnutné súčasné splnenie zákonných predpokladov, ktorými sú (1) nezákonné rozhodnutie, (2) vznik škody (resp. nemajetkovej ujmy) a (3) príčinná súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody (resp. nemajetkovej ujmy); nezákonným rozhodnutím treba v tejto súvislosti rozumieť predovšetkým rozhodnutie orgánu verejnej moci vydané v medziach jeho právomoci, ktoré bolo na základe opravného prostriedku poškodeného (t.j. z hľadiska prejednávanej veci na základe sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia podanej žalobcom) príslušným orgánom zrušené pre nezákonnosť (§ 5 ods. 1, § 6 ods. 1 až 4 zákona č. 514/2003 Z. z.); z uvedeného vyplýva, že len rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom možno považovať za nezákonné rozhodnutie v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z. ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu (žalovaného) za škodu, t.j. bez zrušenia rozhodnutia pre nezákonnosť chýba jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu (žalovaného) za škodu, pričom samotnú nezákonnosť rozhodnutia nemôže súd v spore o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. skúmať ako predbežnú (prejudiciálnu) otázku, pretože ju už vyriešil príslušný orgán v zrušujúcom rozhodnutí na základe opravného prostriedku poškodeného a týmto rozhodnutím je súd podľa § 6 ods. 1 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z. viazaný (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/27/2011 zo dňa 20.03.2012, sp. zn. 6Cdo/103/2011 zo dňa 30.04.2013 alebo sp. zn. 4MCdo/20/2009 zo dňa 30.05.2011). 4.8 V prejednávanom spore uplatnil žalobca proti žalovanému nárok na náhradu škody s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. z titulu nezákonného rozhodnutia podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. (uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 23.10.2009); zo zistených skutkových okolností vyplýva, že žalobca bol stranou v predmetnom trestnom stíhaní, v ktorom mu bolo vznesené obvinenie (§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.); proti uzneseniu o vznesení obvinenia však žalobca nepodal sťažnosť ako riadny opravný prostriedok a toto rozhodnutie nebolo zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti; odvolací súd preto súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi nepredstavuje nezákonné rozhodnutie ako jeden z predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu s príslušenstvom a nemajetkovú ujmu, čo predstavuje samostatný a dostatočný dôvod na zamietnutie žaloby žalobcu v celom rozsahu. 4.9 Žalobca v podanom odvolaní vytýkal napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie výlučne jeho právne posúdenie ohľadne absencie prípadu osobitného zreteľa podľa § 6 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z., keď týmto odvolacím dôvodom bol odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.) a z iných hľadísk nebol oprávnený napadnutý rozsudok posudzovať. Právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k absencii prípadu hodného osobitného zreteľa podľa § 6 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z. na strane žalobcu je v súlade so súdnou praxou citovanou súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, podľa ktorej „o prípady hodné osobitného zreteľa sa vo všeobecnosti jedná v prípadoch, keď nepodanie riadneho opravného prostriedku bolo spôsobené skutkovým alebo právnym stavom, ktorý vylučoval alebo znemožňoval jeho podanie; malo by sa jednať o okolnosti na strane účastníka, t.j. napríklad náhla nevyhnutná hospitalizácia v zdravotníckom zariadení, obmedzenie alebo strata procesnej spôsobilosti a podobne alebo na strane orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal, t.j. napríklad nesprávne poučenie o možnosti podania opravného prostriedku, diskriminácia a podobne“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/171/2009 zo dňa 29.04.2010); z podstaty veci vyplýva, že aplikácia ustanovenia § 6 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z. bude prichádzať do úvahy len vo výnimočných prípadoch, v ktorých sa vyskytnú osobitné skutkové alebo právne okolnosti ospravedlňujúce nesplnenie podmienky podania riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu; rozhodujúci pritom bude stav v čase plynutia zákonnej lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku; okolnosti osobitného zreteľa ako súčasť skutkových okolností bude súd konajúci o náhrade škody skúmať perspektívne, t.j. z hľadiska informácií, ktorými v čase plynutia zákonnej lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia poškodený disponoval alebo pri vynaložení náležitej starostlivosti v zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) mohol poškodený disponovať a nie retrospektívne, t.j. z hľadiska informácií dostupných v čase rozhodovania o náhrade škody od štátu. Na základe vyššie uvedeného ani odvolací súd neidentifikoval na strane žalobcu také okolnosti, ktoré by mu počas plynutia zákonnej lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku objektívne bránili v podaní sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, keď jeho subjektívna nevedomosť o tom, že rozhodnutie o priestupku zo dňa 19.03.2008 nie je právoplatné, nebolo takouto objektívnou skutočnosťou. 4.10 Pre úplnosť odvolací súd navyše dodáva, že absencia zákonného predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu v podobe nezákonného rozhodnutia v prejednávanom spore ťažiskovo vyplýva z ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., pretože uznesenie o vznesení obvinenia je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť (§ 184 ods. 2 Trestného poriadku; § 185 ods. 2 Trestného poriadku; § 206 Trestného poriadku), zákon však aj v tomto ustanovení pre záver o nezákonnosti rozhodnutia bezpodmienečne vyžaduje zrušenie takéhoto rozhodnutia príslušným orgánom pre nezákonnosť na základe riadneho opravného prostriedku, ktorá skutočnosť na základe skutkových zistení prejednávaného sporu nebola splnená. V neposlednom rade je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 ods. 1 C.s.p.) a v podanom odvolaní žalobca nesúhlasil len s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne absencie prípadu osobitného zreteľa na strane žalobcu podľa § 6 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z. a iné skutkové alebo právne pochybenia napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nevyčítal, t.j. najmä nenapadol právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne absencie jedného z predpokladov zodpovednosti žalovaného za uplatnenú škodu (nezákonné rozhodnutie), keď nad rozsah odvolania nemohol toto právne posúdenie preskúmať ani odvolací súd. 5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.). 5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. 6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.). 6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že v prejednávanom spore rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Vzhľadom na vyššie uvedené (body 4.7 až 4.10 odôvodnenia) je však právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie správne. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní vyčítal súdu prvej inštancie aj nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), tento odvolací dôvod žiadnym spôsobom nekonkretizoval a preto nebolo možné sa ním bližšie zaoberať. 7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).