Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/63/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614214124 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614214124.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. nad A. XXX, zastúpeného C. kancelária Gereg & Messingerová, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Horná Strieborná 4, IČO: 47 253 011, proti žalovaným 1/ Slovenskej republike, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra SR, so sídlom Bratislava, Štúrova 2, 2/ Generálnej prokuratúre SR, so sídlom Bratislava, Štúrova 2, o náhradu škody 5.156,30 EUR a nemajetkovej ujmy 100.000 EUR, na odvolanie žalobcu a žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/131/2014 -328 zo dňa 09. 12. 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi majetkovú ujmu (náhradu škody) 5.037,10 EUR, nemajetkovú ujmu 4.800,- EUR v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a ktorým vo zvyšku žalobu na zaplatenie nemajetkovej ujmy po výšku 95.200 EUR ako aj v súvisiacom výroku, ktorým uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu trovy svedočného vo výške 61,65 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e . Strany sporu nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými okresný súd zamietol žalobu proti žalovanému 1/ o zaplatenie majetkovej ujmy po výšku 119,20 EUR a zamietol žalobu proti žalovanému 2/, ostáva týmto rozhodnutím nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi majetkovú ujmu 5.037,10 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku, po výšku 119,20 EUR žalobu proti žalovanej 1/ zamietol, ďalej uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu 4.800,- EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku, po výšku 95.200,- EUR žalobu proti žalovanej 1/ zamietol. Žalobu žalobcu proti žalovanej v rade 2/ v celom rozsahu zamietol. Žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 61,65 EUR na účet okresného súdu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o trovách strán sporu si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd vychádzal z toho, že žalobca uplatnil náhradu škody voči Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom vnútra SR ako aj voči Generálnej prokuratúre SR. Nárok odvodzoval z trestného spisu ORP-926/OEK-LC-04 a právoplatného rozsudku Okresného súdu Lučenec z 23. 11. 2011 v konaní sp. zn. 22T/236/2008, ktorým bol žalobca spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že skutok pre ktorý bol trestne stíhaný nie je trestným činom. Uvedený rozsudok bol potvrdený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2 To 40/11 z 24. 03. 2011, ktorým bolo odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuté. Žalobca požadoval náhradu škody pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia v sume 5.156,30 EUR a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- EUR. Z trestného spisu vyplývalo, že Okresný súd Lučenec rozsudkom sp. zn. 2T/188/2005 z 21. 02. 2006 uznal Z. Y. za vinného z trestných činov marenia výkonu úradného rozhodnutia a krádeže podľa § 171 ods. 1 písm. c) a § 247 ods. 1, ods. 5 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody na 3 roky so zaradením do I. NVS. Na základe odvolania obžalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím sp. zn. 5To 165/06 z 17. 07. 2007 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil prokurátorovi na došetrenie. Prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec podal druhý krát obžalobu na Z. Y. dňa 16. 10. 2008, o ktorej Okresný súd Lučenec rozhodol rozsudkom sp. zn. 22T/236/2008 z 08. 09. 2008 tak, že žalovaného uznal za vinného. Uvedený rozsudok Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 2To 337/09 zo 17. 12. 2009 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd Lučenec ďalším rozsudkom sp. zn. 22T/236/2008 z 10. 06. 2010 žalovaného znovu uznal za vinného a na základe jeho odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 2To 265/10 z 09. 09. 2010 rozsudok okresného súdu znovu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Napokon rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/236/2008 z 23. 11. 2010 bol žalobca spod obžaloby oslobodený a odvolanie prokurátora Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 2 To 40/11 z 24. 03. 2011 ako nedôvodné zamietol. 2. Okresný súd pokračoval v konaní so žalovanou 1/ Slovenskou republikou, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra. Žalovaná v rade 1/ namietala, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený nie z dôvodu, že sa skutok nestal, ale že nie je trestným činom, z čoho vyvodzovala, že trestné stíhanie si žalovaný privodil sám svojím protiprávnym konaním. Priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala na posun v ustálenej judikatúre vyjadrenej nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2013-50 z 13. 11. 2013, podľa ktorého uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z toho dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Generálna prokuratúra namietala, aby konala v mene štátu, lebo za nezákonné rozhodnutie sa považuje uznesenie o vznesení obvinenia a sťažnosť obvineného bola zamietnutá. 3. Okresný súd uviedol, že zodpovednosť štátu predpokladá preukázanie nezákonného rozhodnutia, škodu a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Pasívna legitimácia štátu je nespochybniteľná. Zák. č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť. Rozhodujúcim kritériom je výsledok konania vedeného orgánom verejnej moci. Posúdenie toho, ktorý orgán je príslušný konať za Slovenskú republiku má len procesný význam. Kto má zastupovať štát, musí vyriešiť súd. Pri tomto určení vychádzal z uznesenia OR PZ Lučenec ČVS: ORP-926/OEK-LC-2004 z 23. 03. 2005, ktorým bolo proti žalobcovi začaté trestné stíhanie pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia a z uznesenia zo dňa 28. 06. 2005, ktorým bol žalobca trestne stíhaný pre trestný čin krádeže. Žalobca splnil podmienku podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., lebo uznesenia o vznesení obvinenia napadol sťažnosťou a tieto sťažnosti boli prokurátorom zamietnuté. Účinky zrušení uznesení o vznesení obvinenia nastali právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/236/2008 z 23. 11. 2010, ktorým bol žalobca spod obžaloby oslobodený. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zák. č. 514/2003 Z. z. za žalovanú Slovenskú republiku má konať Generálna prokuratúra SR. Žalobca splnil podmienku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, o ktoré požiadal Ministerstvo spravodlivosti, ktoré vec postúpilo na vybavenie Ministerstvu vnútra a to Generálnej prokuratúre. Generálna prokuratúra žalobcovi oznámila dňa 17. 01. 2012, že žiadosť považovala za nedôvodnú. 4. Okresný súd zistil, že škoda žalobcovi vznikla nezákonným rozhodnutím, pre ktoré bol trestne stíhaný. Uviedol, že právna zástupkyňa žalobcu Mgr. Viktória Hellenbart vyúčtovala odmenu za úkony právnej služby od 04. 04. 2005 do 21. 02. 2006 v sume 19.106,- Sk a paušálne náhrady v sume 1.678 Sk. Uvedené trovy žalobca uhrádzal zálohovými platbami dňa 04. 04. 2005 v sume 3.753 Sk, dňa 28. 07. 2005 v sume 4.000 Sk, dňa 18. 10. 2005 v sume 5.000 Sk, 20. 02. 2006 v sume 5.991 Sk a 06. 04. 2006 v sume 2.040 Sk. Advokátovi JUDr. Jánovi Geregovi žalobca uhradil odmenu za úkony právnej služby od 23. 06. 2006 do 24. 03. 2011, cestovné náklady v sume 654,08 EUR a náhradu za stratu času 960,78 EUR. Spolu žalobca uhradil advokátovi trovy právneho zastúpenia 4.471,94 EUR vrátane DPH v sume 745,32 EUR zálohovými platbami tak, že dňa 03. 03. 2006 uhradil sumu 25.000 Sk, dňa 28. 03. 2006 uhradil sumu 4.000 Sk, dňa 12. 05. 2008 uhradil sumu 29.750 Sk, dňa 24. 08. 2009 uhradil sumu 253,49 EUR, dňa 10. 11. 2009 sumu 364,26 EUR. dňa 16. 12. 2009 sumu 111,72 EUR, dňa 26. 02. 2010 sumu 111,72 EUR, dňa 17. 05. 2010 sumu 259,81 EUR a 137,31 EUR, dňa 09. 09. 2010 uhradil sumu 635,50 EUR, dňa 05. 01. 2011 sumu 115,88 EUR a dňa 24. 03. 2011 uhradil sumu 500,- EUR. Z vyúčtovania trov obhajoby v trestnom konaní okresný súd zistil, že boli vyúčtované v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Zistil, že úkony právnej služby označené ako porada s klientom zo dňa 10. 11. 2008 v sume 52,71 EUR a zo dňa 07. 09. 2009 v sume 57,95 EUR neboli účelne uplatnené a ďalej zistil nesprávne účtovanie úkonov zo dňa 11. 11. 2008 a 22. 04. 2010, pri ktorých mal obhajca nárok len na odmenu vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby odmeny, pri ktorých mu prináleží za úkon zo dňa 11. 11. 2008 odmena vo výške 19,78 EUR, a nie v sume 26,35 EUR, a za úkon zo dňa 22. 04. 2010 v sume 22,54 EUR, a nie v sume 30,05 EUR. Vzhľadom na uvedené priznal žalobcovi ako vecnú škodu trovy obhajoby v celkovej výške 5.037,10 EUR a vo zvyšku, po sumu 119,20 EUR, žalobu zamietol. 5. Žalobca uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 100.000,- EUR. Z výpovede žalobcu a svedkov mal okresný súd preukázané, že žalobca ťažko znášal trestné stíhanie ako obdobie neistoty, čo sa prejavilo na jeho psychickej pohode. Ťaživo vplývalo aj na žalobcovho syna a manželku. Trestné stíhanie malo negatívny dopad na povesť žalobcu v obci, došlo k obmedzeniu kontaktov s priateľmi a známymi. Trestné stíhanie sa dostalo do povedomia verejnosti nielen v mieste bydliska, ale prostredníctvom článkov v tlači a uverejnením správ v televízii aj do povedomia širšej verejnosti na Slovensku. Pri zohľadnení výšky nemajetkovej ujmy okresný súd vychádzal z toho, že primárnou funkciou náhrady je funkcia satisfakčná, ktorej účelom je zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Trestné stíhanie, v ktorom bol žalobca oslobodený spod obžaloby trvalo šesť rokov, čo nepochybne ťaživo zasiahlo žalobcu, jeho rodinu a bezprostredné okolie. Pokiaľ žalobca poukázal na zdravotné problémy uviedol, že trestné stíhanie bolo iba jednou z príčin zdravotných problémov žalobcu, lebo k jeho zhoršeniu došlo aj v dôsledku obezity a veku. Ďalej prihliadol na to, že žalobca sa v postavení starostu obce nesprával ako verejný činiteľ, lebo z rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 4T/202/2004-309 zo dňa 30. 03. 2012 bolo preukázané, že žalobca bol v inom trestnom konaní uznaný za vinného pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa a sprenevery. Podľa uvedeného rozsudku pre Obecný podnik - štrkovisko Veľká nad Ipľom spôsobil škodu vo výške 36.170,10 Sk. Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie žalobcu zamietol uznesením sp. zn. 5To/48/2012 z 18. 12. 2012, čím rozhodnutie o uznaní viny nadobudlo právoplatnosť. Uložený trest bol žalobcovi odpustený, lebo sa na neho vzťahovala amnestia prezidenta republiky. S prihliadnutím na kritériá § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. určil výšku primeranej nemajetkovej ujmy za každý rok trestného stíhania sumou 800,- EUR, za šesť rokov spolu 4.800 EUR a vo zvyšku po výšku 95.200 EUR žalobu zamietol. 6. Okresný súd zamietol žalobu proti žalovanému 2/ Generálnej prokuratúre SR, lebo v spore o náhradu škody podľa zák. č 514/2003 Z. z. nie je pasívne legitimovaná. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má povahu objektívnej zodpovednosti a Generálna prokuratúra len zastupuje štát pri uplatňovaní náhrady škody, za ktorú priamo zodpovedá štát, ak sú na to splnené podmienky, čo v posudzovanej veci preukázané bolo. 7. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1, písm. b), bod 1, písm. f), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, ods. 2, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu, ktoré vznikli vyplatením svedočného podľa § 148 ods. 1 OSP. Rozhodnutie o trovách ktoré vznikli stranám sporu si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia. 8. Žalobca podal včas odvolanie proti výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti zamietol náhradu uplatnenej nemajetkovej ujmy. Uviedol, že z výpovede žalobcu a svedkov bolo preukázané ako ťažko znášal niekoľkoročné nezákonné stíhanie, čo sa odzrkadlilo na jeho psychike a zdravotnom stave. Trestné stíhanie žalobcovi zmenilo život, spôsobilo mu opovrhovanie a stresy. Svedkovia potvrdili, že dôsledky trestného stíhania v obci, kde žalobca býva a kde pôsobil ako starosta obce pretrvávajú v povedomí priateľov aj susedov aj napriek oslobodzujúcemu rozsudku. V dôsledku trestného stíhania žalobcu jeho nebohá manželka, ktorá bola predtým zdravá, niekoľko krát skolabovala a utrpela porážku. Ľudia v obci žalobcu vnímajú ako bývalého starostu, ktorý prišiel do rozporu so zákonom a páchal trestnú činnosť. Z lekárskych správ vyplýva, že zdravotné problémy žalobcu boli v príčinnej súvislosti s nezákonným trestným stíhaním, ktoré trvalo od 23. 03. 2005 do 24. 03. 2011. V dôsledku toho žalobca dodnes trpí srdcovocievnymi poruchami, pre ktoré bol počas trestného stíhania niekoľkokrát hospitalizovaný. V období pred začatím trestného stíhania uvedené zdravotné problémy nemal. Žalobca až 24. 03. 2011 nadobudol právnu istotu, že trestné konanie je právoplatne skončené. Opätovné zaradenie do spoločenského, rodinného a pracovného procesu je pre žalobcu krajne obtiažne. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil a žalobcovi priznal nemajetkovú ujmu ako spravodlivé zadosťučinenie za ujmu utrpenú diskreditáciou v spoločenskom, osobnom a pracovnom prostredí, v ktorom žije a v ktorom pracoval. V prípade úspechu v odvolacom konaní žiadal priznať trovy odvolacieho konania. 9. Žalovaná v rade 1/ podala včas odvolanie proti tej časti rozsudku okresného súdu, v ktorej jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi majetkovú ujmu 5.037,10 EUR a nemajetkovú ujmu 4.800,- EUR a nahradiť trovy štátu v sume 61,65 EUR. Namietala, že žalobca v žalobe ani v priebehu súdneho konania jednoznačne neuviedol, z akého titulu sa domáha náhrady škody. Ďalej namietala závery okresného súdu, že posúdenie toho, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu, má len procesný význam, že rozhodujúcim kritériom zákonnosti je výsledok trestného konania a že okresný súd ustálil ako titul pre nárok na náhradu škody nezákonné rozhodnutie v rozsahu oboch uznesení o vznesení obvinenia, čím bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Štát ako zodpovedný subjekt za škodu nezodpovedá sám za seba, ale za subjekt, ktorý škodu či nemajetkovú ujmu zapríčinil. Uvedené má význam aj z hľadiska následnej regresnej náhrady. Vznesenie obvinenia konkrétnej osobe nie je rozhodnutie o vine, ale opatrenie smerujúce k tomu, aby orgány činné v trestnom konaní zistili skutkový stav. Pre vznesenie obvinenia stačí vyšší stupeň pravdepodobnosti, ktorý však musí byť konkrétne zistenými skutočnosťami dostatočne odôvodnený. V prípade uznesenia o vznesení obvinenia sa prokurátor žiadnym spôsobom nepodieľal. Uznesenie o vznesení obvinenia je účinné a vykonateľné jeho vydaním bez ohľadu na to, kedy ho prokurátor obdrží, preto nemohol spôsobiť škodu, ktorá vznikla už vydaním uznesenia. To platí aj v prípade, ak súd po predbežnom prejednaní obžaloby nariadi hlavné pojednávanie, čím potvrdí zákonnosť prípravného konania. Za situácie, kedy príslušný orgán štátu nemožno určiť, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti. Dôvodom vznesenia obvinenia bolo konanie žalobcu, ktorý ako štatutárny zástupca obce Veľká nad A. vydal pre Obecný podnik - štrkovisko súhlas na ťažbu štrku na nehnuteľnostiach vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi napriek tomu, že mal vedomosť o zákaze nakladať s nehnuteľnosťami a vykonávať ťažbu na základe vykonateľného uznesenia Okresného súdu Lučenec z 19. 05. 2004. Skutočnosť, že súdy konanie žalobcu nevyhodnotili ako trestný čin, neznamená, že sa skutku nedopustil a že začatie trestného stíhania nevyvolal. Žalobca bol spod obžaloby oslobodený nie preto, že sa žalovaný skutok nestal, ale z dôvodu, že nebolo jednoznačne preukázané, že by žalovaný skutok bol trestným činom. Súčasne nebolo v trestnej veci zistené porušenie zásad trestného stíhania. Pre vznesenie obvinenia proti žalobcovi boli splnené zákonné predpoklady, lebo súd žalobu prijal, čo znamená, že prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby, bolo lege artis. Podľa žalovanej 1/ uplatnená nemajetková ujma nebola dostatočne preukázaná, nebola dokázaná existencia nemajetkovej ujmy, ani jej výška, preto nebolo možné uspokojiť nemajetkovú ujmu v peniazoch. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak nezákonné rozhodnutie a vznik škody sú v logickom slede, teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody bezprostredným následkom tejto príčiny. Vypočutý svedkovia predniesli len svoje subjektívne názory. Žalobca nepreukázal, že zhoršenie jeho zdravotného stavu, srdcovocievne problémy, psychická trauma a depresia, boli v priamej súvislosti s jeho trestným stíhaním, nakoľko proti žalobcovi sa od 18. 05.2004 viedlo aj iné trestné stíhanie, ktoré skončilo jeho odsúdením rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 4T/202/2004-309 z 30. 03. 2012, právoplatným 18. 12. 2012. Psychické problémy žalobcu neboli podložené žiadnym lekárskym potvrdením. Zvýšeným krvným tlakom trpeli aj jeho rodičia. Súd sa nevysporiadal s otázkou, či samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným zadosťučinením. Oslobodenie spod obžaloby bolo dostatočným satisfakčným prostriedkom. Žalovaná 1/ namietala, že rozhodnutie, ktorým jej okresný súd uložil povinnosť nahradiť trovy štátu bližšie nezdôvodnil. Štát má právo na náhradu trov len proti tomu účastníkovi, ktorému by podľa výsledku pripadla povinnosť nahradiť trovy konania druhému účastníkovi. Ak účastník nebol oslobodený od súdnych poplatkov, súd sa musí pri náhrade trov zaoberať zásadou úspechu v konaní vo veci samej. Z uvedených dôvodov žalovaná 1/ navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila. 10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ poukázal na to, že v trestnom konaní Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/236/2008 bol spod obžaloby oslobodený nakoľko žalovaný skutok nie je trestným činom a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24. 03. 2011. Nezákonný stav spôsobený trestným stíhaním trval 6 rokov. Pasívnu legitimáciu žalovanej 1/ súd určil správne. Prokurátor vykonával dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní. Rozhodnutia o vznesení obvinenia žalobca považuje za nezákonné rozhodnutia žalovanej, ktorá v prípravnom trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou neobjasňovala skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu, na ktoré žalobca poukazoval od začiatku trestného konania. Aj napriek priaznivej situácie pre žalobcu podal prokurátor obžalobu 19. 10. 2005 a opakovane 16. 10. 2008. Počas celého trestného konania, ktoré trvalo 6 rokov, musel žalobca neustále dokazovať svoju nevinu. Na základe nezákonných rozhodnutí vznikla žalobcovi škoda predstavujúca trovy obhajoby, ktoré musel uhradiť. Proti žalobcovi stál profesionálny aparát štátu, pričom v trestnom konaní sa uplatňuje zásada prezumpcie neviny. 11. Odvolací súd rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa 470 ods. 2, veta prvá, CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Nová právna úprava rešpektuje účinok procesných podaní urobených do 30. 06. 2016 v zmysle princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní účastníka konania, ktoré neskončilo za účinnosti skoršej právnej úpravy. 12. Podľa § 3 ods. 1, písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Podľa § 4 ods. 1, písm. f), zák. č. 514/2003 Z. z. o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z. z., v znení platnom od 01. 01. 2013, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa § 17 ods. 3 výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Podľa § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. 13. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj obsah súdneho spisu a rozhodnutie napadnuté odvolaniami oboch strán sporu potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP. Okresný súd konal o nároku žalobcu na náhradu škody pozostávajúcej z trov obhajoby a o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v trestnom konaní, v ktorom bol spod obžaloby oslobodený, pretože skutok, pre ktorý prokurátor podal obžalobu, nebol trestným činom. Nebolo sporné, že žalobca podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť, ktorú prokurátor zamietol a po skončení vyšetrovania podal obžalobu. Okresný súd správne vychádzal z toho, že zodpovednosť štátu za škodu je objektívna a že za žalovanú Slovenskú republiku koná Generálna prokuratúra SR, pretože uznesenia o vznesení obvinenia žalobca napadol sťažnosťou a tieto sťažnosti boli prokurátorom zamietnuté. Správy bol aj záver, že účinky zrušení uznesení o vznesení obvinenia nastali právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/236/2008 z 23. 11. 2010, ktorým bol žalobca spod obžaloby oslobodený, a z toho dôvodu zaviazal žalovanú 1/ na náhradu škody, ktorá žalobcovi preukázateľne vznikla v súvislosti s trestným stíhaním ako trovy obhajoby. 14. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, žalobca v odvolaní zopakoval, že bola odôvodnená niekoľkoročným nezákonný trestným stíhaním, ktoré sa odzrkadlilo na jeho psychike a zdravotnom stave, ktorým bol znevážený na verejnosti. Ľudia v obci žalobcu vnímajú ako bývalého starostu, ktorý prišiel do rozporu so zákonom a páchal trestnú činnosť. Za toho stavu je pre žalobcu obtiažne opätovné zaradenie do spoločenského, rodinného a pracovného procesu. Podľa odvolacieho súdu okresný súd pri určení nemajetkovej ujmy správne prihliadol na dĺžku nezákonného trestného stíhania žalobcu a správne žalobcovi určil ako primeranú výšku nemajetkovej ujmy za každý rok trestného stíhania sumou 800,- EUR, spolu za šesť rokov sumu 4.800 EUR a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaný výšku nemajetkovej ujmy okrem dĺžky trestného konania a hrozby uloženia trestu odňatia slobody podrobnejšie nepreukázal. Pokiaľ ide preukázanie príčinnej súvislosti nemajetkovej ujmy s trestným stíhaním, v ktorom bol žalobca oslobodený, okresný súd správne prihliadal na to, že zhoršenie zdravotného stavu a hospitalizácia neboli výlučne spôsobené týmto trestným stíhaním, ale boli dôsledkom veku, životosprávy a iného trestného stíhania, v ktorom bolo preukázané, že žalobca sa v postavení starostu obce nesprával ako verejný činiteľ, v dôsledku čoho bol rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 4T/202/2004-309 zo dňa 30. 03. 2012 uznaný za vinného pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa a sprenevery. Keďže trestné stíhanie, v ktorom bol žalobca trestne stíhaný odôvodnene, prebiehalo súbežne s trestným stíhaním, v ktorom bol žalobca oslobodený, bola výška nemajetkovej ujmy určená primerane, lebo nemajetkovú ujmu vo vyššom rozsahu, ako priznal okresný súd, žalobca nepreukázal a z dôvodov, ktoré uviedol okresný súd ani preukázať nemohol.. 15. Žalovaná v odvolaní namietala, že žalobca jednoznačne neuviedol, z akého titulu sa domáha nároku na náhradu škody. Uvedená námietka je v rozpore s odpoveďou danou žalobcovi na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pod č. XV/5 Spr 73/11-8 z 04. 01. 2012(č. l. 65 súdneho spisu), z ktorej vyplýva, že žalobca požadoval náhradu trov právneho zastúpenia 5.156,30 Eur a nemajetkovú ujmu 100.000 EUR. Okresnú súd odôvodnil pasívnu legitimáciu žalovanej správne. Jej námietky týkajúce sa subjektu, ktorý za škodu a nemajetkovú ujmu zodpovedá za štát, nemohli obstáť, pretože boli proti konštrukcií zodpovednosti štátu pri výkone verejnej moci, ktorá vyplýva z § 4 ods. 1, písm. f) v spojení s § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z. z., v znení platnom od 01. 01. 2013. Obrana žalovanej vychádzala z nesprávneho výkladu právnej normy. Navyše žalovaná si vo svojich úvahách protirečí. Na jednej strane uvádza, že vznesenie obvinenia žalovanému nebolo rozhodnutie o jeho vine, ale opatrenie smerujúce k tomu, aby orgány činné v trestnom konaní zistili skutkový stav a súčasne uviedla, že škodu, ktorá vznikla už vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, prokurátor nemohol spôsobiť. Zodpovednosti sa žalovaná nemôže zbaviť tým, že až po vznesení obvinenia mohli príslušné orgány činné v trestnom konaní zistiť skutkový stav, lebo prokurátor nezrušil uznesenie o vznesení obvinenia a podal obžalobu. Z toho dôvodu je zodpovedným orgánom, ktorý koná za štát. Žalovaná prehliada, že z dôvodu objektívnej zodpovednosti za výsledok trestného konania sa celé trestné stíhanie proti žalovanému považuje za nezákonné. Okresný súd správne neprihliadol na obranu, že v čase, keď rozhodol prokurátor, existovala pravdepodobnosť o spáchaní skutku kladeného za vinu žalobcovi, lebo prokurátorovi nič nebránilo dať v prípravnom konaní príkaz na vykonanie úkonov a zabezpečenie dôkazov na odstránenie pochybností, ktoré boli dôvodom oslobodenia žalovaného spod obžaloby. Pokiaľ sa podozrenie zo spáchania trestného činu nepotvrdilo, je potrebné považovať uznesenie o vznesení obvinenia aj podanie obžaloby za nezákonné rozhodnutia. Rozhodnutím o sťažnosti proti vzneseniu obvinenia a podaním obžaloby sa žalovaná podieľala na spôsobenej škode spôsobom, ktorý predpokladá určenie jej zodpovednosti za škodu. V rozpore s objektívnou zodpovednosťou štátu za výsledok trestného konania je tvrdenie žalovanej, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený nie preto, že sa žalovaný skutok nestal, ale z dôvodu, že nebolo jednoznačne preukázané, že by žalovaný skutok bol trestným činom a pokiaľ súd konanie žalobcu nevyhodnotil ako trestný čin, neznamená to, že sa skutku nedopustil a že začatie trestného stíhania nevyvolal. Takáto argumentácia prehliada, že dôvodom vzniku škody je trestné stíhanie a jeho pokračovanie proti žalobcovi, ktoré viedli príslušné orgány trestného konania. Dôvodom vzniku škody a objektívnej zodpovednosti žalovanej totiž nie je konanie žalobcu, ale to, že takéto konanie (skutok) bolo nesprávne považované za trestný čin, v dôsledku čoho žalobca utrpel preukázanú majetkovú a nemajetkovú ujmu. Majetkovú ujmu okresný súd priznal ako preukázané trovy trestného konania v súlade s § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. a žalovaná 1/ nespochybnila náhradu škody, ktorú z toho dôvodu okresný súd žalobcovi priznal. Žalovaná namietala, že sa okresný súd nevysporiadal s otázkou, či by samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným zadosťučinením a že nemajetková ujma nebola dostatočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd potrebu peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy odôvodnil dĺžkou trestného konania, ktoré bolo ovplyvnené opakovaným podaním obžaloby a opakovaným zrušovaním rozhodnutí okresného súdu z dôvodu odvolania žalobcu. Okresný súd v prevažnej časti uplatnený nárok zamietol práve z dôvodu jeho nepreukázania. Žalovaná 1/ popierala svoju zodpovednosť, preto nie je jasné z akého dôvodu uviedla, že oslobodenie spod obžaloby malo byť pre žalobcu dostatočným satisfakčným prostriedkom. Žalovaná 1/ napadla tiež uloženú povinnosť nahradiť trovy štátu odôvodnením, že okresný súd sa nezaoberal zásadou úspechu strán v konaní, v ktorom nebol žalobca oslobodený od platenia súdneho poplatku. Ani v tejto časti nebolo odvolanie žalovanej dôvodné, pretože v uplatnenej majetkovej škode bol žalobca okrem nepatrnej časti úspešný a nemajetková ujma bola určená na základe úvahy súdu. Pokiaľ sa žalovaná 1/ v prípade potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu domáhala vyslovenia možnosti podať dovolanie, právo podať dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vyplýva z právnej úpravy Civilného sporového poriadku a z poučenia uvedeného na konci rozsudku odvolacieho súdu. Okresný súd správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a rozhodnutie riadne odôvodnil, preto odvolací súd rozsudok potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol okresný súd. 16. V odvolacom konaní nebol úspešný žalobca ani žalovaná 1/, preto odvolací súd rozhodol, že strany sporu nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 17. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými okresný súd zamietol žalobu proti žalovanému 1/ o zaplatenie majetkovej ujmy po výšku 119,20 EUR a zamietol žalobu proti žalovanému 2/, nebol odvolaním dotknutý, a preto ostáva týmto rozhodnutím nedotknutý. 18. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP. Toto uznesenie je vykonateľné len čo bolo vyhotovené. Na výkon neodkladného opatrenia je miestne príslušný súd, ktorý opatrenie nariadil; ak neodkladné opatrenie nariadil odvolací súd, je miestne príslušný súd prvej inštancie. Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, súd môže povinnému uložiť pokutu do 1 000 €, zastaviť výplatu rodičovského príspevku povinnému a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdať ho tomu, komu bolo maloleté dieťa podľa rozhodnutia zverené, a to aj bez návrhu (§ 367 ods. 3, § 376 ods.3, § 383 ods. 1, § 386 ods. 1 CMP).