Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/45/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614215142 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614215142.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: J.. Q. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX W., zast. Q.. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Mesto Poltár, IČO: 00 316 342, so sídlom Železničná 489/1, 987 01 Poltár, zast. JUDr. Ivetou Bračokovou, advokátkou so sídlom ul. Martina Rázusa 29, 984 01 Lučenec, o určenie, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/137/2014 - 127, zo dňa 16. 11. 2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu o určenie, že je podielovým spoluvlastníkom k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie W. ako parcela registra „E“ evidované na mape určeného operátu a parcela č. XXX/X orná pôdy o výmere XXXXX m2 v pomere XX/XXX. Zároveň rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 580,35 eur na účet právneho zástupcu žalovaného v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadne nadobudnutia vlastníctva (§ 132 ods. 1, § 134 ods. 1, 3, 4) ako aj ustanovenia Nariadenia predsedníctva SNR č. 26/1945 Sb.n. a zák. č. 128/1946 Sb.z. Žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele č. XXX/X na základe svojich tvrdení a predložených dôkazov. Žalobca nemohol predmetnú nehnuteľnosť vydržať vzhľadom na existenciu úradného písomného záznamu - Konečného zoznamu prídelov z roku 1943, kde par. č. XXX/X bola odovzdaná Politickej obci Poltár vl. č. XXX k. ú. W., kde sa nenachádzala parcela č. XXX/X. Samotný žalobca začal užívať pozemky ako spoločník pasienkovej spoločnosti od roku 1996, kedy mu boli vydané súvisiace parcely. Avšak na existenciu verejnej listiny - Konečného zoznamu prídelov, ktorý sa nachádza v Štátnom archíve vl. č. XXX a právne predpisy na základe ktorých žalovaný získal vlastníctvo, žalobca pri nadobúdaní nehnuteľností nemohol byť dobromyseľný. Súd mal za to, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca nepreukázal, že predmetnú nehnuteľnosti vydržal. 2. O trovách konania okresný súd rozhodol vzhľadom na úspech žalovaného s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. 3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozsudok okresného súdu považoval za predčasný a nespravodlivý voči jeho osobe. Mal za preukázané v súdnom konaní, že nerušene a dobromyseľne dlhé roky užíval predmetné nehnuteľnosti, pričom tieto nehnuteľnosti tvorili časť celku, ktorá bola predmetom obhospodarovania, kde mu boli poskytované v tomto smere aj dotácie a nikto si nerobil žiadne nároky na predmetné nehnuteľnosti z hľadiska ich vlastníctva a ani užívania. Situácia sa zmenila po tom, ako štátny zástupca Agrochemického podniku, a. s., Tomášovce sa dostal do sporu s predsedom ZPD Poltár, kde ZPD Poltár bez vedomia a súhlasu žalobcu vytýčil na predmetnom pozemku konkrétne hranice a začal tieto nehnuteľnosti obhosodarovať, žalobcovi neumožnil prístup na predmetné nehnuteľnosti s tým, že tieto nehnuteľnosti má prenajaté od Mesta Poltár. Podľa názoru žalobcu, Mesto Poltár nemalo reálnu vedomosť a znalosť, že tieto nehnuteľnosti má vlastniť, a že ich užíva žalobca na základe dohody s ostatnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Ďalej namietol procesnú zmenu návrhu uznesením č. k. 13C/137/2014 - 112 zo dňa 09. 09. 2012. Uviedol tiež, že okresný súd mal vo veci nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré by ozrejmilo sporné skutočnosti. Podľa názoru žalobcu Mesto Poltár si až do uzavretia nájomnej zmluvy so ZPD Poltár nikdy nerobilo vlastnícke nároky, ani užívacie práve k predmetným nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti Mesto Poltár nikdy nevlastnilo, neobhospodarovalo a nikdy nedošlo k tomu, že by bol žalobca rušený v užívacom práve k týmto nehnuteľnostiam, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť s ostatnými nehnuteľnosťami. 4. Žalovaný vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Poukázal na to, že Mesto Poltár je vlastníkom uvedeného pozemku v katastrálnom území Poltár, pričom jeho vlastníctvo je zapísané aj Okresným úradom Poltár, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX. Mesto Poltár pozemok Z. č. XXX/X nadobudlo do svojho vlastníctva po svojom právnom predchodcovi - Politická obec Poltár, na základe Konečného registra prídelov z apríla 1943. Všetky pozemky parciel, ktoré sú predmetom Konečného registra prídelov z apríla 1943, boli zapísané v pozemkovo-knižnej vložke č. XXX katastrálneho územia W.. Podľa zápisov prevedených v uvedenej pozemkovo-knižnej vložke, prešli všetky pozemky podľa § 150 ods. 1 nar. č. 198/1941 Sl. z. (tzv. židovský kódex) do vlastníctva štátu dňa 16. 05. 1942 ako dôsledok výkonu pozemkovej reformy na židovských poľnohospodárskych nehnuteľnostiach. V roku 2008 bol položkou výkazu zmien č. 121/2008 do KN zapísaný záznamom register ROEP Poltár, na základe rozhodnutia Správy katastra Poltár č. XXX-XX/XXXX zo dňa 11. 07. 2007 o schválení tohto registra. Uvedené rozhodnutie bolo vydané podľa zákona č. 180/1995 Z. z. Zároveň žalovaný poukázal na to, že v zmysle zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, do vlastníctva obcí prešli nehnuteľnosti, ktoré obce vlastnili k 31. 12. 1949. Na záver žalovaný uviedol, že len subjektívny pocit žalobcu, že mu vec patrí, nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie vlastníckeho práva. Žalobca nepreukázal oprávnenosť držby a vzhľadom na všetky okolnosti možno konštatovať, že držba by nemohla byť ani dobromyseľná. Skutočnosť, že na spornom pozemku pásli jeho predkovia kravy, nezakladá omyl, že mu vec patrí. Žalobca nevedel preukázať, ani kedy vstúpil do držby, ani kedy mohla najneskôr uplynúť vydržacia doba. Žalovaný bol názoru, že o hmotnoprávnom dovolaní sa tejto skutočnosti nebolo potrebné rozhodovať samostatným uznesením o pripustení zmeny návrhu. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. 5. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. 6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 O. s. p.) rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd s prihliadnutím na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a správnym právnym záverom, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a obmedzuje sa len na konštatovanie správnosti dôvodov s uvedením ďalších dôvodov uvedených na zdôraznenie správnosti rozhodnutia. 10. Odvolací súd s prihliadnutím na dôvody odvolania uvádzané žalobcom poukazuje na to, že jeho tvrdenie, že nerušene a dobromyseľne dlhé roky užíval predmetné nehnuteľnosti, pričom tieto nehnuteľnosti tvorili časť celku, ktorá bola predmetom obhospodarovania a kde mu boli poskytované v tomto smere aj dotácie a nikto si nerobil žiadne nároky na predmetné nehnuteľnosti z hľadiska ich vlastníctva ani užívania, nie je relevantnou odvolacou námietkou. Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam na základe vydržania, len tá skutočnosť, že nerušene a dobromyseľne dlhé roky užíval dané nehnuteľnosti nie je relevantná. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri nadobudnutí vlastníctva veci (nehnuteľnosti) nepostačuje, že držiteľovi uplynula zákonom stanovená doba držby (ak ide o nehnuteľnosť 10 rokov) a že predmet vydržania (nehnuteľnosť) je spôsobilý na vydržanie. Dôležitým predpokladom pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním je aj skutočnosť, že držba je oprávnená. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda i k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Držiteľ musí byť v dobrej viere, že je tu taký právny titul, ktorý podľa platného práva má za následok prevod vlastníctva. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca tvrdil, že parc. č. XXX/X je novovytvorená parcela, ktorá bola vytvorená z pôvodnej parcely č. XXX/X a tieto nehnuteľnosti Mesto Poltár nikdy neužívalo a nikdy nevlastnilo, pretože nadobúdateľom tejto parcely bolo pozemkové spoločenstvo „Maky“. Okresný súd správne poukázal na to, že Končený register prídelov pre katastrálne územie W. zostavený v apríli 1943 rozlišoval parcelu XXX/X a parcelu XXX/X. Už v tomto období išlo o dve samostatné parcely, pričom týmto Konečným registrom prídelov bola pridelená parcela č. XXX/X pozemkovému spoločenstvu „Maky“ a parcela č. XXX/X Politickej obci Poltár. Parcela č. XXX/X nebola vytvorená z parcely č. XXX/X. Parcela XXX/X nikdy nebola súčasťou vlastníctva Pasienkového spoločenstva „Maky“. Odvolací súd tiež upriamuje pozornosť, napr. aj na to, že aj samotná nájomná zmluva uzavretá medzi prenajímateľom Pasienková spoločnosť „Maky“ a nájomcom Združené poľnohospodárske družstvo Poltár z 30. 09. 2008, sa týkala len parciel registra „E“ parcelné číslo XXX/X, XXX/X a XXX/X, a to v rovnakých výmerách aké boli uvedené už v Konečnom registri prídelov z apríla 1943, pričom predmetom nájmu nebola parc. č. XXX/X. 11. Pokiaľ žalobca v odvolaní spochybňuje vlastníctvo Mesta Poltár, takáto odvolacia námietka nie je dôvodná. Práve naopak, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bol niektorý z jeho právnych predchodcov nadobudol vlastníctvo, čo aj neperfektným právnym úkonom, k spornej nehnuteľnosti, od skutočnosti ktorej by žalobca mohol odvodzovať svoje právo. Už od roku 1943 bolo vlastníctvo spornej nehnuteľnosti zrejmé s tým, že Konečným registrom prídelov bola parcela číslo XXX/X pridelená politickej obci W.. Pasienkovému spoločenstvu „Maky“ boli pridelené parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/ X a XXX/X. Pri posudzovaní všetkých okolností, práve žalobca je tým subjektom, ktorý neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Len to, že spornú nehnuteľnosť nerušene a dobromyseľne dlhé roky užíval, pričom nehnuteľnosť tvorila súčasť celku, ktorá bola premetom obhospodarovania, nie je okolnosťou, ktorá by zakladala vlastnícke právo žalobcu. V tomto rozsahu je rozhodnutie okresného súdu vecne správne a preto odvolací súd naň v plnom rozsahu odkazuje. 12. K odvolacej námietke žalobcu ohľadne nesprávne procesného postupu okresného súdu, k procesnému pripusteniu zmeny návrhu v zmysle podania právneho zástupcu žalobcu predneseného na pojednávaní dňa 31. 07. 2015, uznesením okresného súdu č. k. 13C/137/2014 - 112 z 09. 09. 2015 odvolací súd uvádza, že uvedené rozhodnutie súdu nemá žiadny reálny vplyv na vecnú správnosť rozsudku. Nesprávny procesný postup by bol relevantným odvolacím dôvodom pre zrušenie rozhodnutia okresného súdu len v tom prípade, ak by súd takýmto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak by tento nedostatok nebolo možné napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, až na pojednávaní dňa 31. 07. 2015 výslovne uviedol dôvod žaloby, a to vydržanie, vzhľadom na nerušné užívanie nehnuteľností žalobcom, s poukazom na to, že Mesto Poltár si nerobilo nároky na túto nehnuteľnosť. V tomto smere je možné stotožniť sa s názorom žalobcu, že v tomto prípade pripustenie zmeny návrhu bolo nadbytočné, avšak takýto postup súdu vzhľadom na skutkové zistenia a právne posúdenie veci nemá žiaden reálny dopad, ani vplyv na výsledok konania a vecnú správnosť rozhodnutia. 13. Pokiaľ žalobca v odvolaní bol názoru, že vo veci bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré by ozrejmilo tie skutočnosti, ktoré boli ním prezentované v priebehu konania k dôkaznej situácii, je potrebné uviesť, že žalobca nekonkretizoval, čo by malo byť predmetom znaleckého dokazovania. Otázka vlastníctva je otázkou právnou a aj prípadné vytýčenie hraníc spornej nehnuteľnosti by nemalo vplyv na riešenie základnej otázky, či žalobca je alebo nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Navyše to, že žalobca užíval (obhospodaroval) spornú nehnuteľnosť, v priebehu konania nebolo ani spochybnené. To, že žalobca je podielvým spoluvlastníkom susediacich nehnuteľností, a to parcely č. XXX/X a parcely č. XXX/X a užíval aj parcelu č. XXX/X, neznamená automaticky, že je podielovým spoluvlastníkom aj tejto nehnuteľnosti. 14. Odvolací súd upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že žalobca je len podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie W. na LV č. XXXX parcela registra „E“ parc. č. XXX/X v podiely XX/XXX a na LV č. XXXX parcela registra „E“ parcelné číslo XXX/X v rozsahu XX/XXX. Žalobca nepreukázal, na základe akého právneho titulu by mal nadobudnúť k spornej nehnuteľnosti práve spoluvlastnícky podiel vo výške XX/XXX. 15. Rozhodnutie okresného súdu odvolací súd považoval za vecne správne vo veci samej, ako aj vo výroku o trovách konania, preto bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Vzhľadom na neúspech žalobcu v odvolacom konaní, žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 v nadväznosti na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 CSP. 16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).