Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/519/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614217111 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614217111.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci žalobcuM. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, G., proti žalovanémuPROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cvikovás. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrhu na odklad vykonateľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/155/2014-92 z 30.03.2015, r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Victoria, rozhodcovský súd so sídlom v Žiline pod číslom sp. zn. RK-PC-1089/14-EK (prvý výrok) s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (druhý výrok). Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca dňa 25.06.2012 podpísal Rozhodcovskú zmluvu č. 8200044625, ktorú následne dňa 29.06.2012 podpísal veriteľ (žalovaný). Samotná rozhodcovská zmluva je vyhotovená osobitne, nejedná sa o rozhodcovskú doložku, ktorá by bola súčasťou úverovej zmluvy; je dostatočne zrozumiteľne vyjadrená v písomnej forme s použitím dostatočne veľkého druhu a formy písma. Žalobca nepochybne mal možnosť sa s predmetnou zmluvou oboznámiť, prečítať si ju, pričom z obsahu zmluvy je zrejmé, že jej podpis nebol podmienkou poskytnutia úverovej zmluvy; ani žiaden z vykonaných dôkazov tejto skutočnosti nenasvedčoval. Žalobca mal právo od predmetnej zmluvy odstúpiť v 14-dňovej lehote, o čom bol osobitne zmluvou upozornený a ani tento dôvod odstúpenia nevyužil. Žalobcovi bola teda daná možnosť neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy, ako aj možnosť od tejto zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu. Žalobca ako spotrebiteľ mal právo výberu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, resp. dodatočného odstúpenia od tejto zmluvy bez toho, aby to malo za následok ukončenie zmluvy o revolvingovom úvere. V tomto prípade bola daná možnosť spotrebiteľovi slobodne sa rozhodnúť, či sa podriadi rozhodcovskému konaniu, alebo či v určenej lehote po uzatvorení úverovej zmluvy jednostranne vypovie rozhodcovskú zmluvu a tým dosiahne jej zrušenie. Rozhodcovská zmluva v tomto smere bola individuálne dojednaná. Za takéhoto stavu súd nemohol akceptovať tvrdenie žalobcu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, resp. o neoboznámení sa s predmetnou zmluvou, pretože priemerne opatrný spotrebiteľ, ktorým by samotný žalobca mal byť, sa nepochybne so znením zmluvy mohol oboznámiť, prečítať, mohol ho odmietnuť, resp. od zmluvy odstúpiť, a tým dôsledky rozhodcovského konania nevyvolať, resp. ich zmariť. Pokiaľ tak neurobil a nedbal potrebnej opatrnosti, táto skutočnosť nemôže byť pričítaná ako neprijateľná zmluvná podmienka, resp. nekalá obchodná praktika žalovanému a nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku pre neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Rozhodnutie oprel o ustanovenia § 40 ods. 1, 2, § 41 ods.1, 2, § 4 ods.1, § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 29.06.2012, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods.1, 2, 4, 5, § 54 ods.1, 2, §37 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení ku dňu 29.06.2012. V súlade s § 151 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte len „O.s.p.“), o povinnosti nahradiť trovy bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca.Žiadal žalobe vyhovieť v plnom rozsahu. Namietal, že znenie rozhodcovskej zmluvy síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje obchádzanie zákona. Rozhodcovská zmluva nie je výsledkom zmluvnej autonómie oboch zmluvných strán, pretože veriteľ mu neumožnil voľbu medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba znamená. Preto ani nemal možnosť podať adekvátne zrušenie - neprijatie rozhodcovskej zmluvy. Ide o spotrebiteľský vzťah, ktorý nie je vyňatý spod ochrany spotrebiteľského práva. Zo strany veriteľa došlo k uplatňovaniu úrokov a poplatkov, ktoré nie sú v zmluve o úvere (z. č. 129/2010 Z. z.). Zo zákona jednoznačne vyplýva povinnosť uvádzať úroky a poplatky v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a nie vo VOP alebo Cenníku, na ktorý zmluva odkazuje. Táto skutočnosť nebola pri vydaní rozhodcovského rozsudku vzatá do úvahy. Žalobca ako spotrebiteľ si neuvedomil, že rozhodcovský súd nie sú sudcovia ale rozhodcovia, vybraní súkromnou spoločnosťou, či priamo veriteľom, a teda rozhodcovský súd nekoná v prospech spotrebiteľa. Rozhodcovský súd neskúmal najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať, tiež neskúmal veľkosť písma v uzatváraných listinách. 3. Vyjadrenie k odvolaniu žalovaný nepodal. 4. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C.s.p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 8. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že Stály rozhodcovský súd Victoria, rozhodcovský súd v Žiline vydal 03.09.2014 Rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. RK-PC-1089/14-EK, ktorým zaviazal žalovaného (v tomto konaní žalobca) povinnosťou zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní žalovaný) sumu 1 080,65 € s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Vychádzal pritom zo zmluvy o revolvingovom úvere, uzavretej 29.06.2012medzi veriteľom - žalovaným a dlžníkom - žalobcom, ktorej predmetom malo byť poskytnutie sumy 750,- € titulom revolvingového úveru. Dňa 29.06.2012 účastníci zmluvy o revolvingovom úvere uzavreli aj Rozhodcovskú zmluvu č. 8200044625, v zmysle ktorej dlžník vyhlásil a podpisom potvrdil, že súhlasí s uzatvorením predmetnej zmluvy. Z jej obsahu vyplýva vyhlásenie veriteľa, že uzatvorenie tejto zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom a dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Zároveň z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 dní od uzavretia zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty. Z originálu spisu rozhodcovského súdu vyplýva, že súd vydal rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.10.2014 a vykonateľnosť 05.10.2014; bol doručený žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) 25.09.2014, ktorý žalobnú odpoveď voči rozsudku nepodal, teda nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku. Žalobca teda podpísal rozhodcovskú zmluvu, a to ešte pred podpisom veriteľa - žalovaného; rozhodcovská zmluva je vyhotovená osobitne, nejedná sa o rozhodcovskú doložku, ktorá by bola súčasťou úverovej zmluvy alebo všeobecných obchodných podmienok. Je dostatočne zrozumiteľne vyjadrená v písomnej forme s použitím dostatočne veľkého druhu a formy písma.Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie je toho názoru, že žalobca mal možnosť sas ňou oboznámiť, prečítať si ju, pričom jej podpis nebol podmienkou poskytnutia úveru.Žalobca mal právo od zmluvy odstúpiť,na čo bol v zmluve osobitne upozornený. Ani túto možnosť však nevyužil. Žalobca pred podpisom rozhodcovskej zmluvy malmožnosť získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky podpísania rozhodcovskej zmluvy s tým, že mu bola deklarovaná skutočnosť, že na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemusí pristúpiť, a ak tak urobí, neohrozí tým uzavretie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Je teda zrejmé, že v tomto prípade bola daná možnosť spotrebiteľovi slobodne sa rozhodnúť, či sa podriadi rozhodcovskému konaniu, alebo či v určenej lehote po uzavretí úverovej zmluvy jednostranne rozhodcovskú zmluvuvypovedá. Keďže rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná, tvrdenie žalobcu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky a o nedostatočnej možnosti oboznámiť sa s predmetnou zmluvou nie sú relevantné; ochrana spotrebiteľa v právnom štáte nie je bezmedzná. 9. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie je v celom rozsahu nedôvodné. 10. Súd prvej inštancie vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré vykonal na návrh strán; so zreteľom na uvedené krajský súd konštatuje, že závery súdu prvej inštancie zodpovedajú zistenému skutkovému stavu a jeho posúdenie po právnej stránke je správne. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu (§ 387 ods. 1,2C.s.p.). 11. V dôsledku úspechu žalovaného v odvolacom konaní mu krajský súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. s tým, že o prípadnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C.s.p.); súd prvej inštancie neopomenie rozhodnúť aj o trovách prvostupňového konania. 12. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP(§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).