Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/452/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614218116 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614218116.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu C. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, XXX XX Y., štátneho občana Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou, Advokátska kancelária Poltár, Železničná 7, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/162/2014-55 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 9C/162/2014-116 zo dňa 28. 07. 2016, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 9C/162/2014-116 zo dňa 28. 07. 2016 p o t v r d z u j e . II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 1036/14 zo dňa 31. 10. 2014 a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok v sume 331,50 €, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 9C/162/2014-116 zo dňa 28. 07. 2016 označeným len ako rozsudok, okresný súd rozhodol, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania. 2. Okresný súd o žalobe rozhodol na základe nasledovne zisteného skutkového stavu: Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere č. 615602574 zo dňa 19. 09. 2012, na základe ktorej žalobcovi žalovaný poskytol úver vo výške 600 €, ktorý mal splácať v 12 mesačných splátkach po 94 € počnúc dňom 16. 10. 2012. Celkom mal žalobca zaplatiť sumu 1 128 €. Žalobca zaplatil len sumu 708 €, toho istého dňa bola medzi účastníkmi zmluvy uzavretá aj rozhodcovská zmluva, z ktorej je zrejmé, že ide o typicky formulárovú zmluvu, ktorá obsahuje predtlačené údaje, a do ktorej sa dopisujú len údaje o účastníkoch konania. Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., konal na základe návrhu žalovaného a rozhodol rozsudkom 31. 10. 2014 sp. z.n SR 10360/14 tak, že zaviazal žalovaného (v konaní sp. zn. 9C/162/2014 žalobca) zaplatiť žalobcovi známy úrok vo výške 84,32 €, známy úrok z omeškania vo výške 10,95 €, poplatok vo výške 251,04 € a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 251,04 € počnúc dňom 04. 02. 2014 do zaplatenia. Zároveň v tomto konaní žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., trovy mediačného konania 150,21 € a poplatok za upomienky vo výške 48 €, trovy rozhodcovského konania vo výške 196,08 € s tým, že rozhodcovský súd povolil žalobcovi splácať dlh v splátkach. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi Romanovi Halgašovi doručený 07. 11. 2014 a žaloba na okresnom súde bola podaná dňa 28. 11. 2014. 3. Okresný súd mal v konaní za zistené, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. Zmluvné strany si dohodli rozväzovaciu podmienku vo vzťahu k tejto rozhodcovskej zmluve, a to pre prípad podania žaloby ktorejkoľvek zo zmluvných strán o rozhodnutie akéhokoľvek sporu vzniknutého zo zmluvy o úvere na všeobecnom súde. Rozhodcovská zmluva je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, podpísaná bola v ten istý deň ako zmluva o úvere na samostatnej listine. Rozhodcovská zmluva bola pripravená vopred žalovaným, mandatár tam vpísal meno, priezvisko žalobcu, ostatné generálie, č. zmluvy o úvere, dátum a deň podpisu zmluvy. 4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 4 písm. a), r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa ust. § 1 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c) a písm. h), § 43 ods. 1, 2 a § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ako aj podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a dospel k nasledovnému právnemu záveru: rozhodcovská zmluva, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aj keď tvorí samostatný dokument, bola vopred pripravená žalovaným a žalobca nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. V rozhodcovskej zmluve je len formálne zakotvený alternatívny spôsob riešenia sporov všeobecnými súdmi, ale nepredstavuje skutočnú možnosť spotrebiteľa vybrať si aj iný spôsob riešenia sporov ako v rozhodcovskom konaní. Riešenie sporu zo zmluvy iniciuje predovšetkým veriteľ, pretože všetky spory z obdobných úverových zmlúv sú riešené na návrh poskytovateľa úveru na príslušnom rozhodcovskom súde. Spotrebiteľ sa dostáva do takého istého postavenia, ako keby v rozhodcovskej zmluve bolo dohodnuté výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Do rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi boli doplnené len údaje týkajúce sa mena, priezviska, bydliska žalobcu, všetky ostatné zmluvné dojednania boli vopred pripravené žalovaným a bezprostredne súviseli so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou dňa 19. 09. 2012 medzi účastníkmi konania. Podľa názoru okresného súdu je nesporné, že bolo potrebné zrušiť predmetný rozhodcovský rozsudok podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., keďže žalobca namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom súd zmluvné dojednanie vyhodnotil ako neprijateľné a neplatné a v predmetnej veci bola porušená zásada rovnosti účastníkov [§ 40 ods. 1 písm. h) zákona č. 244/2002 Z. z.] minimálne pri výbere rozhodcu rozhodcovského súdu, keď už samotná táto skutočnosť zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V zmysle § 53 ods. 1 až 3 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v prospech nespotrebiteľa a neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 5. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok okresný súd rozhodol z toho dôvodu, že žalobca bol v konaní osobne oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a bol v konaní úspešný, preto podľa § 2 ods. 2 prvej vety uvedeného zákona prešla poplatková povinnosť na neúspešného žalovaného. 6. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 9C/162/2014-116 okresný súd rozhodol, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, a to podľa pomeru úspechu žalobcu v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal v tejto právnej veci plný úspech, pretože súd jeho žalobe vyhovel, žalovaný je potom povinný nahradiť žalobcovi plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku. 7. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej 15 dňovej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) OSP, teda, pretože okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 8. Nakoľko argumentácia súdu sa odvoláva na smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, žalobca zdôraznil, že smernica nemá v zásade priamy účinok na území členského štátu, je záväzná len pre členské štáty a nie aj pre jednotlivcov. V spore medzi osobami súkromného práva nie je možné sa účinne domáhať ustanovení smernice. Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku dohodnutú medzi žalobcom a žalovaným, je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V danom prípade má rozhodcovské konanie plne oporu v Zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Platné a účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie len lex specialis, ale aj lex posterior, a teda, jednoznačne majú prednosť pri aplikácii. Medzi žalobcom a žalovaným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera oddelene od samotnej Zmluvy o úvere. Uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade, teda, nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy, jedná sa o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ktorá v zmysle § 53 ods. 1 OZ nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Žalovaný nesúhlasil s rozhodnutím súdu, ktoré mu ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 331,50 € z dôvodu, že žalobca bol oslobodený od súdnych poplatkov. Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Voči rozsudku žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie, to znamená, že vo veci nie je právoplatne rozhodnuté, konanie nemožno považovať za právoplatne ukončené, a teda, nie je vylúčený ani plný úspech žalovaného vo veci samej. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konania. 9. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Najmä poukázal na ust. § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Rozhodcovská doložka má neprimeraný charakter, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v prospech spotrebiteľa. Ide o nekalú praktiku postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 5 OZ. 10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj ako ,,CSP“), prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 11. Po preskúmaní veci odvolací súd predovšetkým konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil, pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a svoje rozhodnutie aj náležite právne odôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo strán sporu na spravodlivý súdny proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (viď aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 36/2010). 12. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, nesúhlasí s námietkami žalovaného, že okresný súd rozsudok odôvodnil ustanoveniami smernice Rady 93/13/ EHS. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd predmetnú smernicu neaplikoval a priori, ale na podporu právnych predpisov vnútroštátneho práva, ktoré v súdenej veci skutočne aplikoval, konkrétne príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, najmä § 53 ods. 4 písm. r) a ods. 5 OZ. Okresný súd obšírne, dostatočne, jasne a zrozumiteľne uviedol v napadnutom rozsudku, z akých dôvodov považuje dojednanie o rozhodcovskej zmluve (rozhodcovskú doložku) v súdenej veci za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom navyše odvolací súd poukazuje na to, že len tá skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je vyhotovená na samostatnej listine, neznamená sama o sebe, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná. Aj v tomto smere odvolací súd poukazuje na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené krajský súd rozsudok okresného súdu v spojení aj s jeho dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny potvrdil, pričom nepovažoval za správny právny záver odvolateľa ani pokiaľ ide o výrok rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania, pretože rozsudok okresného súdu rozhodnutie vo veci samej, je ho treba považovať za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, napriek tej skutočnosti, že proti rozsudku okresného súdu je možné podať odvolanie. Keby sa za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, malo považovať len rozhodnutie odvolacieho súdu, v tom prípade by musel vo všetkých prípadoch o náhrade trov konania rozhodovať len odvolací súd za stavu, keď súd prvej inštancie nemá vedomosť o tom, či vo veci bude vôbec podané odvolanie alebo nie. Ani tá skutočnosť, že v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe, neznamená, že rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je rozhodnutím vo veci samej vo vzťahu k zrušeniu rozhodcovského rozsudku. 14. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má na základe úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 2 právo na náhradu trov konania, a preto odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca má právo na ich v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP. Toto uznesenie je vykonateľné len čo bolo vyhotovené. Na výkon neodkladného opatrenia je miestne príslušný súd, ktorý opatrenie nariadil; ak neodkladné opatrenie nariadil odvolací súd, je miestne príslušný súd prvej inštancie. Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, súd môže povinnému uložiť pokutu do 1 000 €, zastaviť výplatu rodičovského príspevku povinnému a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdať ho tomu, komu bolo maloleté dieťa podľa rozhodnutia zverené, a to aj bez návrhu (§ 367 ods. 3, § 376 ods.3, § 383 ods. 1, § 386 ods. 1 CMP).