Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/114/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615200702 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615200702.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v právnej veci žalobcu EURO-BUILDING, a.s. so sídlom Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému Obec Divín, so sídlom Námestie mieru 654/3, 988 53 Divín, IČO: 00 316 041, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Mgr. Rastislav Munk, PhD. so sídlom Podpriehradná 3, 821 07 Bratislava, IČO: 42 266 751, o zaplatenie 188.329,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/23/2015-628 zo dňa 8. februára 2015 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/23/2015-628 zo dňa 8. februára 2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 13Cb/23/2015-671 zo dňa 26. februára 2016 v napadnutej časti prvého výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 174.114,09 Eur potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 174.114,09 Eur. Žalobu žalobcu v časti o zaplatenie 14.215,88 Eur zamietol a uviedol, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Následne opravným uznesením č.k. 13Cb/23/2015-671 zo dňa 26.2.2016 opravil dátum vyhlásenia rozsudku z 8.2.2015 na 8.2.2016, nakoľko pri písomnom vyhotovení rozsudku došlo k zrejmej chybe v písaní. 2. Okresný súd v rozhodnutí uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 188.329,97 Eur s príslušenstvom, ako úrok z omeškania, ktorý si v zmysle ustanovenia článku VIII. Bod 5 Zmluvy o dielo uplatnil v dohodnutej výške 0,05 % z fakturovanej ceny za každý deň omeškania, a to z faktúry č. 200200170 vystavenej na sumu 471.826,20 Eur, splatnej dňa 25.7.2012, uhradenej dňa 30.10.2012 v sume 22.647,66 Eur, z faktúry č. 200300266 vystavenej na sumu 82.523,46 Eur, splatnej dňa 4.11.2013, uhradenej dňa 13.10.2014 v sume 82.511,51 Eur, z faktúry č. 200300403, vystavenej na sumu 501.627,76 Eur, splatnej dňa 22.1.2014, uhradenej dňa 13.10.2014 v sume 65.964,05 Eur, z faktúry č. 200400111, vystavenej na sumu 394.173,50 Eur, splatnej dňa 27.7.2014, uhradenej dňa 13.10.2014 v sume 15.175,68 Eur, z faktúry č. 200400171, vystavenej na sumu 343.027,57 Eur, splatnej dňa 9.10.2014, uhradenej dňa 13.10. 2014 v sume 514, 54 Eur a z faktúry č. 200400224, vystavenej na sumu 121.322,34 Eur, splatnej dňa 23.11.2014, uhradenej dňa 19.12.2014 v sume 1.516,53 Eur. 3. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca, ako zhotoviteľ podpísal so žalovaným, ako objednávateľom Zmluvu o dielo dňa 29.11.2010, predmetom ktorej bolo vykonanie rekonštrukcie a obnovy kaštieľa v Obci Divín v súlade s podmienkami určenými stavebným povolením vydaným na realizáciu diela, Zmluvou o poskytovaní nenávratného finančného príspevku č. Z. XXXXXXXXXXXXX v znení jej dodatkov, ktorú má objednávateľ uzavretú s poskytovateľom nenávratného finančného príspevku, t.j. s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja a príručkou pre prijímateľa nenávratného finančného príspevku regionálneho operačného programu. Zmluvné strany si dojednali cenu diela v sume 2.339. 221,38 Eur s DPH, pričom v zmluve bolo dohodnuté, že objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi dohodnutú cenu diela na základe faktúr - daňových dokladov, ktoré mu zhotoviteľ bude predkladať osobitne pre každú časť diela, a to priebežné faktúry v intervale dvoch kalendárnych mesiacov za skutočne vykonané práce v príslušnom období a záverečné faktúry po odovzdaní a prevzatí príslušnej časti diela. Splatnosť riadne vystavených faktúr bola dohodnutá do 90 dní odo dňa doručenia faktúr objednávateľovi. Zároveň bolo dohodnuté, že v prípade, že faktúra nebude obsahovať príslušné náležitosti alebo bude vyhotovená obsahovo nesprávne, je objednávateľ oprávnený vrátiť ju zhotoviteľovi v lehote splatnosti s písomným odôvodnením na doplnenie a prepracovanie. V takom prípade sa plynutie lehoty splatnosti zastaví a nová lehota splatnosti začne plynúť doručením opravenej faktúry. Zmluvné strany si zároveň dohodli úrok z omeškania za omeškanie objednávateľa s platením diela v stanovenej lehote vo výške 0,05 % z fakturovanej ceny za každý deň omeškania. K zmluve o dielo boli zmluvnými stranami prijaté tri dodatky. Dodatok č. 1 zo dňa 2.3.2011, v ktorom sa zmenila sadzba DPH z pôvodných 19 % na 20 % a cena bola upravená na 2.358.878,71 Eur s DPH. V Dodatku č. 2 zo dňa 3.5.2011 boli zmenené platobné podmienky tak, že zhotoviteľ vystaví faktúru za vykonané práce vždy po prestavení minimálne 20 % ceny diela a zhotoviteľ predloží objednávateľovi 4 originály faktúr, vrátane príloh vždy po prestavaní minimálne 20 % ceny diela za skutočne vykonané práce. Dodatkom č. 3 zo dňa 3.6.2014 bol zmenený termín ukončenia stavebných prác do 31.7.2014 a zároveň bola zmenená cena za práce a dodávky na sumu 2.394.179,84 Eur s DPH. 4. Žalovaný uplatnený nárok žalobcu neuznával, listom zo dňa 5.2.2015 žalobcovi oznámil, že vystavená faktúra je v rozpore s ustanoveniami zmluvy o dielo, a preto ju žalobcovi vrátil, ako vystavenú neopodstatnene a bez právneho základu. Žalovaný poukazoval na to, že žalobca sa zaviazal vykonávať dielo aj v súlade so zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z. XXXXXXXXXXXXX v znení jej dodatkov, ktorú má objednávateľ uzavretú s poskytovateľom nenávratného finančného príspevku, t.j. s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja. Žalobcom tvrdený nárok na úroky z omeškania je v rozpore s ustanoveniami zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Žalovaný tvrdil, že postupoval v zmysle zmluvy o dielo, v zmysle zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ako aj v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, preto akékoľvek žalobcom tvrdené nároky na úroky z omeškania sú bezzákladové a právne neopodstatnené. 5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že zmluva o dielo bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená dňa 29.11.2010 a bola menená na základe vzájomnej dohody tromi dodatkami zo dňa 2.3.2011, 3.5.2011 a 3.6.2014, pričom zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z. XXXXXXXXXXXXX bola uzatvorená medzi žalovaným a poskytovateľom finančného príspevku, čo bolo osoba odlišná od žalobcu dňa 13.5.2010. Súd tiež uviedol, že zmluva o dielo odkazuje na zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a príručku pre prijímateľa nenávratného finančného príspevku regionálneho operačného programu v uzatvorenej zmluve o dielo, avšak len v článku II. zmluvy upravujúceho predmet tejto zmluvy, t.j. otázku zhotovenia veci. Platobné podmienky sú však dojednané v článku V. zmluvy o dielo odlišne od splatnosti uvádzanej v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a predmetnej príručke, pričom podľa názoru súdu prvej inštancie tieto dokumenty v celosti nie je možné aplikovať na zmluvu o dielo s výnimkou zhotovenia diela, t.j. otázku technickej realizácie predmetného diela. Okresný súd poukázal na negociačný proces, ktorý predchádzal uzatvoreniu Zmluvy o dielo zo dňa 29.11.2010 a konštatoval, že uzatvoreniu predmetnej zmluvy predchádzalo uzatvorenie zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku medzi žalovaným a poskytovateľom, ktorým bola osoba rozdielna od žalobcu. Zmluva o dielo tak, ako bola podpísaná medzi žalobcom a žalovaným bola výsledkom súťažného konania, a ako taká bola pripravovaná žalovaným a de facto zo strany žalobcu s poukazom na súťažné podmienky vstup do prípravy a negociačného procesu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku nebol možný. Súd tiež poukázal na to, že napriek tomu, že žalovaný vedel v zmysle zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku, aký je proces poskytovania finančného plnenia a lehoty splatnosti a taktiež v rámci verejnej súťaže, z ktorej mala vzísť zmluva o dielo s poukazom na súťažné podmienky, ktoré sám zadával a sám poukazoval na systém financovania a lehoty splatnosti, zaviazal sa zmluvou o dielo vo vzťahu k žalobcovi lehotou splatnosti jednotlivých faktúr v trvaní 90 dní. Z tohto dôvodu súd považoval obranu žalovaného za účelovú a právne irelevantnú, a to aj napriek tomu, že zmluva o dielo síce uvádza v článku II. Bod 1 odkaz na podmienky zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ale aj s poukazom na článok IX, na ktorý žalovaný poukazoval, avšak je potrebné ustáliť, že v prípade rozporov je prioritne potrebné vychádzať zo zmluvy o dielo a dojednanej splatnosti tak, ako je v zmluve o dielo uvedená. 6. Okresný súd zároveň poukázal na to, že žalovaný nikdy fakturáciu nerozporoval, vo vzťahu k žalobcovi neuplatnil právo zo zodpovednosti z vád, dielo riadne prevzal, o čom svedčí aj fakt, že dielo bolo skolaudované a v súčasnosti je užívané. Naviac žalovaný faktúry tak, ako mu boli žalobcom doručené uhradil, aj keď po lehote splatnosti bez toho, že by bol bezprostredne namietal v nich uvedenú 90 dňovú lehotu splatnosti. Pokiaľ žalovaný mal v úmysle dojednať so žalobcom splatnosť odlišným spôsobom, ako bola v zmluve o dielo zakotvená, nič mu v negociačnom procese nebránilo, aby v rámci verejno- súťažných podmienok takto zmluvu nastavil. Napriek tomu po prebehnutí verejnej súťaže uzatvoril zmluvu v intenciách návrhu na uzatvorenie tejto zmluvy, ktorý bol súčasťou súťažných podmienok a ktorý sám koncipoval. Okresný súd tiež uviedol, že pokiaľ žalovaný ex post sa snaží posunúť splatnosť faktúr v rozpore s uzatvorenou zmluvou o dielo, vystáva otázka, či takéto jeho konanie je možné vôbec posudzovať, ako konanie v súlade s pravidlami poctivého obchodného styku, keďže vo vzťahu k zmluve o dielo žiadnu zmenu oproti tomu, ako uzatvorená bola, s výnimkou dodatkov, ktoré sa však lehoty splatnosti nedotýkali, nielenže neuzatvoril, ale ani neinicioval. 7. K uvádzanej skutočnosti žalovaným, že v prípade priznania práva, by došlo k neúmernému zaťaženiu žalovaného, ako samosprávnej jednotky, čo by mohlo viesť až k jeho nútenej správe, okresný súd uviedol, že vyvstáva otázka, či je spravodlivé požadovať a preniesť zodpovednosť za obsah zmluvy zo žalovaného na žalobcu za stavu, ak sám žalovaný nepostupoval pri negociačnom procese zmluvy o dielo s náležitou opatrnosťou. Z vykonaného dokazovania mal súd za nepochybné, že žalovaný mal všetky relevantné informácie, bola mu známa zmluva o nenávratnom finančnom príspevku, boli mu známe podmienky financovania a napriek tomu uzatvoril zmluvu o dielo so splatnosťou 90 dní pri fakturácii, pričom nevyvinul žiadne úsilie, ani po podpise tejto zmluvy na jej eventuálnu zmenu a prolongáciu splatnosti. Za takéhoto stavu mal súd za to, že nepriznanie práva žalobcovi, by bolo v príkrom rozpore so znením predmetnej zmluvy o dielo. K námietke žalovaného a poukázaniu na článok X. ods. 7 písm. a) Zmluvy o dielo s poukazom na to, že predmet zmluvy sa realizuje v rámci Regionálneho operačného programu, prioritná os 3 Posilnenie kultúrneho potencionálu regiónov a infraštruktúra cestovného ruchu a v týchto intenciách sa zhotoviteľ zaväzuje pristúpiť na zmenu tejto zmluvy v prípade, že táto bude vyvolaná zmenou zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, súd poukázal na skutočnosť, že k žiadnej zmene zmluvy o dielo nedošlo, pričom žalovaný nikdy takúto zmenu neinicioval. Okresný súd uviedol, že práve z tohto ustanovenia zmluvy vyplýva, že zmena zmluvy o dielo je možná do budúcna za predpokladu, že dôjde k zmene zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku, čo evokuje, že v čase uzatvárania zmluvy o dielo bolo už znenie zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku zrejmé, nakoľko však žalobca nebol účastníkom tohto zmluvného vzťahu, podľa názoru súdu za predpokladu, že pokiaľ to žalovaný považoval za nutné, mali sa jednotlivé ustanovenia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku pretaviť do uzatváranej zmluvy o dielo, ktorá bola uzatváraná neskoršie. Skutočnosť, či žalobca mal vedomosť o tom, aké sú zákonné ustanovenia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku podľa názoru súdu nie je relevantné, keďže žalobca nebol účastníkom tohto zmluvného vzťahu a medzi vzťahmi medzi žalobcom a žalovaným je potrebné prioritne použiť dojednané zmluvné ustanovenia zmluvy o dielo. Súd nepovažoval za relevantnú argumentáciu žalovaného vo vzťahu k § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka z dôvodu, že zmluva o nenávratnom finančnom príspevku nie je všeobecnými obchodnými podmienkami, teda nie je možné hovoriť o nejakom odkaze na všeobecne známe obchodné podmienky, naviac ak tieto kolidovali so samotným znením uzatvorenej zmluvy o dielo. Žalobca totiž súhlasil so súťažnými podmienkami tak, ako boli v návrhu zmluvy o dielo uvedené. Súťažné podklady spracovával žalovaný spolu s návrhom uzatváranej zmluvy. Bolo preto zodpovednosťou žalovaného, aby svoje financovanie prostredníctvom štrukturálnych fondov EÚ, štátneho rozpočtu, ako aj vlastných prostriedkov verejného obstarávateľa zosúladil s navrhovaným znením zmluvy o dielo. 8. K samotnému výpočtu úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil v žalobe súd prvej inštancie poukázal na Dodatok č. 2 k zmluve o dielo zo dňa 3.5.2011 s tým, že zhotoviteľ vystaví faktúru za vykonané práce vždy po prestavaní minimálne 20 % ceny diela. Cena diela bola určená v Zmluve o dielo zo dňa 2.3.2011 na sumu 2.358.878,71 Eur a následne bola navýšená Dodatkom č. 3 z 3.6.2016 k zmluve o dielo na sumu 2.394.189,84 Eur, čo znamená, že fakturácia po 3.6.2014 musela vychádzať z predmetnej ceny po dátume 3.6.2014, teda u faktúr č. 200400111 a č 200400171, ktoré sa stali splatnými po tomto dátume, cena diela najmä u faktúry č. 200400111 v časti 394.173,50 Eur nekorešpondovala s 20 % zvýšenej ceny diela, a teda fakturáciu bolo potrebné považovať za predčasnú. Z tohto dôvodu súd omeškanie priznal až zo súčtu predmetných faktúr, počnúc splatnosťou faktúry č. 200400171. Pri výpočte úroku z omeškania z faktúry č. 200400224 ( posledná fakturácia ) súd vychádzal z takto fakturovanej sumy napriek tomu, že predmetná suma nedosahuje minimálne 20 % ceny z diela s poukazom na skutočnosť, že sa jedná o fakturáciu zostatku ceny diela, na ktorú sa ustanovenie článku V. Bod 2 zmluvy o dielo v znení jej Dodatku č. 2 nevzťahuje. Súčtom kapitalizovaný úrok z omeškania uplatnený žalobcom teda predstavuje 174.114,09 Eur, v ktorej súd žalobe vyhovel a vo zvyšku, t.j. v sume 14.215,88 Eur žalobu zamietol. 9. Na trovy konania súd aplikoval ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. a uviedol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 10. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Zároveň žiadal, aby bol žalobca zaviazaný nahradiť žalovanému trovy konania. 11. V odvolaní uviedol, že napáda rozhodnutie vo výroku, ktorým bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 174.114,09 Eur. Odvolateľ uvádza, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. Žalovaný sa nestotožnil s právnym názorom súdu vysloveným vo viacerých častiach rozsudku, považuje ho za absolútne nesprávny a nelogický. Uviedol, že predmet zmluvy podľa článku II. zmluvy o dielo v tomto prípade nemôže obsahovať otázku technickej realizácie predmetného diela tak, ako sa domnieva okresný súd, ale predmet zmluvy podľa tohto článku obsahuje základného podmienky, ktoré majú byť splnené pre uzatvorenie zmluvy o dielo. Žalovaný tiež nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o dielo bola pripravovaná žalovaným. V konaní nebolo preukázané, že zmluvu o dielo pripravoval žalovaný, ba dokonca sám žalovaný túto skutočnosť popieral. Preto nie je žalovanému zrejmé, na základe akých vykonaných dôkazov okresný súd dospel k takémuto záveru. Tiež poukázal na článok IX. zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva, že ak sa vyskytnú rozpory v dokumentoch a plnení zmluvy, majú prednosť zmluva o dielo, súťažná ponuka zhotoviteľa ( vrátane návrhu ceny ), technické špecifikácie prác, všeobecné technické podmienky. Predmetné ustanovenie zmluvy teda určuje výkladové pravidlá v prípade, ak nastanú rozpory v dokumentoch, pričom ako druhé v poradí sa považuje za záväzné súťažná ponuka zhotoviteľa. V tomto prípade za žiadnych okolností nie je možné vychádzať zo zmluvy o dielo tak, ako nesprávne posúdil okresný súd, nakoľko je potrebné práve riešiť rozpor v ustanoveniach zmluvy o dielo. Ak by bol prijatý záver, že v prípade potreby riešenia rozporu v ustanoveniach zmluvy o dielo je tiež potrebné vychádzať zo zmluvy o dielo, tak by výkladové pravidlá podľa článku IX. zmluvy o dielo strácali akýkoľvek význam. Zároveň žalovaný poukázal na to, že niekoľkokrát v konaní namietal, že nemuseli byť pravidlá zo zmluvy o nenávratnom finančnom prostriedku priamo pretavené do zmluvy o dielo, ale úplne postačuje odkaz na zmluvu o nenávratnom finančnom príspevku. Nebolo by účelné, ani možné zo strany žalovaného pripraviť zmluvu o dielo až po uzatvorení zmluvy o nenávratnom finančnom prostriedku, nakoľko zmluva o dielo bola zo strany ministerstva schválená ešte pred podpísaním zmluvy o nenávratnom finančnom prostriedku. Preto je tento názor súdu absolútne nesprávny. Odvolateľ tiež namietol, že v jednej časti rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že zmluva o nenávratnom finančnom prostriedku sa vzťahuje na právny vzťah žalobcu a žalovaného len v časti realizácie diela a v druhej časti uvádza, že zmluva o nenávratnom finančnom prostriedku sa nevzťahuje na právny vzťah žalobcu a žalovaného. Ide o podstatnú právnu otázku, ktorú okresný súd neposúdil, a preto je podľa názoru žalovaného napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalovaný zároveň poukázal na prehlásenie N.. T. U., predsedu predstavenstva žalobcu, ktorý vyhlásil, že si preštudovali a v plnej miere súhlasia s podmienkami užšej súťaže vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 25O/2009 zo dňa 31.12.2009 pod značkou 07804 - MUP, a ktoré sú uvedené v súťažných podkladoch. Týmto akceptuje všetky ustanovenia v ich úplnosti, bez výhrad a obmedzení. Žalobca súhlasil s financovaním tak, ako bolo uvedené v článku III. Bod 1.2 oznámenia zo dňa 31.12.2009, v ktorom bolo uvedené, že predmet zákazky bude financovaný z finančných prostriedkov pridelených verejnému obstarávateľovi z fondov EÚ v zmysle platných predpisov. Finančné plnenie zmluvnej ceny sa bude realizovať v Eur, pričom lehota splatnosti faktúr bude minimálne 120 dní. Podmienky financovania a platobné dojednania budú podrobne uvedené v súťažných podkladoch. Na základe uvedeného podľa názoru odvolateľa žalobca súhlasil s financovaním tak, ako bolo uvedené, a preto považuje žalovaný zdôvodnenie okresného súdu za účelové, nezákonné a skresľujúce. Odvolateľ tiež uviedol, že žalovaný sa bez svoj viny dostal do situácie, kedy splnením jednej povinnosti musel zákonite porušiť inú zmluvnú povinnosť. Uviedol, že žalovaný zmluvy nepripravoval, podpísal zmluvy, ktoré mu boli zo strany štátnych orgánov predložené. Podľa týchto zmlúv mal len dve možnosti, a to postupovať tak, ako postupoval, avšak podľa názoru žalobcu a názoru okresného súdu porušil zmluvu o dielo a je zodpovedný za omeškanie, alebo postupovať tak, ako tvrdí žalobca a aký je názor súdu, t.j. zaplatiť aj zo svojich prostriedkov, avšak v tomto prípade by porušil ustanovenia zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku a prišiel by o príspevok vo výške cca 2,5 milióna Eur. Zároveň právny názor okresného súdu vyslovený v napadnutom rozhodnutí potvrdzuje, že splnením jednej právnej povinnosti dôjde k porušeniu inej právnej povinnosti, čo je v rozpore so základným princípom právneho štátu a v rozpore so základným princípom právnej istoty. 13. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal na to, že na predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, založený zmluvou o dielo, sa okrem samotnej zmluvy o dielo v znení jej dodatkov vzťahujú aj ďalšie právne dokumenty, a to projektová dokumentácia, ocenený výkaz výmer, harmonogram prác, stavebné povolenie, zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a súťažné podklady. Za žiadnych okolností nemožno právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným definovať výlučne na základe zmluvy o dielo, ako tvrdí žalobca. V tejto súvislosti poukázal na články I ods. 2, článok II ods. 1, článok X ods. 7, článok IX ods. 1 a článok XII ods. 2 zmluvy o dielo. Odvolateľ tiež tvrdí, že zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku sa musí na právny vzťah žalobcu a žalovaného vzťahovať bez ohľadu na to, či tvorí prílohu zmluvy o dielo, alebo nie a bez ohľadu na to, či sa s ňou žalobca oboznámil. Žalobca mal možnosť oboznámiť sa so zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, čo bolo preukázané. Z tohto dôvodu otázka, či mal žalobca možnosť zasahovať do vzťahu žalovaného s ministerstvom, je absolútne irelevantná. Žalovaný tiež tvrdí, že jedinou signifikantnou podmienkou na to, aby zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a všeobecné zmluvné podmienky platila a bola záväzná pre žalobcu je, že táto zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a všeobecné zmluvné podmienky boli jednoznačne a určite špecifikované v zmluve o dielo, čo bolo splnené. Odvolateľ tiež poukázal na ustanovenie § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka a na skutočnosť, že v minulosti už mal žalobca so žalovaným uzatvorenú zmluvu o dielo na podobný výkon diela zo dňa 14.10.2010, v rámci ktorej vznikli podobné spory, a to, či je žalovaný povinný platiť úroky z omeškania v prípade omeškania s platbou, ak sa do omeškania dostal z dôvodu, že mu neboli poskytnuté finančné prostriedky zo strany ministerstva. Z tohto dôvodu na odstránenie všetkých pochybností boli do zmluvy o dielo doplnené ustanovenia článku I. ods. 2, článku II ods. 1, článku X ods. 7 a článku IX ods. 1, ktoré v zmluve o dielo uzatvorenej dňa 14.10.2010 neboli. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobcovi bolo celé znenie zmluvy o dielo jasné, a preto tvrdenie žalobcu, že zmluva o poskytnutí nenávratných finančných prostriedkov sa na žalobcu nevzťahuje, je úmyselne účelové. Žalovaný tiež poukázal na to, že predložil dôkazy, že všetky platby boli vykonané riadne a včas vždy vtedy, keď žalovaný mohol vykonať žiadosť o platbu. Vždy tak urobil a akonáhle prišli finančné prostriedky z ministerstva, okamžite ich poslal žalobcovi. Žalovaný sa tak nedostal do žiadneho omeškania, nakoľko žalovaný vykonával žiadosti o platbu a samotné úhrady dva, tri, štyri dni potom, ako prišla faktúra od žalobcu, resp. potom, ako prišli finančné prostriedky. Zároveň poukázal na dôležitú skutočnosť, ktorou je, že žalovaný počas podanej žiadosti o zmenu projektu nemohol žiadať o vykonanie žiadnej platby, nakoľko z podmienok financovania vyplýva, že pokiaľ nie je ukončená jedna žiadosť, nemožno podať druhú žiadosť. Žalobca s týmito podmienkami bol oboznámený a súhlasil s nimi. 14. Žalovaný tiež zastáva názor, že ustanovenia zmluvy o dielo, v spojení s ustanoveniami uvedených právnych dokumentov v časti úrokov z omeškania sú zmätočné, ak nie neplatné. Podľa jeho názoru požadovanie úrokov z omeškania je výkon práva, ktorý je v rozpore s poctivým obchodným stykom podľa ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka. Ďalej poukázal na ustanovenie § 369 ods. 1, 2 a 8 Obchodného zákonníka, podľa ktorého žalobcom uplatňované úroky z omeškania v tomto súdnom konaní sú neplatné. Tiež uviedol, že žalobcom predložené rozsudky v obdobných veciach nie sú právne záväzné, nakoľko každý vzťah je špecifický a v danom prípade medzi žalobcom a žalovaným vzniknutý právny vzťah je špecifický, nakoľko zmluva o dielo bola odlišná od právnych vzťahov, z ktorých vyplývali žalobcom predložené rozsudky. Žalovaný má teda za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, žalobcom tvrdený nárok v žalobe je neopodstatnený, nedôvodný a skutočnosti uvádzané v žalobe sú tendenčné, účelové a nezakladajúce sa na pravde. 15. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného a žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil, a aby žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. Vo vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v celom rozsahu, rozsudok považuje za správny a jeho odôvodnenie za zrozumiteľné a jasné, vyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že popiera, že by zmluvu o dielo pripravoval uviedol, že takéto tvrdenie je v rozpore s vykonanými dôkazmi, a to hlavne so súťažnými podkladmi žalovaného zväzok IV obchodného podmienky. Ich súčasťou je návrh zmluvy o dielo s minimálnym obsahom zmluvných podmienok a žalobca, ako uchádzať bol oprávnený v rámci svojej ponuky doplniť len presne vymedzené údaje, napr. čas plnenia a cenu diela. Platobné podmienky v časti splatnosti faktúr boli vymedzené žalovaným už v týchto súťažných podkladoch a žalobca nedoplňoval v tejto časti zmluvy žiadny údaj. Z uvedeného vyplýva, že zmluva bola vypracovaná žalovaným. Pre žalovaného zabezpečovala proces obstarávania spoločnosť PP & P Co s.r.o., Záhradnícka 26, Bratislava, pričom išlo o vzťah iba medzi týmito dvoma subjektmi a za svoju činnosť táto spoločnosť zodpovedá výlučne žalovanému. V rámci obstarávania mal žalovaný oprávnenie spolupráce s týmto subjektom pripraviť podklady tak, aby následne nevznikli žiadne pochybnosti a rôzne výklady jednotlivých ustanovení zmluvy. Zmluva o dielo v časti lehoty splatnosti faktúry bola dojednaná od začiatku rovnako, a to do 90 dní odo dňa doručenia faktúr objednávateľovi, preto ak chcel žalovaný dohodnúť lehotu splatnosti inak, mal túto jeho požiadavku zrozumiteľným spôsobom zakomponovať do zmluvy, ktorá bola súčasťou zmluvných podkladov. Podľa názoru žalobcu pri formulácii zmluvy v časti splatnosti riadne vystavených faktúr nevznikajú žiadne pochybnosti, a preto má tak, ako uvádza i žalovaný, v prípade vzniku rozporov pri plnení zmluvy prioritné postavenie článok IX Bod 1 zmluvy. Presnejšie vymedzenie lehoty splatnosti, ako je v tomto konkrétnom prípade však neprichádza ani do úvahy. Vystavené faktúry boli žalovanému doručené, žiadnym spôsobom ich nenamietal, ani nevrátil späť, tak ako mu to umožňoval článok V. Bod 2 zmluvy. Obaja účastníci týmto potvrdili správnosť a opodstatnenosť pohľadávok žalobcu. Zároveň žalobca pripomenul, že z každej jednej vystavenej faktúry si musel splniť svoje zákonné povinnosti a zaplatiť príslušnú daň z pridanej hodnoty v mesiaci, v ktorom došlo k dodaniu služby. Aj výška dohodnutých úrokov z omeškania bola súčasťou súťažných podmienok a žalobca ich nemal možnosť namietať ani meniť, nakoľko tvorili minimálny obsah zmluvných podmienok. K názoru žalovaného, ktorým sa snaží preukázať, že na jeho strane nedošlo k omeškaniu, teda nemožno vyhovieť. Ustanovenie § 369 Obchodného zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy bolo dispozitívnym ustanovením, od ktorého sa zmluvné strany mohli odchýliť, alebo ho aj celkom vylúčiť, teda dohodnúť, že pri omeškaní so splnením peňažného záväzku dlžníkom, veriteľovi nevzniká povinnosť platiť úroky z omeškania. Z obsahu zmluvy vyplýva, že jej účastníci ustanovenia o úrokoch z omeškania pri uzatváraní zmluvy o dielo nevylúčili, ale presne definovali prípad ich uplatnenia, ako aj výšku, ktorá bola navrhnutá samotným žalovaným. To, že zmluva bola koncipovaná žalovaným, prípadne ním povereným zástupcom nemôže v prípade vzniku rozporov pri výklade jej jednotlivých ustanovení byť na ujmu žalobcu. Preto má platiť všeobecne platný princíp, podľa ktorého, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým, vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy zakomponoval. Zároveň poukázal na zmysel princípu zakotveného v ustanovení § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. K obrane žalovaného o viazanosti zmluvy o dielo so zmluvou o nenávratnom finančnom príspevku žalobca uviedol, že nejde o vzájomne závislé zmluvy a v zmluve o dielo neexistuje riadna a zrozumiteľná odkladacia podmienka splatnosti faktúr. Zo zmluvy je zrejmé, že strany konania si dohodli čas a spôsob zaplatenia ceny za vykonané práce výhradne v článku V. platobné podmienky. Žalobca vystavil faktúry, vo všetkých uviedol lehotu splatnosti 90 dní. Žalovaný na základe takto vystavených faktúr plnil, čím došlo k uznaniu záväzku. Žalovanému boli faktúry doručené, žalovaný ich žiadnym spôsobom nenamietal, ani žiadnym spôsobom nespochybňoval a uznal ich tak, ako boli vystavené, t.j. s dňom splatnosti, ktorý bol na každej z nich uvedený. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že bol uzatvorený obchodno-právny vzťah, ktorý sa subsumuje pod ustanovenia zmluvy o dielo, teda došlo platne k uzatvoreniu tejto zmluvy a v zmluve, ako podstatná náležitosť bolo jasné určenie záväzku objednávateľa zaplatiť cenu za vykonanie diela. Zároveň uviedol, že akékoľvek prípadné reťazenie platieb je v rozpore s dobrými mravmi, ide o spornú zmluvnú podmienku. Akékoľvek podmieňovanie uplatňovania zákonnej sankcie - úrokov z omeškania konaním tretieho subjektu, stojaceho mimo zmluvného vzťahu žalobcu, ako zhotoviteľa a žalovaného, ako objednávateľa, je v rozpore so základnými právnymi zásadami. Riadne a včasné plnenie záväzkov je základnou zásadou poctivého obchodného styku. Preto správanie, ktoré vedie k porušeniu tejto zásady, treba primárne hodnotiť ako nekalé konanie. Žalobca tiež poukázal na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35 ES z 29.6.2000, implementovanou do nášho právneho poriadku s účinnosťou od februára 2013, v ktorej je zakotvené, že lehota splatnosti peňažného záväzku v obchodných vzťahoch nesmie presiahnuť 60 dní od doručenia faktúry alebo doby uskutočnenia plnenia. Z tohto vyplýva, že samotná dohoda o splatnosti ceny 90 dní je zjavne nevýhodná pre veriteľa bez objektívnych dôvodov a odporuje uvedenej smernici. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažných plnení, patrí žalobcovi nárok na uplatnené úroky z omeškania v rozsahu, ktoré mu súd priznal. 16. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý nesúhlasí s tým, že by sa vyjadril, že zmluva má prioritné postavenie. V tomto prípade, ak je riešený práve rozpor zmluvy o dielo, nemôže mať prednosť zmluva o dielo, lebo rozporované ustanovenie by bolo potvrdené sebou samým, čo je absurdné. V tomto prípade musí automaticky nastúpiť druhé výkladové pravidlo, ktorým je súťažná ponuka zhotoviteľa. Zo súťažnej ponuky je jasne zrejmé, že žalobca súhlasil s platobnými podmienkami podľa zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku, preto tvrdenia žalobcu o tom, že sa naňho táto zmluva nevzťahuje sú absurdné. Zároveň nesúhlasí žalovaný s tvrdením žalobcu, že nikdy nerozporoval záväzok, ktorý mu vznikol zo zmluvy o dielo. Žalovaný tvrdí, že svoj záväzok riadne a v celosti splnil v zmysle dohodnutých podmienok a za žiadnych okolností nedošlo k uznaniu záväzku tak, ako to mylne tvrdí žalobca. Žalovaný svoj záväzok zo zmluvy o dielo nerozporoval a tento splnil riadne a včas. K námietke žalobcu, že sa na neho nevzťahovala zmluva o nenávratnom finančnom príspevku žalovaný zopakoval tvrdenia uvedené v písomnom odvolaní. Tvrdenie žalobcu o záväznosti európskej smernice považuje žalovaný za účelové, nakoľko žalobca úmyselne neuviedol celé predmetné implementované ustanovenie. Obsah a účel predmetného ustanovenia je úplne odlišný a zároveň toto ustanovenie pripúšťa aj odlišnú dohodu zmluvných strán a z predmetného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ ide o plnenie v splátkach, tak sa toto ustanovenie nevzťahuje. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v napadnutej časti zamietol. 17. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § ustanovenia 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ustanovenie § 385 ods. 1 CSP ) a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca žalobou podanou na Okresný súd v Lučenci dňa 23.1.2015 sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 188.329,97 Eur, ako úrok z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr, ktoré žalobca vyčíslil v dohodnutej výške 0,05 % denne z omeškanej sumy od lehoty splatnosti faktúr až do zaplatenia. Okresný súd dňa 11.2.2015 vydal platobný rozkaz č.k. 13Cb/23/2015-50, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odôvodnený odpor. Žalovaný tvrdil, že sa nemohol dostať do omeškania, nakoľko uzatvorenú zmluvu o dielo je potrebné vykladať v súlade so zmluvou o nenávratnom finančnom príspevku a podmienkami vyhlásenia verejnej súťaže, nakoľko financovanie diela bolo závislé od poskytnutia štátnych príspevkov a príspevkov z fondou EÚ. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že na základe platne uzatvorenej zmluvy o dielo, v ktorej si zmluvné strany dohodli 90-dňovú lehotu splatnosti faktúr a v nadväznosti na dodatky č. 1, 2 a 3 k zmluve o dielo, v ktorých bola zmluva dohodou zmluvných strán zmenená, že žalobca môže fakturovať až po zhotovení 20 % objemu dohodnutých finančných prostriedkov, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v sume 174.114,09 Eur a v časti zaplatenia sumy 14.215,88 Eur je nedôvodná. 21. Odvolací súd po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaného voči prvému výroku napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené, dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje. Odvolací súd v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že medzi žalobcom a žalovaným došlo platne k uzatvoreniu zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, v rámci ktorej si zmluvné strany dobrovoľne dohodli 90-dňovú lehotu splatnosti. Zároveň sa odvolací súd plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že návrh zmluvy o dielo bol predložený žalobcovi žalovaným a žalobca navrhnutú 90-dňovú lehotu splatnosti len akceptoval. Nie je teda možné, aby sa žalovaný bránil, že toto zmluvné ustanovenie na daný právny vzťah neplatí s odvolávkou na zmluvu o nenávratnom finančnom príspevku. Odvolací súd tiež nesúhlasí s názorom odvolateľa, že žalovaný nemal pri podpise zmluvy na výber, nakoľko pokiaľ by bol plnil on sám žalobcovi, prišiel by o cca 2.500.000,-Eur príspevku. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkovo právny vzťah, v rámci ktorého aj žalobca musí požívať právnu ochranu v rozsahu dohodnutých zmluvných ustanovení. Už samotná lehota 90 dní pre splatnosť jednotlivých faktúr je tak dlhá, že môže spôsobiť u podnikateľského subjektu existenčné problémy, a to aj s ohľadom na žalobcom uvádzanú skutočnosť, že z vystavených faktúr musel odvádzať DPH. Nie je teda možné hovoriť, že dohodnutá lehota splatnosti 90 dní a žalobcom uplatnená žaloba je v rozpore s poctivým obchodným stykom a nepožíva právnu ochranu. Práve naopak už s účinnosťou od 1.2.2004 bolo zmenené ustanovenie § 369 Obchodného zákonníka so zámerom transponovať Smernicu č. 2000/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29.6.2000 o boji proti omeškaných platbám obchodných transakciách, ktorá nadobudla účinnosť 8.8.2000. Smernica konštatuje, že dôsledkom neprimerane dlhých platobných lehôt a oneskorených platieb vzniká príčina platobnej neschopnosti. Pokiaľ si zmluvné strany dohodli, a to na návrh žalovaného, nakoľko zmluvu predkladal žalobcovi on ( na túto skutočnosť nemá vplyv, kto v skutočnosti pre žalovaného zmluvu vypracoval ) úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne, nemožno hovoriť o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania, ktoré by nemali požívať právnu ochranu. Z ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva zásada, že právo na úroky z omeškania vzniká momentom, keď sa dlžník dostane do omeškania. Právo na úrok z omeškania je teda zákonným nárokom, pričom odvolací súd sa tiež stotožňuje s názorom žalobcu, že žalovaný mal možnosť v návrhu zmluvy o dielo vylúčiť, resp. uviesť za akých podmienok sa môže úrok z omeškania žiadať, nakoľko ide o dispozitívne zákonné ustanovenie. Pokiaľ tak žalovaný neurobil, nemôže sa v rámci súdneho konania dovolávať ochrany svojich práv len preto, aby hájil svoje záujmy na úkor oprávnených záujmov žalobcu. Z dôvodu, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj dodatočné zmluvné ustanovenie, ohľadne fakturácie až 20 % vykonaného diela, následkom čoho žalobu v sume 14.215,88 Eur zamietol, odvolací súd v napadnutej časti rozsudku nezistil žiadne pochybenia, v plnom rozsahu sa stotožnil s jeho dôvodmi a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. 22. Na základe takto zisteného skutkove právneho vzťahu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, v napadnutej časti v spojení s opravným uznesením ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 23. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, teda novú procesnú úpravu použil aj na toto konanie, aj keď začalo pred dňom účinnosti CSP, t.j. pred 1.7.2016, v súlade s ustanovením § 470 CSP. 24. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP náhradu trov odvolacieho konania priznal. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP. 25. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)