Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12CoE/6/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615205164 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615205164.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnej F. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, XXX XX P., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, Exekútorský úrad so sídlom Kupeckého 29, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 1890/15, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 147,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 17Er/266/2015 - 19 zo dňa 30. 06. 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“) uznesením zo dňa 30. 06. 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor doručil exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice sp. zn. 3C/2770/2012 zo dňa 19. 01. 2012. Oprávnený ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli dňa 22. 12. 2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Všeobecné poistné podmienky. Zmluvný vzťah založený medzi oprávneným a povinnou poistnou zmluvou vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský a odôvodnil posúdenie tohto zmluvného vzťahu ako aj inštitút spotrebiteľskej zmluvy a neprijateľných zmluvných podmienok. Exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť. Vychádzal zo záveru, že takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou, teda napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou Rady 93/13/EHS z 25. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Z ustanovení Všeobecných poistných podmienok je zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na ním zvolenom rozhodcovskom súde, ktorý sa spravidla nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Spotrebiteľ vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania, ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemá možnosť relevantne sa proti návrhu zo strany žalobcu brániť. Na základe uvedeného mal exekučný súd za to, že rozhodcovská doložka bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 5 OZ účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takmto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku uvedeného exekučný súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie a v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).V odvolaní uviedol, že exekučný súd mu v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a došlo k porušeniu ústavného práva oprávneného uvedeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 2 Listiny. Vo vykonávacom konaní je predmetom procesnej ochrany od súdu požadovaný a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, teda práva už judikovaného. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. S poukazom na predmetné ustanovenie oprávnený dôvodil, že exekučný súd je oprávnený preskúmavať či rozhodcovský rozsudok má nedostatky uvedené v § 40 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, no ďalšie dôvody šetrenia posudzujúce materiálnu stránku exekučného titulu nie sú exekučnému súdu zverené. Ani z judikatúry Súdneho dvora EÚ (konkrétne prípad C-40/08 Asturcom) nemôže exekučný súd čerpať oprávnenie na taký postup, aký zvolil v napadnutom rozhodnutí. Exekučný poriadok takúto právomoc exekučným súdom jednoznačne nepriznáva. Konajúci súd tak podľa názoru oprávneného flagrantne prekročil svoju právomoc vyplývajúcu z Exekučného poriadku, čím porušil článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej argumentoval tým, že exekučný súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom, keď vykonal dokazovanie bez toho, aby sa mohol k nemu oprávnený vyjadriť a zároveň postupoval v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora. Exekučný súd si vlastnou cestou zabezpečil listinné dôkazy, pričom oprávnenému neumožnil k uvedeným dôkazom sa vyjadriť. Ak exekučný súd vykonával vlastné dokazovanie dopĺňaním a hodnotením listín, požiadavka umožniť účastníkom exekučného konania uplatniť ich procesné oprávnenia podľa § 122 a nasl. OSP je úplne v súlade s právom na spravodlivý proces. Ďalej oprávnený namietal porušenie zákona, pretože dokazovanie v konaní neprislúcha vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý vydal predmetné uznesenie a jeho postup je v tomto prípade nielen neeurokonformný ale bol aj protiústavný. Konanie v danej veci totiž viedol a dokazovanie vykonával nie sudca ale vyšší súdny úradník, ktorého činnosť pozostávala nielen z preskúmania podkladov podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ale aj z toho, že zhromaždil iné listinné dôkazy a konštruoval tak skutkový stav na základe vykonaného dokazovania. Vyšší súdny úradník podľa zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu. Medzi jeho kompetenciami uvedenými v zákone sa však nikde neuvádza, že vykonáva aj dokazovanie, čo prináleží len sudcovi podľa zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich. Takýmto postupom bolo porušené právo na zákonného sudcu, čo je v rozpore s čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vyšší súdny úradník , ktorý predmetné uznesenie vydal tak prekročil rámec svojej právomoci, ktoré mu ukladá zákon č. 549/2033 Z. z. o súdnych úradníkoch a dopustil sa tým aj porušenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 144 a 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky V dôsledku nesprávne zisteného skutkového stavu exekučný súd formuloval aj nesprávne právne závery a zároveň aplikoval nesprávny judikát Súdneho dvora Európskej únie a neaplikoval tak relevantnú vnútroštátnu právnu normu, pričom zdôraznil, že v judikáte Oceáno Grupo Editorial išlo o odlišný skutkový stav. V prípade, že sa strany dohodnú, že spory najprv prejedná rozhodcovský súd, zákon o rozhodcovskom konaní neustanovuje žiadnu miestnu príslušnosť, podľa ktorej by si mali strany vybrať rozhodcovský súd alebo ustanoviť rozhodcu. Zákon o rozhodcovskom konaní nikde neustanovuje žiadne obmedzenia, podľa ktorých by si strany mali vyberať rozhodcovský súd podľa miesta bydliska spotrebiteľa alebo sídla dodávateľa, a teda tu nemôže vzniknúť žiadna nerovnováha v právach a povinnostiach. Exekučný súd podľa názoru oprávneného neaplikoval správnu právnu normu - zákon o rozhodcovskom konaní a namiesto nej aplikoval judikát súdneho dvora, ktorý vychádzal z iného skutkového stavu. Keďže neaplikoval správnu právnu normu, porušil tým právo na súdnu ochranu. Exekučný súd formuloval závery, že v predmetnom prípade sa spotrebiteľ nemal možnosť relevantne brániť, a že takáto podmienka mohla mať za následok zabránenie spotrebiteľovi v podaní žaloby, ale svoje závery nepodložil skutkovými zisteniami. Zároveň súd v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR o demokratickom právnom štáte, navodil právnu domnienku, že oprávnený koná nedobromyseľne, pričom tieto úvahy súdu nie sú podložené žiadnymi skutkovými zisteniami, ktoré by vyplynuli z vykonaného dokazovania. Oprávnený poukázal na to, že napriek úsudku súdu o tom, že povinný nemusel Osobitné zmluvné dojednania podpísať, dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka nebola v danom prípade individuálne dojednaná. Nie je podstatné, ktorá strana podmienku formulovala, ide len o existenciu práva oboch strán podmienku individuálne odmietnuť, prijať alebo zmeniť v dôsledku ich osobitného dojednania. V súlade s európskymi princípami zmluvného práva však platí, že k individuálnemu dojednaniu dôjde, ak bola rozhodcovská doložka predmetom rokovania a k jej podpisu došlo práve po osobitnom rokovaní o tejto podmienke. Síce boli osobitné zmluvné dojednania vopred pripravené na predtlačenom formulári, ale boli osobitne oddelené od ostatného textu, označenú hrubým napisom a nemuseli byť stranami podpísané. K individuálnemu dojednaniu zmluvnej podmienky došlo tým, že zmluvné strany prejavili vôlu ich uzavrieť. Oprávnený ešte uviedol, že predkladá listinný dôkaz - Záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý písomne zachytil činnosť povinnej pred uzavretím zmluvy a poukázal na to, že poistná zmluva ako výnimka medzi inými spotrebiteľskými zmluvami má zákonom normovanú aj tzv. predzmluvnú fázu. Táto fáza sprostredkovania poistenia je v danom prípade normovaná zákonom č. 340/2005 Z. z. a to ako dôsledok transpozície Smernice EÚ č. 2002/92/ES, ide teda o skutkovú okolnosť, ktorá je v danom prípade významná. Samotný postup pri uzatváraní zmluvy pozostáva z niekoľkých fáz. Prvé je kontaktovanie občana sprostredkovateľom za účelom podrobného informovania o poistení a o všetkých s tými súvisiacich okolnostiach, ako aj o možnostiach pri uzavretí zmluvy ovplyvniť jej obsah. Záverom tejto fázy je Záznam o požiadavkách a potrebách klienta, okrem iného aj výber poistného produktu ale aj samotné slobodné rozhodnutie občana v tom zmysle, či už má dostatok informácií o produkte, čo nepotrebuje ďalšie informácie od sprostredkovateľa a že všetkému porozumel a slobodné rozhodnutie občana, kedy chce samotnú poistnú zmluvu uzavrieť, pričom termín uzavretia bol výsostne v jeho kompetencii. K týmto otázkam sa povinný mal možnosť vyjadriť. Súčasťou záznamu o potrebách klienta je aj otázka: „Chcete ešte niečo k produktu, ktorý Vám navrhol sprostredkovateľ poistenia vysvetliť, doplniť, dojednať?“. Oprávnený ďalej poukázal na to, že povinnosť sprostredkovateľky poistenia poskytovať úplné, presné, pravdivé a zrozumiteľné informácie a zároveň zákaz zamlčovania informácií súvisiacich so sprotredkovaným poistením vyplýva z ustanovení zákona č. 340/2005 Z. z. Poisťovňa nemala inú možnosť ako akceptovať uvedený záznam bona fidae ako pravý, verne odrážajúci skutočný priebeh predzmluvnej komunikácie sprostredkovateľa s klientom v odôvodnenom presvedčení, že preukazuje skutočný rozsah splnených povinností sprostredkovateľa poistenia citovaného zákona č. 340/2005 Z.z. Uvedené preukazuje aj stanovisko Národnej banky Slovenska ku Záznamu o potrebách klienta. Rozhodcovská doložka bola teda podľa názoru oprávneného dojednaná individuálne, o čom svedčia aj možnosti povinnej pri uzatváraní poistnej zmluvy. Ďalej ešte oprávnený poukázal na 19.recitál Smernice 93/13/EHS, podľa ktorého sú poistné zmluvy za istých podmienok vyňaté spod posudzovania či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čo môže nastať vtedy ,ak dojednanie nejakej podmienky v poistnej zmluve vchádza do kalkulácií poistného pre klienta. V tejto súvislosti poukázal na list Národnej banky Slovenska zo dňa 22.11.2013, kde je uvedené, že rozhodcovská doložka v poistnej zmluve ovplyvňuje tzv. gama inkasné náklady a že: „Dohoda o rozhodcovskom konaní obsiahnutá v poistnej zmluve preto vstupuje do výpočtu poistného nezávisle od druhu poistenia, teda aj v prípade poistenia osôb.“ Rozhodcovská doložka v poistnej zmluve (ako výnimočnej spotrebiteľskej zmluve ovládanej pravidlami poistnej matematiky) teda v dôsledku priameho účinku smernice (z dôvodu jej nesprávnej implementácie do slovenského právneho poriadku a následne nesprávnej aplikácie Smernice na poistné zmluvy) nepodlieha súdnemu prieskumu, lebo je to v priamom rozpore so zámerom smernice. Ďalej uviedol, že povinnosť súdu vykonať test primeranosti ustanovuje nielen čl. 4 Smernice 93/13 EHS, ale aj vnútroštátna právna norma ( § 53 ods. 11 OZ). Súd tak musí posúdiť všetky okolnosti za ktorých sa uzatvárala zmluva a všetky ostatné podmienky zmluvy, a nemôže izolovať len jednu podmienku a vyhlásiť ju bez všetkého za neprijateľnú. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Dôvody zistenia, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, a preto je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva aj v rámci exekučného konania exekučný súd poriadne nezdôvodnil. Absencia takejto argumentácie zo strany súdu bránila účastníkovi v realizácii jeho procesných práv, čím došlo k zmenšeniu rozsahu možnosti riadne konať pred súdom. Na základe uvedených odvolacích námietok navrhol oprávnený napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa uviedla, že odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4, druhej vety O.s.p. vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 30. 03. 2015 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Molnárovi, Exekútorský úrad so sídlom Kupeckého 29, 040 01 Košice, doručený návrh oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach na vykonanie exekúcie proti povinnej F. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, XXX XX P., na základe rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/2770/2012 zo dňa 19. 01. 2012. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovský súd vyhovel nároku oprávneného, ktorý si uplatnil na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 12. 2008 uzavretej medzi oprávneným a povinnou a žalovanej (povinnej) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 147,12 Eur a trovy rozhodcovského konania v sume 276,- Eur. Následne bola dňa 16. 04. 2015 doručená okresnému súdu žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V texte poistnej zmluvy sú oprávneným vopred predtlačené viaceré prehlásenia poistníka mimo iného o tom, že sa oboznámil so Všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Všeobecné poistné podmienky, ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy uzavretej s povinnou majú 12 strán a v závere sú podpísané poistníkom (povinnou). Na poslednej dvanástej strane VPP sa pod kolonkou čitateľný podpis poistníka, teda pod podpisom povinnej nachádzajú Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Osobitné zmluvné dojednania majú 2 odseky, a to odsek 1: „Zmluvné strany sa v súlade s článkom 9 ods. 1, prvá veta II. časti VPP dohodli, že poistenie zanikne aj tak, ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebude uhradené do dvoch mesiacov od jeho splatnosti; túto lehotu možno písomnou dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.” Znenie ods. 2 týchto osobitných zmluvných dojednaní je nasledovné: „Poistník (poistená) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku“. Osobitné zmluvné dojednania sú v závere podpísané povinnou a oprávneným. V časti XV. VPP je upravené „Rozhodcovské konanie“. Podľa textu tejto časti sa zmluvné strany okrem iného dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, ktoré sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní s výlukami a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Právne posúdenie daného zmluvného vzťahu a tým aj odôvodnenie napadnutého uznesenia, pokiaľ súd pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinnou treba klasifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú a následne aj skúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, považuje odvolací súd za vecne správne. Exekučný súd, a to nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie je oprávnený a zároveň povinný riešiť aj otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej, čo vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 6 Cdo 143/2011 zo dňa 18. januára 2012 a sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Formálna stránka vykonateľnosti rozhodnutia sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenie zásady kontradiktórnosti konania, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 6 ECdo 232/2013 zo dňa 30. 09. 2014, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že „ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného, neoboznámil tohto účastníka exekučného konania so svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru dovolacieho súdu, za situácie, že platné právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie, alebo zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov právneho štátu, ktorým je princíp racionality“. Pokiaľ oprávnený namietal, že v tomto prípade bola rozhodcovská doložka individuálne dohodnutá, a to v Osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré povinný osobitne podpísal, odvolací súd poukazuje na to, že Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve sú pripojené na str. 12 Všeobecných poistných podmienok hneď za kolónkou určenou na dátum a podpis poistníka a sú obsiahnuté vo formulárovej predtlači pripravenej oprávneným. Vychádzajúc z textu formulárovej predtlače poistnej zmluvy povinný nemal možnosť tieto ovplyvniť, mohol len túto časť zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté dve dojednania, okrem rozhodcovskej doložky aj dojednanie o ukončení poistenia neuhradením poistného, nepodpísať. Navyše, v ods. 2 Osobitných zmluvných dojednaní, ktoré podľa predtlače chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku, je odkaz na rozhodcovské konanie upravené v časti XV. Všeobecných poistných podmienok. V časti XV. Všeobecných poistných podmienok je upravené rozhodcovské konanie celkovo v 8-mich bodoch. Len samotná skutočnosť, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania sú odčlenené od Všeobencných poistných podmienok nadpisom a že ich povinný osobitne podpísal v ten istý deň ako Všeobecné poistné podmienky, ešte neznamená, že tieto osobitné zmluvné dojednania, a v rámci nich pod bodom 2 aj rozhodcovská doložka, boli individuálne dojednané. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu zaručujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Pod pojmom „individuálne dojednanie“ je potrebné rozumieť osobitne dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán, teda prípady, keď sa o právach a povinnostiach obsiahnutých v zmluve obe zmluvné strany rokujú a najmä majú možnosť obsah konkrétnych ustanovení ovplyvniť. Pokiaľ sú zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené a naformulované a spotrebiteľ ich obsah ovplyvniť nemôže a tým, že nemá ani možnosť alternatívnej voľby pre rozhodovanie prípadných sporov, nejde o individuálne dohodnuté zmluvné ustanovenia. Rozhodnutie rozhodcovského súdu, vydané na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, je rozhodnutím vydaným nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý nie je možné v exekúcii vykonať. Pokiaľ oprávnený v súvislosti s dojednaním rozhodcovskej doložky odkazuje na osobitný dokument nazvaný „Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta“, ktorého spísanie bolo podľa jeho vyjadrenia vyžadované zákonom a ktorý by mal v tomto prípade potvrdzovať, že povinný mal vedomosť o obsahu poistenej zmluvy a o možnosti uplatnenia eventuálnych výhrad k obsahu poistnej zmluvy, k tomuto odvolací súd uvádza, že hoci na takýto dokument oprávnený odkazuje, k podanému odvolaniu ho nedoložil. Odvolací súd považoval za nedôvodnú aj námietku oprávneného o nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia, nakoľko súd prvého stupňa dostatočne a jasne zdôvodnil svoje rozhodnutie a odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa požiadavky stanovené v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. Okresný súd sa správne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, pokiaľ uprednostňuje veriteľa pred spotrebiteľom (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), a preto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodcovská doložka (Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, str. 12 Všeobecných poistných podmienok - č.l. 18 spisu) jednoznačne zakotvuje rozhodcovské konanie ako výlučnú možnosť riešenia sporov. Odvolací súd upresňuje, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v predmetnej poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 12. 2008, od ktorej rozhodcovský súd odvodzuje svoju právomoc konať a rozhodnúť vo veci, je zmluvná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola so spotrebiteľom dohodnutá individuálne a zároveň spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy na strane spotrebiteľa, a preto je potrebné považovať ju za neprijateľnú bez ohľadu na to, či sa nachádza medzi výpočtom neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v exemplifikatívnom výpočte neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Odvolací súd sa nezaoberal ďalšími argumentmi oprávneného v odvolaní, pretože okresný súd danými skutočnosťami rozhodnutie nedôvodil a tiež preto, že vo vzťahu k vyššie uvedenému posudzovanému dôvodu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie sú právne relevantné. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.