Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/153/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206018 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615206018.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36432105, zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokát, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti povinnej: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX V., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 615,67 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 367/2015 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 9Er/319/2015-17 zo dňa 03. júla 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 9Er/319/2015-17 zo dňa 03. júla 2015 z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 9Er/319/2015-17 zo dňa 03. júla 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., sp. zn. BB0210035 zo dňa 17. januára 2011. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou dňa 07. marca 2007, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v bode 9.2 ustanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené pred vyššie uvedeným rozhodcovským súdom. Exekučný súd dospel k záveru, že z povahy zmluvných strán (podnikateľ vs. fyzická osoba nepodnikateľ), predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej (§ 2 písm. b), § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Z uvedených dôvodov predmetný právny vzťah posudzoval aj ako vzťah, ktorý sa riadi aj Smernicou Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom nekalé podmienky sú podľa článku 6 ods. 1 a podľa článku 3 ods. 1 Smernice také, ktoré neboli individuálne dohodnuté a medzi ktoré podľa prílohy k nej bod 1, písm. q) patrí aj podmienka, zmyslom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka v Zmluve o úver nebola dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Obchodných podmienok pre úver ako súčasti formulárovej zmluvy. Je zrejmé, že oprávnený koncipovaním daného znenia rozhodcovskej doložky sledoval, aby spory boli riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Tým došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania, ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery, nemá právo relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy). Exekučný súd mal za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku toho exekučný súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe toho zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). V závere exekučný súd uviedol, že vo veci zistil, že na exekučnom súde vo veci tých istých účastníkov konania bolo vedené konanie pod sp. zn. 12Er/573/2011 na základe toho istého exekučného titulu. V uvedenom konaní exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením č.k. 12Er/573/2011-13 zo dňa 26. augusta, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. januára 2012 v spojení s uznesením krajského súdu č.k. 41CoE/348/2011-87 zo dňa 09. novembra 2011. Mal za to, že uvedená skutočnosť v danom prípade nezakladá prekážku res iudicata, nakoľko v exekučných veciach zakladá prekážku res iudicata len rozhodnutie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal odvolacie dôvody podľa § 205 odsek 2 písm. a), d), e), a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Súd prvého stupňa vychádzal podľa názoru odvolateľa pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., účastník dôkazy bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, súd odňal účastníkovi konania - oprávnenému možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie. Uvedeného sa podľa názoru odvolateľa prvostupňový súd dopustil prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia exekučný súd nemá oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, môže skúmať len žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ďalej má za to, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené v tom zmysle, ako súd dospel k záverom v ňom uvedeným. V predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako exekučný súd. Skúmaním rozhodcovskej doložky exekučný súd nerešpektoval prekážku rozsúdenej veci. Exekučnému súdu nie je možné priznať väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Odvolateľ ďalej uviedol, že exekučný súd prekročil aj zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“). Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Banka ako právny predchodca oprávneného uzavrela s povinnou v súlade so ZoRK platnú rozhodcovskú doložku. Poukázal na to, že je tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej poukázal na to, že ako právny nástupca Poštovej banky, a.s., bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Poštová banka, a.s, ako jeho právny predchodca postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Uviedol tiež, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil § 153 ods. 1 O.s.p. Absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery uvedené v rozhodnutí. Exekučný súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy tohto istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a konanie by prebehlo na „štátnom súde“, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Poukázal ďalej na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. Ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok a ani ZoRK neposkytuje žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Uviedol, že ak by prvostupňový súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko judikatúra vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Ďalej ešte odvolateľ uviedol, že teóriu o eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra interpretačný priestor, a to spôsobom, ktorý je zlučiteľný s ústavnými požiadavkami právneho poriadku, ústavnými predpismi. Zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva. Poukázal ďalej na to, že ide o porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydajú alebo zamietajú. Exekučný súd svojím postupom neprimerane zvýhodnil povinného na základe jeho postavenia a znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal ešte na súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a na rozhodnutia iných všeobecných súdov. Na základe uvedeného odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. zrušil a exekučné konanie podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. zastavil. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, a napokon to vyplýva aj z napadnutého uznesenia exekučného súdu, že Uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. 12Er/573/2011-13 zo dňa 26. augusta 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. januára 2012 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoE/348/2011-87 zo dňa 09. novembra 2011, exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu nevykonateľnosti exekučného titulu, pretože rozhodcovská doložka (ktorou mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu) v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou. Podkladom pre rozhodnutie bol rovnaký exekučný titul, teda Rozhodcovský rozsudok sp. zn. BB0210035 zo dňa 17. januára 2011, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava a účastníkmi konania oprávnený a povinná, ktorý sú účastníkmi aj v predmetnom konaní. Na základe uvedeného odvolací súd uvádza, že nemá dôvod odchýliť sa od právneho názoru vysloveného v Uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoE/348/2011-87 zo dňa 09. novembra 2011, na ktorý v plnej miere poukazuje. Odvolací súd ďalej zo spisu exekučného súdu zistil, že podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. BB0210035 zo dňa 17. januára 2011, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti 07. februára 2011 a vykonateľnosti 11. februára 2011 a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 615,67 Eur s príslušenstvom. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07. marca 2007. Súčasťou Zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre úver. Oprávnený a povinná sa podľa článku 9.2 Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú súčasťou predmetnej Zmluvy dohodli, že „ akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.“ Podľa § 44 Exekučného poriadku (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. K procesným podmienkam konania patrí prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) a pokiaľ je v konaní zistená, vedie k jeho zastaveniu, bez ohľadu na to, v akom štádiu sa predmetné konanie nachádza. Vyjadruje nemožnosť prejednať tú istú vec opätovne v novom konaní. O tú istú (totožnú) vec pôjde v prípade rovnakého nároku (stavu), o ktorom súd už právoplatne rozhodol, a tiež, ak súvisí s rovnakým predmetom konania alebo rovnakými účastníkmi. Rovnaký predmet konania predstavuje rovnaký nárok (stav), ktorý bol vymedzený v žalobnom petite a vyplýva z rovnakého tvrdeného skutkového stavu, z akého bol uplatnený. V predmetnom prípade nebolo sporné, že Okresný súd Lučenec Uznesením č.k. 12Er/573/2011-13 zo dňa 26. augusta 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. januára 2012 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoE/348/2011-87 zo dňa 09. novembra 2011, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava BB0210035 zo dňa 17. januára 2011 je nespôsobilým exekučným titulom. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. neodstrániteľnú prekážku konania tvorí, ak sa o veci právoplatne rozhodlo. Totožnosť veci možno vymedziť zhodnosťou okruhu účastníkov a zhodnosťou predmetu konania. V štádiu exekučného konania od podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do rozhodnutia o nej, je predmetom konania zisťovanie, či oprávnený disponuje exekučným titulom, ktorý je v súlade so zákonom. V danom prípade bolo o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie proti tej istej povinnej na podklade toho istého, predtým predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu rozhodnuté tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá práve pre to, že predložený exekučný titul nebol v súlade so zákonom. Takéto rozhodnutie je potom, pre každé ďalšie exekučné konanie začaté na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie toho istého „exekučného titulu“, rozhodnutím, ktoré tvorí prekážku rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou exekučného súdu, že v danom prípade nezastavil exekučné konanie pre prekážku rozsúdenej veci preto, že v exekučných veciach zakladá prekážku res iudicata len rozhodnutie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 12Er/573/2011-13 zo dňa 26. augusta 2011 v spojení s uznesením krajského súdu č.k. 41CoE/348/2011-87 zo dňa 09. novembra 2011, založilo prekážku res iudicata bez ohľadu na skutočnosť či exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku alebo žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. Pokiaľ teda v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. zrušil a exekučné konanie podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. zastavil. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.