Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 6CoE/93/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206339 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615206339.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova č. 13, IČO: 42 174 716, proti povinnému: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C.. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpená W. P., zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen, o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 1209,96 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha č. 268, 979 01 Rimavská Sobota pod spisovou značkou EX 2423/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 9Er/345/2015-42 zo dňa 22.03.2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. pod sp. zn. EX 2423/2015 zastavil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 28.04.2015 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného na vymoženie pohľadávky 1209,96 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Sienkiewiczova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882 pod spis. značkou IBB0610179 zo dňa 15.07.2011. Zo spisového materiálu pod sp. zn. 6Er/59/2012 súd zistil, že uznesením č. k. 6Er/59/2012-13 zo dňa 24.01.2012, právoplatným dňa 19.10.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoE/184/2012-41 zo dňa 19.09.2012, už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora (vtedy JUDr. Eleonóry Noskovej, Exekútorský úrad Robotnícka č. 4, Banská Bystrica) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade predloženého rozhodcovského rozsudku sp. zn. IBB0610179 zo dňa 15.07.2011. Vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť vo veci nároku oprávneného voči povinnému, súd sankcionoval predložený exekučný titul absolútnou neplatnosťou a prijal právny záver o jeho materiálnej nevykonateľnosti, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol. Následne okresný súd exekučné konanie zastavil rozhodnutím č.k. 6Er/59/2012-53 zo dňa 04.12.2012, právoplatným dňa 27.12.2012, a rozhodol o trovách exekučného konania. Na základe zistených skutočností súd poukázal na ust. § 159 ods. 3 zákona č. 99/1963Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) upravujúce prekážku rozhodnutej veci, ktoré v prejednávanej veci aplikoval s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p. z dôvodu, že Exekučný poriadok prekážku veci rozhodnutej neupravuje. Okresný súd konštatoval, že pokiaľ je podaný opakovane návrh na vykonanie exekúcie totožného oprávneného voči totožnému povinnému opierajúci sa o rovnaký exekučný titul, na podklade ktorého bola skoršia exekúcia vedená voči totožnému povinnému zastavená z dôvodu absencie spôsobilého exekučného titulu, exekučný súd pre prekážku už raz právoplatne rozhodnutej veci nemohol žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť. Nakoľko uznesením č.k. 6Er/59/2012-13 zo dňa 24.01.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoE/184/2012-41 zo dňa 19.09.2012, bolo právoplatne rozhodnuté o nároku oprávneného, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti totožného exekučného titulu zostali nezmenené, uvedené rozhodnutie súdu založilo prekážku res iudicata, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú je potrebné exekučné konanie zastaviť. Na základe vyššie uvedených skutočností súd v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD. pod sp. zn. EX 2423/2015 zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že v prejednávanej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor následne požiadal príslušný exekučný súd o vydanie poverenia, pričom oprávnený očakával, že exekučný súd pristúpi k legálnemu postupu, ktorý je určený § 44 ods. 2 a nasl. Exekučného poriadku. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu v prejednávanej veci exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania, čím došlo k prekročeniu zákonných limitov pre prieskumnú činnosť súdu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013. Podľa oprávneného exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo zastavením exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. V zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. je vecou potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie však vo svojom predmete nemá „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania, preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zákonodarca v Exekučnom poriadku neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Vyššie uvedeným postupom a napadnutým rozhodnutím exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a to najmä tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 205/2011 a 5 ECdo 40/2013 a Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 254/2012. Ďalej uviedol, že súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere a rozhodcovskú doložku v nej obsiahnutú. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na preskúmanie rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a zdržať sa konania mimo svojej právomoci v zmysle posudzovania jeho vecnej správnosti. Namietal, že súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) sp. zn. II. ÚS 499/2012. Zároveň porušil princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje na základe jeho postavenia. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 23/2003-8, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že v exekučnom konaní dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti z právneho vzťahu, ktorého obsah je už právoplatne a vykonateľne judikovaný. Pritom je bez právneho významu tá skutočnosť, že povinný bol v základnom nachádzacom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ. Pokiaľ teda exekučný súd zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia neumožnil oprávnenému uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku, dochádza tým k porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní. Bol toho názoru, že pokiaľ povinnému ako klientovi banky bola ponúknutá rozhodcovská doložka, jeho právny predchodca, ktorým je Poštová banka, a.s. postupoval v súlade s § 93b ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého banka má povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klient má možnosť zákonom stanovenú ponuku neprijať. Podľa jeho názoru medzi Poštovou bankou, a.s. ako právnym predchodcom oprávneného a povinným došlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky písomnou formou v súlade s ust. § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá týmto zakladá legitimitu exekučnému titulu. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Lučenec. Zákonný sudca odvolaniu nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1 O.s.p. a postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Zo predloženého spisu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Sienkiewiczova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882 pod sp. zn. IBB0610179 zo dňa 15.07.2011 (ďalej len „rozhodcovský súd“). Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú právny predchodca oprávneného Poštová banka, a.s. so sídlom Prievozská č. 2/B, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890 a povinný uzavreli dňa 22.10.2007. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky upravenej v Obchodných podmienkach pre úver, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere a v zmysle čl. 11 bodu 11.2 ktorých povinný prijal návrh Poštovej banky, a.s. na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o ich platnosť, výklad a zánik, v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Zmluvné strany sa ďalej zaviazali podriadiť rozhodnutiu rozhodcovského súdu s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania bola určená Bratislava. Na základe lustrácie vykonanej v zmysle § 151 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov súd zistil, že exekučnému konaniu v tejto veci predchádza konanie sp. zn. 6Er/59/2012, vedené medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu sp.zn. sp. zn. IBB0610179 zo dňa 15.07.2011. Z priloženého súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 6Er/59/2012 odvolací súd zistil, že oprávnený podal v roku 2012 proti povinnému na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. IBB0610179 zo dňa 15.07.2011 prvýkrát návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd postupom podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodol o nároku oprávneného voči povinnému na podklade uvedeného exekučného titulu zamietnutím žiadosti súdneho exekútora z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu, keďže bol vydaný orgánom s nedostatkom právomoci na konanie a vydanie rozhodnutia o nároku oprávneného. Svoj právny záver dôvodil súd rozhodcovskou doložkou, ktorá spĺňala znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Uvedené rozhodnutie okresného súdu na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 41CoE/184/2012-41 zo dňa 19.09.2012 potvrdil. Rozhodnutie okresného súdu v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2012. Rozhodnutím č.k. 6Er/59/2012-53 zo dňa 04.12.2012, právoplatným dňa 27.12.2012 bolo exekučné konanie v súlade s ust. § 44 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku zastavené. Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, ktoré môže začať na návrh oprávneného, ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Podmienky začatia a priebehu tohto konania upravuje predovšetkým Exekučný poriadok, ako aj Občiansky súdny poriadok. V zmysle citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. sa na exekučné konanie aplikuje Exekučný poriadok ako lex specialis a v prípade, že ide o problematiku, ktorú Exekučný poriadok neupravuje, aplikuje sa Občiansky súdny poriadok ako lex generalis. V zmysle § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania) na to, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol rozhodnúť. Ak procesné podmienky nie sú splnené, konajúci súd zvolí ďalší procesný postup v závislosti od toho, či nedostatok podmienok konania je odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Ďalej možno procesné podmienky konania rozdeliť na procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane účastníkov, vecné procesné podmienky a negatívne procesné podmienky. Medzi negatívne procesné podmienky patrí aj prekážka veci rozhodnutej - res iudicata, ktorá v Exekučnom poriadku nie je osobitne upravená a je predmetom právnej úpravy len v ustanovení § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Ide o neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, ktorý vždy vedie konajúci súd k zastaveniu konania. Súd nemôže konať o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo. Totožnosť veci je daná tým, že ide o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania, čo v podmienkach exekučného konania znamená, že v prospech oprávneného by bol od povinného vymáhaný ten istý nárok na základe toho istého exekučného titulu. Vzhľadom na to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa § 251 ods. 4 O.s.p. je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia O.s.p. s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil obdobný právny názor. Faktom je, že konanie pred všeobecným súdom je konaním o veci samej, ktoré končí spravidla rozsudkom alebo uznesením, ktorým je buď návrhu vyhovené alebo je zamietnutý, prípadne je konanie zastavené. Exekučné konanie nie je konaním vo veci samej a exekučný súd o žiadnom návrhu na určenie práv a uloženie povinností nerozhoduje. Exekučné konanie je konaním procesným, ktoré však môže prebiehať rovnako ako konanie pred všeobecným súdom, ak sú splnené procesné podmienky, medzi ktoré nesporne patrí aj to, aby sa o tej istej veci medzi tými istými účastníkmi nevydávalo ďalšie rozhodnutie, ak už raz bolo právoplatne rozhodnuté. Procesná zásada „ne bis in idem“ je obsiahnutá v § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a je záväzná aj pre postup súdu v exekučnom konaní. Vyplýva z nej, že ak ten istý oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči tomu istému povinnému pre ten istý nevykonateľný exekučný titul je nevyhnutné, aby súd posúdil, či nejde o konanie, v ktorom sa má opakovane rozhodovať o tom istom nároku. V prejednávanej veci je nesporné, že v konaní vedenom Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. 6Er/59/2012, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 9Er/345/2015 ten istý oprávnený spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464 ako právny nástupca pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Poštová banka, a.s. podal návrh na začatie exekúcie proti tomu istému povinnému a súdny exekútor následne požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 15.07.2011 pod sp. zn. IBB0610179 rozhodcovským súdom, s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 07.11.2011 a vykonateľnosti dňa 11.11.2011. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, exekučné konanie vedené Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. 6Er/59/2012 bolo právoplatne zastavené potom, ako okresný súd právoplatne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok je nespôsobilý exekučný titul, pretože bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky. Ak už raz bol v exekučnom konaní konštatovaný taký nedostatok exekučného titulu, pre ktorý exekúciu nebolo možné vykonať a ktorý nie je možné nijakým spôsobom reparovať, pri dodržaní uvedenej procesnej zásady ne bis in idem vyjadrenej v § 159 ods. 3 O.s.p., nie je v prípade opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie na základe takéhoto nevykonateľného exekučného titulu možné v exekučnom konaní pokračovať. Okresný súd preto postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ konštatujúc neodstrániteľnú prekážku v konaní postupom podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p. exekučné konanie zastavil. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.