Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/667/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206367 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615206367.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. spoločnosťou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42174716, proti povinnému B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX N., štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.304,59 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gsperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 2386/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 7Er/350/2015-10 zo dňa 8. mája 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 7Er/350/2015-10 zo dňa 8. mája 2015 z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 7Er/350/2015-10 zo dňa 8. mája 2015 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp.zn. EX 2386/2015 zamietol. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. IIC0410261 zo dňa 10.06.2011. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 17.10.2008. Príslušnosť rozhodcovského súdu na rozhodovanie veci bola založená na ustanovení čl. 3 bod 7 zmluvy o úvere a článku 11 bod 11.2 Všeobecných podmienok, v ktorých si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku. Zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným okresný súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní predmetného vzťahu okresný súd vychádzal najmä z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zo smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, najmä z článku 6 ods. 1, článku 3 ods. 1 a z bodu 1 písm. q) prílohy smernice. Poukázal aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora, a to na rozsudok vo veci Océano Grupo Ediotrial a Salvat Editores C-240/98 až C-244/98, rozsudok vo veci Cofidis C-473/00. V posudzovanej veci okresný súd zistil, že rozhodcovská doložka, na ktorej rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť na rozhodovanie vo veci je v tomto prípade formulovaná ako neoddeliteľná integrálna súčasť všeobecných zmluvných podmienok. Jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o zmluve a o povinnom, ako číslo zmluvy, meno, bydlisko dátum narodenia. Tým, že veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil, spotrebiteľ stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Okresný súd vyslovil názor, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy bolo potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okresný súd ďalej zistil, že z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy okresný súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Zároveň okresný súd vyslovil nesúhlas s tvrdením oprávneného, že išlo o naplnenie ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, okresný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na odôvodnenie uviedol, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. V prípade, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia, alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd, alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako exekučný súd. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach (ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu. Súd nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Konštatoval, že uzatvoril platnú rozhodcovskú doložku v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že pri uzatváraní rozhodcovskej doložky postupoval v súlade s ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení, ako aj v prípadoch, keď exekučný stav (či už po vykonaní takýchto dôkazov, alebo bez toho) na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. Nakoniec uviedol, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo. Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa odvolaniu nemienila vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 30.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor žiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn. IIC0410261 zo dňa 10.06.2011, vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovským rozsudkom bolo vyhovené návrhu žalobcu (oprávneného) v časti o zaplatenie sumy 1.304,59 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného S. C. a.s., so sídlom v C. a povinným. Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie. Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý mal právomoc vec rozhodnúť, pretože ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade, ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky (zmluvy). Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že v spise sa nenachádza rozhodcovská doložka, od ktorej si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc spor rozhodnúť. V spise sa nachádza len Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.10.2008, uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného S. C., a.s., so sídlom v C. a povinným a Obchodné podmienky pre úver [verzia 2/2008]. V článku 3, bod 7 Zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. Aj v článku 11, bod 11.2 Obchodných podmienok pre úver sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. Rozhodcovský súd si svoju právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania (oprávneným a povinným) odvodil od rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 10.2. Všeobecných obchodných podmienok. Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je okrem iného obsiahnutá aj rozhodcovská doložka, sa však v spise nenachádzajú. Okresný súd potom pochybil, keď posudzoval, či rozhodcovská doložka je platne dohodnutá, a či je neprijateľnou zmluvnou podmienkou bez toho, aby vykonal dokazovanie za účelom zistenia, či rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi konania dohodnutá, alebo nie. Preto nebolo možné spoľahlivo zistiť všetky dôležité skutočnosti pre záver o súlade exekučného titulu zo zákonom, a to či exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, alebo či obsahuje neprijateľnú podmienku. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie predložením rozhodcovskej doložky, od ktorej si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor a následne preskúma, či rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi platne dohodnutá, a či neobsahuje neprijateľné podmienky. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.