Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoE/29/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615207018 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615207018.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. V. XXX/XX, XXX XX N., zast. opatrovníčkou Evou Pivarčovou, zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen, vedenej pod sp. 25876/15 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie 233,03 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Lučenci č. k. 6Er/407/2015-12, zo dňa 03. augusta 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX/25876/15 zo dňa 05.05.2015 zamietol, podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) vydaného rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK) na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský rozsudok nie je riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V exekučnej veci by malo byť vymáhané plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 26.08.2008), právny vzťah účastníkov zmluvy podlieha režimu spotrebiteľského práva. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (VPPÚ), ktorú oprávnený (dodávateľ) v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, preto ju nemožno považovať za individuálne dohodnutú. Rozhodcovská doložka všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, a napriek jej formulácii nebola skutočnou alternatívou výberu medzi rozhodcovským a civilným súdom. Rozhodcovská doložka je od počiatku neprijateľná a neplatná podmienka zmluvy. Právne vec súd posudzoval podľa ust. §§ 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, a výkladu smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a prílohy smernice ods. 1 písm. q/). Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby okresný (exekučný) súd udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie v rozsahu podanej žiadosti. Odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p., že súd neprávne právne posúdil vec. Exekučný súd prekročil rámec preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 ZoRK. Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, pričom formálna vykonateľnosť je vyjadrená doložkou vykonateľnosti. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi) a v tomto zmysle má skúmať iba plnenie vyplývajúce z exekučného titulu (výrok rozhodcovského rozsudku). V exekučnom konaní súd nemôže preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo, ale má sa zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom ako takým. Postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním. Exekučný súd neúplne zistil skutkový stav, keď konštatoval, že medzi účastníkmi nebola dojednaná žiadna rozhodcovská doložka, čo je odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.. Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú doložku (zmluvu) podľa § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného právneho úkonu, na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je dohodnutá v rámci VPPÚ, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Povinná, ani súdny exekútor vyjadrenie k odvolaniu nepodali. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2). Odhliadnuc od dôvodov neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktoré uviedol v rozhodnutí okresný súd, a s ktorými dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd dodáva, že v ďalšom je vylúčená akákoľvek polemika týkajúca sa textu rozhodcovskej doložky aj preto, že ust. § 4 ods. 2 ZoRK vyžaduje pod sankciou neplatnosti právneho úkonu uzavretie rozhodcovskej doložky výlučne v písomnej forme. A táto zákonná podmienka jednoznačne v danom prípade dodržaná nebola, pretože o rozhodcovskej doložke zakotvenej iba v tzv. Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ((bod 17.) nemožno vysloviť iný záver, než že nespĺňa náležitosti písomnej formy podľa § 4 ods. 2 prvá veta ZoRK, zjavne účastníkmi nie je podpísaná. Napriek tomu, že v Zmluve o úvere zo dňa 26.08.2008 v časti pred podpismi účastníkov je uvedené: „Dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) ....“, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú len nepodpísaný a dátumom neoznačený dokument, ani inak bližšie identifikovaný v zmluve, a hoci boli takéto Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (písomný dokument) technicky spojené so zmluvou o úvere, nemožno z toho vyvodiť jednoznačný záver, že danú rozhodcovskú zmluvu (doložku) účastníci uzavreli písomne resp. že ju dohodli a uzavreli ako samostatnú zmluvu. Ak odvolateľ v súvislosti s rozhodcovskou doložkou pripisuje dôležitosť a odkazuje na rozhodcovskú doložku spísanú ako osobitný dokument - samostatnú listinu - oprávnený takúto listinu súdu ani v odvolacom konaní nepredložil. (A zjavne takáto listina nebola predložená ani rozhodcovskému súdu, keďže aj tento svoju právomoc vo veci konať vyvodil z bodu 17 VPPÚ, čo vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku). Rovnako keď odvolateľ odkazuje na „článok 2 a článok 2 odsek 2 zmluvy“ a v odvolaní ich znenie cituje, súdu dosiaľ listiny s takýmto obsahom predložené neboli, a to ani v odvolacom konaní, nie sú obsahom spisu. Preto nie je dôvodné, aby sa odvolací súd bližšie zaoberal tou oprávneným namietanou skutočnosťou, že exekučný súd v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonával, pretože pre výsledok rozhodnutia okresného súdu to nebolo právne významné. Pokiaľ odvolateľ dôvodí tým, že vzhľadom na text rozhodcovskej doložky povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok so zmluvou o úvere na všeobecný súd, okresný súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou, čo namieta oprávnený. Odvolací súd k dôvodom uvedeným okresným súdom v tejto súvislosti dodáva. Oprávnený podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd zahájil rozhodcovské konanie. Po tomto úkone už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka rovnocennú možnosť výberu medzi všeobecným a rozhodcovským súdom spotrebiteľovi poskytuje len za predpokladu, ak má tento záujem viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). Znenie rozhodcovskej doložky teda síce neodporuje doslovnému zneniu ustanovenia smernice aj ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, t. j. zákon obchádza. Rozhodcovské konanie je dohodnuté ako jediný spôsob riešenia sporu, iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej miere obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu rozhodcom. Aj z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských zmlúv je to výlučne dodávateľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie. V prípade že si dodávateľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do VPPÚ) nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne. Odvolacie námietky oprávneného týkajúce sa údajnej nemožnosti, či len obmedzenej možnosti preskúmania exekučného titulu, ktorý v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok, vyvracia samotná koncepcia a znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého má exekučný súd právo preskúmavať súlad rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) so zákonom. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku). Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého exekúcia sa navrhuje musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej). V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul nielen pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného konania), ale môže skúmať počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu). Postup exekučného súdu keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný ani tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy (doložky), resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení ZoRK, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Zistenie o neplatnosti rozhodcovskej doložky je postačujúcim dôvodom pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Keďže právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok je založená na neplatnom právnom úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.