Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/1010/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615208891 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615208891.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobkyne C. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. G. XXX/XX, XXX XX H., štátna občianka SR, zast. Mgr. Petrom Sitarčíkom, advokátom so sídlom Jókaiho 1, Lučenec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o návrhu na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 12C/216/2015-64 zo dňa 01. 10. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka číslo 45596-42190 zo dňa 07. 02. 2005 (ďalej v texte aj Dohoda o zrážkach zo mzdy), uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Ďalej okresný súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 364,60 € na účet právneho zástupcu žalobkyne Mgr. Petra Sitarčíka, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Lučenec súdny poplatok vo výške 99,50 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 12.06.2015 domáhala určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov číslo 45596-42190 zo dňa 07.02.2005 uzavretá medzi ňou a žalovaným je neplatná. Zároveň žiadala, aby súd vo veci nariadil predbežné opatrenie, ktorým by zakázal žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov číslo 45596-42190 zo dňa 07.02.2005 uzavretej medzi ňou a žalovaným do právoplatného skončenia vo veci samej o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a určenia povinnosti jej zamestnávateľovi Špeciálnej základnej škole so sídlom C. cesta XX, H. vykonávať zrážky zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov číslo 45596-42190 zo dňa 07.02.2005 uzavretej medzi ňou a žalovaným do právoplatného skončenia vo veci samej o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Uviedla, že uzavrela so žalovaným spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, Zmluvu o revolvingovom úvere č. 45596-42190 zo dňa 07.02.2005 (ďalej len "Zmluva o revolvingovom úvere"), na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 1062,34 Eur. Na základe hore uvedenej Zmluvy o revolvingovom úvere sa zaviazala uhradiť žalovanému poskytnutý úver v 36 mesačných splátkach po 59,02 Eur. Spolu so Zmluvou o revolvingovom úvere uzavrela so žalovaným Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 45596-42190 zo dňa 07.02.2005 (ďalej len "Dohoda o zrážkach zo mzdy"), ktorá je zabezpečením pohľadávky žalovaného vzniknutej zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 45596-42190 zo dňa 07.02.2005, na základe ktorej udeľuje žalobkyňa súhlas na predloženie tejto dohody platiteľovi mzdy a vykonávanie zrážok zo mzdy na účet žalovaného vo výške 59,02 Eur. Žalovaný, prostredníctvom spoločnosti ANACO, s.r.o., so sídlom Miletičova 1, Bratislava, IČO: 35 691 816, ktorej žalovaný udelil Plnú moc dňa 27.10.2014, listom zo dňa 29.05.2015 požiadal jej zamestnávateľa W. základnú školu H., C. cesta XX, H. o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a to realizáciou mesačných zrážok zo mzdy žalobcu vo výške 59,02 Eur až do úplného vysporiadania záväzku, pričom žalovaný vyčíslil dlh žalobcu vo výške 1 229,46 Eur. Z charakteru Zmluvy o revolvingovom úvere č. 45596-42190 zo dňa 07.02.2005 vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch. Poskytnutý spotrebiteľský úver bol žalovaným poskytnutý v rámci jeho podnikateľskej činnosti, úvery poskytuje opakovane, pričom tieto zmluvy sú vyhotovené ako vopred pripravený formulár a v ktorých žalobkyňa nemala možnosť zmeniť a ani inak ovplyvniť žiadne zmluvné ustanovenia, pričom zmluvu mohla podpísať len ako celok. Touto Dohodou o zrážkach zo mzdy však žalovaný vopred vnútil (pripravené predtlačené tlačivo) žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola osobitne žalobkyňou ako spotrebiteľom vyjednaná. Ide o formulárovú zmluvu, ktorú žalobkyňa ako spotrebiteľ nevedela ovplyvniť a musela ju podpísať spolu so Zmluvou o revolvingovom úvere. O tom, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú musela uzavrieť žalobkyňa so žalovaným dosvedčujú aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré v Čl. 6, bod 6.2 a Čl. 7, bod 7.1., 7.3.,7.4., Čl.11, bod.11.1. odkazujú na uzavretú Dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaný neinformoval žalobkyňu o podstatných skutočnostiach pred uzavretím Zmluvy o revolvingovom úvere a Dohody o zrážkach zo mzdy a tým žalovaný porušil ustanovenia o odbornej starostlivosti, teda úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú od neho možno očakávať. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje žalobkyňa za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná a ide o neplatný právny úkon, nakoľko sa jedná o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej neprospech, nakoľko umožňuje siahnuť jej na majetok bez toho, aby mohla zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Dohoda o zrážkach zo mzdy závažným spôsobom zasahuje do majetku dlžníka a to z dôvodu, že zásah do majetku nepodlieha žiadnemu posudzovaniu súdom, či iným nezávislým tribunálom. Dohoda o zrážkach zo mzdy vyvoláva určitú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je založená na nekalých podmienkach. Zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný uzavrel so žalobkyňou Dohodu o zrážkach zo mzdy, je spotrebiteľským úverom na ktorý sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje všetky náležitosti, ktoré jej ukladá zákona č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a to absentujú v nej náležitosti podľa § 4 ods.2, písm. a/, g/ a z uvedeného dôvodu je tento úver bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný v Zmluve o revolvingovom úvere taktiež neuviedol úroky, ktorými sa úver úročí a ktoré je povinná žalobkyňa uhradiť. Z uvedeného dôvodu s poukazom na § 4 ods.5 zákona č. 258/2001 Z. z. žalovaný nie je oprávnený požadovať úroky, ktoré v zmluve neuviedol. Na základe tejto Dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný vymáha pohľadávku voči žalobcovi na ktorú nemá zákonný nárok a v prípade náležitého súdneho preskúmania nekalostí ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, by súd žalovanému túto požadovanú pohľadávku v súdnom rozhodnutí nepriznal. Žalobca po zosplatnení úveru podal návrh na Okresný súd Lučenec, ktorým žiadal, aby súd zaviazal žalobkyňu uhradiť dlžnú čiastku, ktorú si vyčíslil na sumu 399,64 Eur s príslušenstvom. Platobným rozkazom Okresného súdu Lučenec, číslo konania 4Ro/122/2014-19 zo dňa 06.05.2014, súd zaviazal žalobkyňu uhradiť žalovanému sumu 399,64 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 27.12.2009 do zaplatenia, trovy konania vo výške 23,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 86,46 Eur. Žalobkyňa uhradila svoj záväzok vyplývajúci jej z platobného rozkazu dňa 18.07.2014. Žalovaný vykonávaním zrážok zo mzdy, ktorých vykonávanie žiada od zamestnávateľa žalobcu s poukazom na Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je neplatná, sa na úkor žalobcu v súčasnosti bezdôvodne obohacuje. Žalobkyňa oprela svoje právo o zákonné ustanovenie § 39, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. a taktiež aj na článok 3 ods. 2, 3, článok 5, článok 6 Smernice Rady č. 93/13/ EHS z 5.apríla 1993. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na tom, aby sa odstránil nezákonný stav vyvolaný žalovaným, ktorý na základe konania žalovaného nepochybne smeruje k realizácii zabezpečovacieho prostriedku, ktorý je neplatný, čím dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, pričom zamestnávateľ žalobcu musí rešpektujúc uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu a žalovaný sa môže na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 15.07.2015 uviedla: Platobným rozkazom Okresného súdu Lučenec, č. 4Ro/122/2014-19 zo dňa 06.05.2014, na ktorý vo svojom vyjadrení žalovaný poukazuje, súd zaviazal žalobkyňu uhradiť žalovanému sumu 399,64 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 27.12.2009 do zaplatenia, trovy konania vo výške 23,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 86,46 Eur. Suma 399,64 Eur, ktorú si žalovaný v návrhu vyčíslil, má tvoriť celé zosplatnenie úveru. Žalobkyňa uhradila svoj záväzok vyplývajúci jej z platobného rozkazu dňa 18.07.2014. Aj napriek tejto skutočnosti, že žalovaný v návrhu na platobný rozkaz uviedol celkovú dlžnú sumu, ktorú požadoval od žalobkyni v sume 399,64 Eur (uhradená dňa 18.07.2014), žalovaný listom zo dňa 29.05.2015 požiadal zamestnávateľa žalobcu U.základnú školu X.XXX,XX, aby na základe Dohody o zrážkach zo mzdy vykonávala zrážky zo mzdy na uspokojenie pohľadávky vo výške 1.229,46 Eur a to zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 45596-42190 (Zmluvy o revolvingovom úvere). Dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá je neplatná, sa žalovaný domáha plnenia zo Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré si neuplatnil v konaní č. 4Ro/122/2014, nakoľko by mu ju súd nepriznal a to z dôvodu, že na ňu nemá zákonný nárok a to z dôvodu, že toto plnenie si žalovaný uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok. Nie je možné sa stotožniť ani s názorom žalovaného, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a právom Európskej únie. Žalobkyňa poukazuje na to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola s ňou ako spotrebiteľom individuálne dohodnutá. Ide o formulárovú dohodu, ktorú žalobkyňa nevedela ovplyvniť a musela ju podpísať spolu so Zmluvou o revolvingovom úvere č. 45596-42190 zo dňa 07.02.2005, čo vo svojom vyjadrení potvrdil aj žalovaný, keď uviedol, že tým, že žalobkyňa uzavrela zmluvu o revolvingovom úvere, akceptovala podmienky, ktoré žalovaný pri poskytnutie úveru požadoval (okrem iného zabezpečenie dlhu dohodu o zrážkach zo mzdy). O tom, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere a nie samostatným právnym úkonom ako tvrdí žalovaný, dosvedčujú aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré v Čl. 6, bod 6.2 a Čl. 7, bod 7.1., 7.3.,7.4., Čl.11, bod.11.1., ktoré odkazujú na uzavretú Dohodu o zrážkach zo mzdy. Z hore uvedených skutočností taktiež jednoznačne vyplýva, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na základe neprijateľných zmluvných podmienok upravených v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sú okrem toho napísané nečitateľným, miniatúrnym písmom. Svojím obsahom dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne, nakoľko umožňuje vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne na uspokojenie pohľadávky žalovaného založenej na neprijateľných zmluvných podmienkach, pričom aj sama Dohoda o zrážkach zo mzdy vznikla na základe neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú obsiahnuté v Zmluve o revolvingovom úvere. Postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle citovaných ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Z hore uvedených dôvodov sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Žalobkyňa poukazuje taktiež na neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 37, ods.1 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu chýbajúcej vôle žalobkyne uzatvoriť predmetnú dohodu, ako aj z dôvodu neurčitosti tohto právneho úkonu. Ako už žalobkyňa uviedla vo svojej žalobe, je osobou neznalou zákona. Žalovaný zanedbal svoju povinnosť postupovať pri uzatváraní zmlúv s odbornou starostlivosťou, ktorú od neho možno očakávať. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nebola osobitne oboznámená zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Ako osoba neznalá zákona bez podrobnejšieho jednoduchého a pre ňu zrozumiteľného výkladu obsahu dohody o zrážkach zo mzdy, nebola schopná posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti. Z uvedeného dôvodu pri tomto úkone bol nedostatok vôle konajúcej osoby žalobkyne, ako spotrebiteľa vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným. V danej súvislosti poukázala na Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo 217/2012 zo dňa 21.03.2013, v ktorom súd posudzoval uzavretie rozhodcovskej zmluvy, pričom uvedené platí aj pri uzavieraní akéhokoľvek právneho úkonu zo strany spotrebiteľa, Dohody o zrážkach zo mzdy "Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľby konkrétne znamená." Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, pričom tento právny úkon musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktoré ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti, predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nikdy neobsahovala a ani neobsahuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje celkovú výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku (zabezpečenie pôžičky 64.008,--Sk, príslušenstva pôžičky, prípadne uplatnených zmluvných pokút a všetky náklady žalovaného). V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak žalobkyňa ako dlžník nemohla platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku žalovaného ako veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Žalobkyňa je preto toho názoru, že vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité, a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ. Je tiež otázne či takýto právny úkon nie je v rozpore s dobrými mravmi a je teda neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa ním žalovaný snažil a snaží zabezpečiť vyplatenie svojej pohľadávky, na ktorú nemá zákonný nárok a to z dôvodu, že toto plnenie si žalovaný uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok. Žalovaný ako osoba znalá zákona, ktorá poskytuje spotrebiteľské úvery, musel vedieť a mal vedieť už v čase uzavretia tejto dohody, že si zabezpečuje týmto zabezpečovacím inštitútom pohľadávku voči žalobkyni, ktorá je v rozpore so zákonom. Takéto konanie žalovaného nemožno inak označiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa na pojednávaní súdu uviedla, že keď chcela uzatvoriť Zmluvu o revolvingovej pôžičke navštívila sídlo žalovaného, kde jej bolo povedané, že na to, aby jej bola poskytnutá pôžička musí jednak podpísať Zmluvu o pôžičke a taktiež Dohodu o zrážkach zo mzdy. Bez podpísania Dohody o zrážkach zo mzdy jej pôžička nemohla byť poskytnutá. Žalovanému aj pred vydaním platobného rozkazu platila z titulu poskytnutej pôžičky určitú sumu a taktiež po vydaní platobného rozkazu zaplatila sumu 399,64 Eur. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril listom doručeným súdu dňa 29.07.2015, pričom poukázal vo svojom vyjadrení na to, že Zmluva o revolvingovom úvere číslo 45596-42190 bola uzatvorená dňa 07.02.2005. Zmluva obsahuje vyčíslenie odplaty (zmluvnej odmeny) za poskytnutie pôžičky, a to v časti E ods. 1. Z hľadiska aplikácie § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy bolo rozhodujúce uvedenie úrokov a poplatkov, ktoré má spotrebiteľ platiť v zmluve. Výška zmluvnej odmeny je v zmluve uvedená, čím bola naplnená požiadavka podľa predmetného ustanovenia. V prejednávanej veci nejestvuje na požadovanom určení naliehavý právny záujem už len z toho dôvodu, kedy podstata tvrdení žalobkyne smeruje voči zmluve o revolvingovom úvere. Žalobkyňa svoje tvrdenia zakladá na tom, že prostredníctvom zrážok zo mzdy sa môže vymôcť nárok, ktorý vychádza z neprijateľnej podmienky. Takto formulovaný dôvod však nesmeruje voči dohode o zrážkach zo mzdy, ale voči zabezpečenej pohľadávke. Dohoda o zrážkach zo mzdy bol a je zabezpečovacím prostriedkom úhrady pohľadávky. V čase vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, z ktorej pohľadávka vzniká alebo môže vzniknúť je prirodzeným postupom a prejavom obozretnosti každého veriteľa predchádzať situácii, aby nedochádzalo k majetkovej strate spôsobenej nielen neskoršou insolventnosťou protistrany, ale v prvom rade jej úmyselným porušením povinnosti splniť svoje záväzky. Dojednania zabezpečenia právna úprava pripúšťala aj pre spotrebiteľské právne vzťahy v roku 2005. Okrem tohto zabezpečenie určuje zákonná úprava, ktorá reguluje aká výška zrážky zo mzdy môže a nemôže byť. Žalobkyňa v podanom návrhu neoznačila žiadne ustanovenie právneho poriadku, ktoré by uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy porušovala. Ak právna úprava výslovne upravuje tento spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy aj v súčasnosti ako prípustný, a rovnako tomu bolo aj v roku 2005, potom záver o neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy založený na tvrdeniach týkajúcich sa vykonávania zrážok zo mzdy a možnosti zásahu dlžníka voči ich vykonávaniu neobstoja. Ochrana spotrebiteľa je zároveň založená na ochrane "priemerného spotrebiteľa". Toto chápanie zabezpečuje zachovanie prvku právnej istoty aj pre dodávateľa, ktorá má byť vlastná aj spotrebiteľským právnym vzťahom. Zmysel ochranného systému vytvorený Smernicou 93/13 je síce založený na domnienke, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, pokiaľ ide o jeho postavenie pri vyjednávaní a o jeho informovanosť, čo má za následok, že z pravidla bude súhlasiť s vopred naformulovanými podmienkami predajcu alebo dodávateľa bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Avšak na druhej strane spotrebiteľa nezbavuje povinnosti konať s primeranou a očakávateľnou mierou opatrnosti, obozretnosti a zodpovednosti za vlastné konanie. Žalobkyňa v čase podpisu Dohody o zrážkach zo mzdy vedela a vedieť mohla a s vyložením minimálnej obozretnosti ako aj z vlastného postavenia, že uzatvára dohodu o zrážkach zo mzdy a aký je jej dôsledok. Uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy je legitímne a v súlade so zákonom. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola na samostatnej listine. Žalovaným písomným podaním doručeným súdu dňa 01.10.2015 doplnil svoju argumentáciu tým, že v zmysle článku 1 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS Dohoda o zrážkach zo mzdy ako právny inštitút a spôsob zabezpečenia pohľadávky nie je zaraditeľným v rozsahu v akom zodpovedá zákonnej úprava pod pojem neprijateľná podmienka. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby súd žalobu zamietol. Právny zástupca žalovaného sa pojednávania dňa 01.10.2015 nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil listom doručeným súdu dňa 01.10.2015, preto súd vec prejednal a rozhodol bez jeho prítomnosti s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, prečítaním Zmluvy o revolvingovej pôžičke číslo 45596-42190 uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 07.02.2005, Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzatvorenou medzi účastníkmi konania dňa 07.02.2005, Vykonania zrážok zo mzdy a iných príjmov - žiadosti, Uznesenia Okresného súdu Lučenec číslo konania 12C/216/2015-16 zo dňa 16.06.2015, podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 4Ro/122/2014, vyjadrenia žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav: Účastníci konania dňa 03.09.2005 uzatvorili Zmluvu o revolvingovej pôžičke číslo 45596-42190. V zmluve bola dohodnutá revolvingová pôžička vo výške 64 008,--Sk (2 124,68 Eur) v časti B odseku 1, v odseku 2 mesačná splátkach v počte 36, v odseku 3 výška mesačnej splátky 1 778,--Sk (59,02 Eur), v odseku 4 výška RPMN 26,97 Eur. Úverový limit v časti D bol dohodnutý v zmluve na 85 344,--Sk, v časti E zmluvná odmena vo výške 32 004,--Sk. V ten istý deň ako bola uzatvorená Zmluva o revolvingovej pôžičke medzi účastníkmi konania bola uzatvorená aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov. V bode I. Dohody je uvedené, že spoločnosť bude mať, resp. má voči dlžníkovi - žalobkyne pohľadávku, ktorá vznikne tým, že Spoločnosť poskytne Dlžníkovi na základe Zmluvy o revolvingovej pôžičke číslo 45596-42190 zo dňa 03.02.2005 čiastku vo výške 64 008,--Sk. V zmysle zmluvy má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania pôžičky bola poskytnutá ďalšia pôžička v rámci takzvaného revolvingu. Pohľadávky Spoločnosti voči Dlžníkovi zabezpečované touto Dohodou sú tvorené základnou pôžičkou vo výške 64 008,--Sk, prípadne všetkými dlžníkovi poskytnutými revolvingami, príslušenstvom pôžičky, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi aj ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú, resp. vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola dohodnutá v súlade s § 551 Občianskeho zákonníka. Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 4Ro/122/2014 taktiež má súd preukázané, že žalovaný v postavení žalobcu podal dňa 11.04.2014 návrh voči žalobkyni v postavení žalovanej z titulu uzatvorenej Zmluvy o revolvingovej pôžičke číslo 45596 vo výške 399,64 Eur s príslušenstvom. Súd vo veci číslo konania 4Ro/122/2014-19 zo dňa 06.05.2014 vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal Zlatu A. - žalobkyňu zaplatiť žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. sumu 399,64 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 27.12.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 23,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 86,46 Eur. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 19.07.2014. Žalovaná istinu 399,64 Eur zaplatila dňa 18.07.2014. Žalobkyňa listinným dôkazom preukázala, že dňa 18.07.2014 uhradila z titulu platobného rozkazu spisová značka 4Ro/122/2014 Okresného súdu Lučenec žalobcovi sumu 399,64 Eur. Spoločnosť ANACO, s.r.o. so sídlom Bratislava, Miletičova 1, IČO: 35 691 816, na základe plnej moci žalobcu zaslal zamestnávateľovi žalobkyne W. základnej škole, C. cesta XX, H. žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy dlžníka v zmysle uzatvorenej Dohody o zrážkach zo mzdy v súvislosti so spotrebiteľskou pôžičkou číslo 45596-42190 vo výške 1 229,46 Eur k 29.05.2015. Podľa § 80 písm. c/ O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok uvedených v § 80 písm. c/ O. s. p., umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená ako súčasť zmluvy o revolvingovej pôžičke, má žalobca - spotrebiteľ, ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov Európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava. Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený rôznym sankciám, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Uvedený právny názor vyslovil Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí 1MCdo 1/2009. Na základe vyššie uvedeného súd mal za to, že žalobkyňa ako spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, účinného k 07.02.2005, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, účinného k 07.02.2005, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka). Podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka, účinného k 07.02.2005, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, účinného k 07.02.2005, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka, účinného k 07.02.2005, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 4 ods.2, písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z., účinného k 07.02.2005, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa § 4 ods.5 zákona č. 258/2001 Z. z, účinného k 07.02.2005, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti mal súd za to, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Súd je toho názoru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola so žalobkyňou ako spotrebiteľom individuálne dohodnutá. Ide o formulárovú dohodu, ktorú žalobkyňa nevedela ovplyvniť a musela ju podpísať spolu so Zmluvou o revolvingovom úvere č. 45596-42190 zo dňa 07.02.2005, čo vo svojom vyjadrení potvrdil aj žalovaný, keď uviedol, že tým, že žalobkyňa uzavrela zmluvu o revolvingovom úvere, akceptovala podmienky, ktoré žalovaný pri poskytnutie úveru požadoval (okrem iného zabezpečenie dlhu dohodu o zrážkach zo mzdy). Uvedené skutočnosti potvrdila vo svojej výpovedi aj sama žalobkyňa, ktorá uviedla, že úver zo strany žalovaného by jej nebol poskytnutý keby zároveň nebola podpísala aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Súd má za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere a nie samostatným právnym úkonom ako tvrdí žalovaný, čo dosvedčujú aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré v Čl. 6, bod 6.2 a Čl. 7, bod 7.1., 7.3.,7.4., Čl.11, bod.11.1., ktoré odkazujú na uzavretú Dohodu o zrážkach zo mzdy. Z hore uvedených skutočností taktiež jednoznačne vyplýva, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na základe neprijateľných zmluvných podmienok upravených v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sú okrem toho napísané nečitateľným, miniatúrnym písmom. Svojím obsahom dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne, nakoľko umožňuje vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne na uspokojenie pohľadávky žalovaného založenej na neprijateľných zmluvných podmienkach, pričom aj sama Dohoda o zrážkach zo mzdy vznikla na základe neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú obsiahnuté v Zmluve o revolvingovom úvere. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinnom k 07.02.2005 práve značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je považovaná za neprijateľnú podmienku. To, že žalobkyni bola vnútená bez jej vôle na podpis Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle citovaných ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Z hore uvedených dôvodov sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994. Podľa § 879g Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 01.04.2004, týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe. V tejto prílohe je uvedená okrem iných aktov Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nakoľko smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od 01.04.2004. Súd je toho názoru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná aj podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu chýbajúcej vôle žalobkyne uzatvoriť predmetnú dohodu. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, pričom tento právny úkon musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti, predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje celkovú výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku (zabezpečenie pôžičky 64.008,--Sk, príslušenstva pôžičky, prípadne uplatnených zmluvných pokút a všetky náklady žalovaného). V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak žalobkyňa ako dlžník nemohla platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku žalovaného ako veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Čo sa týka samotnej Zmluvy o revolvingovej pôžičke uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 07.02.2005 súd poukazuje na to, že v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 07.02.2005 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Po preskúmaní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere má súd za to, že v danej zmluve nie je uvedený úrok, ktorý by z titulu uzatvorenej Zmluvy o pôžičke žalobkyňa mala žalovanému zaplatiť. I napriek skutočnosti, že platobným rozkazom Okresného súdu Lučenec spisová značka 4Ro/122/2014 bola žalovanému v postavení žalobcu priznaná z titulu uzatvorenej Zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania suma 399,64 Eur s príslušenstvom, po tomto exekučnom titule žalovaný prostredníctvom spoločnosti ANACO, s.r.o. Bratislava, Miletičova 1, IČO: 35 691 816 začal vykonávať zrážky zo mzdy až vo výške 1 229,46 Eur od zamestnávateľa žalobkyne. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel, nakoľko mal za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 07.02.2005 číslo 45596-42190 je neplatná, jednak s poukazom na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka a taktiež s poukazom, že ju súd v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku uzatvorenia úverovej zmluvy, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ktorá v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je neplatná a taktiež v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov konania. Žalobkyňa si uplatnila trovy konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastúpením advokátom Mgr. Petrom Sitarčíkom. Právny zástupca žalobkyne si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 364,60 Eur, a to za päť úkonov právnej pomoci (prevzatie zastúpenia a prvá porada s klientom, návrh na predbežné opatrenie, žaloba, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 17.09.2015, účasť na pojednávaní dňa 01.10.2015), jeden úkon vo výške 64,53 Eur (64,53 x 5 = 322,65 Eur), 5 x režijný paušál po 8,39 Eur (8,39 x 5 = 41,95 Eur), spolu trovy právneho zastúpenia sú vo výške 364,60 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Súd žalovaného zaviazal zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 Eur podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákon č. 71/1992 Zb. z dôvodu, že žalobkyňa je oslobodená od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení noviel, a preto poplatková povinnosť prešla na neúspešného žalovaného v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení noviel". 3. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol, že proti rozsudku okresného súdu podáva odvolanie v zákonom stanovenej lehote, ktoré odôvodňuje tým, že pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy vznikla na základe neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o revolvingovom úvere (čl. 6, bod 6.2, čl. 7, bod 7.1, 7.3, 7.4, čl. 11, bod 11.1), tak v odôvodnení rozsudku neuvádza žiadne skutkové a právne posúdenie čl. 6, bod 6.2, čl. 7, bod 7.1, 7.3, 7.4 čl. 11, bod 11.1 ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak okresný súd spája neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy s uvedenými zmluvnými ustanoveniami, o ktorých tvrdí, že sú neprijateľné, potom mal v odôvodnení rozsudku náležite uviesť, v čom sú dané zmluvné ustanovenia neprijateľné v zmysle relevantnej právnej úpravy. Používanie pojmu neprijateľná zmluvná podmienka sa v rozsudku vyskytuje bez toho, aby bolo v konaní pozitívne dokázané, že obsah nejakého ustanovenia predstavuje nerovnováhu v postavení strán a že ide o značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje podľa žalovaného žiadne skutkové a právne závery, že uvedené zmluvné ustanovenia sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, potom tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy na základe daných zmluvných ustanovení spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, je podľa žalovaného predčasné a nepreskúmateľné. Žalovaný v odvolaní okresnému súdu ďalej vytkol, že neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy odvodzuje od toho, že žalobca musel dohodu o zrážkach zo mzdy so žalovaným uzavrieť. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný v odvolaní na ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že zmyslom písomnej formy právneho úkonu je okrem iného zabezpečiť určitú formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu v snahe predísť situácii, aby následne nedochádzalo k rozporovaniu toho, čo bolo dohodnuté, teda aký bol obsah vôle a čo prejav vôle zahrňoval, ako bol urobený atď. Žalovaný v odvolaní ďalej zdôraznil, že citované ustanovenie Občianskeho zákonníka pri výklade písomného právneho úkonu určuje v podstate dva podstatné prvky výkladu, a to, že sa má prihliadať na vôľu toho, kto právny úkon urobil (prvý prvok), pokiaľ táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom (druhý prvok). Z hľadiska výkladu daného ustanovenia, a tiež podstaty slovného vyjadrenia právneho úkonu je teda podľa žalovaného zrejmé, že druhý prvok zákonodarca považuje za základný pri interpretácii právneho úkonu. Vôľu konajúceho subjektu síce neponecháva stranou, ale do úvahy berie práve jej vonkajší prejav. Z obsahu súdneho spisu a najmä z tvrdení žalobcu podľa žalovaného nevyplýva, že by o obsahu uzatváranej zmluvy o revolvingovom úvere, ktorej súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy nevedel, nesúhlasil s ňou, mal k nej výhrady a podobne. Záver okresného súdu o tom, že žalobkyňa nemala záujem na uzavretí zmluvy o revolvingovej úvere a dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako bola uzavretá, nemá podľa žalovaného oporu vo vykonanom dokazovaní a nie je ani v súlade so zákonnou úpravou. Skutočnosť, že žalobkyňa svojím podpisom akceptovala obsah zmluvy o revolvingovom úvere, nie je podľa žalovaného možné vykladať tak, že sa tento prejav vôle týka iba získania finančných prostriedkov. Z komplexného hľadiska je potrebné situáciu posúdiť tak, že žalobkyňa svojím konaním sledovala získanie finančných prostriedkov ale so všetkými podmienkami, s ktorými bolo poskytnutie finančných prostriedkov spojené. Žalobkyňa svojím prejavom vôle nevyjadrila vôľu akceptovať len časť podmienok zmluvy o revolvingovom úvere, teda len poskytnutie finančných prostriedkov. Žiadnu výhradu vôle pri podpise zmluvy neoznámila, a to ani následne. Prejav vôle žalobkyne predstavuje akceptáciu obsahu zmluvy ako takej, ale aj spôsobu jej zabezpečenia. Žalobkyňa v odvolaní ďalej uviedla, že odvolaním napáda tiež záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého by dohoda o zrážkach zo mzdy mala byť neplatná pre neuvedenie výšky pohľadávky. Poukázal na to, že Občiansky zákonník a ani iný právny predpis pri vymedzení náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy neuvádza požiadavku na uvedenie výšky pohľadávky. Zákonná úprava dohody o zrážkach zo mzdy nešpecifikuje, akým spôsobom má byť vymedzený predmet zabezpečenia. Označenie pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie týka ako určitého nároku z konkrétneho právneho vzťahu je z hľadiska identifikácie zabezpečenej pohľadávky podľa žalovaného dostatočne určité, pretože pohľadávku nezameniteľne identifikuje z pohľadu osoby oprávnenej a osoby povinnej ako aj z hľadiska určenia právneho vzťahu. Uvedenie výšky pohľadávky nie je tak v zmysle právnej úpravy, ako aj všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu potrebné. Rovnako aj pri iných spôsoboch zabezpečenia, kedy vyčíslenie zabezpečenej pohľadávky nie je podmienkou ich platnosti, ani v prípade dohody o zrážkach zo mzdy nie je podľa žalovaného uvedenie sumy pohľadávky podmienkou platnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Záveru okresného súdu o tom, že pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy sa vyžaduje, aby dohoda o zrážkach zo mzdy obsahovala vyčíslenie pohľadávky už pri jej uzavretí, odporuje podľa žalovaného aj fakt, že dohodou o zrážkach zo mzdy je možné zabezpečiť aj budúcu pohľadávku. Aj v takomto prípade budú strany môcť pohľadávku identifikovať čo do dôvodu (označením právneho vzťahu) bez uvedenia jej výšky. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní okresnému súdu vytkol, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nezmieňuje o žiadnom dôvode, pre ktorý by dohoda o zrážkach zo mzdy, v ktorej je identifikovaná výška úveru (istiny) mala byť neurčitá, napríklad v časti o zabezpečení pohľadávky do sumy uvedenej v predmetnej dohode. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že odvolaním napáda aj záver súdu prvej inštancie o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a súčasne aj Smernice Rady 93/13/EHS. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a úprava neprijateľných zmluvných podmienok sú výsledkom implementácie predpisov únijného práva, medzi ktoré okrem iného patrí aj Smernica Rady 93/13/ EHS. Tento sekundárny právny akt zaväzuje jednotlivé členské štáty k prijatiu určitej právnej úpravy. Z hľadiska aplikácie jednotlivých ustanovení právneho poriadku má Smernica význam pri výklade tých ustanovení, ktoré sú výsledkom spomenutej implementácie únijných noriem. Zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy na základe dohody o zrážkach zo mzdy bolo v čase uzavretia dotknutej dohody o zrážkach zo mzdy prípustné, preto je podľa žalovaného na mieste záver, že ide o prípustnú formu zabezpečenia. Uvedené podporuje podľa žalovaného nielen skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je prípustnou formou zabezpečenia, ale aj fakt, že právna úprava výslovne určuje, ktoré formy/ spôsoby zabezpečenia záväzkov nie sú prípustné, alebo sú možné len s určitým obmedzením, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy nebola právnou úpravou platnou a účinnou v čase jej uzatvorenia vo vzťahu k spotrebiteľským vzťahom regulovaná. Záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého by dohoda o zrážkach zo mzdy mala byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je podľa žalovaného v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri výklade daného ustanovenia a zohľadnení Smernice Rady 93/13/EHS je podľa žalovaného nesporné, že dohoda o zrážkach zo mzdy nespĺňa zákonnú definíciu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Takisto záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. a to konkrétne úrok z úveru neobstojí, pretože v časti E zmluvy o revolvingovom úvere je uvedený údaj „zmluvná odmena vo výške 32 004,-Sk". Nie je preto podľa žalovaného zrejmé, prečo sa súd prvej inštancie touto skutočnosťou nezaoberal. Úrok je cena za získanie peňazí, pričom túto sumu musí zaplatiť dlžník veriteľovi, preto nie je žiadny rozdiel medzi uvedením úroku a zmluvnej odmeny, vzhľadom k tomu, že tieto pojmy sú identické a vyjadrujú cenu požičaných peňazí. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam došlo podľa žalovaného v konaní k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe uvedených skutočností žalovaný v odvolaní navrhol, aby odvolací súd po prejednaní odvolania odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta a súčasne, aby žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému trovy prvostupňového a odvolacieho konania. 4. Žalobkyňa sa k obsahu odvolania žalovaného písomne vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu a vo vyjadrení uviedla, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie a rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný a vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy a tým dospel k správnemu právnemu záveru. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zdôraznila, že sa stotožňuje s právnym názorom ako aj so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia. Tvrdenia žalovaného, ktoré žalovaný uviedol vo svojom odvolaní označila za účelové, pričom uviedla, že s týmto tvrdeniami žalovaného nesúhlasí. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného ďalej uviedla, že nie je možné stotožniť sa s názorom žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné a nepreskúmateľné, nakoľko neobsahuje žiadne skutkové a právne závery o neprijateľnosti zmluvných podmienok, na základe ktorých došlo k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka. Súd prvej inštancie podľa žalobkyne dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a aj svoj záver o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy a o iných príjmoch je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola so žalobkyňou ako spotrebiteľom individuálne dojednaná. Zdôraznil, že ide o formulárovú dohodu, ktorej obsah žalobkyňa nevedela ovplyvniť a musela ju podpísať spolu so Zmluvou o revolvingovom pôžičke č. 45596-42190 zo dňa 07. 02. 2005 (ďalej aj zmluva o revolvingovom úvere), čo vo svojom vyjadrení potvrdil aj žalovaný, keď uviedol, že tým, že žalobkyňa uzavrela zmluvu o revolvingovom úvere, akceptovala podmienky, ktoré žalovaný pri poskytnutí úveru požadoval. Uvedenú skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere a nie samostatným právnym úkonom, preukazujú podľa žalobkyne aj zmluvné dojednania uvedené v zmluve o revolvingovom úvere, ktoré v čl. 6, bod 6.2 a čl. 7, bod 7.1., 7.3.,7.4., čl. 11. bod. 11.1. odkazujú na uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy a ktoré sú okrem toho napísané nečitateľným a miniatúrnym písmom. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne, nakoľko umožňuje vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne na uspokojenie pohľadávky žalovaného založenej na neprijateľných zmluvných podmienkach - navyše žalovaný sa touto dohodou domáha uhradenia pohľadávky, na ktorú nemá zákonný nárok, nakoľko sa jej domáha v rozpore so zák. č. 258/2001 Z. z. Postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať ako nekalá obchodná praktika, ktorá v zmysle citovaných ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj ust § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Z hore uvedených dôvodov sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Prvostupňový súd taktiež dospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu právnemu záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná podľa § 37 Občianskeho zákonníka pre chýbajúcu vôľu žalobkyne uzatvoriť predmetnú dohodu. Žalobkyňa je osobou neznalou zákona, pričom žalovaný zanedbal svoju povinnosť postupovať pri uzatváraní zmluvy s náležitou odbornou starostlivosťou, ktorú od neho možno očakávať. Žalobkyňa nebola žiadnym spôsobom osobitne oboznámená zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch, preto ako osoba neznalá zákona bez podrobnejšieho jednoduchého a pre ňu zrozumiteľného výkladu obsahu dohody o zrážkach zo mzdy, nebola schopná posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti. Z uvedeného dôvodu pri tomto úkone absentovala vôľa konajúcej osoby (žalobkyne) v pozícii spotrebiteľa vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, pričom tento právny úkon musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nikdy neobsahovala a ani neobsahuje, napriek tomu, že v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy mala byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak žalobkyňa ako dlžník nemohla platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku žalovaného ako veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Súd prvej inštancie dospel podľa žalobkyne k správnemu právnemu záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch dlžníka číslo 45596-42190 zo dňa 07. 02. 2005, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, preto navrhla, aby Krajsky sud v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania v celkovej výške 64,53 € plus režijný paušál k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 8,39 €. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 379 a § 380 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 6. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd z hľadiska procesného postupoval podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP), t. j. podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, kde sa v Piatej časti označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 470 ods. 1 a 2, veta prvá uvádza: „Ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované". Z uvedeného je zrejmé, že právne účinky odvolania podaného žalovaným za predchádzajúcej právnej úpravy uskutočnenej Občianskym súdnym poriadkom zostali zachované, avšak odvolací súd odvolanie žalovaného prejednal podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, t. j. podľa právnej úpravy účinnej od 01. 07. 2016. 7. Žalovaný v odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie záveru súdu prvej inštancie o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy vznikla na základe neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v zmluve o revolvingovom úvere, ďalej záver súdu prvej inštancie o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka neplatná pre neurčitosť výšky zabezpečenej pohľadávky stanovením konkrétnou, pevnou, ďalej nemennou sumou, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola žalobkyni ako súčasť zmluvy o revolvingovom úvere nanútená, aplikáciu Smernice Rady 93/13/EHS na posúdenie neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy a tiež záver súdu prvej inštancie o tom, že Zmluva o revolvingovej pôžičke č. 45596-42190 zo dňa 07. 02. 2005 neobsahuje náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, a to konkrétne údaj o úroku za poskytnutie úveru. 8. Po preskúmaní správnosti záverov okresného súdu z hľadiska odvolacích námietok žalovaného odvolací súd uvádza, že pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch dlžníka číslo 45596-42190, uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 07. 02. 2005 je s poukazom na ust. § 37 a ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, tak jeho rozhodnutie vychádzajúce z uvedeného záveru je vecne správne. 9. Právna úprava zrážok zo mzdy patrí medzi dôležité a významné ustanovenia, ktoré bránia vykonať jednostranné, neodôvodnené a neprimerané zrážky zo mzdy dlžníka. Jedným z podkladov na vykonanie zrážok zo mzdy dlžníka je dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka uzatvorená podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka. Ide o vykonanie zrážok zo mzdy na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka, uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom, ktorá patrí medzi zabezpečovacie inštitúty pohľadávky veriteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka neslúži však len ako zabezpečovací inštitút, ale súčasne slúži aj na uspokojenie pohľadávky veriteľa, pričom dlžník dáva súhlas, aby sa pohľadávka veriteľa postupne uspokojovala zrážkami z jeho mzdy, ktoré s veriteľom dohodol a ktoré platiteľ jeho mzdy vykonáva. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka musí mať písomnú formu, ktorej podstatným znakom je súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok, ako aj rozsah vykonávaných zrážok. Dohoda je účinná až potom, čo sa pohľadávka veriteľa stane zročnou a veriteľ ju predloží platiteľovi mzdy dlžníka. Z ust. § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že proti platiteľovi mzdy dlžníka nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi mzdy dlžníka dohoda o zrážkach zo mzdy predloží. Platiteľ mzdy a iných príjmov dlžníka je potom povinný zrážať a vyplácať veriteľovi dohodnuté zrážky zo mzdy a to pravidelne až do uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Nevyplácaním zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej podľa § 551 Občianskeho zákonníka sa platiteľ mzdy vystavuje nebezpečenstvu požadovanej náhrady škody zo strany veriteľa, ktorá vznikne veriteľovi odmietnutím vykonávania zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka. 10. Z obsahu spisu vyplýva, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka č. 45596-421 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená dňa 07. 02. 2005, t. j. v ten istý deň ako Zmluva o revolvingovej pôžičke č. 45596-42190. Predmetná Dohoda je vopred pripravený formulár, kde sa v bode I. uvádza: „Spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 45596-42190 čiastku 64 008 Sk. V zmysle Zmluvy/dodatku ku Zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania pôžičky bola poskytnutá ďalšia pôžička v rámci tzv. revolvingu/ov. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi sú tvorené základnou pôžičkou vo výške 64 008 Sk, prípadne všetkými dlžníkovi poskytnutými revolvingami, príslušenstvom pôžičky (revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou." Z citovaného znenia článku I Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka č. 45596-42190 zo dňa 07. 02. 2005 vyplýva, že predmetná dohoda veľmi všeobecným a neurčitým spôsobom vymedzuje ňou zabezpečenú pohľadávku veriteľa, pričom takto určená výška pohľadávky konkretizovaná veriteľom až v momente predloženia dohody o splátkach zo mzdy platiteľovi mzdy dlžníka už nemôže byť dlžníkom relevantným spôsobom spochybnená a odsúhlasená. Takto naformulované znenie dohody o zrážkach zo mzdy vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa oproti právam a povinnostiam veriteľa, ktorá (nerovnováha) je daná najmä v tom, že veriteľ môže bez akejkoľvek kontroly a odsúhlasenia ním vyčíslenej výšky pohľadávky dlžníkom predložiť predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy dlžníka, ktorý je povinný vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka - spotrebiteľa až do úplného uspokojenia veriteľom vyčíslenej pohľadávky, bez toho aby výška pohľadávky veriteľa bola už v čase podpisu dohody o zrážkach zo mzdy zrejmá a určená konkrétnou sumou. Tým sa spotrebiteľ ako dlžník dostáva oproti veriteľovi do značne znevýhodneného postavenia, ktorého podstata spočíva v tom, že dlžník s vysokou pravdepodobnosťou bude musieť strpieť v prípade, že veriteľ predloží dohodu o zrážkach zo mzdy s takto určenou výšky pohľadávky platiteľovi mzdy dlžníka aj také zrážky zo mzdy, na ktoré veriteľovi nevznikol nárok, čo však dlžník v prípade realizácie zrážok už nebude môcť ovplyvniť. 11. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že pokiaľ okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka, spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, tak odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a z hľadiska celkového výsledku konania premietnutého do výroku rozhodnutia mu nemožno vytknúť žiadne pochybenia. Ide o formulárovú dohodu, ktorej obsah nemohol spotrebiteľ - žalobkyňa žiadnym spôsobom ovplyvniť a pokiaľ žalobkyňa chcela, aby jej bola poskytnutá „revolvingová pôžička" musela okrem zmluvy o jej poskytnutí podpísať aj dohodu o zrážkach zo mzdy a teda v tomto zmysle jej bola dohoda o zrážkach zo mzdy nanútená, bez toho aby žalovaný ako veriteľ vysvetlil žalobkyni v pozícii dlžníka (spotrebiteľa) s požadovanou odbornou starostlivosťou dôsledky dohody o zrážkach zo mzdy pri tak vymedzenej výške zabezpečenej pohľadávky ako je uvedená v čl. I. predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Záver súdu prvej inštancie o tom, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka č. 45596-42190 zo dňa 07. 02. 2005 v takom znení v akom je vymedzená v čl. I, je neprijateľná zmluvná podmienka, sám osebe postačuje na to, aby súd prvej inštancie určil neplatnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka, bez toho, aby musel z hľadiska neprijateľnosti podrobne rozobrať aj tie zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o revolvingovej pôžičke č. 45596-42190 zo dňa 07. 02. 2005, na základe ktorých bola predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená. Na správnosť uvedeného záveru súdu prvej inštancie nemá vplyv ani fakt, či Zmluva o revolvingovej pôžičke č. 45596-42190 zo dňa 07. 02. 2005 obsahuje údaj o výške úroku za poskytnutie úveru alebo nie, pretože táto skutočnosť sa len podporne týka neurčitosti dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečenej pohľadávky veriteľa, ktorá je aj bez ohľadu na to, či veriteľovi úrok za poskytnutie úveru v nadväznosti na znenie ust. § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 45596-42190 zo dňa 07. 02. 2005 patrí alebo nie, vyjadrená neurčitým spôsobom, čo tak ako bolo vyššie uvedené, znevýhodňuje dlžníka - spotrebiteľa a vystavuje ho riziku, že v rámci realizácie zrážok zo mzdy mu bude zo mzdy zrazená aj suma, na zrazenie ktorej nevznikol veriteľovi nárok a svojou neurčitosťou spôsobuje neplatnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy pre neurčitý prejav vôle dlžníka uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy s takto nekonkrétne vymedzenou zabezpečenou pohľadávkou veriteľa (bez konkrétnej pevnej ďalej nemennej výšky sumy zabezpečenej pohľadávky), v dôsledku čoho je predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná aj podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo ohrozené existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky - dohody o zrážkach zo mzdy a aby nebol vystavený možnosti aplikácie takejto dohody, bez toho aby nebola určená jej neplatnosť. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že okresný súd správne podporne poukázal na systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Okresný súd teda žiadnym spôsobom nepochybil, pokiaľ v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na uvedenú Smernicu, ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná a z ktorej (okrem iných aktov EÚ) vychádza naša právna úprava ochrany spotrebiteľa, čo znamená, že naša právna úprava ochrany spotrebiteľa je s uvedenou Smernicou zosynchronizovaná. 12. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 CSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým, že o výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie. 14. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).