Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/147/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615209865 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615209865.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej, členky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a zastupujúcej členky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej. v právnej veci žalobcu JUDr. Ján Čipka, U. XXX, XXX XX W., správca konkurznej podstaty úpadcu TRADE CENTER spol. s.r.o., Vajanského 2, Lučenec, IČO: 31 615 724 proti žalovanému HOBBYKER s.r.o., P. Tótha 21, 984 01 Lučenec, IČO: 36 048 275, v konaní o zaplatenie 6.041 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/158/2015-124 zo dňa 9. marca 2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok Lučenec č. k. 14Cb/158/2015-124 zo dňa 9. marca 2016 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolací súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu o zaplatenie 6.041 Eur s prísl. zamietol. Žalobcu zaviazal k náhrade trov konania žalovaného v sume 362 Eur titulom súdneho poplatku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia uvedenej sumy na základe nájomnej zmluvy, uzavretej dňa 20.12.2015 v znení jej dodatkov. Uviedol, že žalobca prenajal žalovanému nebytové priestory, vedené na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v k. ú. C. na ulici F.. X, v U. D. v počte dvoch miestností v celkovej výmere XX,XX m2. Nájomné bolo dohodnuté mesačne vo výške 172,60 Eur a podľa čl. 2 bod 2 sa žalovaný zaviazal nájomné platiť pravidelne mesačne. Vzhľadom k tomu, že napriek povinnostiam dohodnutým v nájomnej zmluve si žalovaný svoje povinnosti a platenie nájomného a služby spojené s nájmom neplnil, a nezaplatil nájomné a služby spojené s nájmom, celkom vo výške 6.041 Eur. Bol vyzvaný na ich zaplatenie pokusom o zmier zo dňa 05.03.2014. Okresný súd konštatoval, že nájom v čl. IV. Bod 4.1. Zmluvy bol dojednaný na dobu určitú v trvaní jedného roka, pričom mal vzniknúť dňom 01.01.2003 a skončiť dňom 01.01.2004, zmluva nadobudla platnosť síce 20.12.2005 a účinnosť 01.01.2006, súd považoval toto zmluvné dojednanie za neurčité a nezrozumiteľné, z ktorého dôvodu mal za to, že doba nájmu ako jedna z podstatných náležitostí zmluvy o nájme, vyžadovaných v § 3 ods. 3 zák. č. 116/1990 z. z. je v tejto časti neplatná, keďže neobsahuje ani náležitosti podľa § 3 ods. 4 cit. zákona. Z toho dôvodu súd žalobu zamietol. Zároveň poukázal tiež na znenie ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka z ktorého vyplýva, že právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné neplatí, keď má za to, že plnenie nájmu za dobu od 01.01.2003 do 01.01.2004, kedy zmluva ešte nenadobudla platnosť je nemožné, aj z toho dôvodu bude potrebné žalobu zamietnuť. 2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že s napadnutí rozhodnutím nesúhlasí, pričom poukázal na znenie ust. § 35 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že nájomná zmluva z 20.12.2005 vrátane jej dodatkov je platným právnym úkonom. Uviedol, že zo všetkých ustanovení nájomnej zmluvy a jej dodatkov je nesporné, že vôľou účastníkov nájomnej zmluvy bolo uzavretie nájomnej zmluvy na dobu určitú v trvaní jedného roka. S prihliadnutím na všetky okolnosti veci je teda dôvodný záver, že účastníci zmluvy chceli prejaviť vôľu, že nájomný pomer vznikne 01.01.2006 a skončí 01.01.2007, pretože k takémuto záveru vedú najmä dodatky č. 1, 2 a 3, ktoré následne upravovali predĺženie doby nájmu. V nájomnej zmluve z 20.12.2005 ide nesporne o chybu v písaní a z tohto dôvodu ju bolo potrebné takto aj posúdiť a považovať takýto právny úkon jej uzavretia za platný. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že dodatky č. 1, 2, 3 sú neurčité a nezrozumiteľné, pretože podľa označenia čl. II mal byť zmenený predmet zmluvy. Zdôraznil, že ust. § 35 Obč. zákonníka ukladá povinnosť právny úkon vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa vôle, ktorú účastníci tohto právneho úkonu urobili. Ďalej uviedol, že o správnosti jeho tvrdenia svedčí aj platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14Rob/322/2012 z 09.08.2012 vo veci rovnakých účastníkov, ktorým okresný súd v Lučenci rozhodoval o rovnakom predmete sporu, teda nezaplatenom nájomnom zo strany žalovaného. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2012. Súd absolútnu neplatnosť právneho úkonu, teda aj neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1, 2 Obč. zákonníka skúma z úradnej povinnosti. Súd prvej inštancie v Lučenci v konaní 14Rob/322/2012 vydal právoplatný platobný rozkaz. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že akékoľvek nové právne posudzovanie tých istých účastníkov je neprípustné. Ďalej dal do pozornosti odvolaciemu súdu aj skutočnosť, že takéto rozhodnutie odňalo žalobcovi možnosť konať pred súdom, najmä ak nebolo možné posúdiť prípadný nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale právne účinky úkonov, ktoré sa v konaní stali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 43 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 ods. 1 CSP a napadnuté rozhodnutie zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a podľa udst. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh žalobcu na zaplatenie sumy 6.041 Eur s prísl. a výrok o náhrade trov konania. 6. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil proti žalovanému zaplatenie sumy 6.041 Eur s prísl. na základe uzavretej nájomnej zmluvy zo dňa 20.12.2005 v znení jej dodatkov č. 1, 2 a 3. Súd prvej inštancie v napadnuto rozhodnutí konštatoval, že uzavretie nájomnej zmluvy je neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 2 Obč. zákonníka, a preto žalobu zamietol. 7. Podľa ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v danej veci dôvodné. 9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s uplatneným nárokom, z titulu uzavretej nájomnej zmluvy, ktorú posúdil v zmysle ust. § 37 ods. 1, 2 Obč. zákonníka za neplatný právny úkon. Vzhľadom k obrane žalovaného bolo úlohou okresného súdu vysporiadať sa s platnosťou napádanej nájomnej zmluvy, resp. zvážiť posúdenie uplatneného nároku z titulu bezdôvodného obohatenia (§ 451 Obč. zákonníka). Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom sa vysporiadal s dôvodmi vytýkanými odvolacím súdom. 10. V zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania v novom rozhodnutí vo veci. 11. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)