Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12CoP/47/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615212822 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615212822.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v právnej veci navrhovateľky S. N., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. XXX/XX, XXX XX X., právne zastúpenej JUDr. Ivetou Bračokovou, advokátkou so sídlom Martina Rázusa 29, 984 01 Lučenec, proti odporcovi O. N., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. XXX/XX, XXX XX X., právne zastúpenému JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom so sídlom Ulica P. Rádayho č. 14/A, 984 01 Lučenec, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletému M. N., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. XXX/XX, XXX XX X., zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, A. Petöfiho 3973/39, 984 01 Lučenec, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9P/55/2015-192 zo dňa 22. 06. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými maloletého M. N., nar. XX. XX. XXXX, na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky S. N., nar. XX. XX. XXXX (druhý výrok); uložil odporcovi O. N., nar. XX. XX. XXXX, povinnosť prispievať na výživu maloletého M. N., nar. XX. XX. XXXX sumou 50,- Eur mesačne počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva (tretí výrok) a zasielať výživné k rukám navrhovateľky vždy mesačne predom do 20.dňa toho ktorého mesiaca (štvrtý výrok); upravil styk odporcu s maloletým M. N., nar. XX. XX. XXXX počas letných prázdnin (šiesty výrok), vianočných prázdnin (siedmy výrok), jarných prázdnin (ôsmy výrok), veľkonočných prázdnin (deviaty výrok); vo výroku, ktorým navrhovateľke uložil povinnosť maloletého na styk s odporcom pripraviť a odporcovi uložil povinnosť maloletého v určených termínoch vrátiť (desiaty výrok) a v súvisiacich výrokoch o trovách konania a trovách štátu (jedenásty, dvanásty, trinásty výrok) p o t v r d z u j e. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým upravil styk odporcu s maloletým M. N., nar. XX. XX. XXXX (piaty výrok) m e n í tak, že odporca je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým každý párny víkend v mesiaci od piatka od 14.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že odporca si maloletého prevezme pred bytom navrhovateľky a vráti ho navrhovateľke pred jej bytom a každú nepárnu stredu v mesiaci od 14.00 hod. do štvrtka (do nasledujúceho dňa) do 7.15 hod., pričom maloletého prevezme zo školského zariadenia navštevovaného maloletým a zároveň ho do tohto školského zariadenia odovzdá. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (štrnásty výrok) z r u š u j e . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 22. 06. 2016 rozviedol manželstvo S. a O. N. (prvý výrok), maloletého M. N., nar. XX. XX. XXXX, na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky S. N., nar. XX. XX. XXXX (druhý výrok) a odporcu zaviazal prispievaním na výživu maloletému dieťaťu sumou 50,- Eur mesačne od 01. 07. 2016 (tretí výrok) k rukám navrhovateľky vždy mesačne predom do 20.dňa toho ktorého mesiaca (štvrtý výrok). Ďalej okresný súd dočasne upravil styk otca s maloletým dieťaťom na každý párny piatok v mesiaci o 14.00 hod. do najbližšej nedele 18.00 hod. (piaty výrok), počas obdobia letných prázdnin od 01. 07. od 9.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 15. 08. do 18.00 hod. (šiesty výrok), počas vianočných prázdnin od 9.00 hod. 2. sviatku vianočného toho ktorého roka do 31.12. toho ktorého roka do 18.00 hod. (siedmy výrok), počas jarných prázdnin od prvej soboty 9.00 hod. toho ktorého roka do najbližšej stredy toho ktorého roka do 18.00 hod. (ôsmy výrok) a počas veľkonočných prázdnin od 09.00 hod. Veľkonočnej soboty toho ktorého roka do 18.00 hod. do najbližšieho Veľkonočného pondelka (deviaty výrok) s tým, že otec si prevezme maloletého pred bytom matky, kde ho aj vráti. Desiatym výrokom uložil okresný súd matke povinnosť dieťa na stretnutie s odporcom pripraviť a otcovi povinnosť dieťa v určených termínoch vrátiť. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania (jedenásty výrok). Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec trovy znaleckého dokazovania 189,13 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (dvanásty výrok) a odporcovi povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec trovy znaleckého dokazovania 189,13 Eur, v lehote 3 dní od jeho právoplatnosti (trinásty výrok). Napokon okresný súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (štrnásty výrok). V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu M. N., nar. XX. XX. XXXX je vedené od 28. 08. 2015 na základe návrhu navrhovateľky - matky maloletého dieťaťa, ktorá navrhla zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti, pričom výšku výživného ponechala na úvahe súdu. Navrhla, aby súd upravil styk maloletého s jeho otcom. Navrhovateľka odôvodnila návrh tým, že do manželstva s odporcom vstupovala z citovej náklonnosti po ich predošlej známosti trvajúcej asi dva roky. Od počiatku bolo ich manželské spolužitie ovplyvnené tým, že bývali u rodičov odporcu. Odporca každý deň po skončení zamestnania išiel za svojimi rodičmi, s ktorými sa porozprával. Následne sa krátky čas zdržoval doma a opätovne išiel pomáhať rodičom. Problémy v rodine pretrvávali aj po presťahovaní sa manželov do vlastného bytu, pretože odporca aj naďalej chodil za svojimi rodičmi. Komunikácia medzi nimi sa nezlepšila. Navrhovateľka postupne dospela k záveru, že nezhody nedokážu preklenúť. Odporca súhlasil s rozvodom manželstva. Vo svojej výpovedi uviedol, že aj on vstupoval do manželstva z citovej náklonnosti. Po sobáši bývali pri jeho rodičoch, s čím navrhovateľka nesúhlasila. Odsťahovali sa do samostatného bytu. Podľa jeho názoru žili usporiadaným rodinným životom, avšak v októbri 2014 sa navrhovateľka voči nemu nesprávala dobre, urazila ho. Stratil záujem na zachovaní manželského spolužitia. Na čas po rozvode navrhol zveriť maloletého M. do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, pretože takýmto spôsobom budú mať možnosť rovnako sa podieľať na výchove maloletého M.. Naviac, striedavá starostlivosť je v ich prípade funkčná. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletého M. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazať na platenie výživného podľa jeho možností a schopností. Súd prvej inštancie mal zo sobášneho listu preukázaný vznik manželstva účastníkov dňa XX.XX.XXXX a z rodného listu mal. M. N. jeho narodenie dňa XX.XX.XXXX z manželstva navrhovateľky a odporcu. Zo zhodných výpovedí manželov mal preukázaný vážny, hlboký a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi aj to, že ich manželstvo neplní biologickú, hospodársku ani výchovnú funkciu, pretože manželia síce žijú v jednom byte, ale oddelene. Prostredie hádok a nedorozumení medzi manželmi negatívne ovplyvňuje psychiku a ďalší vývoj maloletého M.. Za príčinu nedorozumení v rodine označil súd najmä povahové rozdiely a rozdielne predstavy o spoločnom živote manželov, ktoré sa začali prejavovať postupne. Pri rozhodovaní o tom, komu bude maloletý M. N. zverený do osobnej starostlivosti na čas po rozvode manželstva súd prvej inštancie aplikoval články 3 ods. 1 a 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj ustanovenie § 24 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, zvažujúc najlepší záujem dieťaťa. Za účelom zistenia skutkového stavu súd vypočul nielen rodičov maloletého, ale dvakrát aj samotného maloletého, nariadil znalecké dokazovanie z odboru psychológia, odvetví klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých znalkyňou S.. D. H., ktorá podala znalecký posudok č. 3/2016, zadovážil si správu zo L. I. X., ktorú maloletý navštevuje a prostredníctvom kolízneho opatrovníka dvakrát prešetril pomery v rodine. Okresný súd zistil, že maloletý M. N. bol ku dňu 26. 04. 2016 žiakom X. G. triedy L. I. X.. Žiak dobre vychádza so svojimi spolužiakmi. Rodičia školu svojho syna pravidelne navštevujú a obidvaja sa zúčastňujú všetkých triednych rodičovských združení. Kolízny opatrovník pri prešetrení pomerov v domácnosti rodičov zistil, že účastníci konania bývajú v byte pozostávajúcom z kuchyne, troch izieb a príslušenstva. Domácnosť je udržiavaná v čistote a v poriadku. Z výpovedí maloletého M. na pojednávaniach (dňa 10. 11. 2015 a 22. 06. 2016, pozn. odvolacieho súdu) vyplynulo, že má silný citový vzťah k obidvom rodičom a po rozvode by chcel zostať s obidvomi rodičmi. V závere znaleckého posudku znalkyňa konštatovala, že dieťa je výrazne emočne naviazané na obidvoch rodičov, ktorých preferuje pred starými rodičmi. Navrhovateľka je intenzívne naviazaná na svojho syna. V súčasnosti prežíva úzkostné stavy a ťažko zvláda svoje emócie. Odporca je síce ústretový pre komunikáciu, avšak nie je schopný odpútať sa od povinností voči rodičom, podlieha im a ich názorom. Maloletý M. vyjadril prianie žiť s obidvomi rodičmi. Znalkyňa potvrdila, že dieťa má silné citové väzby k obidvom rodičom, avšak pri vyšetrení dieťaťa zistila, že maloletý M. sa bráni prejaviť komukoľvek emočne bližší vzťah. Snaží sa byť nečitateľný, aby nikomu z rodičov neublížil. Znalkyňa navrhla zveriť dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky a upraviť styk s odporcom. Navrhovateľka má lepšie predpoklady zabezpečiť M. včlenenie dieťaťa do rovesníckeho kolektívu, čo je pre jeho vek veľmi dôležité. Striedavá starostlivosť, o ktorú sa rodičia doteraz pokúšali, zlyhala a bola by pre dieťa ohrozujúcou vzhľadom na komunikačné bloky medzi rodičmi. Znalkyňa vyšetrila aj starých rodičov maloletého dieťaťa. Starý otec Q. N. má vo vzťahoch značné nevyrovnanosti. Voči najstaršiemu synovi a neveste pociťuje napätie a do značnej miery je takto nastavený aj voči navrhovateľke. Odporca je vo vzťahu k rodičom veľmi podrobivý a ovplyvniteľný. U S. N., starej matke dieťaťa, sú výrazné konfabulačné tendencie, s emočným nadšením prežíva život, domov, vnúčika a seba, so strachom a nevôľou prežíva obidve nevesty. Veľmi sa bráni osamelosti. Okresný súd zdôraznil, že nepochybným záujmom maloletého dieťaťa je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak je to nie možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady, okrem iného uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Nekomunikatívnosť rodičov pri odovzdávaní dieťaťa je pre jeho osobnostný vývoj aj duševné zdravie výrazne nežiaducim javom, ktorý veľmi pôsobí na psychiku dieťaťa. V záujme maloletého je tento negatívny stav zmeniť. Striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu, schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Súd zveril maloletého M. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá v mieste bydliska požíva dobrú povesť, riadne pracuje a má záujem o výsledky dieťaťa v škole. Poukázal na to, že znalkyňa po vyhodnotení osobnostných predpokladov obidvoch rodičov na výchovu maloletého M. preferovala výchovné prostredie navrhovateľky. Maloletý M. aj na pojednávaniach opakoval, že chce mať obidvoch rodičov a s nimi bývať tak ako doposiaľ. Znalkyňa síce potvrdila silné citové väzby dieťaťa k obidvom rodičom, avšak pri jeho vyšetrení zistila, že maloletý M. sa snaží byť nečitateľný, aby nikomu z rodičov neublížil. Okresný súd konštatoval, že obidvaja rodičia majú svoje predstavy o živote a nedostatočná komunikácia medzi nimi viedla k citovému odcudzeniu a rozpadu manželstva. V priebehu celého konania o rozvod manželstva sa nezhody medzi nimi prehlbovali a premietajú sa aj do rozdielnych názorov pri výchove dieťaťa. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradý, sa zohľadňuje okrem iného aj možné vystavenie dieťaťa konfliktu lojality a následnému pocitu viny. Súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky aj preto, že vzhľadom na nedostatočnú komunikáciu medzi rodičmi je dôvodné, aby bol maloletý M. vychovávaný v stabilnom rodinnom prostredí. Na druhej strane bolo potrebné zohľadniť veľmi silné citové väzby dieťaťa na odporcu, ale aj na starých rodičov z jeho strany. Súd preto upravil styk odporcu s maloletým M. v širokom rozsahu tak, aby sa aj on mohol podieľať na výchove dieťaťa. Súd nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie navrhované odporcom vychádzajúc z toho, že podrobovať dieťa ďalšiemu znaleckému vyšetreniu by nebolo v jeho záujme. Dlhotrvajúce konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému M. negatívne zasahuje do psychiky dieťaťa. Rodinné prostredie je potrebné stabilizovať. V prípade ak by v budúcnosti došlo k zmene pomerov či už na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa, možno sa podľa § 26 Zákona o rodine domáhať zmeny rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností. O výške vyživovacej povinnosti odporcu okresný súd rozhodol zohľadniac majetkové a zárobkové potreby obidvoch rodičov, ako aj vek a potreby dieťaťa. U navrhovateľky vychádzal z priemerného čistého mesačného zárobku 551,- Eur, u odporcu trpiaceho zdravotnými problémami z invalidného dôchodku 404,- Eur mesačne. Obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletému M.. Výrok o trovách konania, ktorým rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, súd prvej inštancie zdôvodnil odkazom na § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“). Okresný súd obidvom účastníkom konania uložil povinnosť nahradiť štátu trovy vzniknuté pri znaleckom dokazovaní s poukazom na § 148 O. s. p.. Znalkyni bolo priznané znalečné 678,26 Eur. Každý účastník zložil zálohu na znalecké dokazovanie 150,- Eur, zvyšok znalečného vo výške 378,26 Eur bude zaplatený z rozpočtových prostriedkov okresného súdu. Okresný súd na odôvodnenie tejto časti rozsudku uviedol, že znalecké dokazovanie bolo nariadené na návrh obidvoch rodičov a bolo vyvolané aj potrebou vyriešenie odborných otázok v súvislosti s výchovou maloletého dieťaťa na čas po rozvode, preto je dôvodné, aby obidvaja rodičia zaplatili polovicu priznaného znalečného, t. j. 189,13 Eur každý zvlášť. 2. Proti výrokom rozsudku okresného súdu o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky a o úprave styku odporca (otec) podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zdôraznil, že od začiatku konania navrhuje zverenie maloletého M. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá bola neformálne uplatňovaná cca jeden a pol roka. Maloletý M. bol na takúto starostlivosť zvyknutý a nakoľko chce byť v starostlivosti obidvoch rodičov, je v jeho záujme rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti. Podľa jeho názoru rozsudok je nedostatočne odôvodnené ohľadom toho, že navrhovateľka sa o dieťa dobre starala a mala o jeho výchovu záujem, pričom vzhľadom na nedostatočnú komunikáciu medzi rodičmi je dôvodné, aby bol maloletý vychovávaný v stabilnom prostredí. Pokiaľ okresný súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 3/2016 S.. D. H., konal nesprávne. Ďalej vytýkal okresnému súdu, že sa rovnako ako znalkyňa bez bližšieho vysvetlenia priklonil na stranu navrhovateľky, ktorú preferoval ako osobu vhodnejšiu na vykonávanie osobnej starostlivosti o maloletého bez ohľadu na to, že aj on maloletému poskytoval riadnu starostlivosť počas neformálne vykonávanej striedavej osobnej starostlivosti. Znalkyňa neuviedla, v čom striedavá osobná starostlivosť zlyhala, keď preferovala len názory a vyjadrenia navrhovateľky, ktoré na viacerých miestach znaleckého posudku uvádzala ako zistenia znalca. Znalkyňa ani súd nedocenili zistenie, že práve navrhovateľka nedokáže racionálne uvažovať v rámci ponúkanej komunikácie s ním. Okresný súd mal podrobnejšie skúmať dôvody zlyhania komunikácie medzi rodičmi a mal vyvodiť záver, že komunikácia zlyháva zavinením navrhovateľky. Po zohľadnení tejto skutočnosti ju nemal hodnotiť ako osobu, ktorá má vhodnejšie predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloletého. Práve navrhovateľka svojím správaním neumožňuje naplniť právo dieťaťa na rovnoprávny vzťah k obom rodičom. Na tieto okolnosti mal súd doplniť znalecké dokazovanie, prípadne nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Pre posúdenie veci nebol relevantný len samotný nesúhlas navrhovateľky so striedavou osobnou starostlivosťou. Dôvodom odmietnutia striedavej osobnej starostlivosti nie je ani negatívny vzťah navrhovateľky a starej matky maloletého z jeho strany, ani tvrdenia navrhovateľky o vedení maloletého proti nej. Následne odmietol zistenie súdu prvej inštancie, že medzi ním a navrhovateľkou neexistuje dostatočná komunikácia. Komunikácia medzi nimi nebola vždy na určitej kvalifikovanej úrovni (vzhľadom na ich negatívne naladenie voči sebe ani nemohla byť), ale sa dokázali vždy dohodnúť (vykonávali cca jeden a pol roka striedavú osobnú starostlivosť neformálne). Maloletý striedavú osobnú starostlivosť preferuje a je na ňu dlhodobo zvyknutý. Znalkyňa zistila jeho výraznú emočnú naviazanosť na oboch rodičov. Súd zistil záujem dieťaťa o to, aby sa o neho v týždňových intervaloch starali obidvaja rodičia. Na tento opakovane prednesený názor maloletého okresný súd neprihliadal. Podľa jeho názoru práve zmena v osobnej starostlivosti vyvolaná súdnym rozhodnutím bude na maloletého pôsobiť nepriaznivo. Namietol aj rozsah súdom stanoveného styku s maloletým tvrdiac, že súd neprihliadol na jeho návrhy ani na návrh kolízneho opatrovníka. Požiadal o jeho úpravu v širšom rozsahu počas školského roka, najmä ak maloletý s ním trávil každý druhý týždeň po dobu jeden a pol roka a odlúčenie od neho na dobu skoro dvoch týždňov bude na maloletého vplývať výrazne nepriaznivo. 3. Navrhovateľka v replike z 01. 08. 2016 k podanému odvolaniu navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok odvolacím súdom poukazujúc na svoje predošlé prednesy. Zdôraznila, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že s odporcom nevedia komunikovať. Striedavá osobná starostlivosť doposiaľ nimi vykonávaná nie je vhodná a zlyhala, teda za daných okolností by bola pre maloletého ohrozujúcou. Uplatňovanie striedavej osobnej starostlivosti by mohlo viesť k zhoršeniu psychickej rovnováhy u maloletého, s čím by boli spojené ďalšie riziká jeho vývoja. Závery znaleckého posudku nenamietla. Uviedla, že s odporcom nevedia komunikovať a maloletý by bol naďalej vystavovaný nevhodne vykonávanej striedavej osobnej starostlivosti oboma rodičmi, preto je nutné prisvedčiť znalkyni, že dieťa potrebuje jedno stabilné prostredie. Práve vykonávaním rodičovských práv a povinností k maloletému tak, ako boli určené rozhodnutím okresného súdu je možné stabilizovať dieťa aj komunikáciu medzi rodičmi. Odvolaním odporca presadzuje výlučne jeho záujmy, bez ohľadu na vývoj a záujem maloletého dieťaťa. 4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu, poukazujúc na znalecký posudok č. 03/2016 znalkyne S.. D. H. z 26. 11. 2015 uviedol, že napadnutý rozsudok je v záujme maloletého dieťaťa. 5. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd rozhodol dňa 22. 06. 2016, za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. 6. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“), ktorý v prechodnom ustanovení § 395 ods. 1 uvádza: „Ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z tohto ustanovenia zákona teda vyplýva, že v odvolacom konaní je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia CMP, nakoľko odvolacie konanie prebieha počas účinnosti CMP a § 396 CMP neustanovuje inak. Zároveň s poukazom na § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého: „Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak“ odvolací súd aplikoval aj ustanovenia všeobecnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) tam, kde CMP neobsahuje špeciálnu právnu úpravu. 7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP. Konanie o rozvod a konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode sú konania, ktoré majú samostatný skutkový základ, takže sa v opravnom konaní preskúmavajú samostatne. Z tohto dôvodu odvolaním nenapadnutý výrok o rozvode manželstva (prvý výrok) zostal s poukazom na § 367 ods. 2 CSP nedotknutý. Odporca odvolaním napadol výrok o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky (druhý výrok), s ktorým však súvisia výroky o určení výživného a jeho splatnosti (tretí a štvrtý výrok), preto sa odvolací súd zaoberal aj ich vecnou správnosťou. Predmetom odvolania podaného odporcom sú aj výroky o úprave jeho styku s maloletým dieťaťom (piaty, šiesty, siedmy, ôsmy, deviaty a desiaty výrok). S napadnutými výrokmi súvisia aj výroky o náhrade trov konania (jedenásty až štrnásty výrok), ktoré sa z tohto dôvodu stali tiež predmetom preskúmania odvolacím súdom. 8. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutými výrokmi, ako aj výrokmi s nimi súvisiacimi (druhým, tretím, štvrtým, šiestym, siedmym, ôsmym, deviatym, jedenástym, dvanástym a trinástym) odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods.1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu účinne sa zaoberať námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( pozri I. ÚS 46/05, II. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08, II. ÚS 220/08). Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia, nemá znaky ľubovôle a náhodnosti. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolací súd sa (v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP) v zásade stotožňuje s dostatočne zrozumiteľným a presvedčivým odôvodnením rozsudku okresného súdu. Rozsudok okresného súdu stručne, jasne a výstižne vysvetľuje, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil, čím spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 387 ods. 2 CSP) preto poukazuje len na najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní. 9. Konanie o rozvod manželstva je zo zákona spojené s konaním o úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode (§ 100 CMP, do 30. 06. 2016 § 113 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 24 ods. 1 Zákona o rodine). Cieľom takéhoto spojenia konaní je poskytnutie súdnej ochrany nielen rozvádzajúcim sa manželom, ale aj ich maloletému dieťaťu. Rozhodnutie o tom, komu bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, zohľadňuje množstvo faktorov (napr. osobnosť rodiča, osobnosť dieťaťa, vzťah rodiča k dieťaťu, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov, možnosť rodiča poskytnúť maloletému vhodný vzor pre vytvorenie sociálnej identity aj jeho možnosť a schopnosť odovzdať dieťaťu nadobudnuté poznatky a skúsenosti, šírka rodinného zázemia, kontinuita prostredia pre dieťa). Striedavá osobná starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky, vrátane vzájomného rešpektu, ohľaduplnosti a tolerancie. Zo skutkového stavu, dôsledne zisteného okresným súdom vyplýva, že vzťah rodičov maloletého M. v súčasnosti tieto známky nevykazuje, čím nie je daný základný predpoklad pre jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. Tomu nasvedčuje aj zlyhanie neformálnej striedavej osobnej starostlivosti realizovanej rodičmi po dobu cca 1 1 roka, pričom zistenie, na strane ktorého z rodičov spočívajú dôvody jej zlyhania je možno relevantné pre hľadanie riešenia na zlepšenie vzájomného vzťahu rodičov, ale nie pre záujem ich maloletého dieťaťa. Aktuálne je prioritou vyriešenie prehlbujúcej sa konfliktnej situácie pri výchove dieťaťa, ktorá negatívne ohrozuje jeho zdravý vývoj. Dôvodom, prečo okresný súd nezveril maloletého M. do striedavej osobnej starostlivosti, teda nebol len odvolateľom tvrdený nesúhlas navrhovateľky ani neexistencia dostatočnej komunikácie rodičov. Obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať po stránke fyzickej aj psychickej, obaja majú k M. silný citový vzťah, obaja majú o dieťa opravdivý záujem (prezentovaný napr. aj spoluprácou so školou). K tvrdeniu odvolateľa o tom, že z dôvodu zlyhávania komunikácie medzi rodičmi zavinením navrhovateľky ju okresný súd nemal hodnotiť ako osobu s vhodnejšími predpokladmi pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloletého odvolací súd udáva, že vzájomná komunikácia rodičov je len jedno z ďalších kritérií, na ktoré súd prihliada pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti na čas po rozvode manželstva. Súdna znalkyňa v znaleckom posudku uvádza, na čo poukazuje odporca, že navrhovateľka toho času nedokáže zvládať svoje emócie a nedokáže racionálne uvažovať v rámci ponúkanej komunikácie s odporcom, ale tiež uvádza, že je to prežívaním úzkosti (má pocit utláčanosti, pocit zrady zo strany odporcu a neprimeraný strach, že svokrovci spolu s odporcom dieťa nainfikujú proti nej /str. 18 znaleckého posudku/). Zrejmé zásahy rodičov odporcu (starých rodičov maloletého dieťaťa) do manželstva účastníkov aj do výchovy maloletého boli v konaní preukázané nielen svedeckými výpoveďami S. (brata odporcu) a D. (manželky odporcovho brata) N., Q. N. (otca odporcu) a S. N. (matky odporcu), ale aj závermi znaleckého posudku (znalkyňa S.. D. H. znalecky vyšetrila aj Q. a S. N.). Odvolací súd pripomína, že znalecký posudok vyhotovila znalkyňa, ktorá je zapísaná v zozname znalcov, má požadovanú odbornú - znaleckú spôsobilosť a je zodpovedná za exaktnosť vykonaného posudku. Zo znaleckého posudku vyplýva metodika použitá znalkyňou. Jej znalecké závery boli spochybnené nerelevantnými námietkami, sú hodnoverne a exaktne vysvetlené a odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nemá o nich pochybnosti a nepovažoval v danom čase za potrebné preskúmanie znaleckého posudku iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou (označované súdnou praxou ako nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania). Navyše, procesná právna úprava účinná od 01. 07. 2016 takúto možnosť explicitne nezakotvuje. 10. Pri rozhodovaní o zverení maloletého M. do osobnej starostlivosti rodiča na dobu po rozvode manželstva okresný súd prihliadal aj na záujem maloletého M., ktorý má silné citové väzby ku každému rodičovi a na pojednávaniach prezentoval vôľu byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti. Jeho výpovede však treba hodnotiť v kontexte poznatkov získaných vedeckými metódami použitými znalkyňou S.. H.. Pri znaleckom vyšetrení (str. 15 znaleckého posudku) maloletý odmietol spolupracovať napr. pri kresbe rodiny, bolo citeľné jeho vnútorné napätie zrejme vychádzajúce z tlaku oboch strán - dieťa vedelo, že si ho chcú všetci získať. Maloletý M. sa stránil prejaviť komukoľvek emočne bližší vzťah, snažil sa byť nečitateľný, aby nikomu neublížil. Záujem maloletého dieťaťa sa navonok neprejavuje len názorom dieťaťa. Je potrebné skúmať aj možnosti zachovania a rozvíjania jeho vzťahu k obom rodičom, schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove s druhým rodičom, vývinové potreby dieťaťa a stabilitu budúceho výchovného prostredia. V čase rozhodovania súdov rodičia nie sú schopní dohodnúť sa na riešení výchovných otázok, čo potvrdil aj samotný odporca na pojednávaní dňa 22. 04. 2016, kedy na otázku sudkyne, prečo nedokáže zladiť predstavy o výchove dieťaťa s navrhovateľkou odpovedal, že cit.: “Matka má iné predstavy ako ja. Má iné predstavy o živote.“ Ako konštatuje súdna znalkyňa (str. 16 znaleckého posudku), matrimoniálna situácia (napätie medzi rodičmi až vzájomná nevraživosť) dieťa zneisťuje, stratilo pocit bezpečia a istoty a zo vzájomnej komunikácie rodičov prežíva stres a úzkostné napätia. O striedavej starostlivosti sa nedá uvažovať, dieťa potrebuje predovšetkým stabilné prostredie. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol o zverení maloletého M. N. do osobnej starostlivosti navrhovateľky. 11. Okresný súd postupoval v súlade so zákonom aj pri rozhodnutí o výživnom, ktoré určil na základe zákonne vykonaného dokazovania, po riadnom zistení osobných, majetkových a zárobkových pomerov rodičov a po zistení odôvodnených potrieb maloletého. Zo spisu vyplýva, že ani jeden rodič nevlastní okrem spoločného bytu majetok väčšej hodnoty. Navrhovateľka je zamestnaná, odporca sa ako invalidný dôchodca nevzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, lebo pracovať mu neumožňuje jeho zdravotný stav. Maloletý M. má bežné výdavky na svoju výživu, primerané veku. Výživné bolo určené v súlade s návrhom odporcu predneseným na pojednávaní 22. 04. 2016, s ktorým navrhovateľka súhlasila. Správne bola určená aj splatnosť výživného. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu vo výrokoch týkajúcich sa výživného (tretí a štvrtý výrok) podľa § 387 ods.1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 12. Odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku odporcu s maloletým (piaty výrok) odvolací súd zmenil (§ 388 CSP), lebo neboli dôvody na jeho potvrdenie ani zrušenie (§ 387, § 389 CSP). Nie je sporný záujem maloletého dieťaťa na zachovaní a rozvíjaní vzťahu s každým zo svojich rodičov, ktorých miluje a má k nim silný, pozitívny vzťah. Rovnako má pozitívny vzťah k starým rodičom z odporcovej strany. Odvolací súd vyhovel podanému odvolaniu a rozšíril styk odporcu s maloletým, upravený pôvodne na každý párny piatok v mesiaci od 14.00 hod. do najbližšej nedele 18.00 hod., aj na pracovný týždeň. V tejto súvislosti odvolací súd prihliadal na verejne publikovaný (T.)> začiatok vyučovania v L. X., ktorú maloletý navštevuje, denne od 7.30 hod.. Odporca je rovnako ako navrhovateľka plne spôsobilý dieťa vychovávať a o osobnú starostlivosť o maloletého má skutočný, nefalšovaný záujem. Európska legislatíva právo styku poníma širšie, nielen ako právo na stretávanie sa, ale aj právo na informácie o dieťati a právo na komunikáciu s ním. Právo stretávania subsumuje právo dieťa vidieť, právo na prístup k nemu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania a právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť. Základným prvkom rodinného života je vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého, ktorá je chránená aj článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom na doterajší spôsob života rodiny, keď maloletý M. trávil so svojimi rodičmi (aj keď nie súčasne) väčšinu svojho voľného času, je úprava styku odporcu s maloletým vykonaná okresným súdom počas pracovného týždňa nedostatočná. Odvolací súd preto rozšíril dobu týchto stretnutí aj na každú nepárnu stredu od 14.00 hod. do nasledujúceho štvrtka 07.15 hod. tak, aby sa odporca mohol podieľať aj na príprave maloletého na školské vyučovanie a na jeho vyzdvihnutí a odprevadení do školy. Odvolací súd pripomína, že maloletý M. ako chlapec potrebuje vnímať a poznať aj mužské modely správania sa, ktoré mu prioritne má a môže poskytovať odporca (jeho otec). Dieťa odporcu pozná, trávilo s ním aj noc počas obdobia realizácie faktickej striedavej osobnej starostlivosti. Navrhovateľka neprejavila žiadne obavy ani výhrady voči starostlivosti odporcu o dieťa, s výnimkou častých návštev v domácnosti starých rodičov zo strany odporcu. Nielen odporca, ale aj navrhovateľka trávi čas s maloletým dieťaťom v prostredí a spôsobom podľa vlastnej voľby. Tento výber nesmie preferovať záujem rodičov, ale musí byť v súlade so záujmami maloletého dieťaťa. Odvolací súd pripomína, že predmetom tohto konania je úprava výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Vzťah iných osôb k maloletému dieťaťu predmetom tohto konania nie je. Styk odporcu s maloletým počas ostatných období roka (šiesty, siedmy, ôsmy, deviaty a desiaty výrok) bol okresným súdom upravený v dostatočnom rozsahu, zohľadňuje súčasné rodinné pomery aj vek maloletého M., preto bol rozsudok aj v tejto časti odvolacím súdom ako vecne správny a riadne odôvodnený potvrdený (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 13. Aj rozhodnutie o náhrade trov konania účastníkov (jedenásty výrok) je správne, zodpovedá zákonnej úprave účinnej v čase vyhlásenia rozsudku, zohľadňujúcej špecifiká konania o rozvod manželstva (§ 144 veta prvá O. s. p.). Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd nezistil skutočnosti odôvodňujúce iné rozhodnutie o trovách konania, preto aj v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). Ďalší výrok o trovách konania: „Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“ (štrnásty výrok) však nemá oporu v zákone. Zrejme je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku nedopatrením (v rozsudku nie je nijako zdôvodnený), preto ho odvolací súd ako nadbytočný podľa § 389 CSP ods. 1 písm. d) zrušil, lebo nezistil dôvody na jeho potvrdenie ani zmenu (§ 387, § 388 CSP). 14. Výroky o uložení povinnosti nahradiť Slovenskej republike trovy konania (dvanásty a trinásty výrok) každému z účastníkov sú v súlade s § 148 O. s. p. účinným do 30. 06. 2016, sú riadne a presvedčivo zdôvodnené, preto ich odvolací súd taktiež s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 57 CMP, ktoré ustanovuje: “ O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.“ Návrh na prisúdenie náhrady trov odvolacieho konania nebol podaný, preto odvolací súd v súlade s § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže CMP neustanovuje inak. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).