Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/142/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615214256 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615214256.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcov: v 1. rade E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S., T. XX, v 2. rade J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S., T. XX, obaja zastúpení splnomocneným advokátom Mgr. Petrom Sitarčíkom, so sídlom Advokátska kancelária 984 01 Lučenec, Jókaiho 1, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, o žalobe na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10Ro/210/2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 21C/205/2015-40 zo dňa 25.11.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že o d m i e t a žalobu na obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10 Ro/210/2013. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v p l n o m rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel návrhu na obnovu konania podanému v zmysle ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ a e/ O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase začatia konania a povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10Ro/210/2013, ktorom bol vydaný platobný rozkaz zo dňa 09. 05. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08. 06. 2013. Navrhovateľ ( v tomto konaní žalovaný ) svoj návrh v rozkaznom konaní odvodil od zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi ním a postupcom R.R. T., a.s. T., pričom pohľadávka vznikla postupcovi ako peňažnému ústavu poskytnutím peňažných prostriedkov odporcovi 1/ (v tomto konaní žalobcovi 1/) titulom zmluvy o úvere, kedy odporca 1/ si svoje povinnosti, ako úverový dlžník, vyplývajúce z tejto zmluvy o úvere, nesplnil. Voči žalobkyni 2/ (v rozkaznom konaní odporkyňa 2/) si svoj finančný nárok uplatnil žalovaný, ako navrhovateľ v rozkaznom konaní, na základe toho, že žalobkyňa 2/ uznala dlh svojho manžela pristúpením k tomuto záväzku podľa ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka. Súd do odôvodnenia rozsudku uviedol, že zisťoval prípustnosť povolenia obnovy konania, a to zo zákonných dôvodov podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ a písm. e/ O.s.p., pričom skutočnosťou odôvodňujúcou obnovu konania mala byť okolnosť, že žalovaný v rozkaznom konaní žiadal zaviazať žalobcov v 1. a 2. rade ako spotrebiteľov spoločne a nerozdielne na zaplatenie nesplatenej časti zmluvy o úvere s príslušenstvom, pričom žalobkyňa 2/, ako manželka uzavrela so žalovaným Dohodu o uznaní dlhu podľa ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka, ako aj splátkový kalendár s rozhodcovskou doložkou. Toto uznanie záväzku podpísala bez toho, aby o takéto uznanie mala sama záujem, pričom sa jednalo o vopred pripravené a naformulované uznanie a žalobkyňa bola osoba bez právneho vedomia a bez znalosti následkov uznania dlhu a to aj čo do premlčania pohľadávky. Obaja žalobcovia pritom pri doručení platobného rozkazu nemali vedomosť o tom, že žalovaný v súvislosti s uzavretím dohody o písomnom uznaní dlhu sa dopúšťa nekalej obchodnej praktiky a že koná v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodný tento dôvod na povolenie obnovy konania, pretože žalobcovia sú osoby bez právnického vzdelania a evidentne nebola im známa aktuálna judikatúra súdov, v čase doručenia platobného rozkazu nemali vedomosť o skutočnostiach, ktoré môžu privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci, preto nemali ani možnosť a dôvod odporovať platobnému rozkazu. V prípade, že by mali vedomosť o tej skutočnosti, že v danom rozkaznom konaní navrhovateľ si voči nim uplatnil pohľadávku z neprijateľných zmluvných podmienok, disponovali by dôkazom, ktorým by mohli v rámci opravného prostriedku argumentovať. Postup žalovaného bol nekalou obchodnou praktikou, ktorú veriteľ mal zakázané aplikovať. Súd v tejto súvislosti v odôvodnení rozsudku poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešove č. k. 11 Co/37/2012 - 88 zo dňa 07. 06. 2012, v zmysle ktorého sa navrhovateľ s poukazom na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka má povinnosť zdržať používania takejto dohody o uznaní dlhu. Uznanie dlhu aplikované navrhovateľom je v zmysle tohto rozhodnutia v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 4 ods. 8 zákona číslo 230/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd taktiež v odôvodnení rozsudku poznamenal, že z úradnej činnosti je mu známe, že žalovaný na základe zmluvy o postúpení pohľadávok získal veľké množstvo neraz už premlčaných alebo čiastočne premlčaných pohľadávok, ktoré si uplatnil na súde. Žalobcovia uznaním dlhu nič nezískali, ale vlastným úkonom si svoje zmluvné postavenie zhoršili, na ktorú skutočnosť súd prihliadol z dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. Takýto výkon práva voči spotrebiteľovi je tiež v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež s ustanovením § 4 ods. 8 zákona číslo 230/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a ide o nekalú obchodnú praktiku podľa ustanovenia § 8 ods. 1, 4 citovaného zákona. Následne súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalobcovia pokiaľ si odvodili prípustnosť obnovy konania z ustanovenia § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p., dôvodiac, že postup súdu v rozkaznom konaní bol v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, kedy poukazujú na rozhodnutia C 473/00 zo dňa 21. 11. 2002, na spojený prípad C - 240/98 a C - 244/98 a na rozsudok C 429/05, ktoré rozhodnutia mali konštatovať, že je vecou vnútroštátnych súdov, aby kvalifikovali zmluvnú klauzulu ako nekalú aj ex offo a tak poskytli ochranu spotrebiteľovi, súd vyhodnotil, že bol daný aj tento dôvod na povolenie obnovy konania. Súd sa zaoberal aj skutočnosťou, či návrh na povolenie obnovy bol podaný včas, teda v zmysle ustanovenia § 230 ods. 1 O.s.p. a to v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy. Súd v odôvodnení rozsudku vyhodnotil, že žalobcovia sa o dôvode obnovy dozvedeli po tom, ako voči ním bolo zahájené exekučné konanie vyplývajúce z platobného rozkazu, ktorý je predmetom obnovy konania. Následne navštívili dňa 30. 06. 2015 Centrom právnej pomoci, kanceláriu Rimavská Sobota, kde boli upovedomení o tom, že si navrhovateľ v rozkaznom konaní uplatnil voči nim pohľadávku z neprijateľnej zmluvnej podmienky titulom dohody o uznaní záväzku, v súvislosti s ktorou bola použitá nekalá obchodná praktika. Zároveň centrum rozhodlo o priznaní nároku na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci žalovaným v 1. a 2. rade a určilo im advokáta na zabezpečenie právnej pomoci a na zastupovanie v exekučnej veci. Následne žalobcovia navštívili určeného advokáta dňa 23. 09. 2015 za účelom uzavretia zmluvy o poskytovaní právnej pomoci a udelenia plnej moci na konanie vo veci obnovy konania. Následne bol podaný návrh na obnovu konania, ktorý bol súdu doručený dňa 29. 9. 2015. Žalobcovia teda podľa názoru súdu prvej inštancie preukázali splnenie trojmesačnej subjektívnej lehoty podľa ustanovenia § 230 ods. 1 O.s.p. (čas od 30. 06. 2015 do podania žaloby 29. 09. 2015). Pokiaľ súd skúmal dodržanie trojročnej objektívnej lehoty na podanie návrhu na povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 229 ods. 2 O.s.p., mal tiež za zrejmé, že aj táto lehota je splnená, nakoľko platobný rozkaz, ktorý je obnovou napadnutý, nadobudol právoplatnosť dňa 08. 06. 2013 a návrh na povolenie obnovy konania bol na súd podaný dňa 29. 09. 2015. Súčasne však súd konštatoval, že ohľadom dôvodu obnovy podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p. nie je v zákone stanovená žiadna objektívna lehota. Na základe všetkých týchto skutočností potom súd obnovu konania povolil. V závere odôvodnenia rozsudku súd konštatoval, že v konaní boli žalobcovia úspešní, kedy však konečné rozhodnutie o trovách konania bude súčasťou rozhodnutia v konaní o obnove podľa ustanovenia § 232 a násl. Občianskeho súdneho poriadku. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Nestotožňuje sa s rozhodnutím súdu a zastáva názor, že nie sú dané dôvody na obnovu konania. Žalobcovia nielenže v pôvodnom konaní nepodali odôvodnený odpor voči predmetného platobného rozkazu, ale nepodali vôbec žiadny odpor, aj napriek tomu, že im bol platobný rozkaz súdom riadne doručený a zároveň boli riadne poučení o možnosti podať opravný prostriedok. Žalobcovia tým absolútne odignorovali pôvodné konanie a všetky procesné možnosti, ktoré ako odporcovia v tomto konaní mali. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., v zmysle ktorého je dôvodom obnovy konania existencia skutočností, rozhodnutí či dôkazov, ktoré však účastník bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a zároveň účastník nezavinil, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť. Žalobcovia neuviedli ani jednu skutočnosť alebo dôkaz, ktorý by nebolo možné vykonať v pôvodnom konaní. Skutočnosť, že žalobcovia nemali vedomosť o tom, že by dohoda o uznaní záväzku mohla byť posúdená ako nekalá obchodná praktika, nezakladá dôvod na obnovu konania, práve z dôvodu, že sa tak stalo za zavinenia na strane žalobcov. Dohoda o uznaní záväzku bola k návrhu na začatie konania riadne priložená a súd sa s ňou v konaní mal možnosť oboznámiť. Podmienkou pre obnovu konania je, že takýto dôkaz nemohol byť vykonaný pre objektívnu prekážku. Nevedomosť žalobcov je čisto subjektívna prekážka, preto sa nemožno na ňu odvolávať. Skutočnosť, že by titul, na základe, ktorého bol priznaný nárok, mohol byť posúdený ako nekalá obchodná praktika, nezakladá dôvod na obnovu konania, nakoľko sa jedná výlučne o odlišné právne posúdenie, ktoré nezakladá novú skutočnosť alebo dôvod v konaní predpokladaný ustanovením § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Žalovaný poukázal taktiež na skutočnosť, že súdom uvádzané rozhodnutie Krajského súdu v Prešove hovorí, že nekalou obchodnou praktikou je uzatvorenie dohody o uznaní a splácaní, predmetom, ktorej je pohľadávka, ktorá je už premlčaná, pričom nehovorí o tom, že by bolo nekalou obchodnou praktikou pristúpenie k záväzku. Taktiež pokiaľ ide o dôvod povolenia obnovy konania podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p., žalovaný zastáva názor, že rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev uvádzané žalobcami, sú rozhodnutiami procesného charakteru zaoberajúce sa skúmaním prijateľnosti podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sú zohľadnené v slovenskom právnom poriadku. Žalovaný zastáva názor, že súd v konaní o platobnom rozkaze v čase jeho vydania postupoval plne v súlade s vtedy platným právnym poriadkom zohľadňujúc európske právo. Zároveň žalovaný uviedol, že prípadná vecná nesprávnosť platobného rozkazu nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa ustanovenia § 228 ods. 1 O.s.p.. Taktiež žalovaný uviedol, že súd nesprávne posúdil lehotu podľa ustanovenia § 230 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutia súdneho dvora Európskych spoločenstiev, na ktoré poukázali žalobcovia, sú z roku 2000, z roku 2002 a z roku 2005, takže o nich mohli mať žalobcovia skoršiu vedomosť, preto všetky rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev sú zverejňované na internete a teda sú verejne dostupné. Žalovaný poznamenal, že jednou zo záruk právnej istoty je nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Zásada právnej istoty účastníkov nemôže byť podriadená zásade legitímneho očakávania toho účastníka, ktorý návrh na obnovu konania podal, pretože by sa tak dostal do rozporu a zasiahol do legitímneho očakávania toho účastníka, ktorý bol v prvostupňovom konaní na základe pôvodného rozhodnutia prvostupňového súdu úspešným účastníkom. Právoplatnosť rozhodnutia súdu je prelomená len výnimočne a výlučne iba za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov. Taktiež z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že systém opravných prostriedkov zakotvených v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd musí byť v súlade s požiadavkami článku 6 dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej rozhodovacej praxe už viackrát konštatoval porušenie článku 6 dohovoru vtedy, keď k nariadeniu opätovného preskúmania veci došlo výlučne z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci oproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré veci s konečnou platnosťou prerokovali a meritórne rozhodli. Žalovaný preto na základe uvedených argumentov navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na obnovu konania žalobcov zamietne, respektíve napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu si uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania. 3. Žalobcovia v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného nesúhlasili s jeho tvrdeniami a rozsudok súdu prvej inštancie považujú za vecne správny. Prvoinštančný súd sa správne vysporiadal s preukázanými dôvodmi, keď povolil obnovu konania v zmysle ich žaloby. Žalobca si v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10Ro/210/2013 uplatnil právo na základe neprijateľných zmluvných podmienok a pri uzavieraní dohody o uznaní záväzku sa dopustil nekalej obchodnej praktiky, čo vo svojich rozhodnutiach vyslovili viaceré súdy, ktoré konštatovali, že uznania dlhu považujú za právne účinné, nakoľko boli uzavreté použitím nekalej obchodnej praktiky zo strany dodávateľa a obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobcovia poukázali na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého mal žalovaný povinnosť držať sa používania takejto dohody o uznaní dlhu, čo však neurobil ale uplatnil si na základe tejto dohody pohľadávku voči žalobca v 1. a 2. rade na zaplatenie peňažného plnenia, na ktoré nemá zákonný nárok. Tieto skutočnosti správne prvoinštančný súd vyhodnotil ako dôvody, ktoré nemohli byť použité v pôvodnom konaní, nakoľko sa o nich žalobcovia v 1. a 2. rade dozvedeli až dňa 30. 06. 2015 a dňa 23. 09 2015, pri rokovaniach s Centrom právnej pomoci a určeným advokátom, pričom sa jedná o skutočnosti zásadného významu, ktoré môžu privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Taktiež žalobcovia v 1. a 2. rade poukázali na to, že Okresný súd Lučenec pri vydávaní napádaného platobného rozkazu pochybil, keď vydal tento platobný rozkaz a to v rozpore s ustanovením § 172 ods. 9 O.s.p., ako aj v rozpore s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora. Žalobcovia sa taktiež nestotožnil s názorom žalovaného, že je ich chybou, že tieto skutočnosti neuviedli v pôvodnom konaní. Ako bolo v konaní preukázané, žalobcovia sú v postavení spotrebiteľov, pričom znalosť zákona u nich nie je očakávateľná a to vzhľadom na ich postavenie a vzdelanie. Žalobcovia sú toho názoru, že práve žalovaný, ako osoba práva znalá, ktorá má vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou, mal rešpektovať zákon, čo však v pôvodnom konaní neurobil. Na základe uvedeného potom navrhujú žalobcovia, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdil. Pre prípad úspechu si uplatnili a vyčíslili a trovy odvolacieho konania. 4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že žalobu na obnovu konania podľa ustanovenia § 413 ods. 1 písm. a/ CSP odmietol, ako podanú oneskorene. 5. Podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ a e/ O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci; ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev. 6. Podľa ustanovenia § 228 ods. 2 O.s.p., návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz. 7. Podľa ustanovenia § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. 8. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 10. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 11. Podľa ustanovenia § 397 písm. a/ a e/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné 12. Podľa ustanovenia § 398 Civilného sporového poriadku žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť. 13. Podľa ustanovenia § 403 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. 14. Podľa ustanovenia § 504 Civilného sporového poriadku, odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné. 15. Podľa ustanovenia § 413 ods. 1 písm. a/ Civilného sporového poriadku, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola podaná oneskorene. 16. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje konanie o žalobe na obnovu konania v ustanoveniach § 397 až 418 CSP. V zmysle intertemporálneho ustanovenia § 470 ods. 1 CSP sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 17. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že súd prvej inštancie v čase rozhodovania o návrhu na povolenie obnovy konania rozhodol formou rozsudku, keď návrhu vyhovel a obnovu konania povolil, rozhodol však v rozpore s ustanovením § 234 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí. Vzhľadom na túto skutočnosť potom aj odvolací súd právne posudzoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo forme, akú malo mať v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v čase jeho vydania súdom prvej inštancie. 18. Predpokladom toho, aby súd pripustil obnovené konanie vo veci, v ktorej už raz právoplatne rozhodol, je splnenie všetkých zákonných procesných podmienok upravených v príslušných ustanoveniach § 397 až 408 CSP ( v zmysle predošlej právnej úpravy § 228 - 235 O.s.p.). Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia a vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu účastníkom konania/ strán sporu, je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Citované zákonné ustanovenie § 228 ods. 1 písm. a/ až f/ O.s.p. platné a účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (zhodne terajšie znenie ustanovenia § 397 písm. a/ až f/ CSP) pripúšťalo obnovu konania proti právoplatnému rozsudku súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a) až c), respektíve z niektorého expressis verbis vymieneného zákonného dôvodu podľa písm. d/ až f/ O.s.p. a výnimočne je prípustná i voči právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre platobný rozkaz (§ 231 ods. 1 O.s.p.). Prísnosť a striktnosť úpravy obnovy konania nie je samoúčelná, zrejmým záujmom a snahou zákonodarcu bolo prispievať k zachovaniu právnej istoty a pripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne, za predpokladu naplnenia konkretizovaných špecifických podmienok. Túto koncepciu je nevyhnutné mať na zreteli v prípade pripustenia, že je v danom prípade taký dôvod, pre ktorý je namieste povoliť obnovu konania. I pokiaľ by bola naplnená niektorá zo zákonných materiálnych podmienok prípustnosti obnovy konania, je nevyhnutné vysporiadať sa ako s prvoradou a zásadnou otázkou včasnosti podania návrhu na obnovu konania /žaloby na ibnovu konania, teda mať za nesporné a v konaní preukázané, že bol návrh/žaloba podaný v lehote upravenej v ustanovení § 230 ods. 1 O.s.p., zhodne podľa ustanovenia § 403 ods. 1 a 2 CSP. Zákon pritom rozoznáva subjektívnu a objektívnu prekluzívnu lehotu, v ktorých treba podať návrh na obnovu konania. 19. Súd prvej inštancie sa tak mal predovšetkým zamerať na skúmanie včasnosti podania návrhu na povolenie obnovy konania, pričom oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj s obsahom pôvodného konania, ktorého obnovy sa žalobcovia v konaní domáhali, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa zrejme neoboznámil dôsledne s obsahom spisového materiálu a nesprávne vyvodil počiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie návrhu na povolenie obnovy konania/ žaloby na obnovu konania. 20. Žalobcovia 1/ a 2/ sa návrhom datovaným dňa 29. 09. 2015 a doručeným Okresnému súdu Lučenec v totožný deň, domáhali povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10Ro/210/2013. Žalobcovia 1/ a 2/ sa prípustnosti obnovy konania dovolávali s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 písm. a/ a e/ O.s.p., teda ako dôvod uviedli skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa bez ich viny nemohli vykonať v pôvodnom konaní a súčasne sú spôsobilé privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci a tiež poukázali na to, že vydaný platobný rozkaz v pôvodnom konaní je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev. Žalobcovia za podľa ich tvrdenia dozvedeli o dôvodoch pre povolenie obnovy konania po tom, ako bolo na základe platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Lučenec č.k. 10Ro/210/2013 zo dňa 09. 05. 2013 začaté voči nim exekučné konanie a dňa 30. 06. 2015 navštívili Centrom právnej pomoci, kancelária Rimavská Sobota, za účel poskytnutia právnej pomoci v exekučnej veci, pričom v tento deň sa mali žalobcovia dozvedieť od centra právnej pomoci, že navrhovateľ v danom rozkaznom konaní si uplatnil voči ním ako odporcom a spotrebiteľom pohľadávku z neprijateľných zmluvných podmienok a na základe dohody o uznaní záväzku, pričom zo strany navrhovateľa bola pri uzavieraní tohto úkonu použitá nekalá obchodná praktika a jedná sa tak o neplatný právny úkon podľa ustanovení § 52 a nás. Občianskeho zákonníka, čo bolo obsiahnuté vo viacerých rozhodnutiach všeobecných súdov. Taktiež v tento deň sa mali žalobcovia podľa ich tvrdenia dozvedieť o tom, že uznanie dlhu vopred naformulované navrhovateľom je v zmysle týchto rozhodnutí nutné považovať za nekalú obchodnú praktiku a v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 4 ods. 8 zákona číslo 230/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie aj od tohto dňa (od 30. 06. 2015) posudzoval počiatok plynutia subjektívnej trojmesačnej prekluzívnej lehoty vyplývajúce z ustanovenia § 230 ods. 1 O.s.p., zhodne z ustanovenia § 403 ods. 1 CSP. S takýmto určením počiatku plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty sa však odvolací súd nestotožňuje. 21. Z obsahu pôvodného spisového materiálu konania Okresného súdu Lučenec vedeného pod sp. zn. 10Ro/210/2013 mal odvolací súd za preukázané, že bol vo veci vydaný platobný rozkaz č.k. 10Ro/210/2013 - 24 dňa 09. 05. 2013, ktorý bol žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/, v procesnom postavení ako odporcovi 1/ a odporkyni 2/ riadne doručený do vlastných rúk obom odporcom dňa 22. 5. 2013. Od tohto dňa aj začala plynúť obom odporcom zákonná pätnásťdňová lehota na podanie odporu proti vydanému platobnému rozkazu, o čom boli riadne obaja účastníci konania v platobnom rozkaze poučení. Z obsahu spisu konania Okresného súdu Lučenec vedeného pod sp. zn. 10Ro/210/2013 ďalej vyplýva, že po vydaní platobného rozkazu, avšak ešte pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, ohlásil svoj vstup do konania v súlade s ustanovením § 93 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase vstupu vedľajší účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 01 Prešov, Námestie legionárov 5, za účelom poskytnutia pomoci a podpory odporcom, ako spotrebiteľom v spotrebiteľskej veci. Súd prvej inštancie po ohlásení vstupu doručil vedľajšiemu účastníkovi platobný rozkaz, na základe ktorého vedľajší účastník podal odpor voči tomuto platobnému rozkazu dňa 27. 06. 2013, doručeného súdu prvej inštancie dňa 02. 07. 2013. Súčasne s doručením platobného rozkazu vedľajšiemu účastníkovi súd prvej inštancie aj upovedomil účastníkov konania o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, ktoré upovedomenie prevzali odporca 1/ a odporkyňa 2/ zhodne dňa 27. 06. 2013. Zásadná z hľadiska posudzovania subjektívnej prekluzívnej lehoty na podanie návrhom na povolenie obnovy konania je skutočnosť, že v odpore vedľajší účastník rozsiahlo a podrobne poukázal na platnú právnu úpravu spotrebiteľského práva vyplývajúcu z ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka upravujúceho spotrebiteľské zmluvy, na právnu úpravu zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poukázal taktiež na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11 Co/306/2012 zo dňa 11. 01. 2013, pričom v odpore poukázal aj na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere, poukázal taktiež aj na skutočnosť, že prehlásenie dlžníka skryté do dohody o splátkach a uznaní dlhu je taktiež neprijateľnou zmluvnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľských zmluvách, pričom opätovne poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov zaoberajúcich sa problematikou spotrebiteľských zmlúv a neprijateľnosti zmluvných dojednaní, poukázal vyslovene aj na nekalosť obchodných praktík pri uzatváraní dohody o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku, uviedol dôvody, ktoré viedli navrhovateľa ako dodávateľa k uzatváraniu takejto dohody a okrem neprijateľnosti tejto dohody poukázal vedľajší účastník v odpore aj na to, že uzavretie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 4 ods. 8 zákona číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V odpore tiež vedľajší účastník na strane odporcov uviedol, že taktiež iniciatívu pri uzatváraní takejto dohody je možné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju podľa ustanovenia § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa a taktiež poukázal vedľajší účastník na to, že nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vtedajší účastník vo svojom odpore poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov, pričom v závere odporu poukázal aj na to, že posudzovanie spotrebiteľských zmlúv musí byť v súlade so Smernicou rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom súčasne vedľajší účastník vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku voči obom odporcom. Z obsahu odporu je tak zrejmé, že v odpore vedľajšieho účastníka datovaného dňa 27. 06. 2013 boli obsiahnuté takmer totožné dôvody, pre ktoré žalobcovia v 1. a 2. rade žiadali neskôr svojim návrhom datovaným dňa 29. 09. 2015 o povolenie obnovy tohto rozkazného konania. Podstatná pritom z hľadiska posúdenia začiatku plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty na podanie takéhoto návrhu je skutočnosť, že súd prvej inštancie tento odpor vedľajšieho účastníka doručoval odporcom v 1. a 2. rade dňa 03. 09. 2013, pričom tak odporca 1/, ako aj odporkyňa 2/ reagovali písomne na výzvu súdu ohľadom vstupu vedľajšieho účastníka, ako aj na skutočnosť, či súhlasia s podaným odporom vedľajšieho účastníka a to dňa 12. 09. 2013 (súdu doručené dňa 17. 09. 2013), v ktorých písomných stanoviskách obaja odporcovia výslovne uviedli, že súhlasia so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, ako aj s odporom podaným vedľajším účastníkom (s poukazom na stranu 33 až 37 tohto spisu). Z uvedeného je potom zrejmé, že možno mať za preukázané a nesporné, že najneskôr dňa 12. 09. 2013, kedy obaja odporcovia datovali svoju odpoveď na výzvu súdu a v ktorej vyslovene uviedli, že súhlasia s podaným odporom vedľajšieho účastníka, sa mali možnosť, respektíve mohli a museli dozvedieť o skutočnostiach, ktoré až neskôr vo svojom návrhu na obnovu konania uviedli ako zákonné dôvody pre povolenie obnovy tohto rozkazného konania. Možno potom zhrnúť, že pokiaľ odporca 1/, ako aj odporkyňa 2/ v konaní Okresného súdu Lučenec vedenom pod sp. zn. 10Ro/210/2017 sa mohli a mali dozvedieť o dôvodoch majúcich za následok spochybnenie zákonnosti uplatneného nároku v danom konaní navrhovateľa voči nim a to s poukazom na neprijateľné zmluvné podmienky, ako aj použitie nekalej obchodnej praktiky a konania v rozpore s dobrými mravmi a to najneskôr odo dňa 12. 09. 2013, je potom nutné konštatovať, že pokiaľ podali návrh na obnovu konania až dňa 29. 09. 2015, celkom zjavne podali návrh na obnovu konania oneskorene a to po uplynutí subjektívnej prekluzívnej lehoty vyplývajúce z ustanovenia § 230 ods. 1 O.s.p., zhodne podľa ustanovenia § 403 ods. 1 CSP. 22. Z uvedeného dôvodu potom súd nemohol vyhovieť návrhu na obnovu konania/žalobe na obnovu konania, pretože bol podaný oneskorene a odvolací súd potom v súlade s ustanovením § 413 ods. 1 písm. a/ Civilného sporového poriadku uznesením odmietol žalobu na obnovu konania z dôvodu, že bola podaná žalobcami v 1. a 2. rade oneskorene. 23. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 CSP) a vyslovil, že žalovaný, ako procesne plne úspešná strana, má nárok na náhradu trov konania, a to v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením. 24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).