Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/129/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615214684 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615214684.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovanému 1/ T. P., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom XX.D. XXX/X, Z., štátna občianka SR, žalovanému 2/ K. P., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom XX.D. XXX/X, Z., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 11.508,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/230/2015-68 zo dňa 18. januára 2016 v znení opravného uznesenia č. k. 13Cb/230/2015-103 zo dňa 20. apríla 2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/230/2015-68 zo dňa 18. januára 2016 v znení opravného uznesenia č. k. 13Cb/230/2015-103 zo dňa 20. apríla 2016 v napadnutej časti - v prvej a druhej výrokovej vete zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú 1/ a žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 11.108,61 Eur spolu s 5% úrokom z omeškania, a to zo sumy 11.113,50 Eur od 01.10.2015 do 21.10.2015, zo sumy 11.013,50 Eur od 22.10.2015 do 26.11.2015, zo sumy 10.913,50 Eur od 27.11.2015 do 18.12.2015, zo sumy 10.813,50 Eur od 19.12.2015 do 16.01.2016 a zo sumy 10.713,50 Eur od 16.01.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 677,99 Eur, všetko v 100,- Eur mesačných splátkach splatných vždy k 25. dňu toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením niektorej zo splátok riadne a včas sa stáva celý dlh splatným (prvá výroková veta), návrh žalobcu v časti o zaplatenie 100,- Eur spolu s úrokom z úveru vo výške 6,49 % ročne zo sumy 10.601,28 Eur od 01.10.2015 do 21.10.2015, zo sumy 10.501,28 Eur od 22.10.2015 do 26.11.2015, zo sumy 10.401,28 Eur od 27.11.2015 do 18.12.2015 a zo sumy 10.301,28 Eur od 19.12.2015 do zaplatenia zamietol (druhá výroková veta) a konanie v časti o zaplatenie sumy 300,- Eur s príslušenstvom zastavil (tretia výroková veta). 2. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovaným zaplatenia istiny 11.508,61 Eur s príslušenstvom titulom vrátenia poskytnutého úveru. Uviedol, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola so žalovanými uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.01.2011, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným 1/ a 2/ mimoriadny medziúver vo výške 11.000,- Eur. V zmluve bolo dohodnuté splácanie úrokov mimoriadneho medziúveru vo výške 6,49% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 59,50 Eur a žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 17,60 Eur, a po pridelení cieľovej sumy sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 77,10 Eur. Žalovaní 1/ a 2/ porušili zmluvne dohodnuté podmienky, medziúver prestali riadne a včas splácať, a žalobca listom zo dňa 17.04.2015 odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok s tým, že v opačnom prípade bude žalobca požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 08. 06. 2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru aj s príslušenstvom. Uviedol, že ku dňu 30.09.2015 predstavuje jeho pohľadávka sumu 11.508,61 Eur a pozostáva z istiny 10.601,28 Eur, nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 512,22 Eur, 6,49% úroku ročne za úver od 09.06.2015 do 30.09.2015 vo výške 218,66 Eur a 5% úroku z omeškania ročne od 09. 06. 2015 do 30. 09. 2015 vo výške 176,45 Eur. 3. Žalovaná 1/ na pojednávaní dňa 17. 12. 2015 uviedla, že s manželom, žalovaným 2/ riadne platili splátky podľa zmluvy, následne však bola vykonaná exekúcia nasporenej čiastky z účtu stavebného sporenia, so žalobcom sa dohodli, že budú uhrádzať svoj dlh po splátkach 100,- Eur mesačne, čo aj od júla 2015 uhrádzajú. Poukazovala na nepriaznivý zdravotný stav žalovaného 2/ aj na nepriaznivú finančnú situáciu, keď žalovanej 1/ po zrážkach je vyplácaný dôchodok vo výške 176,30 Eur a žalovanému 2/ vo výške 316,43 Eur. 4. Okresný súd vec prejednal, vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním posúdil podľa § 497, § 503 ods. 1 a 2, § 504, § 506, § 369 ods. 1 a 2 Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ďalej podľa § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z., ako aj podľa § 1 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 1 ods. 3 Zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 03. 01. 2011. 5. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ ako dlžníci boli v omeškaní so zaplatením splátok na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere uzatvorenej so žalobcom dňa 03. 01. 2011, a preto žalobca písomne listom zo dňa 08. 06. 2015 dôvodne pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru s tým, že požadoval vrátenie nesplatenej istiny aj s príslušenstvom. Zostatok pohľadávky ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavoval sumu 11.389,10 Eur. Dlžná suma ku dňu 30. 09. 2015 bola vo výške 508,61 Eur, žalovaní 1/ a 2/ z tejto sumy čiastočne uhradili 300,- Eur, na čo žalobca žalobu v časti o zaplatenie 300,- Eur zobral späť a okresný súd s poukazom na § 96 ods. 1, 2 a 3 OSP konanie v časti o zaplatenie 300,- Eur s príslušenstvom zastavil. K úhrade pre žalovaných zostala na istine a kapitalizovaných úrokoch suma 11.108,61 Eur, ktorú súd žalobcovi priznal, a rovnako mu priznal aj úrok z omeškania uplatnený v konaní, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ sú so zaplatením peňažného dlhu v omeškaní. 6. Súd ďalej zistil, že dňa 15.01.2016 po podaní návrhu na začatie konania došlo ešte zo strany žalovaných aj k zaplateniu sumy 100,- Eur, na čo však žalobca zodpovedajúcim procesným spôsobom, a to späťvzatím nezareagoval, súd preto návrh v tejto časti zamietol. Súd prvej inštancie návrh zamietol aj vo vzťahu k uplatnenému úroku z úveru, keďže žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru dňa 08. 06. 2015, vyzval žalovaných na zaplatenie celého zostatku úveru, teda jednostranným právnym úkonom došlo k zániku úverovej zmluvy. V dôsledku zániku úverovej zmluvy žalobcovi ako veriteľovi patrí právo na zaplatenie zostatku úveru k zániku úverovej zmluvy a následne aj úrok z omeškania z tejto sumy, nie však už úrok z úveru, keďže predmetná zmluva v tomto období po jej zániku už neexistuje. Súd prvej inštancie preto žalobu v časti o zaplatenie 100,- Eur a úroku z úveru požadovaného žalobcom zamietol. 7. V súlade s úpravou § 160 ods. 1 OSP určil súd žalovaným splniť povinnosť v splátkach vychádzajúc z ich nepriaznivej zdravotnej aj finančnej situácie. Súd povolil splácanie dlhu v mesačných splátkach po 100,- Eur s tým, že neuhradením niektorej zo splátok sa stáva splatným celý dlh. 8. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 OSP vychádzajúc zo záveru, že žalobca bol v konaní úspešný čiastočne, keď si uplatnil právo na zaplatenie 11.508,61 Eur, z čoho mu súd priznal sumu 11.108,61 Eur a konanie v časti o zaplatenie 300,- Eur zastavil pre správanie sa žalovaných, ktorí v tejto časti si svoju povinnosť splnili po začatí konania, návrh bol teda v tejto časti podaný dôvodne. V časti o zaplatenie 100,- Eur s príslušenstvom a pokiaľ ide o úrok z úveru, súd návrh žalobcu zamietol, poukázal na to, že k zaplateniu 100,- Eur došlo po podaní návrhu na začatie konania, avšak v tejto časti žalobca návrh späť nezobral. Úspech žalobcu teda predstavuje 99,13 Eur oproti úspechu žalovaných vo výške 0,87 Eur, čistý úspech žalobcu je preto 98,26 Eur a súd mu priznal preto na trovách konania náhradu na zaplatenom poplatku v tomto rozsahu, čo predstavuje sumu 677,99 Eur. 9. Proti tomuto rozsudku v časti prvej a druhej výrokovej vety podal žalobca odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie žalobca odôvodnil tým, že okresný súd vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, došlo k vade konania spočívajúcej v odňatí možnosti žalobcu konať pred súdom a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. 10. Žalobca v odvolaní predovšetkým namietal, že má nárok na úroky za úver až do reálneho vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Poukazoval na úpravu § 497, § 502 a § 503 Obchodného zákonníka s tým, že splatnosťou úveru nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný túto svoju povinnosť splniť. Nejde tu o novú povinnosť, ktorú by dlžník predtým nemal, stáva sa splatnou len celá pohľadávka bez ohľadu na dohodnutú lehotu vrátenia úveru. Úroky za úver predstavujú cenu poskytnutých finančných prostriedkov, keď žalobca následkom poskytnutého úveru nemá možnosť disponovať týmito peňažnými prostriedkami až do momentu ich vrátenia, nielen do momentu splatnosti úveru. Úroky za úver až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov predpokladá aj úprava § 27 ods. 12 Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Povinnosť vrátiť dlžnú sumu aj s úrokmi vyplýva priamo zo zákona, skutočnosť, že je dlžník v omeškaní s úhradou splátok nemôže viesť k zhoršeniu postavenia veriteľa oproti postaveniu pred odstúpením od zmluvy, bez ohľadu na to, že ide o zmluvu spotrebiteľskú. Pokiaľ by bolo akceptované tvrdenie súdu, že veriteľovi zaniká nárok na úrok za úver po splatnosti tohto úveru, zhoršilo by sa postavenie dlžníkov, ktorí úver riadne platia a sú povinní platiť úroky za úver až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov oproti dlžníkom, ktorí si svoje zmluvné a zákonné povinnosti neplnia. Žalobca poukazoval aj na úpravu § 565 Občianskeho zákonníka s tým, že nie je žiaden dôvod na to, prečo by mal po odstúpení od zmluvy zaniknúť nárok veriteľa na úroky za úver, čiže následne by bol oprávnený požadovať od dlžníka „neplatiča“ menej ako od toho, ktorý svoje povinnosti plní riadne a včas. Žalobca tiež uviedol, že ani súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku nepoukázal na takú právnu úpravu, ktorá by vylučovala nárok žalobcu na úrok za úver po vyhlásení mimoriadnej splatnosti tohto úveru. Súd prvej inštancie tak dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, žalobca je názoru, že mu patrí úrok 6,49% ročne za úver až do reálneho vrátenia finančných prostriedkov, teda aj za dobu od 01. 10. 2015 do zaplatenia. 11. Žalobca ďalej namietal, že postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti žalobcu ako účastníka konania konať pred súdom. Súd pri rozhodovaní o zamietnutí žaloby v časti 100,- Eur vychádzal z poštových poukážok, ktoré predložili žalovaní na pojednávaní dňa 18. 01. 2016, kedy súd zároveň vo veci rozhodol. Žalobca sa tohto pojednávania nezúčastnil, ospravedlnil sa podaním zo dňa 13. 01. 2016, takže nemal možnosť sa oboznámiť s týmto dokladom, čo malo tiež za následok nepriznanie náhrady trov konania v plnej výške. Žalobca tiež uviedol, že úhrada 100,- Eur zo dňa 15. 01. 2016 bola na účet žalobcu pripísaná až dňa 19. 01. 2016, teda deň po pojednávaní. Súd prvého stupňa tak dospel k nesprávnemu záveru pokiaľ ide o čiastočnú úhradu pohľadávky vo výške 100,- Eur ku dňu vyhlásenia rozsudku. Tým, že súd prvej inštancie neposkytol žalobcovi ako účastníkovi konania procesnú možnosť vyjadriť sa k vykonanému dôkazu, porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. 12. Žalobca nesúhlasil ani s rozhodnutím okresného súdu pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd mal podľa neho postupovať podľa § 142 ods. 3 OSP a žalobcovi priznať plnú náhradu trov konania. 13. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili. 14. Žalobca podal v tejto veci odvolanie ešte za účinnosti Zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), ktorý bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 zrušený a plne nahradený zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). 15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 378 ods. 1, §379, § 380 a § 385 ods. 1 v senáte bez nariadenia pojednávania. 17. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd považuje za správny záver súdu prvého stupňa v tom, že žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci boli v omeškaní so zaplatením splátok na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere uzatvorenej so žalobcom dňa 03. 01. 2011, a preto žalobca dôvodne písomne listom zo dňa 08. 06. 2015 pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a dôvodne požadoval vrátenie nesplatenej istiny aj s príslušenstvom. Odvolací súd však nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že v dôsledku zániku úverovej zmluvy na základe jednostranného právneho úkonu žalobcu došlo aj k zániku práva žalobcu na zaplatenie úrokov z úveru. 18. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. 19. Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovanými ako úverovú zmluvu (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka). Citovaná úprava § 506 Obchodného zákonníka upravuje osobitný dôvod odstúpenia od úverovej zmluvy na strane veriteľa a to z dôvodu tzv. kvalifikovaného omeškania dlžníka s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov. Ide o dispozitívne ustanovenie, v samotnej úverovej zmluve si preto môžu tieto podmienky zmluvné strany dohodnúť odlišne. Zo zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 03. 01. 2011 medzi žalobcom a žalovanými a z Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou tejto zmluvy vyplýva, že zmluvné strany si možnosť odstúpenia od zmluvy z dôvodu meškania s úhradou dlhu zo strany žalovaných ako dlžníkov dohodli v súlade s cit. úpravou § 506 Obchodného zákonníka (čl. VII Zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, čl. XIX všeobecných podmienok). Odstúpením od úverovej zmluvy dochádza vlastne k mimoriadnej splatnosti úveru a k strate výhody splátok, napriek odstúpeniu veriteľa od zmluvy však naďalej trvá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť aj dohodnutý úrok. Takáto povinnosť vyplýva priamo z citovanej úpravy § 506 Obchodného zákonníka, a je upravená aj v uzavretej zmluve (čl. VII, ako aj v čl. XIX VPP). Jednostranný právny úkon žalobcu ako veriteľa, list zo dňa 08.06.2015, ktorým oznámil dlžníkom vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je jednostranným odstúpením od zmluvy, v dôsledku ktorého právneho úkonu úverová zmluva zanikla. Ako však už bolo uvedené, nezaniklo právo veriteľa požadovať dohodnuté úvery z úroku a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka tieto úroky z úveru zaplatiť. Ako na to správne poukázal žalobca v odvolaní, úrok z úveru predstavuje cenu za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, a preto je dlžník povinný túto cenu platiť počas celého užívania poskytnutých peňažných prostriedkov, teda až do vrátenia úveru. Takýto záver vyplýva z právnej úpravy bez ohľadu na to, či na strane dlžníkov sú spotrebitelia (skutočnosť, že ide o spotrebiteľské zmluvy môže byť dôležitá pri posúdení úverovej zmluvy napr. z hľadiska RPMN, výšky úrokov z úveru a podobne, nemá však vplyv na povinnosť vrátiť úver aj s úrokmi v prípade, že veriteľ odstúpi od úverovej zmluvy pre meškanie dlžníka v súlade so zákonom a so zmluvou). Akceptovanie záveru okresného súdu v tom, že v dôsledku zániku úverovej zmluvy zaniklo aj právo žalobcu ako veriteľa na úroky z úveru by skutočne viedla k tomu, že dlžníci z úverových zmlúv, ktorí si neplnia riadne svoje povinnosti by boli vo výhode oproti dlžníkom, ktorí úver aj s úrokmi riadne splácajú. 20. Z predloženého spisu ďalej odvolací súd zistil, že okresný súd rozhodol na pojednávaní dňa 18. 01. 2016 v neprítomnosti žalobcu, ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 13. 01. 2016, na ktorom potvrdil ďalšiu úhradu zo strany žalovaných vo výške 100,- Eur a to dňa 18. 12. 2015 s tým, že žalobu v časti o zaplatenie 100,- Eur berie späť. Žalobca už predtým v konaní podaním zo dňa 09. 12. 2015 zobral späť žalobu v časti o zaplatenie 200,- Eur z dôvodu, že mu táto suma bola zo strany žalovaných po začatí konania zaplatená (dňa 21. 10. 2015 vo výške 100,- Eur a dňa 26.11.2015 vo výške 100,- Eur). Žalovaní prítomní na pojednávaní dňa 18. 01. 2016 súhlasili so späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie 300, Eur a uviedli, že ďalšiu úhradu vo výške 100,- Eur zaplatili dňa 15. 01. 2016, o čom predložili doklad - poštový poukaz potvrdený poštou dňa 15. 01. 2016. Okresný súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, okrem iného aj uvedenou poštovou poukážkou zo dňa 15. 01. 2016 a vyhlásil napadnutý rozsudok. 21. Právo oboch strán sporu na spravodlivý súdny proces v sebe obsahuje aj právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, pričom súd vykonáva dôkazy na pojednávaní za prítomnosti sporových strán. V čase vyhlásenia rozsudku okresného súdu platila úprava Zák. č. 99/1963 Zb., v zmysle § 123 OSP účastníci konania mali právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Žalovaní na pojednávaní dňa 18. 01. 2016 v neprítomnosti žalobcu uviedli, že dňa 15. 01. 2016 zaplatili na dlh sumu 100,- Eur, predložili na preukázanie tohto svojho tvrdenia poštový peňažný poukaz, okresný súd vykonal dokazovanie aj týmto dokladom bez toho, aby žalobcovi umožnil sa vyjadriť k tvrdeniu žalovaných o tejto úhrade a umožnil mu vykonať príslušný procesný úkon. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie píše, že na zaplatenie 100,- Eur dňa 15.01.2016 žalobca zodpovedajúcim procesným spôsobom, a to späťvzatím nereagoval, je však potrebné upozorniť, že žalobcovi bola odňatá možnosť takýto procesný úkon vykonať. Je potrebné tiež upozorniť, že pokiaľ žalovaní zaplatili na pošte dňa 15. 01. 2016 sumu 100,- Eur, táto bola nepochybne na účet žalobcu pripísaná až neskôr (žalobca dokonca tvrdí, že až po vyhlásení rozsudku okresného súdu), pričom až pripísaním tejto sumy na účet veriteľa bol záväzok žalovaných v rozsahu 100,- Eur splnený (§ 339 Obchodného zákonníka). Súd prvej inštancie teda odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, žalobca sa nemohol vyjadriť k tvrdeniu žalovaných a uplatniť v súvislosti s týmto tvrdením svoje procesné právo, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Nesprávny procesný postup okresného súdu mal za následok aj nesprávne rozhodnutie o náhrade trov konania, ktoré okresný súd založil na čiastočnom úspechu žalovaných v spore. 22. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa §389 ods. 1 CSP v napadnutej časti prvej a druhej výrokovej vete zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd znovu vec prejedná, pričom bude dbať na to, aby stranám sporu bolo umožnené uskutočniť príslušné procesné práva, a pokiaľ ide o právo žalobcu na vrátenie úveru aj s úrokmi, bude vychádzať z vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu. 23. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 24. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).