Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/50/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615215532 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615215532.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletú M. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa R. S., nar. XX. XX. XXXX (matka, navrhovateľka), trvale bytom M. XX, t. č. N., Q. X a U. S., nar. XX. XX. XXXX (otec), trvale bytom F. XX, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7P/69/2015-21 zo dňa 24. 02. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom v zmysle §62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, §75 ods. 1, §76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej v texte aj „ZoR“) a §81 ods. 1, §146 ods. 1 písm. a), §160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte aj „O. s. p.“), zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/133/2009-23 zo dňa 29. 07. 2009, právoplatný 10. 08. 2009, vo výroku o výživnom na maloleté dieťa tak, že otcovi uložil platiť výživné zvýšené zo sumy 40,- na sumu 140,- Eur mesačne od 01. 12. 2015 vždy do 25. dňa v mesiaci vopred (prvý výrok) a vyčíslil zročné výživné za obdobie od 01. 12. 2015 do 28. 02. 2016 vo výške 300,- Eur, ktoré mu umožnil splácať k rukám matky spolu s bežným výživným po 10,- Eur mesačne až do úplného zaplatenia pod sankciou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). Z jeho odôvodnenia vyplýva, že od roku 2009, kedy bolo naposledy upravované výživné, sa v zmysle § 78 ods. 1 ZoR podstatne zmenili pomery na strane všetkých účastníkov konania: otec napriek určenému styku (každú prvú a tretiu nedeľu v mesiaci od 13.00 hod. do 15.00 hod.) sa s dieťaťom vôbec nestretáva; jeho tvrdenia ohľadom toho, že by matka zakazovala styk s maloletým dieťaťom, sa v konaní nepreukázali; súd nezistil iné príjmy otca a ani nevyplynulo, že by jeho životný štandard bol vyšší než príjem, zistený vo výške 543,77 Eur mesačne netto. V čase posledného rozhodovania (2009) bol otec nezamestnaný, vzhľadom na jeho schopnosti a vzdelanie (má ukončené gymnázium) je zamestnanie, ktoré vykonáva v súčasnosti, primerané jeho možnostiam a schopnostiam (vykonáva manuálnu prácu primerane ohodnotenú v danej lokalite, posudzovanú z hľadiska všeobecných znalostí súdu z iných konaní). Z takto určeného priemerného príjmu súd prihliadol na nevyhnutné výdavky otca vo výške 150,- Eur na ubytovanie a 150,- Eur na stravu, hygienu a oblečenie; neprihliadol na výdavky na notebook vo výške 25,- Eur, ani na výdavky na internet vo výške 10,- Eur, pretože nejde o nevyhnutné výdavky, a výživné na maloleté deti má prednosť pred ostatnými výdavkami (§ 62 ods. 5 ZoR). Otcovi po odpočítaní výdavkov v celkovej výške 218,- Eur zostáva k dispozícii 243,- Eur; v porovnaní so stavom v roku 2009 sa mu zvýšili príjmy (v roku 2009 nemal žiadny príjem, v súčasnosti má príjem 543,77 Eur) a zároveň mu odpadla vyživovacia povinnosť na staršiu dcéru vo výške 60,- Eur mesačne; súd pritom prihliadol aj na prípadné rekonštrukčné práce rodinného domu, ktorého je otec spoluvlastníkom, a ktoré určil vo výške 25,- Eur mesačne. Za nevyhnutné súd ustálil v súčasnosti výdavky maloletej vo výške 330,83 Eur mesačne (výdavky v roku 2009 predstavovali 78,33 Eur); námietky otca ohľadom ceny za ubytovanie matky a dieťaťa vo výške 260,- Eur mesačne za trojizbový byt nepovažoval za relevantné, pretože z vlastnej činnosti je súdu známe, že ceny nájomného v uvedenej lokalite sa pohybujú v takejto sume aj za menšie byty (dvojizbové a jednoizbové); toto napokon uvádzala aj matka maloletého dieťaťa, keď sa snažila nájsť menší byt, pričom bolo od nej požadované mesačné nájomné až 300,- Eur. Otec sám pritom býva s priateľkou v dvojizbovom byte, kde je dohodnuté mesačné nájomné 320,- Eur, t. j. ešte viac, ako uhrádza matka za nájom trojizbového bytu. Súd preto tento výdavok považoval za odôvodnený. Matka najprv požadovala výživné zvýšiť na 150,- Eur, neskôr v konaní súhlasila so sumou 100,- Eur mesačne; súd však takúto dohodu neschválil, pretože mal za to, že nie je v záujme maloletého dieťaťa. Výšku výživného určil svojou úvahou vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa (330,83 Eur) a voľnú časť príjmov otca po odpočítaní nevyhnutných výdavkov (218,- Eur), t. j. zohľadnil možnosti otca, pričom jeho schopnosti považoval za primerané pracovnej pozícii; preto určil výživné vo výške 140,- Eur mesačne; prihliadol aj na skutočnosť, že zvýšením výživného dôjde k vzniku nedoplatku, ktorý otec bude povinný uhradiť. Povinnosť otca platiť zvýšené výživné súd určil zhodne s návrhom matky od 01. 12. 2015, v súvislosti s čím vyčíslil zameškané (zročné) výživné za obdobie od 01. 12. 2015 do 28. 02. 2016 (splatnosť výživného určil na 25. deň v mesiaci, pričom výživné je splatné vopred) vo výške 300,- Eur, ktoré povolil otcovi splácať po 10,- Eur až do úplného zaplatenia vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery v súlade s § 160 ods. 1 O. s. p.. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. v spojení s § 81 ods. 1 O. s. p.. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec; poukázal na to, že s prihliadnutím na jeho osobné pomery by primeraná výška zvýšeného výživného mala byť 80,- Eur, čo je dvojnásobok doterajšej sumy; suma 150,- Eur by značne ohrozila jeho základné existenčné potreby; on sa v priebehu súdneho konania dohodol s matkou na zvýšení výživného na sumu 120,- Eur, ktorá zohľadňuje potreby maloletej dcéry a zároveň zodpovedá jeho reálnym zárobkovým možnostiam bez toho, aby došlo k vážnemu ohrozeniu jeho základných existenčných potrieb. Preto žiadal, aby krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že zvýši výživné na maloleté dieťa zo sumy 40,- na 120,- Eur mesačne, počnúc dňom 01. 03. 2016. 3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť v súlade s odvolaním otca tak, že krajský súd zvýši výživné na maloletú zo sumy 40,- na sumu 120,- Eur mesačne, počnúc dňom 01. 03. 2016. 4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu konštatoval, že zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa; navrhol zvýšenie výživného s prihliadnutím na potreby dieťaťa a na finančné možnosti a schopnosti otca. 5. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte len „C. m. p.“), ktorý v § 395 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (s výnimkou vecí uvedených v § 396); dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C. s. p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia § 65 a § 66 C. m. p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 C. s. p.) a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu, nepovažujúc odvolanie otca za dôvodné, v zmysle § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 7. Podľa § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 8. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie je sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 ZoR). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov; dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 3, 4, 5 ZoR). Cieľom zákonnej úpravy je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa; každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Pritom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že k vydaniu nového rozhodnutia o výživnom môže dôjsť len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru na strane oprávneného, povinného alebo na obidvoch stranách; môže ísť o subjektívne, ale aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových a celkových majetkových pomerov a výdavkov. Je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Zmenu rozhodnutia o výživnom, ako v budúcnosti zročných dávok, pripúšťa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, aj § 121 C. m. p.; pri zmene pomerov zákon ukladá vždy prihliadnuť na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 ZoR). Životné náklady maloletého dieťaťa sa s pribúdajúcim vekom nepochybne zvýšili, čo aj bez hlbšieho skúmania konkrétnych výdavkov samo o sebe odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. Životné náklady sa však nezvýšili len maloletému dieťaťu, ale aj rodičom, čo je spôsobené všeobecným nárastom cien a zvýšením inflácie. 9. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. Súd vyhodnotil príjmy a výdavky na strane matky aj otca, zhodnotil zmenu pomerov za obdobie 8 rokov, kedy došlo k poslednej úprave výživného pre maloleté dieťa. Okrem toho zdôraznil zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa: maloletá XXX,- navštevovala v čase posledného rozhodnutia materskú školu, v súčasnosti navštevuje 6. ročník, t. j. druhý stupeň základnej školy, má 13 rokov a blíži sa veku dospelých. Jej staršia sestra Y. S. dospela a otcovi ubudla vyživovacia povinnosť na ňu, čo predstavuje výživné vo výške 60,- Eur. Výdavky na maloletú v roku 2009 predstavovali spolu 78,33 Eur, v súčasnosti výdavky predstavujú na školu, pomôcky a školské výlety 160,- Eur ročne, na bývanie v pomernej časti na maloletú 130,- Eur mesačne (t. j. 260,- Eur nájomné pre dve osoby), na záujmovú činnosť (výtvarná výchova) 13,33 Eur mesačne, na hygienu 20,- Eur mesačne, oblečenie 20,- Eur mesačne, lieky 20,- Eur mesačne, drogériu 5,- Eur mesačne, jedlo 100,- Eur mesačne, internet maloletej 10,- Eur mesačne, telefón 10,- Eur mesačne, spolu 340,83 Eur, ustálené okresným súdom po riadnom odôvodnení vo výške 330,83 Eur mesačne. Otec bol v čase určovania výživného v roku 2009 nezamestnaný, v súčasnosti jeho príjem u zamestnávateľa (spoločnosť X., s. r. o. N.) predstavuje 543,77 Eur netto; ubudla mu vyživovacia povinnosť voči staršej dcére; zo svojho príjmu platí za ubytovanie 150,- Eur mesačne (časť nájomného, na celkovom nájomnom vo výške 320,- Eur sa podieľa aj jeho priateľka), stravu, hygienu a oblečenie 150,- Eur; súd prvej inštancie správne neuznal výdavky na notebook (25,- Eur) a internet (10,- Eur), pretože tieto nesúvisia so zamestnaním otca. Otec je aj vlastníkom nehnuteľností ( 3 spoluvlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území XX,-Eur obec N.), a to rodinného domu a priľahlých zastavaných plôch, nádvorí a záhrad, kde v 1/4 je spoluvlastníkom jeho matka, preto výdavky na údržbu a rekonštrukciu domu, vyčíslené otcom na 20,-Eur až 50,- Eur mesačne, správne okresný súd s ohľadom na výšku jeho podielu určil na sumu 25,- Eur mesačne s tým, že ak dom užívajú jeho rodičia a jeho staršia dcéra s rodinou (maloletým dieťaťom a partnerom), títo majú povinnosť sa podľa svojho spoluvlastníckeho podielu, resp. podľa miery využívania nehnuteľností podieľať na ich údržbe. Zmena pomerov nastala aj na strane matky: jej najvyššie vzdelanie je stredoškolské s maturitou v odbore tkáč a v súčasnosti pracuje ako chyžná v hoteli L. v N., kde má zabezpečenú aj stravu. Tu dosahuje príjem 326,61 Eur netto mesačne; iný príjem nemá, nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani žiadny majetok väčšej hodnoty; už štvrtý rok býva s maloletou dcérou v trojizbovom byte, za ktorý platí nájomné 260,- Eur mesačne; donedávna tu s ňou bývala aj plnoletá dcéra. 10. Súd prvej inštancie správne ustálil výšku zvýšeného výživného, keď rešpektoval potreby a výdavky maloletého dieťaťa. Otec vo vyjadrení k návrhu na začatie konania o zvýšenie výživného najprv navrhoval sumu 80,- Eur (viď č. l. 10 spisu), na pojednávaní už uvádzal, že je ochotný a schopný platiť výživné vo výške 100,- Eur mesačne od 01. 02. 2016 (viď č. l. 12 pv spisu), pričom na takúto dohodu pristúpila aj matka maloletého dieťaťa; v odvolaní navrhoval sumu 120,-Eur, ktorá ho v podstate nijako neohrozí, s čím matka opäť súhlasila. Krajský súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že takáto rodičovská dohoda je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa: otec sa s dieťaťom nestýka, okrem vyživovacej povinnosti, stanovenej súdom, sa nijako inak na jeho výžive ani výchove nepodieľa. Jeho tvrdenia o tom, že v styku s maloletou mu bránila matka maloletého dieťaťa, neboli v konaní preukázané; naopak, z postoja matky v tomto konaní vyplýva, že je voči návrhom otca ústretová, nekladie odpor; takýto jej postoj je však v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, ktoré má chrániť prioritne. Otcom navrhované zvýšené výživné (najprv 80,- Eur, potom 100,- Eur, napokon 120,- Eur) je nízke vzhľadom na súčasné potreby maloletého dieťaťa, na príjem matky a jej výdavky, na dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného, ale najmä vzhľadom na postoj otca, ktorý okrem súdom stanoveného výživného na výživu maloletého dieťaťa neprispieva už ničím. 10. Prvostupňový súd v správnej výške určil zvýšené bežné výživné, a tiež správne vyčíslil zročné výživné za obdobie troch mesiacov (140 - 40 = 100 x 3 = 300,-Eur), svoj postup riadne odôvodnil; správne a v súlade so zákonnými procesnými ustanoveniami vzhľadom na osobné a majetkové pomery otca mu umožnil dlh splácať po 10,- Eur. Odvolaním napadnutý rozsudok má všetky náležitosti podľa § 220 ods. 2 C. s. p., je presvedčivý, preskúmateľný a zrozumiteľný. Odvolací súd nevidel žiadne dôvody na jeho zmenu (§ 388 C. s. p.) ani zrušenie (§ 389 C. s. p.); preto ho v plnom rozsahu potvrdil. 11. Súd prvej inštancie o trovách konania nerozhodoval; zo spisu vyplýva, že návrh na prisúdenie trov konania podaný nebol; preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).