Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/244/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615217065 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615217065.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v právnej veci žalobcu SOZA, Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam so sídlom Rastislovova 3, 821 08 Bratislava, IČO: 178 454, zastúpeného Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanej V.. Y. B. DAVID GYM ARENA s miestom podnikania Rúbanisko II 419/11, 984 03 Lučenec, IČO: 41 741 099, o zaplatenie 180,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/274/2015-82 zo dňa 25. apríla 2016 takto r o z h o d o l : I. Pripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby v sume 72,-Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 24,-Eur od 18.9.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 48,- Eur od 24.8.2014 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/274/2015-82 zo dňa 25. apríla 2016 zrušuje a konanie zastavuje. II. Vo zvyšku rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/274/2015-82 zo dňa 25. apríla 2016 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 60,-Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 36,-Eur od 25.3.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 24,-Eur od 24.8.2014 do zaplatenia. Druhým výrokom rozsudku žalobu žalobcu v sume 120,- Eur s príslušenstvom zamietol a tretím výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva. 2. Okresný súd v rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou zaplatenia sumy 180,-Eur, pričom uviedol, že je právnickou osobou - neziskovým občianskym združením autorov a vydavateľov hudobných diel, ktoré je podľa ustanovení § 78 a nasl. zákona č. 618/2003 Z.z. a na základe oprávnenia č. 1/2004 vydaného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky zo dňa 10.4.2007 pod č.k. MK-2039/2007-70/5361 organizáciou kolektívnej správy práv podľa Autorského zákona na území Slovenskej republiky. Oprávnenie bolo vydané na neurčitý čas, pričom žalovaná je používateľkou hudobných diel v zmysle príslušných ustanovení Autorského práva a zároveň je používateľkou hudobných diel v zmysle príslušných ustanovení Autorského zákona. 3. Dňa 9.3.2012 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená Hromadá licenčná zmluva o použití hudobných diel ich verejným vykonávaním, predmetom ktorej je súhlas žalovanej na použitie hudobných diel na čas, účel, v rozsahu a spôsobom v nej uvedeným. Žalovaná sa podľa Hromadnej licenčnej zmluvy zaviazala platiť autorskú odmenu podľa platného Sadzobníka autorských odmien za používanie hudobných diel ich verejným vykonávaním. 4. Na základe Hromadnej licenčnej zmluvy zo dňa 9.3.2012 a Sadzobníka vystavil žalobca žalovanej faktúru č. 2121110016 zo dňa 9.3.2012 vo výške 36,-Eur, splatnú do 24.3.2012, faktúru č. 2131126018 zo dňa 2.9.2013 na sumu 48,-Eur, splatnú do 17.9.2013 a faktúru č. 2141123199 zo dňa 8.8.2014 na sumu 48,-Eur, splatnú do 23.8.2014. 5. Dňa 28.3.2014 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá druhá Hromadná licenčná zmluva, na základe ktorej žalobca vyfakturoval žalovanej faktúrou č. 2141101110 zo dňa 28.1.2014 sumu 48,-Eur, splatnú do 12.2.2014. 6. Žalobca si z vyfakturovaných súm uplatnil úrok z omeškania, a to vo výške 9 % p.a. zo sumy 36,- Eur od 25.3.2012 do zaplatenia, vo výške 8,50 % p.a. zo sumy 48,-Eur od 18.9.2013 do zaplatenia, vo výške 8,15 % p.a. zo sumy 48,-Eur od 24.8.2014 do zaplatenia a vo výške 9,25 % p.a. zo sumy 48,- Eur od 13.2.2014 do zaplatenia. 7. Žalovaná e-mailom súdu dňa 18.4.2016 oznámila, že k 30.6.2013 došlo k vypovedaniu zmluvy na jednu z prevádzok, na základe čoho jej žalobca vystavil dobropisy č. 2161900704 na sumu - 24,-Eur, č. 2161900705 na sumu - 48,-Eur a č. 2161900706 na sumu - 48,-Eur. Súd konštatoval, že predmetné dobropisy boli obratom e-mailom doručené žalobcovi, ktorý sa k nim nevyjadril. 8. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou boli uzatvorené platné Hromadné licenčné zmluvy, v zmysle ktorých mala žalovaná zaplatiť žalobcovi autorskú odmenu v celkovej výške 180,-Eur. Súd konštatoval, že žalovaná v konaní predložila dobropisy vystavené žalobcom, a to jeden krát na sumu - 24,-Eur a dva krát na sumu - 48,-Eur, t.j. spolu vo výške - 120,-Eur. Keďže žalobca sa k predloženým dobropisom zo strany žalovanej nevyjadril, súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 60,-Eur a v zostávajúcej časti vo výške 120,-Eur žalobu zamietol, keďže podľa názoru okresného súdu z predložených dobropisov vyplýva, že právo žalobcom bolo uplatnené čiastočne nedôvodne, pretože žalobca uznal ukončenie prevádzky žalovanou a fakturované sumy v zmysle predložených dobropisov započítal, čím došlo k čiastočnému zániku dlhu žalovanej. 9. Súd tiež konštatoval, že žalovaná bola v omeškaní so zaplatením oprávneného peňažného dlhu, a preto priznal žalobcovi právo na zákonný úrok z omeškania. 10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a uviedol, že obidve strany boli v konaní čiastočne úspešné, pričom miera úspechu žalobcu je 33,33 %, t.j. nižšia ako miera úspechu u žalovanej 66,67 %, t.j. čistý úspech žalovanej je 33,34 %. Žalovanej však žiadne trovy nevznikli, a preto jej ich súd náhradu nepriznal. 11. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že sa ani po skutkovej, ani po právnej stráne nestotožňuje s výrokmi rozsudku súdu prvej inštancie a s jeho neúplným odôvodnením a predmetný rozsudok napáda v celom rozsahu. Podľa názoru žalobcu napadnutý rozsudok je vecne nesprávny, arbitrárny a v konečnom dôsledku an block nezákonný. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dňa 25.4.2016 bolo pojednávanie, na ktorom žalobca riadne, včas a v súlade so zákonom ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu hospodárnosti. Žalovaná sa pojednávania osobne zúčastnila a predložila listinné dôkazy - dobropis č. 2161900705, ktorý bol vystavený k tretej žalovanej faktúre, dobropis č. 2161900704, ktorý bol vystavený k faktúre č. 2 a dobropis č. 2161900706, ktorý bol vystavený k faktúre č. 2151122985, ktorá nebola predmetom vymáhania v predmetnom súdnom konaní. Žalovaná síce správne poukázala na dobropis č. 1 a č. 2, ktorým bola znížená hodnota sporu zo sumy 180,-Eur s príslušenstvom na sumu 108,-Eur s príslušenstvom. Zároveň odvolateľ poukázal na to, že na všetkých vystavených dobropisoch je uvedené číslo faktúry, teda akú faktúru dobropisujú. Tretí dobropis vystavený žalobcom bol vystavený k faktúre č. 2151122985, ktorá nebola predmetom sporu v tomto súdnom konaní, avšak súd prvej inštancie tento dobropis vykonal ako listinný dôkaz, ktorým v rámci zisťovania skutkového stavu znížil hodnotu vymáhanej sumy zo strany žalobcu aj napriek skutočnosti, že tento dobropis bol vystavený k faktúre, ktorá nebola predmetom žaloby. 12. Žalobca poukázal na to, že mimosúdne rokoval so žalovanou o vystavení predmetných dobropisov počas prebiehajúceho súdneho konania z dôvodu, že žalovaná ukončila prevádzku, pričom žalovaná mala vedomosť o tom, pri ktorých konkrétnych faktúrach dôjde k zníženiu autorskej odmeny. Napriek tejto skutočnosti žalovaná navrhla vykonať ako dôkaz dobropis č. 3, ktorý sa netýka predmetu sporu. 13. Na základe uvedeného žalobca konštatuje, že dobropisom č. 1 a č. 2 bola upravená výška predmetu sporu na sumu 108,-Eur s príslušenstvom a z tohto dôvodu v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. zobral svoju žalobu čiastočne späť v zmysle Dobropisu č. 1 a č. 2 v hodnote istiny 72,-Eur a úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 24,-Eur od 18.9.2013 až do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 48,-Eur od 24.8.2014 do zaplatenia. 14. Žalobca si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Žalobca v odvolaní žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 108,-Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 36,-Eur od 25.3.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 24,-Eur od 18.9.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 48,-Eur od 13.2.2014 do zaplatenia, a aby zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie v celkovej výške 76,48 Eur a trovy odvolacieho konania v celkovej výške 46,72 Eur a zároveň aby v časti o zaplatenie 72,- Eur s príslušenstvom konanie zastavil. 16. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súhlasí s rozhodnutím Okresného súdu Lučenec. 17. Z dôvodu, že žalobca v podanom odvolaní zobral svoju žalobu čiastočne späť v sume 72,-Eur s príslušenstvom, odvolací súd z dôvodu, že žalovaná nevyslovila nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, čiastočné späťvzatie žaloby pripustil v súlade s § 370 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) a rozsudok v tejto časti zrušil a konanie zastavil. 18. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 19. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 20. Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. 21. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1 CSP ) a napadnutý rozsudok vo zvyšku po čiastočnom zastavení konania podľa ustanovenia § 389 ods. 1, písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 22. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podanou dňa 11.12.2015 sa domáhal proti žalovanej zaplatenia 180,-Eur s úrokom z omeškania v zákonných výškach z vyfakturovaných súm od lehoty splatnosti až do zaplatenia. Súd prvej inštancie dňa 28.1.2016 vydal platobný rozkaz č.k. 13Cb/274/2015-51, ktorý následne uznesením č.k. 13Cb/274/2015-64 zo dňa 7.4.2016 zrušil v zmysle § 173 ods. 2 O.s.p. Z dôvodu, že žalovaná predložila v konaní tri dobropisy vystavené žalobcom, pričom žalobca sa k nim nevyjadril, súd prvej inštancie považoval žalobu vo výške vystavených súm v dobropisoch za nedôvodnú, a preto žalobe vyhovel len vo výške 60,- spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 36,-Eur od 25.3.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 24,-Eur od 24.8.2014 do zaplatenia. Vo zvyšnej sume 120,-Eur žalobu zamietol. 23. Podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 24. Podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 25. Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 26. Podľa ustanovenia § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 27. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím mu odňal možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav veci, ako aj vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie nedostatočne, nakoľko sa nezaoberal dobropismi predloženými žalovanou a neskúmal, či boli tieto dobropisy vystavené k žalovaným faktúram. 28. Žalobca, ako odvolateľ zároveň namietal, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne neodôvodnil, čo považuje za vadu konania. Odvolací súd uvádza, že zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia je existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 29. Vytknuté vady konania zo strany žalobcu sú porušením základného práva strany súdneho konania na spravodlivý proces, pričom toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ( napr. Ruiz Torija proti Španielsko z 9.12.1994 séria A č.303-A ), Komisie ( napr. stanovisko vo veci ERT proti Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 1839091 ), Ústavného súdu SR ( Nález z 12.5.2004 sp.zn. I.ÚS 226/2003 ), NS SR ( Uznesenie sp.zn. 2Cdo 62/2012 zo dňa 18.12.2012 ), treba za porušenie práva na spravodlivé konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. 30. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany konania na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa strane konania ( okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom ) odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu ( v rovine polemiky s jeho dôvodmi ) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. 31. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je teda porušením práva na spravodlivé súdne konanie, pričom táto vada zakladá prípustnosť odvolania v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP a zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. 32. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry ( IV.ÚS 115/03, III.ÚS 209/04 ) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie ( článok 46 ods. 1 Ústavy SR, článok 6 ods. 1 Dohovoru ) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu ( I.ÚS 241/07 ). 33. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 34. V danej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v časti, v ktorej žalovaná dobropismi preukazovala neodôvodnenosť žaloby. Súd prvej inštancie sa však vôbec nezaoberal skutočnosťou, ku ktorým konkrétnym faktúram boli dobropisy vystavené, či sa týkajú žalovaných faktúr a konkrétne ktorých. Bez akéhokoľvek vykonania dokazovania v tomto smere skonštatoval, že žalobca sa k dobropisom nevyjadril, a preto ich bez ďalšieho akéhokoľvek skúmania a hodnotenia považoval za dôkazy, ktorými žalovaná preukázala nedôvodnosť žaloby. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že napriek skutočnosti, že žalobca bol v sume 60,-Eur úspešný, o čom rozhodol súd prvej inštancie v prvom výroku, obsahom tohto výroku sú aj úroky z omeškania, ktoré sú priznané v rozpore so žalobcom tvrdenými skutočnosťami v odvolaní. Nakoľko súd prvej inštancie rozhodol o istine, v ktorej žalobe vyhovel, ako aj príslušenstve jedným výrokom, odvolací súd musel zrušiť celý tento výrok. 35. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní pristúpi k riadnemu preskúmaniu predložených dobropisov, ustáli, ku ktorým konkrétnym faktúram boli tieto dobropisy vystavené a následne po riadne zistenom skutkovom stave vec opätovne rozhodne. 36. Odvolací súd poukazuje zároveň na to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia v konaní, t.j. musí byť preskúmateľné. 37. Vyššie uvedené skutočnosti, že v konaní došlo k procesným vadám sú okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť. Odvolací súd preto napadnutý rozsudkom v napadnutej časti po čiastočnom zastavení konania podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 2 CSP vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie. 38. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, teda novú procesnú úpravu použil aj na toto konanie, aj keď začalo pred dňom účinnosti CSP, t.j. pred 1.7.2016, a to v súlade s § 470 CSP. 39. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci podľa § 396 ods. 3 CSP. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).