Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/144/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616201126 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6616201126.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 8 proti žalovanému V. J., miesto podnikania Okružná 161/5, Málinec, IČO: 43 551 793, zastúpený Centrom právnej pomoci, kancelária Rimavská Sobota, Čerenčianska 20, s určenou advokátkou JUDr. Elenou Matulovou, so sídlom Železničná 7, Poltár, v konaní o zaplatenie 198,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/11/2016-85 zo dňa 25. apríla 2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/11/2016-85 zo dňa 25. apríla 2016 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 198,89 Eur, ďalej úroky z omeškania vo výške 9,5% zo sumy 79,05 Eur od 10.08.2011 do 01.07.2014, zo sumy 69,05 Eur od 02.07.2014 do 29.06.2015, zo sumy 45,05 Eur od 30.06.2015 do 21.08.2015, zo sumy 39,05 Eur od 22.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 85,90 Eur od 10.09.2011 do zaplatenia a zo sumy 84,44 Eur od 10.10.2011 do zaplatenia, ďalej úrok z omeškania vo výške 9,25% zo sumy 3,50 Eur od 10.11.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 746,86 Eur od 10.08.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 63,96 Eur, všetko v mesačných splátkach po 10,- Eur splatných vždy k 30. dňu toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením niektorej zo splátok riadne a včas sa stáva splatným celý dlh. 2. Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 198,89 Eur s príslušenstvom titulom pohľadávky zo Zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu T-Mobile Slovensko, a.s., práva a záväzky, ktorej v dôsledku zlúčenia prevzala spoločnosť Slovak Telekom, a.s. na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete, keď cena za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy bola vyúčtovaná žalovanému viacerými faktúrami. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovak Telekom a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zo dňa 22. 11. 2013 bola žalobcovi postúpená z titulu nezaplatených dlžných faktúr pohľadávka vo výške 238,89 Eur aj s príslušenstvom. Po postúpení pohľadávky žalovaný svoj záväzok uhradil len sčasti, keď uhradil sumu 40,- Eur (10,- Eur dňa 01. 07. 2014, úhrada 20,- Eur dňa 29. 06. 2015 a úhrada 10,- Eur dňa 21.08.2015), pričom podľa žalobcu má toto plnenie povahu uznania neuhradeného záväzku. Po čiastočnej úhrade si tak žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie 198,89 Eur spolu s príslušenstvom - úrokmi z omeškania. 3. Žalovaný v konaní namietal, že Zmluva o pripojení, od ktorej žalobca odvádzal svoj nárok je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný vzniesol námietku premlčania v 3-ročnej premlčacej lehote, pričom poukazoval na to, že faktúry boli splatné dňa 09. 08. 2011, 09.08.2012, 09.10.2011 a 09.11.2011. Namietal tiež, že k uznaniu dlhu došlo na žalobcom vopred pripravenom tlačive, obsah ktorého môže bežného spotrebiteľa zmiasť do takej miery, že si ani neuvedomuje právne následky takéhoto úkonu, pokiaľ žalobca predložil takéto uznanie dlhu žalovaného využil faktickú nerovnosť zmluvných strán, konal v rozpore s dobrými mravmi, a preto je podľa žalovaného uznanie dlhu neplatné. Pokiaľ nedošlo k platnému uznaniu dlhu a žaloba bola podaná na súd dňa 21.12.2015, bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Namietal tiež, že žalovaný má zdravotné aj finančné problémy, je ťažko zdravotne postihnutý a je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 202,20 Eur, následkom pracovného úrazu je pripútaný na invalidný vozík, a preto nemá ani ďalšie možnosti získania zamestnania. Žalovaný žiadal, aby v prípade, že bude zaviazaný bolo mu umožnené splácať dlh v splátkach. 4. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Zistil, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom a. s. a žalovaní uzatvorili Dodatok k Zmluve o pripojení t. č. XXXXXXXXX bez uvedenia dátumu uzavretia zmluvy, predmetom ktorej bol účastnícky program Podnikateľ 150 NEW s dobou viazanosti 24 mesiacov, ďalej Dodatok k zmluve o pripojení t. č. XXXXXXXXX, zo dňa 07.11.2008, ďalej Zmluvu o pripojení - služba T-Mobile mobilný internet bez uvedenia dátumu uzavretia zmluvy k t. č. XXXXXXXXX, ako aj Dodatok k Zmluve o pripojení t. č. XXXXXXXXX bez uvedenia dátumu uzavretia dodatku. Právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému faktúrou č. 7107385342 splatnou dňa 09.08.2011 telekomunikačné služby za obdobie od 22. 06. 2011 do 21.07.2011 vo výške 79,05 Eur, fa č. 7108514723 splatnou 09.09.2011 telekomunikačné služby od 22.07.2011 do 21.08.2011 vo výške 85,90 Eur, fa č. 7109677928 splatnou dňa 09.10.2011 telekomunikačné služby za obdobie od 22.08.2011 do 21.09.2011 vo výške 84,44 Eur, ďalej fa č. 7110853048 splatnou 09.11.2011 za upomienku oneskorenej platby sumu 3,50 Eur a fa č. 7208055300 splatnou 09.08.2012 zmluvnú pokutu vo výške 746,86 Eur. Písomným podaním zo dňa 02.06.2014 označeným ako „Uznanie dlhu“ sa žalovaný zaviazal žalobcovi splatiť peňažný dlh vzniknutý z titulu neuhradených faktúr č. 7107385342, 7108514723, 7109677928, 71153048 a 7208055300, ktorý ku dňu podpísania uznania dlhu pozostáva zo sumy 1.272,83 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi Slovak Telekom a. s. Bratislava ako postupcom a žalovaným ako postupníkom zo dňa 22. 11. 2013 bola pohľadávka postupcu voči žalovanému titulom neuhradenia uvedených faktúr postúpená na žalobcu. 5. Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil okresný súd podľa § 43 ods. 1 a 5 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, §300, § 369 ods. 1 a 2, § 323 ods. 1, § 1 ods. 2, § 387 ods. 1 a 2, § 391 ods. 1, § 394 ods. 1 a 2, § 397 a § 407 Obchodného zákonníka (Zák. č. 513/1991 Zb.), ako aj podľa § 544 ods. 1, 2 a 3, § 545 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (Zák. č. 40/1964 Zb.) a podľa § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že v čase uzatvárania zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným mal žalovaný postavenie podnikateľského subjektu - živnostník, preto súd námietku premlčania posudzoval podľa príslušnej úpravy Obchodného zákonníka vychádzajúc z toho, že právo sa premlčí v 4-ročnej premlčacej lehote. Keďže žalovaný uznal právo žalobcu čo do dôvodu a výšky, v zmysle § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka začala plynúť nová 4-ročná premlčacia doba od uznania dlhu, teda od 02. 06. 2014, a keďže návrh na súd bol podaný dňa 21.12.2015, nedošlo podľa okresného súdu k premlčaniu práva žalobcu. 6. Súd mal preukázaný zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu, ako aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému. Žalovaný v konaní nepreukázal zaplatenie ceny poskytnutých služieb, súd preto žalobcovi priznal právo na zaplatenie 198,89 Eur. Žalovaný navyše svoj záväzok čo do dôvodu a výšky uznal, čo založilo vyvrátiteľnú domnienku o existencii práva veriteľa v čase uznania dlhu, pričom zo strany žalovaného v konaní nebolo vyvrátené, že by dlh v čase uznania neexistoval. Nakoľko žalovaný je v omeškaní s povinnosťou zaplatiť peňažný dlh, súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako ho žalobca žiadal. S poukazom na § 160 ods. 1 OSP uložil súd žalovanému zaplatiť dlh v splátkach, pričom prihliadol na sociálnu situáciu žalovaného. 7. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal právo na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh a za právne zastupovanie. 8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný s odôvodnením, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto nesprávne posúdil. 9. Žalovaný v odvolaní namietal, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola postúpená pohľadávka vo výške 238,89 Eur s príslušenstvom, pričom z návrhu žalobcu nie je zrejmé, akú sumu žalovaný zaplatil ešte právnemu predchodcovi žalobcu a nie je ani zrejmé, z čoho suma 238,80 Eur pozostáva. Žalobca tak podľa názoru žalovaného neopísal rozhodujúce skutočnosti tak, aby z nich bol zrejmý skutkový dej, na základe ktorého uplatňuje svoje právo, v návrhu poukazoval na pripojené listinné dôkazy. Žalovaný ďalej namietal, že z návrhu na začatie konania nevyplýva, že by žalobca uplatnil právo na zaplatenie faktúry č. 7208055300 splatnej do 09. 08. 2012, ktorá bola vystavená na sumu 746,86 Eur a ktorou bola fakturovaná zmluvná pokuta, okresný súd však žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,75% aj zo sumy 746,86 Eur od 10. 08. 2012 do zaplatenia, s čím žalovaný nesúhlasí, pretože v tejto časti mal súd návrh zamietnuť a úroky nepriznať. Pre existenciu úrokov z omeškania je podľa žalovaného nevyhnutne potrebná existencia záväzku - istiny s tým, že pokiaľ nie je istina, potom nie je možné priznať ani úroky. Žalovaný ďalej namietal, že k uznaniu dlhu došlo na žalobcom vopred pripravenom tlačive, keď žalobca využil faktickú nerovnosť zmluvných strán a žalovaného ako spotrebiteľa zmiatol. Navyše v uznaní nie je uvedená doba, do kedy dlžník zaplatí dlh veriteľovi. Uznanie dlhu je preto podľa žalovaného neplatné a žalovaný preto trvá na tom, že došlo k premlčaniu práva žalobcu v 3-ročnej premlčacej lehote. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby tento rozsudok zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne v celom rozsahu. 10. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 379, § 380 a §385 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania. 12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 14. Žalovaný podal v tejto veci odvolanie ešte za účinnosti Zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), ktorý bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 zrušený a plne nahradený Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Vzhľadom na citovanú úpravu § 470 CSP, odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalovaného už podľa príslušných ustanovení CSP, pričom úkony súdu aj účastníkov konania vykonané do 30.06.2016 posudzoval aj podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase ich vykonania. 15. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na súd dňa 21. 12. 2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 198,89 Eur, ďalej úroku z omeškania vo výške 9,5% p.a. zo sumy 79,05 Eur 10. 08. 2011 do 01.07.2014, zo sumy 69,05 Eur od 02.07.2014 do 29.06.2015, zo sumy 49,05 Eur od 30.06.2015 do 21.08.2015, zo sumy 39,05 Eur od 22.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 85,90 Eur od 10.09.2011 do zaplatenia a zo sumy 84,44 Eur od 10.10.2011 do zaplatenia, ďalej úrok z omeškania vo výške 9,25% p. a. zo sumy 3,50 Eur od 10.11.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 746,86 Eur od 10.08.2012 do zaplatenia. 16. Vo vyjadrení k odporu (podanie žalobcu zo dňa 14. 03. 2016 doručené súdu dňa 16.03.2016) žalobca okrem iného uviedol, že si neuplatňuje poplatky za upomienky vo výške 3,50 Eur a upravuje petit žalobného návrhu nasledovne: „žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 198,89 Eur, úrok z omeškania 9,5% p.a. zo sumy 75,55 Eur od 10.08.2011 do 01.07.2014, zo sumy 65,55 Eur od 02.07.2014 do 29.06.2015, zo sumy 45,55 Eur od 30.06.2015 do 21.08.2015, zo sumy 35,55 Eur od 22.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 82,40 Eur od 10.09.2011 do zaplatenia a zo sumy 80,94 Eur od 10.10.2011 do zaplatenia“. 17. Na pojednávanie nariadené okresným súdom na 31. 03. 2016 sa žalobca nedostavil, neúčasť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 30. 03. 2016, v ktorom súhlasil s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti a uviedol, že trvá na návrhu v spojení s predloženými dôkazmi a s vyjadrením k odporu. Navrhol, aby súd vo veci rozhodol bez účasti žalobcu a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 198,89 Eur s prísl. v znení ako to navrhoval vo vyššie uvedenom vyjadrení k odporu. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 31. 03. 2016 vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, za žalovaného sa na pojednávaní zúčastnila jeho právna zástupkyňa, súd pojednávanie odročil na 25. 04. 2016 s tým, že právna zástupkyňa žalovaného zabezpečí na tomto pojednávaní účasť žalovaného za účelom jeho výsluchu ako účastníka konania. 18. Žalobca podaním zo dňa 22. 04. 2016 doručeným okresnému súdu dňa 25.04.2016 znovu ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, oznámil, že žalovaný svoj dlh doteraz nezaplatil, preto žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 198,89 Eur s príslušenstvom (čo sa týka uplatneného príslušenstva, úrokov z omeškania žalobca tieto požadoval v zmysle úpravy petitu v podaní zo dňa 14. 03. 2016 - vyjadrenie k odporu). Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 25. 04. 2016 je zrejmé, že pojednávanie začalo o 12:00 hod., súd mal k dispozícii ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu, za žalovaného sa pojednávania zúčastnila jeho právna zástupkyňa, ktorá ospravedlnila neúčasť žalovaného a predložila písomné dôkazy týkajúce sa zdravotného a sociálneho stavu žalovaného. Súd prvej inštancie uznesením nariadil pojednávanie vo veci samej v neprítomnosti žalobcu, vypočul právnu zástupkyňu žalovaného, skonštatoval, že postupuje podľa § 118 ods. 2, § 120 ods. 4 a § 129 ods. 1 OSP s tým, že listinné dôkazy predložené žalobcom na č. l. 5 - 34 boli žalovanému doručené a žalovaný ich obsahu nenamietal, preto súd oboznámil len podstatný obsah takto predložených listín, ďalej oboznámil prečítaním listinné dôkazy predložené právnou zástupkyňou žalovaného na pojednávaní. Právna zástupkyňa žalovaného nenavrhla v konaní vykonať ďalšie dôkazy, poukazovala na sociálne dôvody svojho klienta. Súd prvej inštancie uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil vyššie uvedený rozsudok. 19. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom, že nedošlo v tomto prípade k premlčaniu práva žalobcu na zaplatenie ceny za dodané služby vrátane príslušenstva. Súhlasí s okresným súdom v tom, že v tomto prípade ide o spor vzniknutý zo vzťahu medzi dvoma podnikateľmi, preto je na tento prípad potrebné aplikovať úpravu Obchodného zákonníka týkajúcu sa premlčania, ktorá je v tomto prípade komplexná, upravuje všetky náležitosti premlčania práva. Žalovaný vystupoval ako podnikateľ aj pri písomnom uznaní dlhu, keď dňa 02. 06. 2014 písomne uznal svoj dlh voči žalobcovi ako veriteľovi vyplývajúci z titulu vyššie uvedených nezaplatených faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby vystavené spoločnosťou Slovak Telekom a. s. na základe zmluvy uzavretej so žalovaným. Ku dňu podpísania uznania dlhu predstavoval dlh žalovaného sumu 1.272,83 Eur (dlžná istina 238,89 Eur, úroky z omeškania 61,19 Eur a zmluvná pokuta 972,75 Eur). Uznanie dlhu listinou datovanou dňa 02. 06. 2014 je dostatočne určité, spĺňa všetky náležitosti uznania upravené v § 323 Obchodného zákonníka. Uznanie záväzku v zmysle §323 ods. 1 Obchodného zákonníka zakladá vyvratiteľnú právnu domnienku o existencii záväzku, takže dôkazné bremeno o neexistencii záväzku je na dlžníkovi. Uznanie záväzku zo strany žalovaného bolo dostatočne určité, a pokiaľ chcel byť žalovaný v konaní úspešný, bol povinný preukázať, že jeho dlh v čase uznania neexistoval, resp. že neexistoval v čase podania žaloby vo výške uplatnenej žalobcom. Žalobcom uplatnená istina 198,89 Eur nie je v rozpore s týmto písomným uznaním, ide o nižšiu istinu, keď žalobca od istiny 238,89 Eur odpočítal žalovaným uhradenú sumu 40,- Eur tak, ako to uviedol aj v žalobnom návrhu. Ako to uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, následkom písomného uznania začala pre žalobcu dňom 02. 06. 2014 plynúť nová 4-ročná premlčacia lehota, a keďže návrh na súd podal dňa 21. 12. 2015, nedošlo k premlčaniu jeho práva voči žalovanému. 20. Z preskúmania spisu odvolacím súdom bolo zistené, že súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok v súlade s návrhom žalobcu v petite žalobného návrhu, keď zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi okrem istiny 198,89 Eur úroky z omeškania tak, ako to navrhoval žalobca v petite žaloby (okrem riadku 4 výrokovej časti rozsudku, kde zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,5% zo sumy 45,05 Eur od 30. 06. 2015 do 21.08.2015). Súd prvej inštancie sa nezaoberal vyjadrením žalobcu k odporu (podanie doručené súdu 16. 03. 2016, č. l. 60), ktorým žalobca upravil petit žalobného návrhu tak, že znížil sumy, z ktorých požadoval priznať 9,5% úrok z omeškania zakaždým o sumu 3,50 Eur, vypustil požadovaný úrok z omeškania vo výške 9,25% zo sumy 3,50 Eur od 10.11.2011 a vypustil aj pôvodne uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 746,86 Eur od 10.08.2012 do zaplatenia. Je potrebné uviesť, že žalobca tento svoj upravený petit ešte dvakrát písomne súdu oznámil, a to podaním doručeným súdu dňa 31.03.2016, ktorým ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom na 31.03.2016 (č. l. 63) a aj podaním doručeným súdu dňa 25. 04. 2016, ktorým ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom na 25.04.2016 (č. l. 68). Zo zápisnice z pojednávania odvolací súd zistil, že pokiaľ ide o dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, súd sa oboznámil len s podstatným obsahom listín založených v spise na č. l. 5 - 34. 21. Po zhodnotení zistených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, a svojim postupom v konaní znemožnil uplatniť procesné práva tak žalobcovi, ako aj žalovanému. Procesné pochybenie súdu prvej inštancie malo za následok, že súd nerozhodoval o práve žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako ho žalobca žiadal priznať, pričom žalovaný v odvolaní namietal aj proti úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 746,86 Eur od 10. 08. 2012, ktorým úrok žalobca v úprave petitu (podanie č. l. 60) vypustil, takže ho voči žalovanému neuplatňoval. 22. Na základe uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa §389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie. 23. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vyhodnotí podanie žalobcu zo dňa 14.03.2016 doručené súdu dňa 16. 03. 2016 podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP), v prípade pochybností o tom, či zo strany žalobcu ide o späťvzatie žaloby v časti uplatneného príslušenstva môže žalobcu vyzvať, aby sa v tomto smere jasne vyjadril a pokiaľ to bude považovať za potrebné, môže si vyžiadať aj stanovisko žalovaného. Následne vec znovu prejedná, pričom bude dbať o to, aby vykonal dokazovanie všetkými relevantnými dôkazmi, všetkými listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalobcu a rozhodoval o nároku žalobcu, uplatnenom v tomto konaní. 24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 25. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).