Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/254/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616201821 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6616201821.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobkyne: C.. I. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q., J. A. XX, zastúpená splnomocneným advokátom JUDr. Romanom Juríkom, so sídlom Advokátska kancelária 940 71 Nové Zámky, Jazerná 19, proti žalovanému: A. J. Q. O. S. D., a.s., G. X. J., so sídlom XXX XX J., E. X/S., IČO: XX XXX XXX, o neexistencii záložného práva a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec číslo konania 21C/38/2016-89 zo dňa 15.03.2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia podľa ustanovenia § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa realizácie výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam presne špecifikovaným vo výroku uznesenia a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V odôvodnení uznesenia súd konštatoval, že žalobkyňa sa vo veci samej návrhom domáha vydania rozsudku v znení, že záložné právo žalovanej k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku uznesenie okresného súdu neexistuje. Účelom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je zachovanie existujúceho faktického a právneho stavu vo vzťahu k označenej nehnuteľnosti. Tento účel vyplýva z dôvodnej a reálnej obavy, aby eventuálnou realizáciou výkonu záložného práva zo strany žalovaného nedošlo k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý je možné napraviť len s neprimeraným úsilím a nákladmi. Súd taktiež konštatoval, že bolo v konaní preukázané, že navrhované predbežné opatrenie má priamu väzbu na konanie vo veci samej, ktorou sa žalobkyňa mieni domáhať neplatnosti záložnej zmluvy, respektíve, že právo žalobkyne podľa záložnej zmluvy neexistuje, prinajmenšom, že niektoré časti úverovej zmluvy sú neplatné. Súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neposudzoval, do akej miery môže byť žalobkyňa v konaní vo veci samej úspešná. Nariadené predbežné opatrenie má cieľ zabrániť realizovaniu eventuálneho výkonu záložnom práve k vlastníctvu žalobkyne. Ak by táto okolnosť nastala, došlo by k výraznému zhoršeniu právneho, ale aj faktického postavenia žalobkyne v konaní vo veci samej v prípade, ak by bola v konaní úspešná. Nariadením tohto predbežného opatrenia nevznikne žalovanej ani tretím osobám žiadna ujma, pretože súčasný právny stav sa nezmení, záložné právo naďalej existuje a dočasne je pozastavený len jeho výkon, kedy žalobkyňa preukázala, že bez nariadenia predbežného opatrenia by malo dôjsť k výkonu záložného práva, nakoľko už bol začatý výkon záložného práva prostredníctvom Dražobnej spoločnosti, a.s. so sídlom v Bratislave. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Nesúhlasí s dôvodnosťou nariadenia predbežného opatrenia a zdôrazňuje, že žalobkyňa bola v trvalom omeškaní s platením splátok z úveru a to od 21.08.2015. Do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru boli žalobkyni ohľadom úveru zaslané 3 upomienky, 3 SMS správy a realizované telefonáty call centrom a tak isto špecializovaným oddelením na vymáhanie pohľadávok. Žalobkyňa nedvíhala telefón, neodpovedal na SMS, nereagovala na upomienky a žalovaného vôbec nekontaktovala. Pokiaľ žalobkyňa v žalobnom návrhu tvrdí, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, žalovaný považuje argumentáciu žalobkyne iba za účelový pokus vymyslieť nejaký právny dôvod, ako by sa dala úverová zmluva/záložná zmluva napadnúť a oddialiť tak zákonnú možnosť žalovaného domáhať sa svojej pohľadávky. Žalovaný argumentuje, že neboli dané dôvody na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Žalovaný nevie, ktoré z týchto základných skutkových okolností tvrdených v návrhu považoval súd za osvedčené. Žalovanému po prečítaní žalobného návrhu vôbec nie je jasné, z akého dôvodu záložné právo neexistuje. Žalobu vo veci samej považuje za neopodstatnenú. Naopak súd sa snažil v žalobnom návrhu vidieť aj prepojenie, ktoré tam absentuje. Nad rámec žalobného petitu súd uviedol, že žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti záložnej zmluvy a neplatnosti niektorých častí úverovej zmluvy. Hlavným skutkovým tvrdením žalobkyne v žalobnom návrhu bolo, že dôvody omeškania boli objektívne - strata zamestnania. Uvedené tvrdenie však žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala. Žalovaný v ďalšom texte odvolania zdôraznil hrubú nedbalosť zo strany žalovanej, ktorá mala platné poistenie schopnosti splácať splátky úveru pre prípad nedobrovoľnej nezamestnanosti a túto ani žalovanému, ani poisťovni nenahlásila. Sama svojím nezodpovedným prístupom sa dostala do tejto situácie, pritom sa nesnažila skontaktovať so žalovaným. Žalovaný poukázal taktiež na skutočnosť, že od žalobkyne vymáha aj pohľadávku z kreditnej karty vo výške 352,31 eur, ktorá je zosplatnená 23.10.2015. V ďalšom texte odvolania sa žalovaný zameral na vyvrátenie jednotlivých argumentov, ktorými žalobkyňa v návrhu spochybňuje platnosť záložnej zmluvy. Napádaná zmluvná podmienka v čl. III bod 4 záložnej zmluvy - záložný veriteľ sa môže kedykoľvek presvedčiť o stave zálohou, je bezpredmetná, nakoľko nebola zo strany žalovaného využitá a aj v prípade, ak by bola takáto podmienka určená za neprijateľnú, nespôsobilo by to neplatnosť celej záložnej zmluvy. K zosplatneniu úveru došlo pre dlhodobé omeškanie žalobkyne. Napádaná zmluvná podmienka v čl. IV záložné zmluvy - zákaz priameho predaja: v tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že záložná zmluva bola uzatvorená 13.09.2013. Zákaz priameho predaja priniesla až novela Občianskeho zákonníka č. 106/2014 Z.z. s účinnosťou od 1. 6. 2014. Žalovaný toto zákonné ustanovenie rešpektuje. Napádaná zmluvná podmienka v čl. IV záložnej zmluvy - zákaz exekučnej dražby: opätovne žalovaný poukazuje na skutočnosť, že takáto podmienka bola vnesená do Občianskeho zákonníka novelou zák. č. 106/2014 Z.z. s účinnosťou od 1. 6. 2014 a to v ustanovení § 53 ods. 10, podľa ktorého, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Na druhej strane sa tým nevylučuje predaj zálohu v exekučnej dražbe, pretože tu už nejde o výkon záložného práva, ale o nútenú exekúciu, pri ktorej má záložný veriteľ osobitné postavenie. Sama žalobkyňa nabáda žalovaného, aby sa domáhal svojho nároku cestou súdneho konania a potom cestou exekúcie. Napádaná zmluvná podmienka - exkluzívna rozhodcovská doložka : v tejto súvislosti žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že záložná zmluva bola uzatvorená 13. 9. 2013 a zákona č. 335/2014 Z.z. O spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nadobudol účinnosť 1. 1. 2015. Žalovaný toto zákonné ustanovenie rešpektuje. Ak by sa domáhal svojich nárokov v súdnom konaní, tak cez všeobecný súd. V súvislosti so všetkými napádanými zmluvnými podmienkami žalovaný zdôraznil, že ide o evidentnú snahu nájsť účelový dôvod ako za každých okolností záložnú zmluvu napadnúť. Podobne sa žalovaný v odvolaní vyjadril aj k napádaným zmluvným podmienkam v úverovej zmluve. Žalovaný má za to, že pri každej námietke preukázal jej neopodstatnenosť a preukázal odvolaciemu súdu, že v prípade žalobného návrhu sa nedá usudzovať o vydaní priaznivého rozhodnutia vo veci samej. V závere odvolania žalovaný poznamenal, že nie je jediným veriteľom, ktorý sa domáha svojho práva voči žalobkyni. Na zálohu je poznamenané exekučné konanie zriadením exekučného záložného práva ( EX 645/2015), takže aj napriek zablokovaniu jedného veriteľa bude výkon záložné práva stále aktuálny. Na základe uvedenej skutočnosti potom žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného zrušil a konanie zastavil, alternatívne zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežné opatrenia zamietne. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V súlade s ustanovením § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podľa ustanovenia § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Účelom inštitútu predbežného opatrenia je dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej a to za predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho vydanie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, a to prípadne i vo vzťahu k tretiemu subjektu, ak sú naplnené zákonné predpoklady podľa § 76 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásadu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, pričom však je nevyhnutné vychádzať zo základnej premisy, že hoci aj len predbežnú ochranu práva jedného z účastníkov konania môže súd poskytnúť výlučne za predpokladu, ak tento účastník konania osvedčil s veľkou mierou pravdepodobnosti oprávnenosť bránenia alebo domáhania sa svojho práva v konaní pred súdom. Žalobkyňa v návrhu na začatie konania vo veci samej, ako aj v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia spochybnila existenciu a platnosť samotného hmotnoprávneho základu - a to existencie záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. R. uzatvorenej dňa 13.09.2013 medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobkyňou, ako záložcom, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam, ako akcesorického právneho vzťahu majúceho zabezpečovací charakter Zmluvy o úvere č. R. zo dňa 13.09.2013. Nastala potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi, pretože výkonom záložného práva na základe predmetnej záložnej zmluvy, sa žalovaný už v tomto čase domáha svojho uspokojenia od žalobkyne. Výkonom záložného práva na podklade spochybneného hmotnoprávneho základu uplatneného právneho nároku žalovaného voči žalobkyni, by bola žalobkyňa vážnym a zásadným spôsobom ukrátená na svojich právach, pretože by vykonaním dobrovoľnej dražby nehnuteľností, ktoré sú zálohom, prišla o obydlie, v ktorom aj aktuálne býva. Oboznámením sa s obsahom spisu, s dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a taktiež s ohľadom na iniciované konanie na Okresnom súde Lučenec vedené pod sp. zn.21C/38/2016, v ktorom sa žalobkyňa domáha súdneho prieskumu dojednaných zmluvných podmienok v akcesorickom - zabezpečovacom právnom vzťahu a určenia, že záložné právo k sporným nehnuteľnostiam, na ktoré sa záložná zmluva zo dňa 13.09.2013 vzťahuje, sa odvolací súd plne stotožňuje s prijatým záverom okresného súdu, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (vychádzajúc z predložených listinných dôkazov) aj podľa názoru odvolacieho súdu v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania a dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by bola za daných skutkových a právnych okolností a s poukazom na konanie vo veci samej predbežne poskytnutá ochrana subjektívneho práva žalobkyne. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej veci. Pri predbežnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodu už začatého výkonu záložného práva, ktorého existenciu však žalobkyňa popiera v súdnom konaní, by vznikla (hrozí) žalobkyni reálna škoda, či iná zásadná ujma. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobkyňa osvedčila tým, že na podklade spochybneného právneho nároku žalovaného už došlo k začatiu realizácie výkonu záložného práva a to formou dražby prostredníctvom Dražobnej spoločnosti, a.s. Gunduličova 3, 811 05 Bratislava, čo spôsobuje výrazné riziko, resp. hrozbu zásahu nielen do vlastníckeho práva žalobkyne, ale aj k ohrozeniu jednej z elementárnych životných istôt a to práva na obydlie. V súčasnosti je vedené súdne konanie o určenie neexistencie záložného práva. Napriek tomu, že žalobkyňa už iniciovala súdne konanie, v ktorom spochybnil zákonnosť nároku, ktorého sa voči nej žalovaný domáha, v dôsledku už začatého výkonu záložného práva nemá iné prostriedky do právoplatného rozhodnutia súdu o určenie neexistencie záložného práva tento proces zastaviť bez súdom nariadeného predbežného opatrenia. Odvolací súd poznamenáva, že zabezpečovací inštitút záložného práva umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to súdnu kontrolu zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve. Do rozhodnutia okresného súdu o tom, či boli zmluvné podmienky zmluvy o záložnom práve uzavreté platne, je žiaduce dočasne upraviť - zastabilizovať pomery účastníkov a zamedziť vykonávaniu záložného práva na základe zmluvy, ktorej platnosť je medzi účastníkmi konania sporná. Nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému dočasne vykonávať právo zo záložnej zmluvy je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa (za predpokladu úspešnosti žaloby) na základe neplatného záložného práva vykonala dražba nehnuteľnosti, v ktorej žalobkyňa reálne býva. Za daného stavu považoval odvolací súd predložené listinné dôkazy a žalobkyňou uvádzané tvrdenia za dostatočné pre nariadenie predbežného opatrenia. Až v konaní vo veci samej bude s konečnou platnosťou vyriešené, či zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi účastníkmi obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, v dôsledku ktorých by bol vyvodený súdom záver o neexistencii záložného práva. Odvolací súd konštatuje, že nariadenie predbežného opatrenia v takom rozsahu, ako vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia, nijakým zásadným spôsobom nezasiahne do subjektívneho práva žalovaného tým, že sa do doby meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej pozastaví výkon práva vyplývajúceho zo záložnej zmluvy; naproti tomu, ak by súd nevyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a došlo by do právoplatného rozhodnutia sporu k realizácii odpredaja nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, v ktorých aj býva, táto skutočnosť by nesporne podstatnou mierou a závažným spôsobom zasiahla do práv žalobkyne. Nariadené predbežné opatrenie tak nepredstavuje ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného, požiadavka vyváženosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov tak zostáva zachovaná. Odvolací súd sa tak vzhľadom na uvedené skutočnosti, v nadväznosti na ustanovenie § 76 ods. 4 O.s.p. stotožňuje s názorom okresného súdu, že žalobkyňa v dostatočnej miere osvedčila naliehavosť potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.