Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/76/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616204780 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6616204780.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: N. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, W., F. X. XXXX/XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., dieťa rodičov: matka I. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W., F. X. XXXX/ XX, zast. JUDr. Bronislava Garajová, advokátka, so sídlom Poltár, Železničná 291, otec N. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W., A. S. C. XXXX/XX, zast. JUDr. Ján Marčok, advokát, so sídlom Lučenec, M. Gorkého 21, o návrhu matky na zvýšenie výživného a zmenu rozsudku o úprave styku, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 07. 09. 2016 č. k. 9P/32/2016 - 77, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca N. Y., nar. XX. XX. XXXX, na maloletého N. Y., nar. XX. XX. XXXX, na 110,- Eur mesačne od 01. 09. 2016, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, ako aj vo výroku, ktorým upravil styk otca s maloletým dieťaťom počas vianočných prázdnin. V ostatných nenapadnutých výrokoch sa rozsudku súdu prvej inštancie n e d o t ý k a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 03. 11. 2014 č. k. 21P/9/2014 - 47, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 11. 2014, vo výroku o výživnom na maloletého N. Y., nar. XX. XX. XXXX tak, že výživné určené týmto rozsudkom na maloletého N. Y. vo výške 70,- Eur mesačne zvýšil sumu 110,- Eur mesačne od 01. 09. 2016. Otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť výživné vo výške 110,- Eur zasielať k rukám matky vždy mesačne vopred do 25. dňa toho ktorého mesiaca. Súčasne upravil styk otca s maloletým N. Y., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec si prevezme maloleté dieťa pred bytom matky každý utorok v mesiaci o 16.00 h a dieťa vráti pred byt matky v ten istý deň o 18.30 h. Otec si prevezme maloleté dieťa pred bytom matky každý nepárny piatok v mesiaci o 16.00 h a dieťa vráti pred bytom matky v najbližšiu nedeľu o 18.30 h. Okrem toho upravil styk otca s maloletým dieťaťom počas vianočných prázdnin tak, že otec si prevezme maloleté dieťa pred bytom matky každý 2. sviatok vianočný toho ktorého roka o 09.00 h a maloleté dieťa vráti pred bytom matky vždy 30. 12. toho ktorého roka o 18.30 h. Počas veľkonočných prázdnin si otec prevezme maloleté dieťa pred bytom matky každý Veľkonočný pondelok toho ktorého roka o 09.00 h a maloleté dieťa vráti pred bytom matky vždy v ten istý deň toho ktorého roka o 18.30 h. Matke uložil povinnosť dieťa na stretnutie s otcom pripraviť a otcovi uložil povinnosť dieťa v určených termínoch pred bytom matky vrátiť. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci konania nemajú nárok na náhradu trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením, že v súlade s § 121 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) bolo možné rozhodnúť o zmene práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu, a to z dôvodu, že sa zmenili pomery. K zmene pomerov došlo na strane maloletého dieťaťa, ktorý sa od 01. 09. 2016 stal žiakom základnej školy, čím sa zvýšili jeho náklady a s tým vznikol aj dôvod na zvýšenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Za primeranú výšku zvýšenia výživného považoval súd prvej inštancie v danom prípade sumu 110,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o úpravu styku, tak rozsah úpravy styku, tak ako je tento uvedený vo výrokovej časti rozsudku, považoval súd prvej inštancie za primeraný, pričom bol zohľadnený stav, ktorý vznikol tým, že maloleté dieťa začalo navštevovať základnú školu, a preto je potrebné, aby sa aj styk prispôsobil tomuto režimu. Výrok o trovách konania založil súd na ustanovení § 52 CMP. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého dieťaťa do výroku o výživnom, ako aj do výroku o úprave styku, v ktorom bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom počas vianočných sviatkov. Podľa názoru otca maloletého dieťaťa rozhodnutie súdu v uvedených výrokoch nie je vecne správne. Otec mal za to, že neboli zo strany matky preukázané také výdavky, ktoré by odôvodňovali platenie výživného v súdom určenej výške 110,- Eur mesačne. Okrem toho na strane otca nedošlo k takému zvýšeniu príjmu, ktorý by umožňoval tomuto platiť výživné vo väčšom rozsahu, ako bolo pôvodne uvedené. Pokiaľ ide o úpravu styku, tak mal za to, že úprava styku počas vianočných sviatkov, ktorá bola upravená súdom prvej inštancie, nie je v záujme maloletého dieťaťa, lebo neguje kladné stránky tej úpravy, ktorá bola urobená naposledy rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 21P/9/2014 - 47. Uvedený styk bol v záujme maloletého dieťaťa, pretože ako otec bol oprávnený prevziať maloletého každý nepárny rok 23. decembra o 17.00 h a dieťa mal vrátiť matke 26. decembra o 18.00 h a zároveň každý párny rok prevziať maloletého 31. decembra o 18.00 h a vrátiť ho matke dňa 1. januára o 17.00 h. Bol toho názoru, že takto upravený styk by bol vhodnejší aj vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Žiadal preto v napadnutých výrokoch rozhodnúť v zmysle podaného odvolania. 3. Na odvolanie otca dieťaťa sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá považovala rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny v napadnutých výrokoch a žiadala tento potvrdiť. Podľa názoru matky súd prvej inštancie správne posúdil jednak otázku vyživovacej povinnosti, a to s ohľadom na to, že u maloletého dieťaťa sa nesporne zmenili pomery s tým, že s nástupom do základnej školy vzrástli na jeho potreby. Súdom určená výška vo výške 110,- Eur mesačne je primeraná na pokrytie potrieb maloletého dieťaťa. Okrem toho za primeraný považovala aj styk otca s maloletým dieťaťom počas vianočných sviatkov. Za logické považovala to, že keď sa ako matka stará o maloleté dieťa, tak je prirodzené, aby v deň 24. decembra a Prvý sviatok vianočný bolo maloleté dieťa v styku s matkou a jej rodinou. Otcovi bolo umožnené vziať si dieťa v Druhý sviatok vianočný o 9.00 h a vrátiť ho matke dňa 30. 12. toho ktorého roka o 18.30 h. Táto úprava je primeraná a je aj v záujme maloletého dieťaťa. Z vyššie uvedených dôvodov preto považovala rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. 4. Opatrovník maloletého dieťaťa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny W. sa vo svojom vyjadrení stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v napadnutých výrokoch v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 6. Krajský súd v dnaej veci konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodoval už podľa nového procesného predpisu, teda Zákona č. 161/2015 Z. z. - CMP, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. - OSP. 7. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol jednak o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletého N. Y., nar. XX. XX. XXXX, ako aj upravil styk otca s maloletým dieťaťom. 8. Podaným odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie otec maloletého dieťaťa. Jeho odvolanie smeruje proti výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 110,- Eur, počínajúc dňom 01. 09. 2016, ako aj do výroku, ktorým bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom počas vianočných prázdnin. V ostatných výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý nebol. 9. Na základe podaného odvolania zo strany otca maloletého dieťaťa sa krajský súd zaoberal preskúmaním len výrokov, ktoré otec maloletého dieťaťa urobil spornými. 10. Súd daným rozsudkom riešil jednak úpravu výživného vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ako aj styk s maloletým dieťaťom, ktoré upravý s ohľadom na ustanovenie § 111 písm. c/ a d/ CMP sú zahrnuté pod konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých. 11. V zmysle ustanovenia § 23 ods. 1, 2 CMP konanie sa začína na návrh. Ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie. 12. Z uvedeného vyplýva, že mimosporové konanie môže začať na návrh alebo aj bez návrhu, teda môže ho začať sám súd z úradnej povinnosti. Platí, že ak Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak, t. j. nemá úpravu, že konanie môže začať výlučne len na návrh, tak môže začať konanie aj bez návrhu. Nie je teda vylúčené, že s ohľadom na ustanovenie § 115 CMP možno konanie v danej veci začať aj z podnetu niekoho iného, teda nielen na základe podania návrhu. 13. Pri skúmaní podaného odvolania preto krajský súd musel vychádzať v danom prípade z § 65 CMP, teda z toho, že odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu a nie je potom viazaný ani odvolacími dôvodmi. 14. V danej veci však treba poukázať na to, že súd prvej inštancie rozhodol samostatným výrokom o úprave výživného vo vzťahu k maloletému dieťaťu a viacerými výrokmi rozhodol o úprave styku s maloletým dieťaťom. 15. Keďže výrok o úprave výživného, ako aj výrok o úprave styku otca s maloletým dieťaťom mali povahu samostatných výrokov, tak nebol daný právny dôvod, aby sa krajský súd zaoberal tými výrokmi súdu prvej inštancie, ktoré otec maloletého dieťaťa nerozporoval. 16. Keďže napadol len výrok o výživnom a výrok o úprave styku otca počas vianočných prázdnin, tak na základe podaného odvolania sa krajský súd zaoberal len uvedenými výrokmi. Ostatných výrokov rozsudku súdu prvej inštancie sa preto krajský súd nedotkol, pretože správnosť týchto výrokov otec maloletého dieťaťa nenamietal. 17. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu, teda otázka výživného ako aj styk, boli upravené rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 03. 11. 2014 č. k. 21P/9/2014 - 47, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené, pričom na čas po rozvode bol na základe dohody rodičov maloletý N. Y., nar. XX. XX. XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť na dieťa výživné sumou 70,- Eur mesačne. Pokiaľ ide určenie rozsahu výživného, súd prvej inštancie v tom čase vychádzal zo zárobku otca, ktorý vyčíslil jeho zamestnávateľ na sumu 747,56 Eur. 18. Vzhľadom na to, že matka maloletého dieťaťa podala návrh na zvýšenie výživného vo vzťahu k maloletému dieťaťu, tak správne súd prvej inštancie s ohľadom aj na ustanovenie § 121 CMP skúmal, či došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu predchádzajúceho rozsudku o úprave vyživovacej povinnosti. 19. Z obsahu spisu je nesporné, čo aj správne konštatuje súd prvej inštancie, že na strane maloletého dieťaťa nastala zmena pomerov, pretože dňa 01. 09. XXXX začal maloletý navštevovať F.Y. C.V. G. T. Y. G. na ulici S.. R. X, W.. Je teda nesporné, že na strane maloletého dieťaťa došlo k zvýšeniu nákladov, a to v súvislosti so zabezpečovaním potrieb spojených s návštevou školy, teda zabezpečením stravovania, oblečenia, hygienických potrieb, ako aj potrieb spojených so školským vyučovaním. Tvrdenie otca, že matka dostatočne nepreukázala zvýšenie potrieb pre maloleté dieťa, v podanom odvolaní je nedôvodné, pretože nesporne tieto potreby sa oproti stavu, keď sa naposledy rozhodovalo o vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, podstatne zmenili. 20. Aj keď z priložených mzdových listov je možné konštatovať na strane otca mierny nárast zárobku, tak súd prvej inštancie správne zohľadnil aj jeho majetkové pomery. Z výpovede otca totiž vyplýva, že nadobudol osobné motorové vozidlo ako aj byt do vlastníctva. Ak teda má príjem a vyššie uvedené majetkové hodnoty, tak správne súd posúdil rozsah jeho vyživovacej povinnosti tak, že je schopný platiť na výživu maloletého dieťaťa 110,- Eur mesačne. Z uvedeného výživného budú pokryté potreby maloletého dieťaťa. Aj keď matka má dieťa v osobnej starostlivosti, tak v rámci svojich možností sa bude tiež podieľať na pokrytí potrieb maloletého dieťaťa. 21. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom na maloleté dieťa preto považoval aj krajský súd za správne. 22. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom počas vianočných prázdnin, tak súd upravil jeho styk takým spôsobom, že si otec prevezme maloleté dieťa pred bytom matky každý Druhý sviatok vianočný toho ktorého roka o 9.00 h a maloleté dieťa vráti pred bytom matky 30. 12. toho ktorého roka o 18.30 h. Uvedený styk otca s maloletým dieťaťom považuje aj krajský súd za primeraný, lebo je aj v záujme maloletého dieťaťa. Aj krajský súd je toho názoru, že pokiaľ matka má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, tak je celkom primerané, aby v deň 24. 12. každý rok bolo dieťa v starostlivosti matky počas Prvého sviatku vianočného. Otcovi bolo umožnené, aby si dieťa zobral v Druhý sviatok vianočný a to až do 30. 12. toho ktorého roka. Takýmto spôsobom bude počas vianočných sviatkov dieťa v kontakte s obidvoma rodičmi, čo je nesporne na prospech maloletého dieťaťa. To, že dieťa bude 24. 12. každého roku v starostlivosti matky je vyvážené dlhším časom pobytu dieťaťa u otca od Druhého sviatku vianočného až do 30. 12. toho ktorého roka. Ani krajský súd nezistil dôvod, pre ktorý by takáto úprava styku vo vzťahu k maloletému dieťaťu mala byť menená. Je nesporné, že maloleté dieťa má dobrý vzťah k obidvom rodičom, teda k matke ako aj otcovi, a preto je potrebné, aby sa tento vzťah maloletého dieťaťa vo vzťahu k obidvom rodičom zachoval a zo strany rodičov je povinnosť ďalej vytvárať také podmienky, aby v záujme riadnej výchovy maloletého dieťa boli tieto vzťahy zo strany obidvoch rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu ešte lepšie. Je totiž len na rodičoch maloletého dieťaťa, akým spôsobom si upravia svoje vzťahy na čas po rozvode. Musia pritom myslieť na to, aby aj po rozvode ich vzájomné správanie neovplyvnilo v konečnom dôsledku výchovu maloletého dieťaťa, ba práve naopak, vytvárať také podmienky. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené je krajský súd toho názoru, že súd prvej inštancie pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal dôsledne z ustanovenia § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine v spojení aj s § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP. 24. Je nesporné, že na čas po rozvode manželstva bol upravený v súlade s § 25 ods. 1 Zákona o rodine aj styk otca s maloletým dieťaťom. Upravený styk otca s maloletým dieťaťom v napadnutom výroku považoval krajský súd za primeraný veku maloletého dieťaťa, pričom v konečnom dôsledku bolo zohľadnené aj to, že maloleté dieťa začalo navštevovať základnú školu a má už odlišný režim oproti stavu, aký bol pri úprave styku otca s maloletým dieťaťom v roku 2014. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch za vecne správny, a preto ho v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. - CMP potvrdil ako vecne správny. 26. Pokiaľ v budúcnosti dôjde k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa alebo na strane rodičov, bude možné dôjsť k zmene právoplatného súdneho rozhodnutia o úprave práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu len v tom prípade, ak dôjde k zmene pomerov, a to v súlade s § 121 CMP. 27. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).