Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/66/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616207040 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6616207040.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša vo veci starostlivosti o maloleté dieťa M. F., nar. XX. XX. XXXX, toho času Centrum Slniečko, n. o., Krízové stredisko, so sídlom Nitrianske Hrnčiarovce, Čerešňová 11, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, so sídlom 984 01 Lučenec, F. Lehára 18, dieťa rodičov Z. F., nar. XX. XX. XXXX a T. F., nar. XX. XX. XXXX, obidvaja trvale bytom T. B. č. XXX, dieťa v spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželov Q. A. X., nar. XX. XX. XXXX a X. A., nar. XX. XX. XXXX, obidvaja trvale bytom v R., M. XXX/XX, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Lučenec, v konaní o náhradnej starostlivosti maloletého, o odvolaní kolízneho opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 21P/42/2016-90 zo dňa 03. 08. 2016, r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, maloleté dieťa M. F., nar. XX. XX.XXXX, zveril do náhradnej osobnej starostlivosti Q. A. X., nar. XX. XX. XXXX, zrušil spoločnú náhradnú osobnú starostlivosť manželov Q. A. X. a X. A. nariadenú rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 2P/386/2007-32 zo dňa 20. 02. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. 03. 2008. Uložil navrhovateľke (Q. A. X.) povinnosť vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, s tým, že má právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach, a zároveň matke i otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého každému vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, a to od právoplatnosti rozsudku. 2. Okresný súd rozhodol v konaní o návrhu Q. A. X., ktorá žiadala zveriť maloletého do svojej náhradnej osobnej starostlivosti. V konaní zistil, že maloletý bol zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželov Q. A. X. a X. A. rozsudkom č. k. 2P/386/2007-32 zo dňa 20. 02. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. 03. 2008, ďalej bol predbežným opatrením (neodkladným opatrením) Okresného súdu Lučenec č. k. 21PPOm/3/2015-3 zo dňa 01. 10. 2015 umiestnený do starostlivosti Centra Slniečko, n. o., Krízové stredisko, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25. 11. 2015. Dôvodom vydania predbežného opatrenia bola skutočnosť, že voči X. A. bolo vznesené obvinenie vyšetrovateľom Policajného zboru v Lučenci dňa 14. 09. 2015 pod ČVS: ORP-187/1-VYS-LC-215 zo zločinu sexuálneho zneužívania a výroby detskej pornografie. V priebehu konania podala Q. A. X. návrh na zverenie maloletého do jej výlučnej náhradnej osobnej starostlivosti a kolízny opatrovník navrhoval nariadiť nad maloletým ústavnú starostlivosť. Súd v konaní zistil, že je dôvod na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti vo vzťahu ku X. A., keďže súd mal za preukázané, že menovaný je stíhaný a doposiaľ neprávoplatne aj odsúdený pre zločin sexuálneho zneužívania a výroby detskej pornografie rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 2T/10/2016-540 zo dňa 26. 04. 2016. Súd preto zrušil spoločnú náhradnú osobnú starostlivosť manželov. 3. V otázke ďalšej náhradnej starostlivosti maloletého súd skúmal jednak možnosť nariadenia náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej zo strany Q. A. X., alebo zo strany príslušného ústavu. Mal pri tom za preukázané, že maloletý bol vychovávaný v domácnosti Q. A. X. od doby štyroch mesiacov veku maloletého, pričom menovaný je na náhradnú matku citovo naviazaný. Navrhovateľka je takisto citovo naviazaná na maloletého a má záujem o jeho ďalšiu výchovu. Kontakt medzi maloletým a menovanou sa neprerušil ani od vydania predbežného opatrenia, ktorým bol maloletý dočasne umiestnený do Centra Slniečko, n. o., pričom maloletý od vydania predbežného opatrenia 15. 12. 2015 trávi dlhšiu dobu v domácnosti navrhovateľky, bol s ňou aj na kúpeľnej liečbe v Trenčianskych Tepliciach. Aj zo sociálnej správy Centra Slniečko, n. o., vyplýva, že maloletý je na navrhovateľku viazaný, má radosť z jej návštevy a počas návštevy náhradnej matky je spokojný, pričom problémy nastávajú po jej odchode. Manžel navrhovateľky X. A. súhlasil so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti jeho manželky. Dokazovaním súd nezistil, že by maloletý utrpel v domácnosti manželov A. ujmu z protiprávneho jednania X. A.. Aj keď manželia A. nie sú rozvedení, X. A. nebýva v spoločnej domácnosti s manželkou, v obci sa neukazuje, žije a pracuje v B., ubytovaný je v ubytovni H. H., N. mieru 3, B.. Zo správy Centra pre liečbu sklerózy multiplex II. Neurologickej kliniky lekárskej fakulty ÚK v Bratislave súd zistil, že stav navrhovateľky umožňuje starostlivosť o maloleté deväť ročné dieťa, keď jej stav je stabilizovaný. Ďalší priebeh ochorenia sa predpovedať nedá. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že sú dané všetky zákonné predpoklady na to, aby bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky (§ 45. § 54 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Súd vyhodnotil riziká, ktoré sú na strane náhradnej matky vo forme jej zdravotného stavu, ako aj v osobe jej manžela, pričom však výšku týchto rizík súd považoval za menšie, ako stav citovej frustrácie a možnej psychickej ujmy maloletého v prípade, že by sa nedostal späť k náhradnej matke, ale musel by naďalej byť v ústave, a to všetko potom, keď zažil všetky výhody a výchovné prednosti milujúcej rodinnej výchovy u náhradnej matky. 4. O náhrade trov konania okresný súd nerozhodoval, nakoľko v zmysle § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh, pričom návrh v konaní nebol a trovy konania štátu nevznikli. 5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie kolízny opatrovník maloletého. Poukázal v ňom na to, že navrhovateľka Q. A. X. má diagnostikované ochorenie sklerózu multiplex, preto potrebuje používať zdravotnú pomôcku pri chôdzi. Z lekárskej správy, ktorú vyžiadal od ošetrujúceho lekára súd, vyplýva, že jej zdravotný stav je stabilizovaný, preto sa v súčasnosti vie postarať o maloleté dieťa. Ohľadne perspektívy vývinu ochorenia do budúcnosti sa ošetrujúci lekár nevedel jednoznačne vyjadriť. Ďalej tvrdil, že v prípade zachovania manželstva sa p. A. môže vrátiť do spoločnej domácnosti, a tým bude ohrozená mravná výchova dieťaťa. Tvrdil tiež, že dospelý syn navrhovateľky V. X. je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a jeho stav si vyžaduje zvýšenú opateru a dohľad zo strany navrhovateľky, ktorá je tiež sama ťažko zdravotne postihnutá. Zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine § 45 ods. 1 vyplýva, že ,,ak si to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže sťať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa". Na základe uvedených skutočností je kolízny opatrovník toho názoru, že vzhľadom na diagnózu, ktorou navrhovateľka trpí, nie je vylúčené, že sa jej zdravotný stav zhorší, a preto by nezvládla starostlivosť o maloleté dieťa a pri zabezpečovaní starostlivosti by nemala ani pomoc inej plnoletej fyzickej osoby, nakoľko jej dospelý syn sám si vyžaduje opateru a dohľad. V uvedenom prípade by musel byť maloletý znovu umiestnený do starostlivosti zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, čím by bol vystavený opakovane traume z odňatia z rodinného prostredia a umiestnenia do zariadenia na výkon rozhodnutia súdu. Žiadal preto, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a nad maloletým nariadil ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Detskom domove Margarétka, Lučenec, Vajanského 71 a rodičov zaviazal platením výživného, ktoré sa bude poukazovať na účet detského domova. 6. X. Okresná A. v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasil s tým, aby bol maloletý zverený J. A. X. do NOS, lebo vie, ako sú na seba naviazaní, pracuje v B., nemá v úmysle sa vrátiť, netlačí sa tam, kde ho nechcú a do R. sa už nevráti. 7. Okresná prokuratúra Lučenec v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a vecne správny. Stotožnila sa so záverom súdu, že riziká, ktoré sú na strane náhradnej matky vo forme jej zdravotného stavu, ako aj v osobe jej manžela, s ktorým doposiaľ rozvedená nie je, sú menšie, ako stav citovej frustrácie a možnej psychickej ujmy maloletého v prípade, že by sa nedostal späť k náhradnej matke, ale musel by naďalej ostať v ústave, a to všetko potom, keď zažil všetky výhody a výchovné prednosti milujúcej rodinnej výchovy u náhradnej matky. Napriek osobitostiam prejednávaného prípadu je podľa jeho názoru v najlepšom záujme maloletého zveriť ho do náhradnej osobnej starostlivosti p. A.. V zmysle čl. 5 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Je v záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Rozsudok navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť. 8. Navrhovateľka Q. A. X. v písomnom vyjadrení k odvolaniu taktiež navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Rovnako sa vyjadrila aj vo vyjadrení k vyjadreniu Okresnej prokuratúry Lučenec. 9. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení z 13. 09. 2016 uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach uvedených v priebehu konaní, ako aj na dôvodoch, ktoré boli uvedené v odvolaní. Žiadal, aby krajský súd preskúmal všetky dostupné dôkazy a s prihliadnutím na ne rozhodol v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. 10. Okresná prokuratúra vo svojom ďalšom vyjadrení zo 16. 09. 2016 uviedla, že svoj postoj v predmetnej právnej veci už uviedla, na tomto zotrváva a nič ďalšie k veci neuvádza. 11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP"), prejednal odvolanie kolízneho opatrovníka maloletého, pričom odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania v súdenej veci nebol viazaný (§ 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporvý poriadok) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) rozsudok okresného súdu v celom rozsahu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny. 12. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, dostatočné, zrozumiteľné a v jednotlivostiach naň odkazuje i odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 1, 2, CSP), pričom na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia uvádza: 14. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci boli dané dôvody na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorú okresný súd správne uprednostnil pred nariadením ústavnej starostlivosti. V zmysle § 54 ods. 1 Zákona o rodine, ako na to správne okresný súd poukázal, náhradná osobná starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti bol súd povinný skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, čo okresný súd aj urobil. Na základe skonštatovania stabilizácie zdravotného stavu navrhovateľky a na základe vyjadrení aj jej manžela, okresný súd správne uprednostnil náhradnú osobnú starostlivosť maloletého, správne vyhodnotil riziká, ktoré sú na strane náhradnej matky vo forme jej zdravotného stavu, aj v osobe jej manžela X. A. a tak, ako okresný súd, aj odvolací súd považuje výšku týchto rizík za menšie, ako stav citovej frustrácie a možnej psychickej ujmy maloletého v prípade, že by sa nedostal späť k náhradnej matke, ale musel by byť naďalej v ústave. V ďalšom odvolací súd len poukazuje na dôvody rozhodnutia okresného súdu, a to aj vo výroku o povinnosti náhradnej matky vykonávať osobnú starostlivosť v rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a vo výroku o výživnom. 15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko návrh na rozhodnutie o veci podaný nebol (§ 57 CMP). 16. Rozsudok bol prijatý senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).