KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica28. 11. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/66/2016 z 28. 11. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. novembra 2016, sp. zn. 14CoP/66/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6616209112.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/66/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616209112
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6616209112.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov
JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa C. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny D., odborom sociálnych vecí a rodiny, dieťa matky G.. H. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D., H. G. XXXX/XX a otca P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., H. G. XXXX/XX, o návrhu otca na
zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a návrhu matky na zvýšenie
výživného a zmenu styku otca s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku
Okresného súdu v Lučenci č. k. 21P/49/2016-23 zo dňa 08.08.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti
k maloletému C. X., nar. XX.XX.XXXX zamietol a tiež zamietol návrh matky na zvýšenie výživného pre
maloleté dieťa, ako aj zmenu styku otca s maloletým dieťaťom. Rozhodol tak s odôvodnením, že v konaní
vedenom na Okresnom súde v Lučenci rozsudkom pod sp. zn. 7P/6/2016-39 zo dňa 29.02.2016 došlo k
dohode rodičov o úprave práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ktorý sa stal právoplatným
dňa 05.04.2016. Od skončenia uvedeného konania do podania návrhu zo strany otca maloletého dieťaťa
nenastala taká zmena pomerov, ktorá by bola dôvodom na zmenu súdneho rozhodnutia, a to jednak o
návrhu otca na zmenu starostlivosti, ako ani nebolo možné vyhovieť návrhu matky na zvýšenie výživného
pre maloleté dieťaťa a zmenu úpravy styku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého dieťaťa do prvého výroku,
ktorým súd jeho návrh na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti zamietol. Poukazoval na to, že má
vylepšené bytové podmienky, presťahoval sa do trojizbového bytu a z tohto dôvodu, keďže mal malý byt,
netrval ani na striedavej osobnej starostlivosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu. V záujme maloletého
dieťaťa je, aby bolo vychovávané obidvoma rodičmi a v tomto prípade je v jeho záujme, aby dochádzalo
k striedavej osobnej starostlivosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu, pretože obidvaja rodičia majú záujem
o starostlivosť o maloleté dieťa a túto starostlivosť aj v minulosti zabezpečovali, a preto je dôvod na
zmenu súdneho rozhodnutia o úprave starostlivosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Žiadal buď jeho
návrhu vyhovieť alebo zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Na odvolanie otca maloletého dieťaťa sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá považovala
rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, a to z dôvodu, že vzťahy medzi rodičmi maloletého
dieťaťa nie sú dobré, pričom v predchádzajúcom konaní sa dohodli na starostlivosti o maloleté dieťa,
pričom ona sama súhlasila s častejším stykom otca s maloletým dieťaťom. Nevidela dôvod k tomu, aby



bolo v tak krátkom časovom odstupe od predchádzajúceho rozhodnutia o úprave práv a povinností vo
vzťahu k maloletému dieťaťu rozhodnutie menené.

4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení považoval rozhodnutie súdu prvej
inštancie za správne, pričom mal za to, že vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa sú natoľko
rozvrátené, že bránia normálne fungujúcej komunikácii, ktorá je predpokladom zverenia maloletého
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Aby mohlo dôjsť k striedavej osobnej starostlivosti, tak sú to
práve rodičia, ktorí musia prehodnotiť svoje správanie a začať komunikovať takým spôsobom, aby bolo
možné striedavú osobnú starostlivosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu upraviť.

5. Otec maloletého dieťaťa vo vyjadrení na vyjadrenie matky poukázal na to, že on má záujem o
starostlivosť o maloleté dieťa, a teda o striedavú osobnú starostlivosť a pokiaľ takýto záujem má, tak má
súd skúmať, či sú splnené dôvody pre striedavú osobnú starostlivosť o dieťa alebo nie.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z.), preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 381 ods. 1 CSP a tento v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel krajský súd
k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav v danej veci a tento v spojení s § 2
ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. a s § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. riadnym spôsobom vyhodnotil.
Vyhlásený rozsudok odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozsudku súdu prvej
inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

9. Z obsahu spisu je nesporné, že podaným návrhom sa otec dieťaťa domáhal úpravy práv a povinností
vo vzťahu k maloletému C. X., nar. XX.XX.XXXX tak, aby dieťa bolo v striedavej starostlivosti obidvoch
rodičov, pretože to považoval za dôležité s ohľadom na záujem maloletého dieťaťa. Je tiež v záujme, aby
maloleté dieťa bolo v starostlivosti oboch rodičov, a aby obidvaja rodičia túto starostlivosť zabezpečovali,
ak o to majú záujem a túto starostlivosť aj zabezpečovali. Má k tomu vytvorené riadne podmienky a
nesúhlasil s tým, že by tento návrh, ktorý bol podaný krátko po tom, čo boli upravené práva a povinnosti
vo vzťahu k maloletému dieťaťu.

10. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na Okresnom súde v Lučenci prebiehalo konanie vedené pod
sp. zn. 7P/6/2016, ktoré sa týkalo úpravy práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu. V danej
veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 29.02.2016, č. k. 7P/6/2016-39 tak, že súd schválil dohodu
rodičov, podľa ktorej sa maloletý C. X., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky G.. H.
N., nar. XX.XX.XXXX. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 95,-
Eur mesačne k rukám matky a bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom, podrobne rozpísaným vo
výrokovej časti tohto rozsudku a o trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Po vyhlásení predmetného rozsudku sa rodičia maloletého dieťaťa aj
opatrovník vzdali opravného prostriedku, a preto rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 05.04.2016. Z obsahu predmetného rozhodnutia je nesporné, že medzi rodičmi
maloletého dieťaťa došlo k dohode ohľadne práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Súd
preto rešpektoval dohodu rodičov o úprave práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Na č. l. 13
spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 7P/6/2016 je založené vyjadrenie otca dieťaťa k návrhu matky
na úpravu práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu, v ktorom navrhoval zverenie maloletého
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

11. Z výpovede otca maloletého dieťaťa na pojednávaní Okresného súdu v Lučenci, ktoré sa konalo
dňa 29.02.2016, otec už netrval na striedavej osobnej starostlivosti ohľadom maloletého dieťaťa, ale
taktiež ako matka navrhoval schváliť rodičovskú dohodu, na základe ktorej bude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti matky a otec bude zaviazaný platiť výživné na maloleté dieťa a súčasne bude



upravený aj styk otca s maloletým dieťaťom. Proti navrhnutej dohode ohľadom starostlivosti o maloleté
dieťaťa nemali rodičia žiadne námietky.

12. Je nesporné, že ust. § 24 Zákona o rodine umožňuje zverenie maloletého dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že aby táto striedavá osobná starostlivosť
bola efektívna a dieťa nebolo traumatizované, je potrebná aj dobrá vzájomná komunikácia obidvoch
rodičov maloletého dieťaťa tak, aby sa tento vzťah obidvoch rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu
pozitívne premietal aj na výchove a správaní sa maloletého dieťaťa.

13. Ako však vyplýva z obsahu spisu, tak táto komunikácia medzi rodičmi maloletého dieťaťa nie je
dobrá, pričom túto okolnosť potvrdil sám otec maloletého dieťaťa. Aj keď táto okolnosť by sama o
sebe nemusela byť dôvodom pre nevyhovenie návrhu na nariadenie osobnej striedavej starostlivosti
o maloleté dieťa, tak treba poukázať na to, že aj táto je z hľadiska úpravy veľmi významná, a to už
aj vzhľadom na to, že medzi konaním vedeným na Okresnom súde v Lučenci pod sp. zn. 7P/6/2016
a podaným návrhom otca dieťaťa uplynula veľmi krátka doba. Na základe rozsudku okresného súdu
v danom konaní bolo maloleté dieťa zverené do výchovy a starostlivosti matky, otcovi bola uložená
povinnosť platiť výživné a bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom. Ide predovšetkým o to, aby sa v
praxi odskúšalo, akým spôsobom sa bude predmetné rozhodnutie vo veci sp. zn. 7P/6/2016 prejavovať
na správaní maloletého dieťaťa a či sa styk otca s maloletým dieťaťom bude realizovať bezproblémovo.
Okrem toho treba poukázať na to, že maloleté dieťa je vo veku, kedy bude nastupovať aj do N. školy, kedy
návštevou školy budú na dieťa kladené vyššie nároky, čomu sa budú musieť prispôsobiť obaja rodičia.

14. Okolnosť, že otec má vytvorené lepšie bytové podmienky ako v čase, keď sa rozhodovalo o úprave
práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu, sama o sebe ešte neznamená, že je to dôvod na
novú úpravu práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Tak ako správne konštatoval aj súd
prvej inštancie v podanom rozhodnutí, čas ukáže, akým spôsobom aj maloleté dieťa bude reagovať na
novú úpravu práv a povinností vo vzťahu k nemu, a to aj v novom prostredí, ktoré mu ponúkne otec
maloletého dieťaťa.

15. Z ust. § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku vyplýva, že rozsudky o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj
bez návrhu, ak sa zmenia pomery. V zmysle výkladu k uvedenému zákonnému ustanoveniu je potrebné
uviesť, že aby bolo možné postupovať v zmysle § 121 zákona č. 161/2015 Z. z., nastala zásadná zmena
tých pomerov, ktoré tvorili skutkový základ rozsudku úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a
výžive maloletého dieťaťa.

16. Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie, takáto zásadná zmena pomerov oproti úprave práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na základe dohody, ktorú schválil rozsudkom súd, nenastala,
a preto správne v napadnutom výroku súd prvej inštancie návrh otca na úpravu striedavej osobnej
starostlivosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu zamietol.

17. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh matky maloletého dieťaťa na
zvýšenie výživného, ako aj inú úpravu styku otca s maloletým dieťaťom napadnutý nebol, a preto tohto
výroku sa krajský súd nedotýka, pretože sa stal právoplatným.

18. Z vyššie uvedených dôvodov preto sa potvrdzujúca časť rozsudku krajského súdu týka len výroku,
ktorým bol návrh otca na úpravu striedavej osobnej starostlivosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu
zamietnutý.

19. Krajský súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6616209112)

  1. 8. 8. 2016Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 21P/49/2016 z 8. 8. 2016
  2. 28. 11. 2016Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/66/2016 z 28. 11. 2016 (toto rozhodnutie)