Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/426/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616211467 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6616211467.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobkyne I. N., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v W., C. č. XXX/XX, proti žalovaným: 1/ N. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v R., S.. XXX/XX, a 2/ Y. Y., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v W., N. C. - C. č. XX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 12C/199/2016-26 zo dňa 08.09.2016, ako súdu prvej inštancie, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (prvý výrok) a vyslovil, že „žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“ (druhý výrok); v odôvodnení uznesenia uviedol, že podľa jeho zistenia medzi totožnými stranami ako v prejednávanom spore prebiehajú na súde ďalšie konania sp. zn. 9C/89/2013 a sp. zn. 8C/194/2016 s totožným predmetom konania, ktoré začali skôr ako konanie v prejednávanom spore a nie sú právoplatne skončené, preto konanie zastavil z dôvodu prekážky skôr začatého konania (litispendencia) podľa § 159 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania podľa § 255 C.s.p. v spojení s § 262 C.s.p., pretože im žiadne trovy nevznikli. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa včas odvolanie zo dňa 22.09.2016 (č.l. 29-32 spisu). Nesúhlasila s uznesením súdu prvej inštancie a navrhla jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Poukázala na to, že v prejednávanom spore sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle, pretože sa proti žalovaným domáha aj zaplatenia vynaložených investícií „v odhadovanej výške 60.000,- €“, ktoré neboli predmetom konania vedeného pod sp. zn. 9C/89/2013; súčasne poukázala na skutočnosť, že konanie vedené pod sp. zn. 8C/194/2016 bola zastavené uznesením zo dňa 08.09.2016. 3. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania žalobkyne podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobkyne podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 písm. a), b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3.1 Podľa § 389 písm. a) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky. 3.2 Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 3.3 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 3.4 Podľa § 159 C.s.p., začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a obsah spisu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o podanom odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobkyne z dôvodu nedostatku procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť (§ 161 ods. 1 a 2 C.s.p.), t.j. z dôvodu prekážky skôr začatého konania (tzv. litispendencie) podľa § 159 C.s.p. Konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu (§ 156 C.s.p.). Vo všeobecnosti súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť, t.j. či sú splnené procesné podmienky (§ 161 ods. 1 C.s.p.). V zmysle § 159 C.s.p. začaté konanie bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie; prekážka skôr začatého konania (litispendencia) patrí k procesným podmienkam konania, nedostatok ktorých súdu znemožňuje rozhodnúť vo veci samej; takýto nedostatok procesnej podmienky konania nemožno odstrániť, preto súd po jeho zistení musí neskôr začaté konanie v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho zastaviť podľa § 159 druhá veta C.s.p. O prekážku skôr začatého konania (litispendenciu) ide vtedy, keď v obidvoch konaniach ide o totožný spor, t.j. spor, ktorý sa týka (1) totožných strán, (2) totožného predmetu konania a (3) totožných skutkových okolností, od ktorých sa odvodzuje uplatnený nárok; v prípade nesplnenia ktoréhokoľvek z uvedených prvkov sa nejedná o prekážku skôr začatého konania (litispendenciu); totožnosť strán je zachovaná aj v prípade ich rozdielneho procesného postavenia v prebiehajúcich konaniach ako aj v prípade, keď v neskôr začatom konaní vystupujú právni nástupcovia strán, ktoré sú alebo boli stranami skôr začatého konania; okamihom rozhodným pre posúdenie prekážky skôr začatého konania (litispendencie) nie je stav v čase začatia konania, ale výlučne stav v čase rozhodovania súdu v neskôr začatom konaní (§ 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p.), čo rovnako platí aj pre odvolací súd v prípade rozhodovania o podanom odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania z dôvodu prekážky skôr začatého konania (§ 378 ods. 1 C.s.p.). 4.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie, pretože dospel k záveru, že konania vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9C/89/2013 a sp. zn. 8C/194/2016 predstavujú prekážku skôr začatého konania (litispendenciu). Podľa obsahu spisu konanie v prejednávanom spore začalo dňa 08.09.2016 doručením žaloby na súd; konanie v spore vedenom pod sp. zn. 8C/194/2016 začalo dňa 05.09.2016 (č.l. 16 spisu) a konanie v spore vedenom pod sp. zn. 9C/89/2013 začalo dňa 10.09.2013 (č.l. 20 p.v. spisu). Podľa zistenia odvolacieho súdu bolo však skôr začaté konanie vedené pod sp. zn. 8C/194/2016 zastavené uznesením č.k. 8C/194/2016-15 zo dňa 08.09.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.10.2016; v čase rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak už nebolo potrebné skúmať existenciu prekážky skôr začatého konania (litispendenciu) vo vzťahu k tomuto konaniu (vrátane otázky totožnosti sporu v týchto konaniach). Úlohou odvolacieho súdu tak zostalo posúdenie otázky, či medzi konaním v prejednávanom spore a skôr začatým konaním sp. zn. 9C/89/2013 existuje vzťah totožnosti, t.j. či sa obidve konania týkajú totožných strán, totožného predmetu konania a totožných skutkových okolností, od ktorých sa v nich odvodzuje uplatnený nárok, pretože konanie vedené pod sp. zn. 9C/89/2013 nie je podľa obsahu spisu právoplatne skončené (v uvedenom konaní rozhodol súd vo veci samej rozsudkom č.k. 9C/89/2013-327 zo dňa 08.06.2016 v znení opravného uznesenia č.k. 9C/89/2013-355 zo dňa 10.08.2016, pričom proti rozsudku bolo včas podané odvolanie). 4.2 Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že v prípade konania v prejednávanom spore a konania vedeného pod sp. zn. 9C/89/2013 nejde o totožné spory; z obsahu spisu vyplýva, že obidva spory sa síce týkajú totožných strán (na tom nič nemení skutočnosť, že v obidvoch konaniach majú žalobkyňa a žalovaný 1/ a 2/ rozdielne procesné postavenie), nejde však v nich o totožný predmet konania ani o totožné skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje uplatnený nárok; v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/89/2013 je totiž predmetom konania výlučne zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX vedenom pre k.ú. B. (pozemky parc. č. KNC XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX a stavby rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. KNC XXX/X a hospodárska budova postavená na pozemku parc. č. KNC XXX/X), v prejednávanom spore je predmetom konania okrem uvedeného zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán k totožným nehnuteľnostiam aj vysporiadanie investícií do týchto nehnuteľností v sume 60.000,- € ako aj ďalších nákladov na ich údržbu a plnenie iných zákonných povinností; je preto zrejmé, že oproti konaniu vedenému pod sp. zn. 9C/89/2013 sa v prejednávanom spore žalobkyňa proti žalovaným 1/ a 2/ domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v tzv. širšom rozsahu; z uvedeného súčasne vyplýva záver, že nároky uplatnené v obidvoch sporoch nevyplývajú v celom rozsahu z totožných skutkových okolností, pretože kým v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/89/2013 sú týmito skutkovými okolnosťami výlučne okolnosti existencie podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam, v prejednávanom spore k nim navyše pristupujú aj skutkové okolnosti ohľadne vynaloženia tvrdených investícií, nákladov a plnenia ďalších zákonných povinností vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie preto nie je v celom rozsahu správne, pretože medzi konaním vedeným pod sp. zn. 9C/89/2013 a konaním v prejednávanom spore nie je (vo vzťahu k celému predmetu konania) vzťah skôr začatého konania podľa § 159 prvá veta C.s.p., preto na jeho vydanie neboli splnené procesné podmienky (§ 389 ods. 1 písm. a/ C.s.p.). 4.3 Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že žaloba v prejednávanom spore nie je zatiaľ dostatočne zrozumiteľná, pretože z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že sa ňou žalobkyňa mienila domáhať aj náhrady vynaložených investícií, nákladov a ďalších zákonných povinností vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam, tento obsah žaloby sa však zrozumiteľným spôsobom neprejavil v navrhovanom výroku rozhodnutia súdu vo veci samej (petit), z ktorého vyplýva, že predmetné investície, náklady a ďalšie plnenia žiada žalobkyňa neprípustne zohľadniť v náhrade za spoluvlastnícky podiel. Pred vydaním napadnutého uznesenia však bolo prvoradou povinnosťou súdu prvej inštancie túto nezrozumiteľnosť žaloby odstrániť (§ 129 C.s.p.) za účelom ozrejmenia predmetu konania. Z rozsudku v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/89/2013 vyplýva, že v uvedenom konaní súd nepristúpil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam v tzv. širšom zmysle z dôvodu absencie návrhu žalobkyne na takýto postup, čo zrejme žalobkyňu podnietilo podať žalobu v prejednávanom spore. Zastavením konania v prejednávanom spore v celom rozsahu napriek tomu, že nie celý predmet konania je dotknutý prekážkou skôr začatého konania však predstavuje nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie znemožňujúci žalobkyni uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.). 5. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V súlade s ustanovením § 391 ods. 3 C.s.p. odvolací súd pre účely ďalšieho konania uvádza, že súd prvej inštancie bude povinný najskôr postupom podľa § 129 C.s.p. alebo § 130 C.s.p. odstrániť vady podania (žaloby žalobkyne) predovšetkým v zmysle odstránenia nezrozumiteľnosti uplatneného nároku na uloženie povinnosti žalovaným zaplatiť vynaložené investície, náklady a iné zákonné povinnosti v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam (v tomto smere bude žalobkyňa predovšetkým povinná uviesť presnú sumu, ktorej zaplatenia sa domáha a na základe akých konkrétnych skutkových okolností osobitne vo vzťahu ku každej tvrdenej investícii, vynaloženému nákladu alebo inej zákonnej povinnosti). Ku skúmaniu procesných podmienok (§ 161 ods. 1 C.s.p.) pristúpi súd prvej inštancie až po odstránení nedostatkov žaloby žalobkyne; v tomto smere súd prvej inštancie zohľadní, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam musia byť na strane žalobcov a žalovaných uvedení vždy všetci podieloví spoluvlastníci a že predmetom konania je vždy celá vec, t.j. predmet konania nie je deliteľný, preto celý výrok vo veci samej je vždy jedným zo spôsobov zrušenia podielového spoluvlastníctva a rozhodnutie vo veci, hoci by pozostávalo z niekoľkých oddelených častí (t.j. z výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva, z výroku o prikázaní veci do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov a z výroku o náhrade za spoluvlastnícky podiel), nie je rozhodnutím o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom, preto všetky výroku môžu nadobudnúť právoplatnosť ako celok v totožnom okamihu, t.j. žiadny z uvedených výrokov nemôže nadobudnúť právoplatnosť oddelene (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/101/2008 zo dňa 30.11.2009 alebo sp. zn. 3Cdo/270/2013 zo dňa 03.10.2013); z uvedeného súčasne vyplýva, že žiadna z uvedených otázok (t.j. zrušenie podielového spoluvlastníctva, prikázanie veci do výlučného vlastníctva a náhrada za spoluvlastnícky podiel) nemôže byť riešená mimo konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v samostatnom konaní. Pokiaľ však ide o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle, súd o ňom môže rozhodnúť len na základe návrhu strany a to vždy samostatným výrokom (t.j. v žiadnom prípade nie v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel), ktorý prípadne môže nadobudnúť samostatne aj právoplatnosť (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/4527/2010 zo dňa 26.02.2013); preto za splnenia ostatných podmienok môže byť vyporiadanie v širšom zmysle predmetom samostatného konania, resp. oddeleného rozhodovania po právoplatnom skončení konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, keď uvedené má nepochybne vplyv aj na posudzovanie prípadnej prekážky skôr začatého konania (litispendencia). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie primeraným spôsobom odôvodní. 6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).