Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/84/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707201565 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6707201565.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, XXX XX W., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 443,93 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, Exekútorský úrad so sídlom Štúrova 784/52, 962 12 Detva, pod sp. zn. EX 91/2007, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/443/2007-57 zo dňa 06. augusta 2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/443/2007-57 zo dňa 06. augusta 2015 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 11Er/443/2007-57 zo dňa 06. augusta 2015 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (prvý výrok) a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol (druhý výrok). Exekučný súd vyhodnotil Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 14. novembra 2015 ako zmluvu spotrebiteľskú podľa §23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v neskorších predpisov a podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorá je absolútne neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na neplatnom právnom úkone, rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, a preto exekučný súd exekúciu zastavil. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol z toho dôvodu, že poverenie iného exekútora vykonaním exekúcie by s ohľadom na jej zastavenie bolo neúčelné. Proti uvedenému uzneseniu exekučného súdu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným má charakter spotrebiteľskej zmluvy avšak túto zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka vyplýva, že na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Aj v bode 19 Všeobecných obchodných podmienok si účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že všetky právne vzťahy medzi nimi sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. V definícii spotrebiteľského úveru sa pojem úver doplnil až zákonom č. 568/2007 Z. z., pričom táto novela nadobudla účinnosť až dňa 01.01.2008. Ďalej oprávnený namietal, že v predmetnej zmluve nemusela byť uvedená ročná percentuálna miera nákladov a zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o úvere vyžadované Obchodným zákonníkom. Namietal ďalej, že neposkytoval úvery na základe zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto zákona. Ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka v predmetnom prípade je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Od spotrebiteľa nevyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodárcu zakázať rozhodcovské konanie úplne ale iba ho obmedziť. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na zmenu súdneho exekútora, oprávnený namietal, že nebol dôvod na zamietnutie jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie ešte nie je právoplatné. Na základe uvedenej argumentácie potom oprávnený žiadal uznesenie exekučného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 12. Februára 2007 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Debnárovi, Exekútorský úrad so sídlom Štúrova 784/42, Detva, doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 4647/06 zo dňa 18. októbra 2006, s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 06. novembra 2006 a vykonateľnosti 09. novembra 2006. Exekučný súd udelil dňa 05. marca 2007 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie a následne uznesením č.k. 11Er/443/2007-19 zo dňa 31. októbra 2012 exekúciu v časti úrokov z omeškania presahujúcich výšku 8% ročne zo sumy 1 433,97 Eur od 14. 06. 2006 do zaplatenia zastavil (prvý výrok) a o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora rozhodol tak, že ju pripúšťa a vedením exekúcie poveruje súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania oprávneného uvedené rozhodnutie exekučného súdu uznesením č.k. 2CoE/155/2014-40 zo dňa 12. novembra 2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, aby exekučný súd v ďalšom konaní posúdil, či exekučný titul predložený v tomto konaní spĺňa formálne i materiálne náležitosti exekučného titulu. V odvolaním napadnutom uznesení exekučný súd vyhodnotil zmluvu o úvere č. 3510387 uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 14. novembra 2015 ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako aj v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Vyhodnotenie zmluvného vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského nenamietal ani oprávnený v podanom odvolaní, keď uviedol, že „Tento druh zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch“. Z uvedeného je teda zrejmé, že posúdenie zmluvného vzťahu oprávneného a povinného ako vzťahu spotrebiteľského nenamietal, namietal len nemožnosť aplikácie zákona o spotrebiteľských úveroch, avšak všetky jeho námietky týkajúce sa náležitostí zmluvy, ktoré sú vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, nie sú v posudzovanom prípade relevantné, nakoľko exekučný súd sa nimi vo svojom rozhodnutí nezaoberal, a preto neboli podstatné ani pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ ide o druhú odvolaciu námietku oprávneného, týkajúcu sa rozhodcovskej doložky, ani táto nie je dôvodná. Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné poukázať na to, že predmetom prípade bola právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu založená rozhodcovskou doložkou obsiahnutou vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, konkrétne v bode 17. V uvedenej rozhodcovskej doložke sa oprávnený a povinný dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z vyššie uvedených právnych vzťahov, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Odvolací súd poukazuje v prvom rade na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“ Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej, či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým ťažko čitateľným, resp. takmer nečitateľným husto popísaným textom - už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda za absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka zapracovaná do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zadnej strane formulára zmluvy. Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom, tak ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej úverovej zmluvy, svojim spotrebiteľom, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy. Z uvedených dôvodov rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paktu (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnené v Zb. stanovísk NS a súdov SR 3/2012). Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24. februára 2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19, v ktorom zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmavať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu), ako aj k postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Na základe vyššie uvedenej argumentácie potom odvolací súd považuje rozhodnutie exekučného súdu za správne, keď po zistení, že exekučný titulu bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a teda je nevykonateľný, exekúciu zastavil. Za správne považuje odvolací súd aj rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko v tomto štádiu konania je zmena súdneho exekútora neúčelná. Odvolací súd preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.