Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/374/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709202760 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6709202760.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľky A. Q., rodenej Q., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX, proti odporcovi ZOP plus, s. r. o., so sídlom Chynorany, Námestie hrdinov 2/12, IČO: 36 730 416, zastúpeného JUDr. Petrom Lukáčkom, advokátom, Advokátska kancelária Partizánske, Februárová 1608 5/A, o náhradu škody, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/37/2009-564 zo dňa 20. januára 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť odstrániť kompletné vykurovacie teplovzdušné zariadenie zhotovené podľa zmluvy č. 20081194 o zhotovení vecí na zákazku zo dňa 26. 06. 2008 (krbovú vložku, krbovú obstavbu, kompletnú vzduchotechniku), po ich odstránení uviesť nehnuteľnosť do pôvodného stavu a zabezpečiť odvoz demontovaných komponentov so všetkým príslušenstvom, a to všetko na vlastné náklady, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odporcovi tiež uložil povinnosť navrhovateľke písomne oznámiť tri dni vopred príchod pracovníkov odporcu a zaplatiť navrhovateľke sumu 4.939,70 € spolu s úrokom z omeškania v sume 2.066,84 €, t.j. 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 4.939,70 € od 27. 05. 2010 do 20. 01. 2015, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.939,70 € od 21. 01. 2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a taktiež uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 433,29 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Pri rozhodovaní okresný súd vychádzal z nasledovne zisteného skutkového stavu veci : Navrhovateľka s odporcom uzavreli dňa 28. 06. 2008 zmluvu č. 20081194 o zhotovení veci na zákazku - zhotovenie teplovzdušného krbu na adrese P. I. 6. Dielo bolo odovzdané v júli (2008), a preto výkon teplovzdušného systému nemohol byť objektívne a dostatočne overený. Nedostatočnosť výkonu krbu sa zistila v mesiaci september, keď sa začalo kúriť. Dvakrát ho navrhovateľka reklamovala, avšak k odstráneniu nedostatkov nedošlo. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie najmä znaleckým dokazovaním, a to znalcom T.W. (znalecký posudok č. 11/29 zo dňa 29. 12. 2009, čl. 55 spisu), znalcom V.. H.. S. Z., D.. (znalecký posudok č. 3/2011 zo dňa 28. 02. 2011, čl. 114 - 176 spisu), ako aj kontrolným znaleckým dokazovaním znalcom H.. J. O. (znalecký posudok č. 3/13, doručený súdu dňa 31. 07. 2013), ktorý okrem iného uviedol, že vykurovací systém nie je funkčný, nedosahuje požadované a predpísané parametre, nefunguje prietok vzduchu potrubím a ohriatie vzduchu v miestnostiach. Teplovzdušný vykurovací systém nedodáva dostatok ohriateho vzduchu do miestnosti, nie je funkčný teplovzdušný rozvod, systém má závažné nedostatky v celkovom a detailnom riešení, nemá žiadnu projektovú ani technickú dokumentáciu, ktorá by mala byť schválená orgánmi verejnej správy. Uvedené nedostatky znalec považoval za neodstrániteľné vady, pričom uviedol, že teplovzdušný systém je navrhnutý a zhotovený neodborne, porušuje platnú legislatívu, ventilátor na distribúciu ohriateho vzduchu je nesprávne umiestnený, celé riešenie je nesprávne (znalecký posudok je na čl. 373-473). Okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľka odstúpila od predmetnej zmluvy na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 26. 05. 2010 z dôvodu opakujúcich sa vád, ktoré odporca neodstránil. Navrhovateľke preto okresný súd priznal úrok z omeškania platný v čase omeškania odporcu vo výške 9% ročne z dlžnej sumy.Nakoľko si navrhovateľka uplatnila úrok z omeškania 10,5% ročne, súd jej návrh vo zvyšku zamietol. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 644, § 645 ods. 1, 2, § 648 ods. 1, 2, § 649, ako aj § 48 ods. 1 a 2, § 457, § 458 ods. 1 až 3 a podľa § 517 ods. 2 OZ. Dospel k záveru, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku, nakoľko medzi účastníkmi záväzkovo právneho vzťahu došlo medzičasom k vzájomnému plneniu, pri vzájomnom vyporiadaní sa uplatňujú zásady o bezdôvodnom obohatení v zmysle citovaného ustanovenia § 457 OZ, a teda, zhotoviteľ veci (odporca) je povinný vrátiť objednávateľovi (navrhovateľke) zaplatenú cenu proti povinnosti zákazníka vrátiť zhotoviteľovi majetkový prospech „predstavujúci zhodnotenie dodaného materiálu“. Vzhľadom na uvedené potom súd priznal navrhovateľke ňou uplatnenú sumu 4.939,70 € ako časť ceny zaplatenej odporcovi za zhotovenie diela, pričom táto povinnosť mu vznikla odo dňa nasledujúceho po odstúpení od zmluvy, t. j. od 27. 05. 2010. Nakoľko navrhovateľka zaplatila navrhovateľovi 7.070,30 €, zvyšok sumy (2.130,60 €) predstavuje to, „o čo sa znehodnotila vec (krbové komponenty) a výkony odporcu pri zhotovení veci. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p. ) odvolanie odporca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), d), f) O. s. p., teda, z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie rozsudku považuje za zmätočné a nepreskúmateľné. Okresný súd neuviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za zistené, a čo sú jeho právne názory a závery vyslovené na základe zisteného skutkového stavu veci. Namietal, že aj jednotlivé zistenia znalcov, ktoré súd prvého stupňa uvádza v odôvodnení svojho rozsudku bez toho aby určil, či ich považuje za preukázané alebo nie a ak áno tak z akých dôvodov sú v podstate vo vzájomnom rozpore a nevytvárajú dostatočný skutkový podklad pre výrokový časť rozsudku. S týmito rozpormi sa súd nevysporiadal, iba konštatoval, že vzhľadom na zistený skutkový stav dospel k záveru, ale z predmetného odôvodnenia nie je zrejmé, ktoré skutočnosti sú len vyjadreniami znalcov, poprípade účastníkov konania, a ktoré súd považuje za preukázané a z akých dôvodov. Nie je zrejmé, na akom právnom posúdení súd dospel k záveru, že za daného skutkového základu priznáva nárok na náhradu škody a z čoho táto škoda pozostáva. V prípade, ak ide o uplatnenie nárokov z vád, nie je možné dospieť k záveru, že došlo ku vzniku škody, keďže v danom prípade by muselo byť preukázané, aká iná ujma vznikla na majetku navrhovateľky v príčinnej súvislosti s vadami predmetného diela, resp. veci zhotovenej na zákazku. Porušenie povinnosti splniť riadne záväzok je predpokladom zodpovednosti za vady i zodpovednosti za škodu. Za nedostatky vlastného plnenia je daná zodpovednosť za vady, až iná ujma, ktorá vznikla ako následok vadného plnenia, je škodou. Z ust. § 510 OZ vyplýva, že z dôvodu náhrady škody sa nie je možné domáhať nárokov, ktoré vyplývajú zo záväzkov zo zodpovednosti za vady. Je nepreskúmateľný aj záver súdu, na základe ktorého priznal navrhovateľke len časť ceny zaplatenej odporcovi a nie je zrejmé, na základe akého postupu ustálil znehodnotenie veci v danej výške a z akého dôvodu neuložil odporcovi aj odstránenie komínového telesa, ktoré bolo súčasťou dodávky. Odporca postupoval pri zhotovovaní veci na zákazku podľa objednávky navrhovateľky v domnení, že vykurovanie, ktoré bolo predmetom zmluvy má len doplnkový charakter a vykurovaný objekt bude mať aj iný (hlavný) zdroj tepla. V danom prípade nie je možné hovoriť o zodpovednosti za vady odporcu, keďže dodržal všetky požiadavky pre zhotovenie danej veci, ktoré navrhovateľka mala, a ktoré sú uvedené v predmetnej zmluve o zhotovení veci na zákazku. Neobstojí záver súdu prvého stupňa, ktorý zakladá vadnosť dodanej veci na tom základe, že vady vytýkané navrhovateľkou (pričom ich sám nešpecifikoval) neumožňujú užívať vec v požadovanom rozsahu (riadne vykúrenie miestností). Takáto požiadavka nevyplýva ani z vyššie uvedenej objednávky ani z predmetnej zmluvy. Rozhodnutie súdu považuje za rozhodnutie v rozpore s dobrými mravmi, keďže pri plnení rozsudku by došlo na strane odporcu k vzniku vysokej škody z dôvodu, že odstránenie danej veci a jej jednotlivých komponentov neumožňuje odporcovi ďalej použiť, resp. predať danú vec, keďže je súčasťou danej nehnuteľnosti a nie je možné ju odstrániť spôsobom, ktorý by umožňoval jej ďalšie použitie. Pokiaľ sa odporcovi vytýkalo, že nebola vykonaná projektová dokumentácia, odporca tvrdil, že vypracovanie projektovej dokumentácie nebolo jeho povinnosťou. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu zopakovala podstatný obsah sporu. Znovu poukazovala na to, v čom spočíva nesprávny postup odporcu pri zhotovení veci (diela), poprela jednotlivé tvrdenia odporcu, poukázala na konkrétne pochybenia odporcu a závady pri stavbe „TVZ“ (teplovzdušného zariadenia) a na nesprávne závery okresného súdu týkajúce sa odstúpenia navrhovateľky od zmluvy. Rozsudok okresného súdu žiadala potvrdiť v celom rozsahu. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania ( § 214 ods. 1, 2 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu. Nezistil, že by rozsudok okresného súdu mal inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ani že by súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, prípadne, že by rozhodnutie okresného súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. O návrhu navrhovateľa rozhodol pôvodne okresný súd rozsudkom č. k. 12C/37/2009 - 267 zo dňa 02. 11. 2011, ktorým okresný súd odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke škodu 4.939,58 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Rozsudok okresného súdu bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/34/2012-290 zo dňa 09. 02. 2012, v ktorom odvolací súd k podstate veci uviedol, že okresný súd vec právne posúdil podľa § 599 ods. 1, 2 OZ a § 623 ods. 1 OZ, ktoré ustanovenia sa týkali uplatnenia vád konania pri kúpnej zmluve. Vzhľadom k tomu, že kúpna zmluva medzi účastníkmi nebola uzavretá, nebol dôvod postupovať podľa uvedených ustanovení zákona. Podľa názoru krajského súdu na danú vec nie je možné aplikovať ani ust. § 631, § 633 ods. 1, 2, § 637 ods. 1, 2 OZ, ktoré sa síce týkajú zmluvy o dielo, nie ale vád dodaného diela, resp. veci zhotovenej na zákazku ( viď ust. § 644 a nasl. Občianskeho zákonníka). Okresný súd nerozlišoval aké nároky vznikli navrhovateľke v dôsledku odstúpenia od zmluvy , nebolo možné zistiť, kedy k odstúpeniu od zmluvy došlo a aké nároky vznikli navrhovateľke v dôsledku škody, ktorá jej vznikla v dôsledku vád na krbovom systéme, ktorý jej bol dodaný. Nebolo možné zistiť, z čoho uvedená škoda pozostávala. Taktiež nebolo možné zistiť, podľa ktorého právneho ustanovenia súd posudzoval možnosť odstúpenia od zmluvy. Súd mal zistiť, či došlo v súdenej veci k platnému odstúpeniu od zmluvy navrhovateľkou, či ňou vytýkané vady sú vady, ktoré je alebo nie je možné odstrániť ( § 648 ods. 1, 2 OZ), rozlíšiť nároky uplatnené navrhovateľkou titulom nárokov z vady veci a titulom náhrady škody. V súdenej veci niet pochýb o tom, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o zhotovení veci na zákazku podľa ust. § 644 OZ, ktorá zmluva je typickým príkladom zmluvy o dielo (§ 631 OZ /viď JUDr. Jaromír Svoboda a kolektív : Občiansky zákonník, Eurounion, spol. s r. o., Bratislava 1994, str. 460). V spore neboli pochybnosti ani o tom, že navrhovateľka niekoľkokrát v konaní vytýkala vady diela odporcovi, ktorý tieto vady neodstránil, a preto medzi účastníkmi sporným zostalo, či predmetné dielo má vady (ktoré odporca v konaní popieral) a ak ich má, tak či tieto sú odstrániteľné alebo neodstrániteľné. O tom, že dodané dielo odporcom má neodstrániteľné vady (k vadám teplovzdušného zariadenia dodaného odporcom uviedol znalec Ing. Slemenský v znaleckom posudku 11/29 zo dňa 29. 12. 2009, okrem iného, že je nesprávne umiestnený otvor prívodu vzduchu do teplovzdušného zariadenia, že sací otvor prívodu vzduchu je zamurovaný na 80%, čo predstavuje podstatné zníženie prívodu vzduchu, difúzne vetracie otvory na korpuse krbu 2 x, sú v rovnakej výške merajúc od podlahy s difúznym vetracím otvorom na druhej strane korpusu krbu, vyúsťujúceho do vedľajšej izby, čo môže mať za následok bránenie požadovaného prúdenia teplého vzduchu ... . Podľa priloženého návodu na montáž krbovej vložky nie je možné komprimovať prívod vzduchu z interiéru s prívodom vzduchu z exteriéru, z toho dôvodu je vykonanie sacích otvorov prívodu vzduchu do teplovzdušného zariadenia nesprávne, sací otvor prívodu vzduchu nie je zamurovaný, difúzny vetrací otvor na druhej strane krbu vyúsťujúceho do vedľajšej izby je namontovaný nesprávne, malý ventilátor umiestnený priamo v korpuse krbu je zapojený nesprávne ... . K závere o neúčinnosti teplovzdušného zariadenia dospel v znaleckom posudku č. 3/2011 zo dňa 28. 02. 2011 aj znalec prof. Ing. S. K., V.., ktorý mal za to, že potrubný systém je navrhnutý neodborne a je neúčinný. Vzhľadom na niektoré rozporné závery znalcov okresný súd vo veci správne nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, a to znalcom H.. J. O., ktorý tiež uviedol, že vykurovací systém nie je funkčný, nedosahuje požadované a predpísané parametre. Nefunguje prietok vzduchu potrubím a ohriatie vzduchu v miestnostiach. Teplovzdušný vykurovací systém podľa neho nedodáva dostatok ohriateho vzduchu do miestností. Nefunkčný je však teplovzdušný rozvod, obsluha nemá žiadny vplyv na funkčnosť systému. Počas skúšky navrhovateľka obsluhovala zariadenie správnym spôsobom, použila pri skúške palivo požadované zhotoviteľom. Správne navrhnutý systém by dokázal dosiahnuť požadované teploty vzduchu do troch hodín. Uviedol, že systém má závažné nedostatky v celkovom a detailnom riešení, nemá žiadnu projektovú ani technickú dokumentáciu. K teplovzdušnému systému uviedol, že je navrhnutý a zhotovený neodborne, porušuje platnú legislatívu, ventilátor na distribúciu ohriateho vzduchu je nesprávne umiestnený, celé riešenie je nesprávne. Svojich záverov sa znalec pridržiaval aj na pojednávaní dňa 20. 01. 2015, pričom znalec v dodatku k znaleckému posudku k otázke č. 10 (zo dňa 03. 05. 2014, čl. 529 spisu) opätovne zdôraznil, že sa jedná o neodstrániteľné vady. V tomto prípade sa jedná o vykurovací systém, kde vykurovacím médiom je teplý vzduch, čiže ide o teplovzdušný vykurovací systém. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu všetkých troch znaleckých posudkov, ktoré boli v konaní vykonané, vyplýva vadnosť teplovzdušného vykurovacieho systému - zariadenia, pričom v kontrolnom znaleckom posudku je jednoznačne uvedené, že uvedené nedostatky sú neodstrániteľné. Podľa § 644 OZ, ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci. Podľa § 645 ods. 1 OZ zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil. Podľa § 648 ods. 2 OZ, ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu. Podľa § 649, vety prvej, OZ práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak práva zaniknú. Podľa § 48 ods. 1 a 2 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 458 ods. 1, 2, 3 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil. Okresný súd dospel vo veci na základe vykonaného dokazovania, ktoré vykonal v dostatočnom rozsahu, k správnym právnym záverom o tom, že účastníci medzi sebou uzavreli zmluvu o zhotovení veci na zákazku ako špecifickú formu zmluvy o diele, ktorá vykazuje neodstrániteľné vady, a preto má objednávateľka, t. j. navrhovateľka, právo na odstúpenie od zmluvy, ktoré v konaní aj využila tak, ako to uviedol okresný súd, na pojednávaní dňa 26. 05. 2010. Skoršie odstúpenie od zmluvy v konaní preukázané nebolo, a keďže v tomto smere navrhovateľka odvolanie nepodala, nebol dôvod túto skutočnosť preskúmavať ani v odvolacom konaní. Navrhovateľka, teda, v zmysle ust. § 648 ods. 2 OZ využila právo na zrušenie zmluvy pre neodstrániteľné vady diela, v dôsledku ktorej skutočnosti došlo k zrušeniu zmluvy, a teda, v zmysle § 457 OZ je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Nároky navrhovateľky sú, teda, nárokmi zo zodpovednosti za vady, čomu zodpovedá aj právny názor prvostupňového súdu, ktorý uviedol, že dielo zhotovené odporcom nespĺňa požiadavky navrhovateľky a trpí vadami, ktoré nemožno odstrániť, resp. ich odstránenie by bolo ekonomicky neúčelné. Pričom v danom prípade vady vytýkané navrhovateľkou pretrvávajú, znemožňujú jej užívať vec v požadovanom rozsahu (riadne vykúrenie miestností). Podľa názoru okresného súdu práve v dôsledku uvedeného vzniklo navrhovateľke právo odstúpiť od zmluvy v zmysle § 648 ods. 2 OZ a práve vzhľadom na tento právny názor okresného súdu dospel odvolací súd k záveru, že pokiaľ okresný súd v rozsudku uviedol, že navrhovateľka si v danej veci uplatňuje nárok zo zodpovednosti za škodu, ide o inú zrejmú nesprávnosť rozsudku okresného súdu, ktorá nemá vplyv na správnosť okresným súdom vysloveného právneho názoru, ktorý nedostatok by bolo možné odstrániť podľa ust. § 165 O. s. p. do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku okresného súdu. Navrhovateľke vznikla povinnosť vydať zhotovené dielo zhotoviteľovi, ktorému vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľke ňou poskytnuté plnenia v súlade s ust. § 457 OZ. Keďže odporca odmietal svoju zodpovednosť za vady a navrhovateľka mu bola a je ochotná predmetné dielo vydať, okresný súd správne uložil odporcovi povinnosť odstrániť kompletné vykurovacie teplovzdušné zariadenie, uviesť nehnuteľnosť navrhovateľky do pôvodného stavu, zabezpečiť odvoz demontovaných komponentov so všetkým príslušenstvom na vlastné náklady tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku okresného súdu. Navrhovateľka zaplatila odporcovi za dielo 7.070,30 €, pričom v písomnom vyjadrení zo dňa 20. 08. 2014 navrhovateľka uviedla (čl. 539 spisu), že sa domáha úhrady ňou vyplatenej hodnoty teplovzdušného vykurovacieho zariadenia vo výške 4.939,50 €. Okresný súd správne uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 4.939 € spolu s úrokom z omeškania od vzniku omeškania odporcu v súdom určenej lehote (§ 517 ods. 2 OZ). Vzhľadom na úspech navrhovateľky v konaní okresný súd taktiež správne uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania podľa zásady úspechu v konaní (navrhovateľka mala neúspech v konaní v pomerne nepatrnej časti, a to v časti, v ktorej okresný súd návrh vo zvyšku zamietol, pričom zamietajúci výrok sa týka len výšky úrokov z omeškania a lehoty, od ktorej si tieto navrhovateľka uplatnila), a to podľa § 142 ods. 3 O. s. p. Navrhovateľka bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania taktiež podľa zásady úspechu (§ 142 ods. 1 O. s. p.), avšak v odvolacom konaní jej žiadne trovy nevznikli, a preto jej ich náhradu navrhovateľke odvolací súd nepriznal. Tieto trovy si navrhovateľka navyše ani neuplatnila a zo spisu jej žiadne nevyplývajú (§ 151 ods. 2 O. s. p. ). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.