Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/80/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709202944 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6709202944.9 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v obchodnoprávnej veci žalobcu BAWAG Leasing & Fleet, s.r.o., Trnavská cesta 50, 821 02 Bratislava, IČO: 35 862 505, zast. AK Ružička Csekes, s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava proti žalovanému 1/ VIKTOR Parts, s.r.o., 962 65 Devičie 53, IČO: 36 747 238 a žalovanému 2/ VIKTOR Group, a.s., 962 65 Devičie 53, IČO: 36 632 911 o zaplatenie 683.982,14 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č. k. 14Cb 42/2009-2043, IČS: 6709202944 zo dňa 20. októbra 2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 14Cb 42/2009-2043, IČS: XXXXXXXXXX zo dňa 20. októbra 2014 voči žalovanému 1/ potvrdzuje. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd žalovanému 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 683.982,14 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 01.03.2009 do zaplatenia, a to žalovanému 1/ titulom nárokov z leasingových zmlúv a žalovanému 2/ titulom nárokov z ručenia. O trovách konania si vyhradil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd posúdil leasingové zmluvy uzavreté medzi žalobcom a žalovaným 1/ pod č. XXXXXX/ XXX až č. XXXXXX/XXX podľa § 262 ods.1 a § 269 ods.2 Obch. zák. ako nepomenované zmluvy o finančnom leasingu uzavreté medzi podnikateľmi, pričom sa práva a povinnosti účastníkov riadia dojednaniami obsiahnutými v leasingových zmluvách a Obchodných podmienkach pre finančný leasing (ďalej Obchodné podmienky), ktoré tvoria ich neoddeliteľnú súčasť, pričom súčasťou leasingových zmlúv sú aj splátkové kalendáre. Prvé leasingové zmluvy boli uzavreté medzi žalobcom a žalovaným 1/ ako leasingovým nájomcom pod č. XXXXXX/XXX, č. XXXXXX/XXX a č. XXXXXX/X dňa 05.11.2007. Predmety leasingu boli odovzdané leasingovému nájomcovi - žalovanému 1/ na základe Protokolov o odovzdaní predmetu leasingu, ktoré bez výhrad podpísal. Predmetom leasingových zmlúv bol finančný leasing, ktorý spočíval v tom, že žalobca ako prenajímateľ sa zaviazal zabezpečiť financovanie predmetu leasingu pre žalovaného 1/, tento zadovážiť podľa jeho požiadaviek a odovzdať mu ho do užívania ako leasingovému užívateľovi. Na základe leasingových zmlúv tak vzniklo žalovanému 1/ právo užívať predmet leasingu a povinnosť platiť za užívanie žalobcovi leasingové splátky. Leasingové zmluvy s rovnakým obsahom, len na iný predmet plnenia boli uzatvorené so žalovaným 1/ aj dňa 20.11.2007 pod č. XXXXXX/XXX až 006, dňa 12.12.2007 pod č. XXXXXX/XXX až XXX, dňa 17.01.2008 pod č. XXXXXX/XXX až XX, dňa 01.02.2008 pod č. XXXXXX/XXX a XXXXXX/XXX, dňa XX.XX.XXXX pod č. XXXXXX/XXX, dňa 18.04.200 pod č. XXXXXX/XXX až XXX, dňa 04.06.2008 pod č. XXXXXX/XXX až XXX, dňa 20.06.2008 pod č. XXXXXX/XXX až XXX, dňa 04.07.2008 pod č. XXXXXX/ XXX až XXX, dňa 08.08.2008 pod č. XXXXXX/XXX až XXX a dňa 04.09.2008 bola uzavretá posledná leasingová zmluva pod č. XXXXXX/XXX. Ku všetkým leasingovým zmluvám boli uzavreté v tých istých dňoch preberacie protokoly podpísané žalovaným 1/ a 2/, Kúpne zmluvy, Dohody o prevzatí ručenia a ručiteľské listiny. Keďže žalovaný nesplácal leasingové splátky tak, ako sa so žalobcom dohodol v splátkovom kalendári, žalobca od všetkých leasingových zmlúv odstúpil už dňa 01.03.2009, ktoré však nebolo platným právnym úkonom. Ani po tomto termíne, kedy zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ naďalej trval, žalovaný 1/ zmluvné záväzky neplnil a leasingové splátky neplatil. Žalobca preto podľa čl. 11 bod 1.1 obchodných podmienok už od leasingových zmlúv dňa 28.02.2012 odstúpil platne. Odstúpenie bolo doručené žalovanému 1/ dňa 29.02.2012, čím došlo k predčasnému zániku leasingových zmlúv tak, ako to bolo dohodnuté v obchodných podmienkach. Žalovanému 1/ vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi všetky nároky, ktoré vyplývali pre neho z čl. 11 bod 4 obchodných podmienok. Žalobca zároveň vyzval žalovaného 1/ na vrátenie predmetu leasingových zmlúv do 10 dní od doručenia odstúpenia. Z oznámenia o ukončení leasingových zmlúv k dátumu 28.02.2012 s dátumom vyhotovenia dňa 31.01.2012, ktoré sa dotýkalo všetkých 43 leasingových zmlúv vyplýva podrobná špecifikácia žalobcom uplatnenej pohľadávky, ktorá pozostáva z neuhradených splátok, pokuty, úroku, penále a zmluvnej pokuty (čl. 1165), čo žalovaným 1/ a 2/ v konaní spochybňované nebolo. Z oznámenia právneho zástupcu žalovaného 1/ zo dňa 26.03.2009 vyplýva, že žalovaný1/ už predmet leasingových zmlúv nemá k dispozícii, preto ho nemôže vrátiť. Okresný súd neprihliadol na tvrdenia žalovaných 1/ a 2/ o tom, že leasingové zmluvy sú absolútne neplatné podľa § 37 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom a že Obchodné podmienky upravujú nadobudnutie účinnosti leasingových zmlúv odlišne. Uviedol, že samotné znenie leasingových zmlúv vrátane Obchodných podmienok je potrebné hodnotiť ako celok a účinnosť leasingových zmlúv posúdiť podľa § 273 ods.2 Obch. zák. tak, že odchýlne dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v ods.1 ust. § 273 Obch. zák., čo vyplýva aj z ich čl. 14 bod 1. Odlišné dojednanie nadobudnutia účinnosti leasingových zmlúv oproti dohode obsiahnutej v Obchodných podmienkach preto nespôsobuje neurčitosť leasingových zmlúv zo žalovanými tvrdeného dôvodu neurčitosti prejavu vôle, keďže sa účinnosť leasingových zmlúv spravuje dojednaním obsiahnutým v leasingových zmluvách. Súbežne s leasingovými zmluvami boli uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným 2/ aj Kúpne zmluvy, prílohou ktorých bol ten istý Protokol o odovzdaní predmetu kúpy, ktorým došlo aj k odovzdaniu predmetu leasingov. Z kúpnych zmlúv uzavretých pod č. XXXXXX/XXX až XXX podľa § 409 a nasl. Obch. zák. medzi žalobcom a žalovaným 2/ vyplýva, že žalobca kúpil od žalovaného 2/ presne identifikovateľné stroje podľa požiadaviek žalovaného 1/. Predávajúci v kúpnych zmluvách výslovne súhlasil, že žalovaný 1/ ako leasingový nájomca bude predmet kúpy užívať na základe leasingovej zmluvy, ktorú žalobca ako leasingový prenajímateľ s ním uzavrie, pričom predmet kúpy bol zároveň aj predmetom leasingu. V čl. 2 kúpnych zmlúv dohodli výšku kúpnej ceny a spôsob jej zaplatenia tak, že podľa čl. 2 bod 3 bude zaplatená kupujúcim, teda žalobcom na účet predávajúceho, teda žalovaného 2/ do 7 pracovných dní po splnení poslednej z podmienok dohodnutých v čl. 2 bod 3 kúpnych zmlúv. V čl. 3 bod 3 kúpnych zmlúv sa zmluvné strany dohodli, že o odovzdaní a prevzatí predmetu kúpy bude spísaný preberací protokol v znení, ktoré určil kupujúci, teda žalobca, ktorý je prílohou č.1 všetkých kúpnych zmlúv. V čl. 4 kúpnych zmlúv bol dohodnutý spôsob prevodu vlastníckeho práva. Do prvého odvolacieho konania žalovaní 1/ a 2/ tvrdili, že leasingové zmluvy sú absolútne neplatné podľa § 39 OZ, pretože odporujú zákonu v tom, že žalobca nenadobudol k predmetom leasingových zmlúv od žalovaného 2/ vlastnícke právo, ktoré by ho oprávňovalo ako vlastníka zriadiť k jednotlivým predmetom leasingových zmlúv právo užívania. Tvrdili tiež, že žalobca na základe kúpnych zmlúv nenadobudol vlastnícke právo k predmetom kúpy tak, ako bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami v čl. 4 bod 1, pretože žalobca predmet kúpy neprevzal a tvrdili aj to, že zo strany žalobcu ako kupujúceho nedošlo k úplnému zaplateniu kúpnej ceny žalovanému 2/ ako predávajúcemu. Na zabezpečenie záväzkov žalovaného 1/ ako leasingového nájomcu z týchto leasingových zmlúv boli v dňoch ich uzavretia uzatvorené medzi žalobcom ako veriteľom, žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako ručiteľom ku každej leasingovej zmluve Dohody o prevzatí ručenia, na základe ktorých žalovaný 2/ prevzal ručenie za záväzky žalovaného 1/ vyplývajúce mu z leasingových zmlúv. Tento nárok uplatnený žalobcom nie je predmetom tohto odvolacieho konania, pretože odvolanie žalovaného 2/ bolo odvolacím súdom právoplatne odmietnuté. Okresný súd postupoval pri prejednaní a vykonávaní dokazovania v intenciách zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob/78/2013-1589 zo dňa 19.12.2013 a dospel k záveru, že žalobca predmet kúpy ako kupujúci riadne prevzal a tento aj odovzdal leasingovému nájomcovi, teda žalovanému 1/. Na tomto závere zotrval súd aj po doplnení dokazovania navrhnutého žalovanými 1/ a 2/ na ich tvrdenia, že zo strany žalobcu nedošlo k úplnému zaplateniu kúpnej ceny podľa kúpnych zmlúv žalovanému 2/, a preto sa žalobca nemohol stať vlastníkom kúpených vecí a ani následne predmetu leasingu. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca v konaní dostatočne preukázal, že sa stal vlastníkom predmetu kúpy, a teda aj vlastníkom predmetu leasingu, pretože splnil podmienky, ktoré boli pre neho stanovené v čl. 2 bod 3 kúpnych zmlúv a preukázal, že žalovanému 2/ kúpnu cenu podľa kúpnych zmlúv v celosti zaplatil. Žalobca predložil súdu doklady o úplnom zaplatení kúpnej ceny, a to výpisy z účtu o prevode finančných prostriedkov žalovaným 2/ s odkazom na finančný leasing pre žalovaného 1/, čo vyplýva aj z faktúr vystavených žalovaným 2/ od dátumu 20.11.2007, keď do ich textu žalovaný 2/ po ústnej dohode s žalobcom už ním odpočítanú zálohu neuvádzal, avšak v konečných kúpnych cenách tieto zálohy odpočítal a žalobcovi fakturoval len rozdiel. Po odvolacom konaní žalovaný 2/ predložil do súdneho spisu listinné dôkazy o tom, že k faktúram, ktorými bola fakturovaná žalobcovi kúpna cena na základe kúpnych zmlúv vystavil dobropisy č. 051402001 až 051402043 zo dňa 28.02.2014, ktorými žalobcovi dobropisoval „chybne vystavené faktúry“, ktorými bola fakturovaná žalobcovi kúpna cena na základe pôvodných kúpnych zmlúv (čl. XXXX-XXXX). Súčasne žalovaný 1/ na základe týchto dobropisov vystavil ťarchopisy, ktorými bolo realizované konečné zúčtovanie za dodávky strojov na základe kúpnych zmlúv, keď tieto pod č. XXXXXXXXX až XXXXXXXXX zo dňa 28.02.2014 okresný súd vyhodnotil ako dôkazy, ktoré boli vystavené účelovo preto, aby bolo preukázané, že k úplnému zaplateniu kúpnych cien podľa kúpnych zmlúv nedošlo. K ich vystaveniu došlo s odstupom 6 - 7 rokov potom, čo žalovaný 2/ vystavil pôvodné faktúry, ktorými fakturoval kúpnu cenu podľa kúpnych zmlúv a s odstupom 5 rokov potom, čo sa začalo toto súdne konanie, ktorý postup odporuje preukázanej dohode medzi žalobcom ako kupujúcim, ale aj ako leasingovým prenajímateľom a žalovanými 1/ a 2/. Okresný súd zdôraznil, že pre platnosť leasingových zmlúv nie je nevyhnutné preukázanie vlastníctva k predmetu leasingu už ku dňu ich podpísania. Podstatné je, aby žalobca bol oprávnený disponovať s predmetom leasingu na základe dohody, a teda aby bol oprávneným držiteľom predmetu leasingu, pretože platná právna úprava nepodmieňuje platnosť leasingovej zmluvy vlastníctvom leasingového prenajímateľa k predmetu leasingu. K výhrade vlastníckeho práva, ktoré je vedľajším zmluvným dojednaním pri odplatných zmluvách okresný súd zhodne s právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že sa jedná o dojednanie, ktorým sa okamih prevodu vlastníckeho práva neviaže na čas, s ktorým ho právne predpisy obvykle spájajú, ale na neskoršiu dobu, odloženú do úplného zaplatenia ceny prevedeného predmetu. V dôsledku toho nadobúdateľ nadobúda predmet plnenia jeho prevzatím do oprávnenej držby a nadobudnutie vlastníckeho práva len posúva na neskorší čas. V kúpnych zmluvách dohodnutá výhrada vlastníctva preto určuje len okamih nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu kúpy jeho prevodom z predávajúceho - žalovaného 2/ na žalobcu ako kupujúceho a predstavuje spôsob jeho nadobudnutia, pričom nemá žiaden vplyv na platnosť ani na účinnosť kúpnych, ale ani leasingových zmlúv. Ani prípadné nevyplatenie kúpnych cien nespôsobuje neplatnosť kúpnych zmlúv, zakladá len nárok na ich zaplatenie, čo nie je predmetom tohto konania a čo by v konečnom dôsledku zakladalo len porušenie zmluvne dohodnutých povinností vyplývajúcich pre žalobcu z kúpnych zmlúv, nie však ich neplatnosť. Žalobca bol v čase uzavretia leasingových zmlúv oprávneným držiteľom predmetu leasingu, preto bol oprávnený leasingové zmluvy uzatvoriť. Aj zo záverov znaleckého dokazovania v trestnom konaní, na čo poukázal aj odvolací súd vyplýva, že žalobca zaplatil žalovanému 2/ celú kúpnu cenu, a to časť prevodom na účet a časť bola zaplatená žalovanému 2/ žalovaným 1/, a to bez ohľadu na to, ako znalec nazval spôsob úhrady. Na uvedenej skutočnosti nič nezmenila ani výpoveď S.. Y. L., znalca, ktorého okresný súd vypočul k Znaleckému posudku č. 15/2010 zo dňa 30.04.2010, keď tento znalecký posudok bol vypracovaný pre účely trestného konania a ani výpoveď svedkov E. X., S.. P. Q. a S.. T. Y., ktorí boli vypočutí k účtovným dokladom vyhotoveným pre účely účtovania v účtovníctve žalobcu predložených okresnému súdu, ktorými mienili žalovaní 1/ a 2/ preukázať svoje tvrdenia, že k úhrade kúpnej ceny zo strany žalobcu úplne nedošlo. Tieto svedecké výpovede nemajú podľa názoru okresného súdu vplyv na tú skutočnosť, že leasingové zmluvy sú platné, keďže žalobca v čase ich uzavretia bol oprávneným držiteľom predmetu leasingu a nič by na tom nezmenila ani tá skutočnosť, keby kúpna cena podľa kúpnych zmlúv nebola bývala v tomto čase zo strany žalobcu uhradená v plnej výške. Tento právny názor okresného súdu platí aj vo vzťahu k výpovedi svedka S.. J. Z., ako aj znaleckému posudku, ktorý ako listinný dôkaz dal žalovaný2/ vyhotoviť po odvolacom konaní pod č. 3/2014 zo dňa 24.09.2014 prof. S.. J. R., Y.., znalcom z Odboru ekonómia a manažment, Odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo a k výsluchu tohto znalca. Z dôvodu odstúpenia od leasingových zmlúv došlo tak podľa názoru okresného súdu k ich predčasnému zániku v zmysle § 349 ods.1 Obch. zák., v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na vyrovnanie, ktorý vyplýva voči žalovanému 1/ s poukazom na čl. 11 bod 4 obchodných podmienok a voči žalovanému 2/ z titulu ručenia, resp. dohôd o prevzatí ručenia k leasingovým zmluvám uzatvorených podľa § 564 a nasl. OZ v spojení s § 303 a nasl. Obch. zák. Vzhľadom k tomu, že okresný súd vyhodnotil leasingové zmluvy ako platné právne úkony, platné sú aj dohody o prevzatí ručenia k nim a ručiteľské listiny, v dôsledku čoho má žalobca právo voči žalovanému 1/ a 2/ na plnenie spoločne a nerozdielne, a to voči žalovanému 1/ z titulu nároku vyplývajúceho po odstúpení z leasingových zmlúv podľa § 351 Obch. zák. a voči žalovanému 2/ z titulu ručenia podľa § 303 a nasl. Obch. zák.. Žalovaní 1/ a 2/ výšku nároku nespochybnili, spochybňovali len jeho základ, a to z dôvodu neplatnosti leasingových zmlúv, preto okresný súd návrhu žalobcu vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ v plnom rozsahu vyhovel. Žalobcovi priznal aj právo na úrok z omeškania, pretože žalovaní 1/ a 2/ sú v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy, a to od 01.03.2012 do zaplatenia, keďže žalobca od leasingových zmlúv listom zo dňa 28.02.2012, doručeného dňa 29.02.2012 odstúpil platne, a to podľa § 369 ods.1, druhá veta Obch. zák. v nadväznosti na § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 v znení ku dňu 31.01.2013 a s poukazom na § 10c/ cit. Nariadenia. Ku dňu 01.03.2012 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1% zvýšená o 8%-uálnych bodov vo výške 9%, preto má žalobca nárok voči odporcom 1/ a 2/ na zaplatenie úrokov z omeškania 9% ročne zo sumy 683.982,14 Eur tak, ako to okresný súd uviedol vo výroku svojho rozhodnutia. O trovách konania si vyhradil okresný súd rozhodovať postupom podľa § 151 ods.3 O.s.p. Po vydaní rozhodnutia okresného súdu dňa 20. 10. 2014 bolo právnym zástupcom odporcu 1/ a 2/ AK GEREG & MESSINGEROVÁ e-mailovou poštou dňa 17. 12. 2014 doručené odvolanie plných mocí žalovaným 1/ a 2/. Toto podanie bolo potvrdené listom doručeným súdu dňa 22. 12. 2014. Po odvolaní plných mocí podal ešte právny zástupca oboch účastníkov konania JUDr. Ján Gereg odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 15. 01. 2015, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia odvolacím súdom. Dňa 20. 02. 2015 bolo doručené okresnému súdu vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaných. Vo vyjadrení žalobca poukázal na tú skutočnosť, že obaja žalovaní sa domáhajú zmeny rozhodnutia odvolacím súdom bez toho, aby túto skutočnosť akýmkoľvek spôsobom odôvodnili, pričom neuviedli, v čom považujú rozsudok okresného súdu za nesprávny. Navrhol preto odvolanie žalovaných 1/ a 2/ zo dňa 14. 01. 2015 odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p.. Pre prípad, ak by krajský súd odvolanie neodmietol, navrhli rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. Zároveň si uplatnili právo na náhradu trov odvolacieho konania za toto podanie vo výške 2.163,31 Eur. Dňa 25. 02. 2015 bolo doručené okresnému súdu odvolanie žalovaného 1/ a 2/, v ktorom namietli, že okresný súd tak, ako to vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.10.2014, na ktorom došlo k vyhláseniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, nepostupoval podľa § 157 ods. 2 OSP, preto došlo postupom súdu k neoprávnenému zásahu do ich práva na spravodlivý proces a k odňatiu možnosti konať pred súdom, keď sa súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevysporiadal s odstúpením žalovaného 2/ od kúpnych zmlúv zo dňa 10. 10. 2014 (č. l. 1989), ktoré mal uzatvorené so žalobcom a ani ho v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Podľa ich názoru mal byť správne zistený skutkový stav v nasledovnom znení, a to, že dňa 10. 10. 2014 bolo žalobcovi doručené odstúpenie žalovaného 2/ od kúpnych zmlúv č. XXXXXX/XX-XXX, ktoré s ním žalobca uzavrel. Toto odstúpenie bolo vyhotovené žalovaným 2/ dňa 09. 10. 2014 a jeho účinky nastali dňom 10.10.2014 (č. l. 1989). Odstúpením od kúpnych zmlúv došlo k zmene skutkového stavu, preto okresný súd už nebol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v zrušovacom uznesení. Dokazovaním, ktoré vykonal okresný súd po vydaní zrušovacieho uznesenia odvolacieho súdu došlo k zisteniu, že existujú nové skutočnosti, s ktorými sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, napadnutom odvolaním, náležite nevysporiadal. Pred vydaním prvého rozhodnutia okresného súdu nebol vypočutý svedok S.. J. Y., ktorý bol zástupcom žalobcu a sprostredkovateľom medzi účastníkmi jednotlivých zmlúv, pričom jeho výpoveď po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu je jedným z kľúčových dôkazov vypovedajúcich o pohnútkach, úmysloch a zámeroch, ako aj ich chronologickom slede v celom komplexe vzájomných vzťahov všetkých účastníkov zmlúv a dohôd v prejednávanej veci. Z jeho výpovede napr. vyplýva, že to bol práve on, kto bol iniciátorom uzatvorenia prejednávaných vzťahov a že zámerom bolo prefinancovanie a vybudovanie požičovne nakladačov a ich príslušenstva pre žalovaného 1/. Vyplýva z nej aj to, že autorom zmluvnej dokumentácie týkajúcej sa všetkých zmluvných vzťahov medzi účastníkmi konania bol práve žalobca a že k písomným prejavom uzatvoriť jednotlivé zmluvné vzťahy dochádzalo tak, že tieto najskôr podpisoval žalovaný1/ a žalovaný 2/, pričom k podpisu žalobcom dochádzalo vo všetkých zmluvách až s odstupom niekoľkých dní. Iniciatíva uzatvoriť prejednávané obchodné vzťahy na základe kúpnych, ako aj leasingových zmlúv a zmlúv o ručení vzišla zo strany žalobcu, t. j. od jeho obchodného zástupcu S.. J. Y. tak, ako to tento uviedol vo svojej výpovedi zaznamenanej v zápisnici zo dňa o pojednávaní zo dňa 08. 07. 2014 (č. l. 2121). Z jeho výpovede vyplýva, že zmluvy sa chronologicky podpisovali tak, že najskôr ich podpísal klient a následne až žalobca a až potom, keď boli zmluvy podpísané obchodným partnerom a keď boli podpísané žalobcom boli doručené naspäť obchodnému partnerovi. O forme trojzápočtu svedok uviedol, že s ním nebolo od začiatku uvažované. Žalovaní 1/ a 2/ tak boli toho názoru, že z vykonaného dokazovania okresným súdom vyplýva, že došlo k fyzickému odovzdaniu predmetov zmlúv medzi žalovaným 1/ a 2/, k podpísaniu preberacieho protokolu ako prílohy ku kúpnym a leasingovým zmluvám medzi žalovaným 1/ a 2/, pričom k podpísaniu leasingových zmlúv zo strany žalovaného 1/ došlo v čase podpísania preberacieho protokolu ako prílohy ku kúpnym a leasingovým zmluvám, kedy ešte zmluvy neboli zo strany žalobcu podpísané vôbec. K ich podpísaniu žalobcom došlo s odstupom niekoľkých dní potom, ako boli podpísané žalovaným 1/ a ako sa uskutočnilo odovzdanie a prevzatie predmetov medzi žalovaným 1/ a 2/, ktoré mali byť predmetom kúpnych a leasingových zmlúv. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že nikdy nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu, ako ani k podpísaniu akéhokoľvek preberacieho protokolu medzi žalobcom a žalovaným 1/ z titulu leasingových zmlúv a ani k podpísaniu preberacieho protokolu medzi žalobcom a žalovaným 2/ z titulu kúpnych zmlúv, ako ani k fyzickému odovzdaniu predmetov zmlúv medzi žalovaným 2/ a žalobcom z titulu kúpnych zmlúv. Tvrdenie žalobcu o tom, že v jeho mene všetky predmety zmlúv od žalovaného 2/ prevzal žalovaný 1/, ktorý mal byť v čase ich prevzatia splnomocnený na základe písomného splnomocnenia obsiahnutého v obchodných podmienkach je právne bez významu, pretože v čase prevzatia predmetov žalovaným 1/ od žalovaného 2/ nebola leasingová zmluva podpísaná žalobcom, a teda žalovaný 1/ nebol a ani nemohol byť platne splnomocnený a oprávnený k právnym úkonom za žalobcu. Takéto konanie žalovaného 1/ v mene žalobcu v čase uvedenom na preberacích protokoloch k leasingovým, ako aj kúpnym zmluvám je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ a nespôsobuje žiadne právne následky. Neplatný právny úkon nemôže byť ani dodatočne konvalidovaný. Poukázali tiež na tú skutočnosť, že sa v spise nenachádza žiaden dôkaz o tom, že by sa žalovaný 1/ počas alebo pred podpisom ktorejkoľvek z predmetných leasingových zmlúv osobne stretol alebo jednal čo i len jedným z konateľov žalobcu a už vôbec nie s oboma konateľmi naraz, pričom až uskutočnenie takéhoto stretnutia by vytváralo všeobecný základ predpokladu, že pri takomto osobnom stretnutí mohlo byť platne ústne udelené a prijaté splnomocnenie na prevzatie predmetov leasingových zmlúv. K fyzickému odovzdaniu predmetov medzi žalobcom a žalovaným 1/ z titulu leasingových zmlúv, keďže takýmito predmetmi nikdy žalobca nedisponoval, nemohlo vôbec dôjsť. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že došlo k odovzdaniu predmetov kúpnych zmlúv žalovaným 2/ žalovanému 1/, a nie žalobcovi tak, ako to zákonom upravené ustanovenia o kúpnej zmluvy vyžadujú. K prevzatiu predmetov žalobcom z uvedeného dôvodu nedošlo a žalobca preto nemohol následne odovzdať žalovanému 1/ predmety leasingových zmlúv. Keďže žalobca od žalovaného 2/ ako vlastníka predmetov kúpnych zmlúv tieto nikdy neprevzal, nie je možné o žalobcovi vôbec uvažovať ako o držiteľovi. Zároveň poukázali na odpoveď na otázku č. 6 a) uvedenú v znaleckom posudku č. 3/2014 vypracovanom súdnym znalcom Y.. S.. J. R. Y.., ktorý uviedol, že kupujúcemu muselo byť v čase úhrady týchto faktúr zrejmé, že úhradou sumy uvedenej v týchto faktúrach ako „celkom k úhrade“ neuhradil dodávateľovi celú kúpnu cenu tak, ako bolo v kúpnych zmluvách dojednané, keďže suma úhrady bola nižšia ako dojednaná výška kúpnej ceny. Z tohto dôvodu nie je možné hovoriť o žalobcovi ako o dobromyseľnom držiteľovi, ktorý by sa pod váhou objektívnych skutočností mohol považovať za vlastníka alebo oprávneného držiteľa. Ak tak, ako konštatoval znalec Y.. S.. J. R. Y.., že ani v jednej z kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným 2/ nedošlo k úhrade celej kúpnej ceny, je možné konštatovať, že nedošlo ani v jednom prípade k splneniu jednej z dvoch kumulatívnych podmienok prevodu vlastníckeho práva, a to k úhrade celej kúpnej ceny žalobcom žalovanému 2/. S prihliadnutím na výhradu vlastníckeho práva dohodnutú v kúpnych zmluvách, ktoré zároveň obsahovali vyhlásenie kupujúceho, že predmety kúpnych zmlúv kupuje do svojho výlučného vlastníctva za účelom založenia leasingového vzťahu s konkrétnym leasingovým nájomcom nie je možné práve pre vzájomný rozpor týchto dojednaní a vyhlásenia vyvodiť záver, že by predávajúci udelil oprávnenie kupujúcemu založiť leasingový vzťah aj bez prechodu vlastníckeho práva na kupujúceho. Jedným z dojednaní zmluvy o finančom leasingu je právo leasingového nájomcu predmet leasingu po splnení podmienok v zmluve uvedených odkúpiť do svojho vlastníctva, čo zodpovedá povinnosti tzv. leasingového prenajímateľa uzatvoriť kúpnu zmluvu, na základe ktorej by vlastnícke právo k predmetu leasingu prešlo na leasingového nájomcu. Žalobca však nemôže zaistiť takéto splnenie leasingovej zmluvy a previesť vlastnícke právo na leasingového nájomcu, pretože takéto právo nemá. Leasingová zmluva je preto právnym úkonom absolútne neplatným pre rozpor s § 37 ods. 2 OZ, pretože takéto plnenie z takejto zmluvy bolo v čase jej uzatvorenia nemožné. Leasingová zmluva je podľa názoru žalovaného 1/ a 2/ neplatným právnym úkonom aj v zmysle § 37 ods. 1 OZ, pretože je nejednoznačná a nezrozumiteľná. V čl. 5 záverečné ustanovenia ods. 4 leasingových zmlúv je uvedené, že nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpísania zmluvnými stranami. Podľa § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka majú odchýlne dojednania v zmluve prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v ods. 1 a teda toto ustanovenie leasingových zmlúv je nadradené ustanoveniu obchodných podmienok v čl. 2, kde je platnosť a účinnosť leasingových zmlúv vzhľadom na rôzne možné situácie presne a jednoznačne špecifikovaná. Z obsahu uzatvorených kúpnych zmlúv jednoznačne vyplýva, že v deň uvedený na kúpnych zmluvách ako deň podpisu, ktorý bol zároveň aj dňom podpisu leasingových zmlúv zo strany žalovaného 1/ nebola žalobcom uhradená celá kúpna cena vo výške tak, ako bola v zmluvách dojednaná a vyplýva aj to, že v tento deň nedošlo vzhľadom na výhradu prevodu vlastníckeho práva k jeho prevodu na žalobcu. Vopred sa však uvažovalo o tomto prevode až dodatočne po splnení kumulatívnych podmienok uvedených vo výhrade vlastníckeho práva. Jediným zákonným a logickým záverom preto je, že po splnení predpokladaných zákonných podmienok pre platné uzatvorenie leasingových zmlúv mohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu kúpnych zmlúv, účinnosť ktorých mala byť odložená až do momentu nadobudnutia vlastníckeho práva, a teda práva nakladať s vecou žalobcom ako vlastníkom, resp. do momentu vzniku oprávnenej držby k predmetu leasingu zo strany žalobcu ako leasingového prenajímateľa a oprávnenia od vlastníka založiť leasingový vzťah s treťou osobou, čo je však v priamom rozpore s dojednaním v leasingových zmluvách. Vzhľadom na dojednania v kúpnych zmluvách nemohli leasingové zmluvy v deň podpisu so zmluvnými stranami nadobudnúť platnosť a účinnosť zároveň. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Cdo 1269/2008 zo dňa 30. 03. 2009. Z vykonaného dokazovania podľa názoru žalovaného 1/ preto vyplynulo, že leasingové zmluvy sú z uvedených dôvodov neplatnými právnymi úkonmi, leasingový prenajímateľ nikdy nevlastnil predmety leasingu a nebol ich oprávneným držiteľom. Predmety leasingu nikdy neodovzdal do užívania žalovanému 1/ a žalovaný1/, ktorý bol leasingovým nájomcom poukázal žalobcovi platby na základe leasingových zmlúv ako neplatných právnych úkonov vo výške 101.126,02 Eur bezdôvodne, a teda žalobca sa o túto sumu na úkor žalovaného 1/ bezdôvodne obohatil. Leasingový prenajímateľ neodstúpil platne od leasingových zmlúv v poradí druhým odstúpením zo dňa 28.02.2012, pretože od neplatných leasingových zmlúv nie je možné platne odstúpiť, pričom žalovaný 2/ odstúpil od všetkých kúpnych zmlúv, ktoré mal uzatvorené so žalobcom odstúpením zo dňa 10.10.2014, preto je výlučným vlastníkom všetkých predmetov kúpnych zmlúv, ktoré mali byť následne predmetmi leasingových zmlúv. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zmeniť a jeho návrh zamietnuť a priznať mu právo na náhradu trov celého konania. K odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ sa vyjadril žalobca ďalším podaním doručeným okresnému súdu dňa 18.05.2015. Namietal v ňom predovšetkým tú skutočnosť, že v poradí druhé odvolanie je podané žalovanými 1/ a 2/ po zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania, pričom aj v poradí prvé odvolanie bolo podané po ukončení zastupovania právnym zástupcom, čoho následok bol, že okresný súd síce v čase expedovania rozhodnutia nemal vedomosť o ukončení právneho zastúpenia žalovaného 1/ a 2/, a teda správne doručoval rozhodnutie právnemu zástupcovi, avšak pokiaľ ide o opätovné doručovanie rozsudku žalovaným 1/ a 2/, postupoval podľa jeho názoru okresný súd nesprávne, keď im takýmto spôsobom poskytol novú lehotu na podanie odvolania. Podľa názoru žalobcu je preto druhé odvolanie podané po uplynutí zákonnej lehoty, preto navrhol, aby ho odvolací súd podľa § 218 ods.1 písm.a/ O.s.p. odmietol ako podané oneskorene. K skutkovým a právnym dôvodom uvedeným v druhom odvolaní žalobca uviedol, že zo strany súdu nedošlo k odňatiu možnosti pre žalovaných 1/ a 2/ konať pred ním, pretože odstúpenie zo dňa 09.10.2014 od kúpnych zmlúv je úkonom právne irelevantným k prejednávanému nároku žalobcu a nie je podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie súdu. V rámci ústneho odôvodnenia rozsudku dňa 20.10.2014 okresný súd, rovnako ako aj žalobca uviedol, že odstúpenie žalovaného 2/ od kúpnych zmlúv považuje za právny úkon účelový, vykonaný po zákonom prípustnej lehote na jeho vykonanie, a teda premlčaný vzhľadom na vznesenú námietku žalobcu na pojednávaní dňa 20.10.2014. Okresný súd sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami pre rozhodnutie nároku z titulu predčasného ukončenia leasingových zmlúv a vykonal všetky dôkazy navrhované žalovanými 1/ a 2/ v čase po vrátení rozhodnutia odvolacím súdom a aj také, ktorých vykonanie žalobca namietal, a to práve z dôvodu, aby žalovaným 1/ a 2/ plne umožnil možnosť využiť všetky dôkazné prostriedky na obranu ich práva, ako napr. výsluch účtovníkov k účtovaniu platieb medzi sporovými stranami napriek tomu, že otázka platnosti leasingových zmlúv a nároku s ním spojeného je otázkou právnou. Podstatná časť obsahu odvolania žalovaných 1/ a 2/ je totožná s vyjadrením ich právneho zástupcu na pojednávaní dňa 20.10.2014, a teda v čase vyhlasovania rozhodnutia bol okresný súd s ich argumentami oboznámený. Bol toho názoru, že ak by žalovaný 2/ skutočne neobdržal kúpne ceny v plnom rozsahu, splatné v priebehu rokov 2007 a 2008 tak, ako to uvádza v odvolaní, nebol by si nedoplatky kúpnych cien vymáhal až vystavením nových faktúr, ťarchopisov a dobropisov zo dňa 28.02.2014 a následným odstúpením od kúpnych zmlúv dňa 09.10.2014, ale bezprostredne po omeškaní žalobcu. Na odstúpenie od kúpnych zmlúv zo dňa 09.10.2014 nie je možné prihliadať z dôvodu jeho premlčania podľa § 393 ods.1 Obch. zák., pretože toto právo sa premlčalo ešte v roku 2012. Odstúpenie od kúpnych zmlúv nemôže mať preto vplyv ani na platnosť leasingových zmlúv a nárokov z leasingu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na právny názor krajského súdu v jeho zrušujúcom rozhodnutí, ktorý je podstatný v tom, že na platnosť leasingovej zmluvy nie je nevyhnutné preukázanie vlastníctva k predmetu leasingu už ku dňu jej podpísania. Podstatné je, aby bol žalobca oprávnený disponovať s predmetom leasingu na základe dohody strán, a teda bol jej oprávneným držiteľom. Zdôraznil, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávok z titulu predčasného ukončenia leasingových zmlúv, preto je námietka žalovaných 1/ a 2/ vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu o tom, že kúpne ceny za predmety kúpy / leasingu neboli zaplatené právne irelevantná rovnako, ako aj prípadné odstúpenie od kúpnych zmlúv, či vystavenie faktúr na doplatenie kúpnej ceny po 7 rokoch. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaného 1/ o tom, že k platnému prevzatiu predmetov leasingu nedošlo, keď opak je skonštatovaný prvostupňovým súdom v oboch svojich rozhodnutiach, rovnako ako aj odvolacím súdom v jeho zrušujúcom rozhodnutí. Vyslovil tiež názor, že k zmene skutkového stavu v porovnaní so skutkovým stavom, z ktorého vychádzal krajský súd pri vydávaní zrušujúceho rozhodnutia nedošlo napriek tomu, že žalovaní touto skutočnosťou opakovane argumentujú. Novou skutočnosťou nie je ani výsluch svedka S.. J. Y. ako uvádzajú žalovaní 1/ a 2/, ktorý bol vypočutý už v trestnom konaní, pričom trestný spis bol pre účely rozhodovania tohto nároku k prebiehajúcemu súdnemu konaniu pripojený. Pre prípad, že by odvolací súd neodmietol odvolanie žalovaných 1/ a 2/, žalobca navrhol rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania. Uznesením krajského súdu zo dňa 15.10.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.2015 bolo odvolanie AK GEREG & MESSINGEROVÁ, Dolná 36, 974 01 Banská Bystrica odmietnuté podľa § 218 ods.1 písm.b/ O.s.p. ako podané neoprávnenou osobou. Rovnako bolo odmietnuté aj odvolanie podané žalovaným 2/, ktorý ho podal po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty od doručenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, a to podľa § 218 ods.1 písm.a/ O.s.p. Predmetom odvolacieho konania zostal preto len nárok žalobcu, ktorý si uplatnil voči žalovanému 1/ z titulu vysporiadania leasingových zmlúv, od ktorých žalobca pre omeškanie s úhradou dohodnutých splátok žalovaným 1/ odstúpil. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a § 156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca, pôvodne označený obchodným menom ISTROLEASING, s.r.o, Medená 22, Bratislava, ktoré neskôr zmenil na Bawag Leasing&Fleet s.r.o. nadobudol do vlastníctva predmety leasingu výhradne pre účely jeho leasovania leasingovému nájomcovi - žalovanému 1/ na základe riadne uzavretých kúpnych zmlúv s tým, že sa jedná o finančný leasing, ktorým sa rozumie užívanie predmetu leasingu žalovaným 1/ ako nájomcom za podmienok určených zmluvou, ktorý bude za užívanie predmetu leasingu platiť dohodnuté leasingové splátky. Žalobca ako leasingový prenajímateľ a žalovaný1/ ako leasingový nájomca uzatvorili celkom 43 leasingových zmlúv pod por.č. XXXXXX/XXX až XXXXXX/XXX na rôzne predmety leasingu - stroje (čl. 64 až 191 spisu), ktoré si vybral žalovaný 1/ sám na vlastnú zodpovednosť a aj sám predbežne dohodol podmienky dodávky predmetu leasingu s ich dodávateľom a predávajúcim strojov, ktorým bola spoločnosť VIKTOR Group, a.s., Devičie, keďže obe spoločnosti mali toho istého štatutárneho zástupcu - p. R. L. a rovnaké sídlo tak, ako to vyplýva zo záhlavia a čl. 1 bod 2 leasingových zmlúv. Predmety leasingu nadobudol do vlastníctva žalobca 43 kúpnymi zmluvami, ktoré uzatvoril s predávajúcim a dodávateľom - žalovaným 2/ potom, ako mu žalovaný1/ predložil záväzné požiadavky a špecifikácie na výber predmetu leasingu. Neoddeliteľnou súčasťou každej leasingovej zmluvy boli dve prílohy, a to Príloha č. 1 - Obchodné podmienky a Príloha č. 2 - Preberací protokol tak, ako to vyplýva z článku 5. bod 8., prípadne bod 9. leasingových zmlúv. Z Obchodných podmienok pre finančný leasing k leasingovým zmluvám č. XXXXXX/XXX až XXX (ďalej OP), čl. 1 vyplýva, že tieto určujú vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán a ich obsah tvorí súčasť dojednaní každej leasingovej zmluvy uzatvorenej spoločnosťou Istroleasing s.r.o. ako leasingovým prenajímateľom s tým, že zmluvné strany podľa § 262 ods.1 a 2 Obch. zák. súhlasili s tým, že právny vzťah založený leasingovou zmluvou, ako aj týmito obchodnými podmienkami a právne vzťahy s ním súvisiace sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka aj v tých vzťahoch, ktoré nie sú leasingovou zmluvou a obchodnými podmienkami upravené. Účelom leasingovej zmluvy je po dohodnutú dobu umožniť leasingovému nájomcovi za odplatu užívanie strojov a zariadení kúpených žalobcom výhradne pre účel poskytnutia leasingu, pričom tento predmet leasingu bude žalobca vlastniť. Predmet leasingu si vybral leasingový nájomca sám a po skončení dohodnutej doby nájmu sa zaviazal žalobca umožniť leasingovému nájomcovi, aby predmet leasingu od leasingového prenajímateľa odkúpil za dohodnutých podmienok. Predbežná obstarávacia cena bola dohodnutá ako cena, ktorá vyplýva z kúpnej a leasingovej zmluvy. Konečná obstarávacia cena je uvedená na faktúre, ktorú vystavil dodávateľ a v ktorej vyúčtoval skutočnú a konečnú obstarávaciu cenu predmetu leasingu v stave tak, ako bol dodaný a leasingovým nájomcom prevzatý. Z čl. 1 bod 3 leasingových zmlúv vyplýva, že leasingový prenajímateľ - žalobca ako kupujúci prevádza týmto na leasingového nájomcu všetky svoje nároky z kúpnych zmlúv voči dodávateľovi - žalovanému 2/ v prípade nedodania predmetu leasingu. V článku 3. bod 2. leasingových zmlúv zmluvné strany dohodli, že o odovzdaní a prevzatí predmetu leasingu bude spísaný preberací protokol. Tiež si určili, že tento bude tvoriť Prílohu č. 2 každej leasingovej zmluvy. Z článku 3. bod 4. leasingových zmlúv ďalej vyplýva že doba trvania leasingu je definovaná v základných údajoch a začína plynúť prvým dňom prvého splátkového obdobia. Z tohto istého článku bod 3. leasingových zmlúv ďalej vyplýva, že miestom umiestnenia predmetu leasingu je sídlo leasingového nájomcu, ako aj že termín dodania predmetu leasingu je určený v nadväznosti na nadobudnutie účinnosti leasingovej zmluvy s tým, že o jeho odovzdaní a prevzatí bude spísaný preberací protokol v dvoch vyhotoveniach s miestom umiestnenia predmetu leasingu v sídle žalovaného 1/. Žalovaný 1/ ako nájomca vyhlásil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami pre finančný leasing - OP FL IL 2006, ktoré sú uvedené v prílohe č.1 leasingovej zmluvy a že s ich obsahom súhlasí. Zároveň bolo dohodnuté, že nájomca - žalovaný 1/ má právo kúpiť predmet leasingu po splnení podmienok uvedených v leasingovej zmluve a v obchodných podmienkach. Z čl. 5 bod 4 Záverečné ustanovenia leasingovej zmluvy vyplýva, že leasingová zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpísania zmluvnými stranami. Podľa čl. 5 bod 5 dohodli zmluvné strany zánik účinnosti leasingovej zmluvy s výnimkou čl. 4 bod 2 tak, že k zániku dôjde, ak a/ dodávateľ nedodá predmet leasingu na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a žalobcom ani v dodatočnej lehote 30 dní odo dňa, v ktorom mal byť predmet leasingu dodávateľom dodaný a b/ ak žalobca bezdôvodne, resp. v rozpore s touto zmluvou alebo inými dojednaniami odmietne podpis preberacieho protokolu potvrdzujúceho prevzatie predmetu leasingu. V takom prípade potom podľa čl. 5 bod 6 nevzniknú na strane žalobcu žiadne nároky. V čl. 5 bod 8 prehlásili zmluvné strany za nedeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy prílohu č.1 - Obchodné podmienky a prílohu č.2 - Preberací protokol. Podľa článku 2. bod 1. obchodných podmienok, zmluva o finančnom prenájme, resp. finančnom leasingu uzatváraná medzi leasingovým nájomcom a leasingovým prenajímateľom a kúpna zmluva uzatváraná medzi dodávateľom predmetu leasingu ako jeho predávajúcim a leasingovým prenajímateľom ako jeho kupujúcim zahrnuté do jednej listiny alebo uzatvárané samostatne, nadobúdajú účinnosť spoločne, a to dňom ich podpisu všetkými zúčastnenými stranami, avšak až dňom platnosti druhej z nich. V prípade, ak leasingová zmluva stanoví povinnosť zaplatenia zvýšenej leasingovej splátky vopred, nenadobudnú zmluvy účinnosť skôr, ako bude táto zvýšená leasingová splátka vopred zaplatená, resp. pripísaná na účet podľa pokynov leasingového prenajímateľa. Podľa článku 2. bod 5 obchodných podmienok, uzatvorením leasingovej zmluvy zriaďuje leasingový prenajímateľ leasingovému nájomcovi právo užívať predmet leasingu od momentu jeho prevzatia počas dohodnutej doby. Podľa článku 2. bod 7 obchodných podmienok je súčasťou leasingovej zmluvy preberací protokol, splátkový kalendár a faktúra vystavená dodávateľom za predmet leasingu, ktoré presne určia a špecifikujú predmet leasingu a jeho príslušenstvo vrátane uvedenia výrobných čísel, ak je ich uvádzanie obvyklé. Podľa článku 3. bod 1 obchodných podmienok, v leasingovej zmluve dohodnutá doba trvania leasingového vzťahu začína plynúť prvým dňom mesiaca, v ktorom je splatná prvá leasingová splátka a trvá po dobu stanovenú v leasingovej zmluve. Podľa bodu 2. tohto istého článku obchodných podmienok, leasingový vzťah skončí posledným dňom kalendárneho obdobia, za ktoré má byť zaplatená posledná leasingová splátka. Časové obdobie medzi dňom odovzdania predmetu leasingu leasingovému nájomcovi a dňom začatia trvania leasingového vzťahu podľa predchádzajúcich ustanovení je dodatočnou dobou leasingu, počas ktorej sa vzťahy zmluvných strán, ich práva a povinnosti spravujú primerane leasingovou zmluvou a týmito obchodnými podmienkami. Podľa článku 3. bod 3. obchodných podmienok, leasingová zmluva skončí posledným kalendárnym dňom obdobia, v ktorom je splatná posledná leasingová splátka. Podľa článku 4. bod 1. obchodných podmienok, výška zvýšenej splátky vopred je stanovená ako percento z obstarávacej ceny bez DPH určené v samotnej leasingovej zmluve. Zvýšená splátka vopred je splatná najneskôr v deň prevzatia predmetu leasingu. Leasingový prenajímateľ si vyhradzuje určiť, že platbu vo výške zvýšenej splátky vopred zaplatí leasingový nájomca na účet tretej osoby - dodávateľovi, v takomto prípade však zaplatenie na účet tretej osoby má pre leasingového nájomcu účinky zaplatenia leasingovému prenajímateľovi. Podľa bodu 2. tohto istého článku obchodných podmienok, leasingový nájomca a leasingový prenajímateľ sa dohodli, že ak dodávateľ prijal platbu od leasingového nájomcu pred podpísaním leasingovej zmluvy oboma zmluvnými stranami, považuje sa táto platba dňom podpísania leasingovej zmluvy oboma zmluvnými stranami za zaplatenie zvýšenej splátky vopred alebo jej časti leasingovému prenajímateľovi. Podľa čl. 4 bod 3 Obchodných podmienok je výška zvýšenej splátky vopred uvedená v leasingovej zmluve, pričom sa neuvádza v splátkovom kalendári, nepovažuje sa za riadnu leasingovú splátku podľa bodu 4 a 5 čl. 5 OP a ani sa neúročí. Podľa čl. 4 bod 6 Obchodných podmienok je leasingový nájomca - žalovaný1/ povinný hradiť dohodnuté leasingové splátky riadne a včas v plnej výške podľa leasingovej zmluvy tak, aby stanovená výška splátok bola bez akýchkoľvek zrážok pripisovaná na účet leasingového prenajímateľa s tým, že podľa bodu 8 čl. 4 je spolu so splátkou splatná aj DPH. Podkladom pre včasné platenie splátok a ostatných platieb je podľa čl. 4 bod 11 leasingová zmluva a splátkový kalendár, prípadne predpisy leasingových splátok, pričom podľa čl. 4 bod 14 nie je leasingový nájomca oprávnený k jednostrannému započítaniu, zadržaniu alebo zníženiu splátok a ostatných platieb spojených s leasingom, a to ani v prípade, že sú ním uplatňované práva zo zodpovednosti za vady alebo iné pohľadávky. Započítanie nie je preto bez súhlasu leasingového prenajímateľa zo stany odporcu 1/ možné. Podľa čl. 6 bod 1 Obchodných podmienok omeškanie v platení splátok sa považuje za podstatné porušenie leasingovej zmluvy, v dôsledku čoho môže podľa čl. 6 bod 2 leasingový prenajímateľ zakázať užívanie predmetu leasingu alebo predmet leasingu dočasne odobrať. Podľa čl. 6 bod 5 je v prípade omeškania nájomcu s leasingovými splátkami prenajímateľ oprávnený požadovať od neho zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Podľa článku 7. bod 1 obchodných podmienok, leasingovému nájomcovi vzniká na základe leasingovej zmluvy právo v mene leasingového prenajímateľa podpísať preberací protokol, ktorým potvrdzuje prevzatie predmetu leasingu od dodávateľa predmetu leasingu. Leasingový nájomca alebo ním poverená osoba je povinná prevziať bez omeškania predmet leasingu v deň a na mieste dohodnutom medzi leasingovým nájomcom a dodávateľom (predávajúcim). Leasingový nájomca je povinný vytvoriť na vlastné náklady všetky technické a vecné predpoklady na prevzatie a prevádzku predmetu leasingu. Podľa tohto istého článku, bod 2. obchodných podmienok, podpisom preberacieho protokolu leasingový nájomca tiež potvrdzuje, že preberá predmet leasingu spolu s príslušenstvom a všetkými potrebnými dokladmi tak, ako má byť toto predmetom leasingu podľa leasingovej zmluvy. Podľa článku 7. bod 4. obchodných podmienok, leasingový prenajímateľ zostáva po celú dobu trvania leasingového vzťahu výlučným vlastníkom predmetu leasingu. Podľa článku 11. bod 1.1. obchodných podmienok je leasingový prenajímateľ oprávnený odstúpiť od všetkých alebo niektorých leasingových zmlúv uzatvorených s leasingovým nájomcom a tieto takto predčasne ukončiť v prípade: pri omeškaní s platením platieb podľa článku 4. týchto obchodných podmienok z ktorejkoľvek leasingovej zmluvy uzavretej s daným leasingovým nájomcom. Podľa tohto istého článku, bod 4. obchodných podmienok, pri predčasnom ukončení zmluvy je leasingový nájomca povinný zaplatiť: bod 4.1. všetky splatné pohľadávky s príslušenstvom, bod 4.2. náhradu škody, pričom za náhradu škody sa považujú straty, ktoré vzniknú leasingovému prenajímateľovi z dôvodu predaja predmetu leasingu za cenu nižšiu, ako je suma kapitálovej časti nerealizovaných leasingových splátok, bod 4.3. všetky náklady, ktoré leasingovému prenajímateľovi vzniknú v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy, najmä náklady spojené s odobratím, prepravou, skladovaním a následným predajom predmetu leasingu, náklady právneho zastúpenia leasingového prenajímateľa, ako aj náklady na poistenie predmetu leasingu od doby ukončenia leasingovej zmluvy do doby predaja predmetu leasingu a náklady na prípadné nezaplatené povinné zmluvné poistenie, náklady na vypracovanie znaleckého posudku na predmet leasingu a prípadné náklady spojené so zmenou zápisu držiteľa v evidencii DIPZ SR, bod 4.4. zmluvnú pokutu, ktorú je leasingový prenajímateľ oprávnený požadovať vo výške 50 % zo sumy nerealizovanej úrokovej časti leasingových splátok splatných po účinnosti predčasného ukončenia zmluvy, bod 4.5. poplatok za spracovanie agendy predčasného ukončenia zmluvy vo výške 5.000,- Sk. Dojednania o riadnom ukončení leasingovej zmluvy v čl. 12 Obchodných podmienok upravujú situáciu, ktorá nastane po riadnom ukončení doby trvania leasingu, t.j. po skončení leasingového vzťahu a zaplatení poslednej splátky, kedy sa žalobca zaviazal ako leasingový prenajímateľ predať nájomcovi - žalovanému 1/ predmet leasingu a tento má právo ho kúpiť s tým, že bude uzatvorená kúpna zmluva medzi leasingovým prenajímateľom a leasingovým nájomcom na odpredaj stroja za zostatkovú hodnotu, ktorá bude predstavovať dohodnutú kúpnu cenu. Vlastníctvo k predmetu leasingu tak potom podľa čl. 12 bod 2 prejde na leasingového nájomcu dňom uzavretia kúpnej zmluvy po splnení podmienok stanovených v čl. 12 bod 2 OP. Podľa článku 14. bod 1. obchodných podmienok sú obchodné podmienky nedeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy. Odchýlne dojednania v leasingovej zmluve majú prednosť pred znením týchto obchodných podmienok. ( čl. 331 -335 spisu) Z kúpnych zmlúv č. XXXXXX/XXX až XXX uzavretých podľa § 409 Obch. zák. medzi žalobcom a VIKTOR Group, a.s. - žalovaný 2/ vyplýva, že žalobca od tejto spoločnosti kúpil hnuteľné veci - stroje podľa presnej špecifikácie, ktorá zodpovedala dohodnutým požiadavkám žalovaného 1/ ako leasingového nájomcu, pričom predávajúci súhlasil, že leasingový nájomca bude predmet kúpy užívať na základe leasingovej zmluvy, ktorú žalobca ako leasingový prenajímateľ s leasingovým nájomcom uzavrie s tým, že predmet kúpy bol ten istý ako predmet leasingu. V čl. 1, bod 2 predávajúci súhlasil aj s tým, že predmet kúpy bude odovzdaný kupujúcemu spolu s dokladmi, ktoré sú na užívanie predmetu potrebné. V článku 2. bod 3. kúpnych zmlúv sa zmluvné strany dohodli na tom, že zaplatenie kúpnej ceny sa uskutoční nasledujúcim spôsobom: kupujúci vykoná úhradu kúpnej ceny na účet predávajúceho do 7 pracovných dní po splnení poslednej z nasledujúcich podmienok: - podpis kúpnej zmluvy - obdržanie konečnej faktúry od predávajúceho - obdržanie podpísaného preberacieho protokolu predávajúcim a leasingovým nájomcom. V článku 3. bod 1. kúpnych zmlúv sa zmluvné strany dohodli, že predávajúci dodá predmet kúpy v mieste dodania: Viktor Parts s.r.o., Devičie 53, 962 65 Devičie, a to v lehote konkrétne uvedenej v každej kúpnej zmluve, pričom čas dodania nebol presne určený. V článku 3. bod 3. kúpnych zmlúv si strany dojednali, že o odovzdaní a prevzatí predmetu kúpy bude spísaný preberací protokol. Tento bude tvoriť Prílohu č. 1 kúpnej zmluvy. Podľa čl. 4 kúpnych zmlúv k prevodu vlastníckeho práva dôjde z predávajúceho na kupujúceho okamihom jeho odovzdania a prevzatia v mieste dodania podľa čl. 3 tejto zmluvy a úplným zaplatením kúpnej ceny. V čl. 2 , bod 2 Kúpnych zmlúv zmluvné strany dohodli možnosť odstúpenia od nich len pre kupujúceho, pričom v bode 3., cit. čl. v prípade odstúpenia od kúpnych zmlúv nevznikajú na strane predávajúceho žiadne nároky voči kupujúcemu. V bode 6 cit. čl. zmluvné strany dohodli, že podľa bodu 8 sú nedeliteľnou súčasťou kúpnych zmlúv príloha č. 1 - preberací protokol. Zároveň zmluvné strany prehlásili, že kúpne zmluvy nadobudnú platnosť a účinnosť dňom ich podpisu zmluvnými stranami. Prílohami, na ktoré kúpne zmluvy č. XXXXXX/XXX až XXX odkazujú sú tie isté preberacie protokoly, ktoré sú Prílohami č.1 ku všetkým 43 leasingovým zmluvám. Z prvého preberacieho protokolu (čl. 193 spisu), datovaného 05.11.2007, obsah ktorého je totožný s ďalšími 42 preberacími protokolmi k ostatným leasingovým, ale aj kúpnym zmluvám, ktoré sú založené na čl. 193 - 235 vyplýva, že tento bol podpísaný žalovaným 1/ a žalovaným 2/ a je dôkazom nielen o prevzatí predmetu kúpy žalobcom, za ktorého podpísal protokol žalobcom splnomocnený žalovaný 1/, ale aj o dodanom predmete leasingu zo strany žalobcu žalovanému 1/, ktorým sa rozumie stroj presne pomenovaný vrátane výrobcu, modelu, typu a príslušenstva, roku výroby a výrobného čísla, pričom v čl. 1 preberacieho protokolu predávajúci VIKTOR Group, a.s. (pôvodne žalovaný2/) vyhlásil, že v súlade s kúpnou zmluvou odovzdáva predmet kúpy žalovanému 1/, a to bez právnych vád, čím je odôvodnený prechod vlastníctva k predmetu kúpy na leasingového prenajímateľa - žalobcu. Žalovaný 1/ v bode 2 ako leasingový nájomca vyhlásil, že predmet leasingu od predávajúceho preberá v mene leasingového prenajímateľa na základe oprávnenia vyplývajúceho z obchodných podmienok pre finančný leasing, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy, vrátane práv a povinností postúpených mu leasingových prenajímateľom - žalobcom vo vzťahu k predávajúcemu VIKTOR Group, a.s. (pôvodne žalovaný 2/). Podľa čl. 4 preberacieho protokolu je tento nedeliteľnou súčasťou každej leasingovej zmluvy uzatvorenej medzi leasingovým prenajímateľom - žalobcom a leasingovým nájomcom - žalovaným 1/, ale aj každej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi leasingovým prenajímateľom ako kupujúcim a predávajúcim predmetu leasingu VIKTOR Group, a.s. (pôvodne žalovaný 2/). Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že žalobca pôvodne odstúpil od všetkých leasingových zmlúv dňa 01.03.2009, ktoré odstúpenie považoval sám žalobca za neplatné. Leasingové zmluvy zostali preto aj po tomto termíne platné a účinné, napriek tomu žalovaný 1/ zmluvné záväzky neplnil a leasingové splátky neplatil. Žalobca preto podľa čl. 11 bod 1.1 obchodných podmienok od leasingových zmlúv dňa 28.02.2012 odstúpil s konečnou platnosťou. Odstúpenie od leasingových zmlúv bolo doručené žalovanému 1/ dňa 29.02.2012, v dôsledku čoho došlo k tomuto dátumu k predčasnému zániku leasingových zmlúv, s čím je spojená povinnosť žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi všetky nároky, ktoré vyplývajú pre neho z čl. 11 bod 4 obchodných podmienok. Žalobca zároveň vyzval žalovaného 1/ na vrátenie predmetu leasingových zmlúv do 10 dní odo dňa doručenia odstúpenia. (čl. 1375). Z listu právneho zástupcu žalovaného 1/ zo dňa 26.03.2009 žalobca zistil, že žalovaný 1/ už nemá predmet leasingových zmlúv k dispozícii. Z ukončení leasingových zmlúv k dátumu 28.02.2012, s dátumom ich vyhotovenia 31.01.2012, ktoré sa týkalo všetkých 43 leasingových zmlúv vyplýva podrobná špecifikácia žalobcom uplatnenej pohľadávky pozostávajúca z neuhradených splátok, pokuty, úroku, penále a zmluvnej pokuty (čl. 1165). Z faktúr založených na čl. 1209-1342 viažúcich sa k 43 kúpnym zmluvám, ktoré vystavila spoločnosť žalovaného 2/ vo vzťahu k žalobcovi od 05.11.2007 vyplýva, že žalovanému 2/ bola žalovaným 1/ zaplatená záloha na kúpnu cenu pri prvých troch faktúrach a z kúpnej ceny bola odpočítaná už samotným žalovaným 2/ tak, že žalovaný 2/ fakturoval žalobcovi kúpnu cenu zníženú oproti kúpnej cene dohodnutej v kúpnej zmluve už o túto sumu. O takomto postupe svedčí výsluch konateľa oboch žalovaných, p. R. L., ako aj príjmové pokladničné daňové doklady, ktoré sa nachádzajú na rube prvých troch faktúr, založených na č. l. 1209, 1213 a 1217, z ktorých vyplýva, že sumu označenú ako záloha, ktorá zároveň zodpovedala zvýšenej splátke, zaplatil žalovaný 1/ žalovanému 2/. Súčasťou listinných dôkazov sú aj faktúry, ktoré vystavila spoločnosť žalobcu ako dodávateľ leasingu pre žalovaného 1/, predmetom ktorých bola úhrada zvýšenej splátky žalovaným 1/ vopred, výška ktorej korešponduje s príjmovým pokladničným daňovým dokladom vystaveným žalovaným 1/ tak, že podľa týchto dôkazov bol síce žalovaný1/ povinný platiť zvýšenú splátku vopred na účet žalobcu, avšak reálne ju uhradil žalovanému 2/, čím došlo nielen k zaplateniu záväzku žalovaného 1/ vo vzťahu k žalobcovi, ale aj k zaplateniu záväzku žalobcu z kúpnej zmluvy voči žalovanému 2/. Preto sa aj povinnosť žalobcu zaplatiť celú kúpnu cenu strojov žalovanému 2/podľa kúpnych zmlúv znížila o túto čiastku. Súčasťou listinných dôkazov sú aj výpisy z účtu žalobcu vedeného v Istrobanke o tom, že žalovanému 2/ bol uskutočnený prevod ním fakturovaných finančných prostriedkov žalobcom na jeho účet. Z prevodného príkazu vystaveného žalobcom zároveň vyplýva, ktorého stroja sa úhrada kúpnej ceny týka s odkazom na finančný leasing pre žalovaného 1/. Z faktúr vystavených žalovaným 2/ od dátumu 20.11.2007 vyplýva, že do ich textu už žalovaný 2/ po ústnej dohode so žalobcom ním odpočítanú zálohu neuvádzal, avšak z konečných kúpnych cien tieto odpočítal a žalobcovi fakturoval len rozdiel. Potom, ako bolo odvolacím súdom zrušené prv vydané rozhodnutie okresného súdu, žalovaný 2/ od kúpnych zmlúv listom zo dňa 10. 10. 2014 odstúpil (č. l. 1989). Následne žalovaný 2/ vystavil k faktúram, ktorými pôvodne, podľa jeho tvrdenia chybne fakturoval žalobcovi kúpnu cenu na základe vyššie uvedených kúpnych zmlúv, dobropisy č. 051402001 až č. 051402043 zo dňa 28. 02. 2014 (čl. 1622 - 1664 spisu), ktorými realizoval konečné zúčtovanie za dodávku v zmysle kúpnych zmlúv a ktoré doručil žalobcovi. Žalovaný 1/ vystavil ťarchopisy č. 061402001 až č. 061402043, všetky zo dňa 28. 02. 2014 (čl. 1622 - 1664 spisu), Žalobca doručené dobropisy a ťarchopisy vrátil späť žalovanému 2/, pretože ich považoval za neoprávnene vystavené. Žalovaný 1/ a 2/ v konaní tvrdili, že v zmysle dobropisov a ťarchopisov do dnešného dňa nebola zo strany žalobcu splnená jedna z kumulatívnych podmienok, na základe ktorých mal nadobudnúť vlastnícke právo k predmetom kúpnych zmlúv, ktoré tvorili následne predmet leasingových zmlúv uzavretých medzi žalobcom ako leasingovým prenajímateľom a žalovaným 1/ ako leasingovým nájomcom, a to zaplatenie celej kúpnej ceny, preto sú leasingové zmluvy absolútne neplatné právne úkony pre rozpor so zákonom, keďže žalobca nebol oprávnený nakladať s predmetom leasingu v rozsahu vyplývajúcom z predmetných leasingových zmlúv. Vo vzťahu k žalobcovi pri uvedených právnych úkonoch konal vždy za spoločnosť L. Group spol. s r.o., neskôr za spoločnosť Viktor Group a.s. R. L., najskôr ako konateľ spoločnosti, potom ako predseda predstavenstva spoločnosti. Vo vzťahu k žalobcovi konal pri týchto právnych úkonoch za spoločnosť Viktor Parts s.r.o R. L., konateľ v období od 02. 03. 2007 do 09. 11. 2009. Z výsluchu svedka S.. J. Y., ktorým súd doplnil dokazovanie vyplýva, že u žalobcu pracoval ako obchodník v období od 01. 01. 2006 do 30. 07. 2008. K okolnostiam uzavretia kúpnych a leasingových zmlúv uviedol, že predtým sa stretli s R. L. a hovorili o spôsobe financovania konkrétnych zariadení formou leasingu, ktoré chcel tento cez svoju spoločnosť predávať. Vtedy vystupoval R. L. ako majiteľ spoločnosti VIKTOR Parts, VIKTOR Group a aj ako majiteľ spoločnosti VIKTOR Holding. Niektoré zariadenia - kolesové nakladače a ich príslušenstvo, čo mali tvoriť zametacie stroje, hydraulická ruka, nakladacia lyžica a rôzne iné príslušenstvo už v tomto čase boli vyrobené. Návrh na spoluprácu posudzovali konatelia spoločnosti Bawag, ktorí obchodný prípad schválili za podmienok, ktoré boli presne definované a boli vyhotovené kúpne a leasingové zmluvy, ktoré vypisoval on, nie však vo všetkých prípadoch. Tie leasingové zmluvy, ktoré robil on, tak ich aj parafoval svojim podpisom. Nie vždy bol predmet leasing ohliadnuť osobne, ale tie predmety leasingu, ktoré nebol ohliadnuť osobne, tak mu k nim boli zaslané fotografie s výrobnými číslami zariadení. Zmluvy sa podpisovali tak, že najskôr ich podpísal klient a následne sa podpisovali v Bawagu. Čo sa týka financovania, musela byť vždy predložená kompletná dokumentácia, to znamená kúpna zmluva, leasingová zmluva, preberací protokol, schvaľovací protokol. Všetky zmluvy boli predložené najskôr na podpis obchodným partnerom, následne boli podpísané P. a naspäť dourčené obchodnému partnerovi. Každú takúto listinu parafoval aj on svojim podpisom. Nemohlo dôjsť preto k zámene strán kúpnych, ani leasingových zmlúv. Výrobné číslo stroja bolo vždy uvedené na preberacom protokole k danej kúpne zmluve, pričom ho do kúpnej zmluvy dopisoval R. L.. Protokoly k obchodným prípadom vyhotovoval on a predkladal na schválenie. Počas celého svojho pôsobenia v spoločnosti Bawag, nepamätal si niečo také, žeby za spoločnosť VIKTOR Group, a.s., alebo VIKTOR Parts s.r.o. niekedy boli namietané leasingové, kúpne zmluvy, nikdy nebola požadovaná ich oprava, ani doplnenie. Výsluchom svedkyne E. X. súd zistil, že pracuje ako účtovníčka u spoločnosti BMB Leitner CS, s.r.o., Bratislava od 01. 02. 2008, keď táto spoločnosť pre Bawag Leasing spracuváva externe účtovníctvo. S.. T. Y. jej bol pracovne nadriadeným. Na žiadnych finančných operáciách medzi spoločnosťami Bawag Leasing, VIKTOR Group, VIKTOR Parts sa nepodieľala. K internému účtovnému dokladu zo dňa 31. 07. 2008 o zápočte medzi VIKTOR Group a VIKTOR Parts za obdobie júl 2008, ktorý sa nachádza v trestnom spise (čl. 1420 trestného spisu) uviedla, že ho vystavila ona, na základe pokynu klienta, spoločnosti Bawag Leasing a schválil ho jej nadriadený, S.. Stanislav Prístaš, aj keď tam nie je podpísaný, pretože to software neumožňuje a Bawag Leasing. Ich účtovná spoločnosť si nemôže dovoliť zaúčtovať doklady, ktoré nie sú schválené klientom. Výsluchom svedkyne Ing. P. Q. súd zistil, že táto pracovala u spoločnosti BMB Leitner CS, s.r.o., ktorá spracuváva externe účtovníctvo pre Bawag Leasing od 01. 08. 2008 ako junior účtovník. Po nahliadnutí do interného účtovného dokladu zo dňa 31. 08. 2008 o zápočte medzi VIKTOR Group a VIKTOR Parts za obdobie august 2008, ktorý sa nachádza v trestnom spise (čl. 1421 trestného spisu) uviedla, že ho vystavila ona na základe pokynov svojho nadriadeného S.. T. Y.. K tomuto konkrétnemu účtovnému dokladu videla faktúru, kde bolo uvedené, že je zaplatená záloha. Výsluchom svedka S.. T. Y. súd zistil, že je zamestnancom spoločnosti BMB Leitner CS, s.r.o., ktorá robila pre Bawag leasing externe účtovníctvo. Účtovníčky E. X. a S.. P. Q. boli v roku 2007 a 2008 jemu podriadené pracovníčky. Ako senior účtovník u spoločnosti mal na starosti účtovné kontroly, vydával pokyny, čo majú podriadení zamestnanci od klienta Bawag Leasing zaúčtovať. K internému účtovného dokladu zo dňa 30. 06. 2008 o zápočte medzi VIKTOR Group a VIKTOR Parts za obdobie jún 2008, ktorý sa nachádza v trestnom spise (čl. 1426 trestného spisu) uviedol, že je v ňom zúčtovaná záloha, ktorá bola uvedená v došlej faktúre. Možno, aby to bolo prehľadnejšie, malo tu byť uvedené, že ide o zálohu, teda o zúčtovanie zálohy, nie o trojzápočet. Prvotným dokladom k tomuto internému účtovnému dokladu bola faktúra, v ktorej bola uvedená záloha, teda došlá faktúra, na základe tohto interného účtovného dokladu bola vystavená i výstupná faktúra, keď vo výstupnej faktúre sa zúčtovala táto záloha uvedená v došlej faktúre. Vo výstupnej faktúre bola uvedená suma zvýšenej prvej splátky, pričom záloha a zvýšená splátka boli rovnaké. Na vystavenie interných účtovných dokladov prišiel zrejme pokyn od klienta, teda od Bawagu. Svedok potvrdil, že sa stretáva s tým, že žiadaná záloha sa žiada zálohovou faktúrou a v konečnej faktúre je záloha uvedená ako zaplatená, ak bola zaplatená. Ak nie je zaplatená, tak sa v konečnej faktúre neuvádza, lebo by vlastne došlo ku kráteniu finančných prostriedkov o príjem. Výsluchom svedka S.. J. Z. súd zistil, že firma Félix & dcéry s.r.o. robila účtovníctvo pre spoločnosť VIKTOR Group a VIKTOR Parts v roku 2007 a v roku 2008. Do účtovníctva sa nahadzovali len faktúry a splátkové kalendáre, prípadne doklady o úhradách. Ako boli realizované úhrady v súvislosti s kúpnymi a leasingovými zmluvami sa nevedel vyjadriť. Účtovné doklady zostávali vo firmách na Devičí. Uviedol, že v účtovníctve je možné zaúčtovať aj trojzápočet, pokiaľ k nemu existuje dohoda troch zmluvných strán a všetky strany majú vzájomne voči sebe pohľadávky a záväzky, ktoré je možné vzájomne započítať. Či to boli prípady aj v rámci leasingových zmlúv, kúpnych zmlúv v spoločnostiach VIKTOR Group a VIKTOR Parts, to si už nespomínal. K listinám v trestnom spise (čl. 2298 trestného spisu) uviedol, že ide o výpis z knihy zálohových faktúr spoločnosti VIKTOR Parts, ktoré mala zaplatiť spoločnosti Bawag Leasing. K listine v trestnom spise (čl. 2299 trestného spisu) uviedol, že ide o saldo konto dodávateľských faktúr spoločnosti VIKTOR Parts a v ňom zobrazené len neuhradené alebo čiastočne uhradené záväzky voči jednotlivým dodávateľom. Tieto listiny vypovedajú o tom, že spoločnosť VIKTOR Parts eviduje záväzky voči spoločnosti Bawag Leasing. Ohľadne úhrad podľa leasingových zmlúv si spomenul, že nikdy tam neboli doklady o zaplatení záloh, aj keď zo zmlúv a z faktúr vyplývalo, že mali byť zaplatené. To sa týkalo všetkých leasingových zmlúv, nielen prvých leasingových zmlúv. I keď v trestnom konaní pri výsluchu dňa 13. 10. 2009 uviedol, že „časť kúpnej ceny bola započítaná ako trojzápočet, boli k tomu vystavené zápočtové listy a časť kúpnej ceny bola zaplatená bankovým prevodom“, pri výpovedi si už nespomenul na trojzápočty. Poukázal tiež na to, že v trestnom konaní bola následne jeho výpoveď zaznamenaná inak, keď dňa 09. 09. 2010 uviedol, že kúpna cena zaplatená nebola a vyzýval na predloženie do účtovníctva ohľadom jej úhrady doplňujúcich účtovných dokladov. V spoločnosti VIKTOR Group je formálne vedený ako člen dozornej rady, k spoločnosti VIKTOR Parts nemá žiaden vzťah. Výsluchom svedka S.. Y. L., ktorý v trestnom konaní podal znalecký posudok č. 15/2010 zo dňa 30. 04. 2010 súd zistil, že pri jeho vypracovávaní nemal k dispozícii účtovné doklady spoločnosti VIKTOR Group a VIKTOR Parts, ako sú hlavná účtovná kniha, prvotné doklady, účtovný denník a iné podrobné účtovné dokumenty. Mal však k dispozícii časti účtovnej závierky, a to konkrétne výkazy súvaha a výkaz ziskov a strát, ktoré boli priložené v trestnom spise ako súčasť daňového priznania týchto spoločností. Kompletné účtovníctvo spoločnosti Bawag nepotreboval, pretože v trestnom spise boli bankové výpisy Bawagu, ktoré slúžili ako podklad pri spracúvavaní znaleckého posudku a ktoré použil pri priradení jednej sumy k vyčísleniu platenia splátok. V znaleckom posudku uviedol prehľad úhrad zvýšených splátok vopred, kde až na 3 prípady boli splátky uhradené zápočtom. V účtovníctve sa pohľadávky a záväzky môžu účtovať na základe faktúr, na základe zmlúv, na základe odsúhlasenia vzájomných vzťahov a podobne. Na strane 56 svojho znaleckého posudku v prílohe 2 uviedol vzor faktúry medzi spoločnosťou VIKTOR Group, s.r.o., neskôr VIKOTR Group, a.s. a spoločnosťou Istro Leasing, s.r.o., neskôr Bawag Leasing, s.r.o.. V tejto faktúre je uvedené zo strany VIKTOR Group, že bola uhradená záloha vo výške 58.310,- Sk. Keďže k zaplateniu zálohy nedošlo podľa bankových výpisov finančným prostriedkami, uviedol v znaleckom posudku zoznam faktúr, kde uviedol tri prípady, kedy došlo k finančnej úhrade a v ostatných prípadoch uviedol, že došlo k úhrade zápočtom. V znaleckom posudku tiež uviedol, že podľa podkladov spoločnosti Bawag Leasing došlo v účtovníctve spoločnosti k tzv. trojzápočtu, t.j. spoločnosť Bawag Leasing neuhrádzala spoločnosti VIKTOR Group, a.s. vyčíslenú zálohu na faktúre pri predaji predmetov leasingu, VIKTOR Parts s.r.o. neuhrádzala spoločnosti Bawag Leasing zvýšenú splátku vopred a spoločnosť VIKTOR Group, a.s. zrejme neuhrádzala časť záväzku voči spoločnosti VIKTOR Parts s.r.o. To slovo zrejme v znaleckom posudku je tam preto, lebo nemal k dispozícii účtovníctvo spoločnosti VIKTOR Group a VIKTOR Parts. Objasnil aj tabuľku na strane 28 znaleckého posudku na príklade uvedenom v 1. riadku. V prílohách neuviedol všetky faktúry a všetky zmluvy, ale len jeden vzor, na základe ktorého sa dá preukázať, že ním vyplnené tabuľky v znaleckom posudku vychádzajú z predložených podkladov. Pri spracovávaní znaleckého posudku vychádzal z účtovných výkazov spoločnosti VIKTOR Group a VIKTOR Parts, ktoré boli predložené daňovému úradu. Z týchto by nevedel uviesť konkrétne výšky vzájomných pohľadávok a záväzkov spoločnosti VIKTOR Group a VIKTOR Parts. Trval na záveroch svojho znaleckého posudku. Tiež poukázal na to, že mu pred spracovaním znaleckého posudku bolo oznámené, že účtovníctvo spoločnosti VIKTOR Group a VIKTOR Parts bolo odcudzené. Žalovaní predložili do súdneho spisu znalecký posudok č. 3/2014 zo dňa 24. 09. 2014 vypracovaný Y.. S.. J. R., Y.., znalcom z odboru ekonómia a manažment, z odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo na základe žiadosti žalovaného 2/ a R. L. ako fyzickej osoby. Účelom znaleckého posudku bolo zistiť, či došlo k úhrade celej kúpnej ceny kupujúcim - žalobcom predávajúcemu - žalovanému 2/ za predmety kúpnych zmlúv podľa kúpnych zmlúv č. XXXXXX/XXX až č. XXXXXX/XXX. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že nesprávne vystavované faktúry spoločnosťou VIKTOR Group s nesprávne uvedenou úhradou zálohy v rokoch 2007 až 2008 nemohli mať vplyv na zmenu výšky ceny dohodnutej v kúpnej alebo leasingovej zmluve. Ak niektorá zo zmluvných strán chcela meniť pôvodne dohodnutú cenu, mala tak urobiť písomným dodatkom k zmluve. Postup, ktorý uplatnila leasingová spoločnosť Bawag Leasing & Fleet na vykonanie trojzápočtu medzi ňou a spoločnosťou VIKTOR Group a spoločnosťou VIKTOR Parts podľa názoru znalca nie je možný, nakoľko medzi týmito dvoma spoločnosťami neexistovali vzájomné obchodné vzťahy, a tým ani vzájomné pohľadávky. Spoločnosť Bawag Leasing & Fleet nemala na takýto úkon žiadne oprávnenie a takýto spôsob úhrady vzájomných záväzkov a pohľadávok medzi týmito troma spoločnosťami nebol vôbec dojednaný. Schvaľovacie protokoly k leasingovým zmluvám vypovedajú o skutočnosti, že sa o zápočte od začiatku ani neuvažovalo. K úhrade kúpnej ceny za predmety kúpnych zmlúv mohlo dôjsť len vykonaním úhrady kúpnej ceny kupujúcim na účet predávajúceho do 7 pracovných dní po splnení poslednej z nasledujúcich troch podmienok: podpis kúpnej zmluvy, obdržanie konečnej faktúry od predávajúceho, obdržanie podpísaného preberacieho protokolu predávajúcim a leasingovým nájomcom. K úhrade prvej zvýšenej splátky vopred leasingovým nájomcom leasingovému prenajímateľovi mohlo dôjsť len dvoma spôsobmi, ktoré boli medzi nimi dojednané a to tak, že leasingový nájomca zriadi inkasný spôsob hradenia leasingových splátok, ako aj spracovateľského poplatku v prospech leasingového prenajímateľa alebo je povinný poukazovať leasingové splátky a ostatné platby spojené s leasingom bez nákladov pre leasingového prenajímateľa bankovým prevodom alebo vkladom na účet leasingového prenajímateľa vedený v Istrobanke, a.s., číslo účtu: XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX s variabilným symbolom uvedeným na príslušnom daňovom doklade. Úhrady faktúr za dodávku predmetov kúpnych zmlúv a úhrady leasingových zvýšených splátok, ako ich v znaleckom posudku uvádza S.. Y. L. nie je preukázateľná. Z uvedeného vyplýva, že medzi všetkými zmluvnými stranami: spoločnosťou VIKTOR Group a spoločnosťou Bawag Leasing & Fleet a medzi spoločnosťou VIKTOR Parts a spoločnosťou Bawag Leasing & Fleet mali byť pri dodržaní účtovných zásad a účtovných postupov, pri správnom vystavovaní účtovných dokladov a ich zaúčtovaním v súčasnosti evidované neuhradené (otvorené) položky z nákupnej ceny za predmety, na základe kúpnych zmlúv č. XXXXXX/XXX až č. XXXXXX/XXX. K znaleckému posudku č. 3/2014 znalca Y.. S.. J. R. Y.., zo dňa 24. 09. 2014 súd vypočul ako svedka Y.. S.. J. R., Y.., z výpovede ktorého zistil, že tento trvá na záveroch znaleckého posudku. Pokiaľ mal možnosť vidieť účtovnú dokumentáciu, ktorú mu predložil R. L., skúmal jej obsah z pohľadu kúpnych a leasingových zmlúv. Išlo tam o odúčtovanie záloh a posúdenie spôsobu zaúčtovania a úhrady vo vzťahu ku kúpnej alebo leasingovej zmluve. Trojzápočet nevychádza zo zákona o účtovníctve, uplatňuje sa vtedy, keď existujú vzájomné záväzky a pohľadávky medzi zmluvnými stranami alebo došlo k postúpenie pohľadávky. V tomto prípade nešlo o vzájomný vzťah medzi VIKTOR Group a VIKTOR Parts. Vzťah medzi týmito dvomi subjektmi nie je zdokladovaný a nemôže byť opodstatnený, pretože VIKTOR Parts nemala z týchto obchodných vzťahov pohľadávky voči VIKTOR Group. K listinnému dôkazu v trestnom spise (čl. 1172 trestného spisu) uviedol, že z tabuľky nevyplýva jednoznačne, čo splýva s čím a v akej výške. Ak dobre poznal vzťah z nájmu, potom VIKTOR Parts nemal žiadne pohľadávky voči Bawagu a z leasingových vzťahov nemal pohľadávky ani VIKTOR Parts voči VIKTOR Group. Pokiaľ ide o zaúčtovanie trojzápočtu účtovnou firmou, bol presvedčený, že táto nemohla zaúčtovať zápočty tak, ako ich zaúčtovala. Po nahliadnutí do faktúry č. 060711017, ktorá sa týkala prvej leasingovej zmluvy uviedol, že ak je uvedená v tejto faktúre fakturácia včítane DPH 1.666.200,- Sk a predtým bola zaplatená záloha, túto zálohu bolo potrebné odrátať, čo sa aj stalo a k úhrade je potom predpísaný už len rozdiel, v tomto prípade suma 1.107.890,- Sk. Predpokladal teda, že záloha zaplatená bola, keďže je uvedená vo faktúre ako záloha. Dalo by sa to však zistiť vo výpise z banky. Či mu pri spracovaní znaleckého posudku boli predložené i príjmové pokladničné doklady k faktúram a k leasingovým zmluvám k prvým trom, to si nespomenul. VIKTOR Group z titulu predmetných kúpnych zmlúv mohol peniaze prijať od VIKTOR Parts, ak by sa nebránil, že mu nepatria, ale musel by ich správne zaviesť do účtovnej evidencie. Mohol to zaúčtovať ako neidentifikovateľnú položku, účtovník by musel zisťovať o akú platbu ide. Časom sa takáto platba musí vysporiadať, prijať, vrátiť, doložiť. Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. v znení do 31.12.2008 účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa § 273 ods. 1 Obch. zák. časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Podľa ods. 2 cit. ust. odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1. Podľa § 275 ods. 4 Obch. zák. s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia žalobcu. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu. Podľa § 349 ods. 1 Obch. zák. odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany. Podľa § 351 ods. 1 Obch. zák. odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Podľa § 351 ods. 2 Obch. zák. strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., k je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré je vecne správne. Na zdôraznenie jeho správnosti, a to s prihliadnutím na rozsah odvolania podaného žalovaným 1/, keďže o odvolaní žalovaného 2/, ktoré bolo právoplatne odmietnuté, odvolací súd nekoná, dopĺňa ďalšie skutočnosti. Vzhľadom k tomu, že predmetom sporu v prejednávanej veci je len nárok navrhovateľa z leasingových zmlúv vo vzťahu k žalovanému 1/ odvolací súd sa nárokmi uplatnenými žalobcom voči žalovanému 2/ z titulu ručenia nezaoberal. Tvrdenia žalovaného 2/ o nárokoch, ktoré mu mali vzniknúť vo vzťahu k žalobcovi z kúpnych zmlúv sú pre posúdenie nárokov z leasingových zmlúv relevantné len do tej miery, do akej sa údaje obsiahnuté v kúpnych zmluvách týkajú platnosti a účinnosti leasingových zmlúv a nárokov z nich vyplývajúcich. K argumentom žalovaného 1/, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď tento nepostupoval podľa § 157 ods.2 O.s.p., čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.10.2014, keď sa okresný súd nevysporiadal s listinným dôkazom, a to odstúpením žalovaného 2/ od kúpnych zmlúv, ktoré mal uzatvorené so žalobcom zo dňa 10.10.2014, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že žalovaný 2/ nemohol platne odstúpiť od kúpnych zmlúv potom, ako sám záväzok z nich, a to odovzdať predmety kúpy kupujúcemu - žalobcovi, za ktorého tieto prevzal podľa písomného splnomocnenia obsiahnutého v čl. 7 Obchodných podmienok a bodu 2 Protokolu o prevzatí predmetov kúpy žalovaný 1, ktoré skutočnosti bez výhrad potvrdil svojim podpisom, splnil a ako mu žalobca ako kupujúci podľa preukázaných platieb kúpnu cenu spolu so žalovaným 1/ zaplatil. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že podľa § 344 Obch. zák. je možné od zmluvy odstúpiť len v prípadoch, ktoré stanoví zmluva alebo zákon. Žiadna zo strán zmluvy nemá právo odstúpiť od zmluvy jednostranným úkonom, ak jej takéto právo zmluva nedáva alebo ak to pre ňu nevyplýva zo zákona. Podľa všeobecných zásad nemôže zmluva zaniknúť jednostranným odstúpením od zmluvy, keď pred účinnosťou prejavu o odstúpení s poukazom na § 349 ods. 1 Obch. zák., t.j. pred jeho doručením zanikla splnením. V § 345 Obch. zák. je síce upravená možnosť odstúpiť od zmluvy aj jednostranným odstúpením, avšak len za predpokladu, že sa jedná o podstatné porušenie zmluvnej povinnosti dlžníka, ktorý by bol v omeškaní s úhradou kúpnej ceny, čo by však bol musel žalovaný 2/ oznámiť žalobcovi bez zbytočného odkladu potom, kedy sa o takomto porušení dozvedel. Ak nevyužil svoje právo odstúpiť od zmluvy ihneď, môže odstúpiť len za podmienok stanovených pre ten prípad, kedy porušenie povinností nie je podstatné. V prejednávanej veci sa však nejedná ani o jeden z vyššie uvedených prípadov práve preto, že k odstúpeniu od kúpnych zmlúv nebol žalovaný 2/ po splnení záväzkov z kúpnych zmlúv žalobcom a žalovaným 1/ zaplatiť kúpnu cenu riadne a včas, a to ešte v rokoch 2007 a 2008, čo bolo v konaní okresným súdom kvalifikovane zistené a čo žalobca jednoznačne preukázal, oprávnený. K odstúpeniu od zmlúv žalovaným 2/ došlo až v roku 2014, preto okresný súd správne postupoval, ak naň ako na neúčinný právny úkon vôbec neprihliadol a ani sa ním podrobnejšie nezaoberal. Žalovaný 2/, ale ani žalovaný1/ nikdy nenamietali, že by žalobca nebol platne kúpil od žalovaného 2/ stroje, ktoré sa následne stali predmetom leasingových zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným 1/. Žalovaný 1/ nikdy nenamietal, že by nebol predmety leasingu od žalobcu riadne prevzal, resp. že by ich neprevzal vôbec. Ak by tomu tak bolo bývalo, nebol by jeho právny zástupca už dňa 26.03.2009 oznamoval žalobcovi na jeho výzvu na vrátenie predmetov leasingu z dôvodu prvého odstúpenia od leasingových zmlúv, že predmety leasingových zmlúv už v tom čase nemá k dispozícii, a preto mu ich nemôže vrátiť. Tiež by nebol v trestnom konaní tvrdil, že všetky predmety leasingových zmlúv boli spreneverené treťou osobou, ktorú aj presne označil. Na poslednom pojednávaní dňa 20.10.2014 boli prítomní právni zástupcovia žalovaného 1/, ako aj žalovaného 2/ a Michal L. osobne, pričom okresný súd vykonal dokazovanie navrhnuté žalovanými 1/ a 2/ aj nad rozsah predmetu sporu a žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/ mali právo sa k vykonaným dôkazom na tomto pojednávaní vyjadriť. Účastníci konania boli podľa § 120 ods.4 O.s.p. riadne poučení a žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemali. V záverečných rečiach predniesol právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ argumenty, ktoré sú totožné s argumentmi v žalovanom 1/ podanom odvolaní o tom, že dňa 10.10.2014 bolo doručené žalobcovi odstúpenie od 43 kúpnych zmlúv žalovaným 2/, čím došlo k zmene skutkového stavu a súd prvého stupňa nie je právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v jeho zrušujúcom uznesení viazaný. S takýmto právnym názorom žalovaného 1/ sa odvolací súd, rovnako ako aj okresný súd nestotožnil. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobca žalovanému 2/ kúpnu cenu v takej výške, v akej mu ju vyfakturoval zaplatil spôsobom dohodnutým medzi zmluvnými stranami, čiastočne vo forme zníženia kúpnej ceny zodpovedajúcom výške zvýšenej prvej leasingovej splátky, ktorú mal zaplatiť žalovaný 1/ žalobcovi, avšak na základe dohody žalovaného 1/ a 2/ uhradil fakticky za žalovaného 1/ túto platbu žalovaný 2/ tým, že fakturoval žalobcovi nižšiu kúpnu cenu o prvú zvýšenú splátku leasingu, ktorú by mal povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovaný 1/ a jednak žalobcom priamo vyplatením kúpnych cien na účet žalovaného 2/, čo bolo v konaní dokladmi žalobcu preukázané. Rovnako postupoval aj pri ostatných faktúrach, ktoré žalovaný 2/ vystavil v ďalšom časovom období, okrem troch faktúr, ktoré sa viazali ku kúpnym zmluvám č. XXXXXX/XXX-XXX, u ktorých žalobca zaplatil žalovanému 2/ celú kúpnu cenu. Aký postup prefinancovania si medzi sebou zvolili žalovaný 1/ a 2 nie je pre posúdenie nároku žalobcu z leasingových zmlúv relevantné. Okresný súd správne dospel k záveru, že žalobca v konaní dostatočne preukázal, že sa stal vlastníkom predmetu kúpy, a teda aj vlastníkom predmetu leasingu, pretože splnil podmienky, ktoré boli pre neho stanovené v čl. 2 bod 3 kúpnych zmlúv a preukázal, že žalovanému 2/ kúpnu cenu podľa kúpnych zmlúv v celosti zaplatil. Žalobca predložil súdu doklady o úplnom zaplatení kúpnej ceny, výpisy z účtu o prevode finančných prostriedkov žalovaným 2/ s odkazom na finančný leasing pre žalovaného 1/, čo vyplýva aj z faktúr vystavených žalovaným 2/ od dátumu 20.11.2007, keď do ich textu žalovaný 2/ po ústnej dohode s žalobcom už ním odpočítanú zálohu neuvádzal, avšak v konečných kúpnych cenách tieto zálohy odpočítal a žalobcovi fakturoval len rozdiel. Dobropisy č. 051402001 až 051402043 zo dňa 28.02.2014, ktorými žalovaný 2/ žalobcovi dobropisoval „chybne vystavené faktúry“, ktorými fakturoval žalobcovi kúpnu cena na základe kúpnych zmlúv (čl. 1622-1664) vyhodnotil okresný súd, a to aj v nadväznosti na žalovaným 2/ vykonané odstúpenie od kúpnych zmlúv, aj keď to výslovne v odôvodnení neuviedol, inak by žalovaný 2/ nemal dôvod vystavovať dobropisy ako dôkazy, ktoré boli vystavené účelovo preto, aby preukázal, že k odstúpeniu došlo práve preto, že mu žalobca celú kúpnu cenu podľa kúpnych zmlúv nezaplatil. Okresný súd uviedol, že k ich vystaveniu došlo s odstupom 6 - 7 rokov potom, čo vystavil pôvodné faktúry, ktorými fakturoval kúpnu cenu podľa kúpnych zmlúv a s odstupom 5 rokov potom, čo sa začalo toto súdne konanie, ktorý postup odporuje preukázanej dohode medzi žalobcom ako kupujúcim, ale aj ako leasingovým prenajímateľom a žalovanými 1/ a 2/. Tým, že okresný súd správne nepovažoval pre posúdenie žalovaným 1/ namietanej neplatnosti leasingových zmlúv za nevyhnutné preukázanie vlastníctva žalobcu k predmetom leasingu už ku dňu ich podpísania, nemal žiaden dôvod prihliadať či už na odstúpenie od kúpnych zmlúv, ale ani na dobropisy či ťarchopisy, ktorými žalovaný 2/, ale aj žalovaný 1/ mienil preukázať neexistenciu záväzkov z kúpnych zmlúv, a tým neexistenciu vlastníckeho práva na strane žalobcu a neexistujúcu povinnosť žalovaného 1/ platiť leasingové splátky žalobcovi. Dobropisy vystavené žalovaným 2/ v roku sú dokumenty, vystavené predávajúcim v prospech kupujúceho znejúce na finančnú čiastku, ktorú predávajúci dlhuje, napr. v dôsledku reklamácie, vrátenia tovaru, opravy chýb pri fakturácii a pod. a obvykle sa vystavujú v deň vrátenia tovaru, v deň reklamácie, resp. v deň priznania zľavy tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti. Pri vystavovaní dobropisov a ťarchopisov postupuje platiteľ, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie - dodávateľ podľa zákona o DPH, pričom môže opraviť základ dane pri zrušení alebo vrátení celého zdaniteľného plnenia alebo jeho časti, ak sa zaň neposkytla odplata alebo sa odplata vrátila alebo ak dodávateľ dodatočne zníži cenu zdaniteľného plnenia, o ktorý prípad sa v prejednávanej veci nejedná. Súčasne žalovaný 1/ na základe týchto dobropisov vystavil ťarchopisy k pôvodným faktúram, ktoré sa vystavujú vtedy, ak sú ceny tovarov a služieb na pôvodnej faktúre nesprávne nižšie, o ktorý prípad sa z dôvodu, že kúpna cena bola zmluvne dohodnutá, tiež nejedná. Jednostranné odstúpenie žalovaného 2/ od kúpnych zmlúv uzavretých so žalobcom, ani dobropisy a ťarchopisy nie sú preto takými dokladmi a dôkazmi, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu v čase po vydaní zrušujúceho rozhodnutia odvolacím súdom oproti stavu, ktorý bol okresným a odvolacím súdom zistený pred týmto rozhodnutím. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného 1/ v ním podanom odvolaní, že leasingové zmluvy sú neplatnými právnymi úkonmi, pretože žalobca ako leasingový prenajímateľ nikdy nevlastnil predmety leasingu a nebol ani ich oprávneným držiteľom. Odvolací súd v podstatnom odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia, ktorým zrušil prv vydané rozhodnutie okresného súdu sp.zn. 43Cob/78/2013 zo dňa 19.12.2013 (str. 17-23),v ktorom sa podrobne zaoberal tvrdeniami žalovaného 1/ a zaujal k nim právny názor, od ktorého sa nemá dôvod odkláňať. Tak, ako to vyplynulo z dokazovania pred okresným súdom, iniciatíva poskytnúť finančné prostriedky na základe leasingových zmlúv vzišla od konateľa odporcu 1/ a 2/ p. L., aj keď v súčinnosti s p. Y., ktorý mu však len objasnil spôsob obchodovania žalobcu. Obvyklá prax leasingových spoločností, ktoré poskytujú finančný leasing je presne taká, aká bola aj v prejednávanej veci, že v ten istý deň, ako sa uzatvára leasingová zmluva sa uzatvára aj kúpna zmluva, aby mala leasingová spoločnosť istotu, že predmet kúpy sa skutočne stane aj predmetom finančného leasingu, čo je upravené aj v čl. 2 obchodných podmienok. Pre leasingovú spoločnosť nemá žiaden význam kupovať do svojho vlastníctva predmet kúpy, pokiaľ tento nemá byť vzápätí predmetom finančného leasingu. Všetci traja účastníci kúpnych a leasingových zmlúv o takomto postupe uzatvárania kúpnych a leasingových zmlúv vopred vedeli, s takýmto postupom súhlasili, pretože sa na ňom vopred dohodli, čo vyplýva z toho, že v ten istý deň sa stali kúpne aj leasingové zmluvy ich podpisom platné a účinné tak, ako to správne posúdil aj okresný súd, ako aj z toho, že v ten istý deň boli predmety kúpy odovzdané žalovaným 2/ žalovanému 1/, ktorý ich namiesto žalobcu podľa písomného splnomocnenia v zmluve protokolárne bez výhrad prevzal. O tom, že sa budú uzatvárať kúpne aj leasingové zmluvy v jeden deň svedčí aj ich obsah, pretože obe na viacerých miestach obsahujú úpravu práv a povinností, jednak žalobcu ako kupujúceho vo vzťahu k predmetu kúpy a k žalovanému 2/ ako predávajúcemu a súbežne aj ako leasingového prenajímateľa predmetu leasingu vo vzťahu k leasingovému nájomcovi - žalovanému 1/. Z článku 1 ods. 1 kúpnych zmlúv vyplýva špecifikácia predmetu kúpy zodpovedajúca požiadavkám dohodnutým medzi leasingovým nájomcom a predávajúcim, inak by tam bolo uvedené len kupujúcim a predávajúcim. Či existoval medzi leasingovým nájomcom, ktorým je v prejednávanej veci žalovaný 1/ a predávajúcim - pôvodne žalovaným 2/ písomný zmluvný vzťah, nie je pre rozhodnutie tejto veci podstatné. Napriek tomu sú v kúpnej zmluve obsiahnuté jeho práva o tom, že bude predmet kúpy užívať na základe zmluvného vzťahu - leasingovej zmluvy, pričom kupujúci / leasingový prenajímateľ uzavrie s leasingovým nájomcom/ žalovaným 1/ leasingovú zmluvu. Z ďalšej časti kúpnej zmluvy tiež vyplýva, že v leasingovej zmluve je už predmet kúpy, a teda aj predmet leasingu presne určený, pretože je rovnaký. Aj zaplatenie kúpnej ceny upravenej v článku 2 ods. 2 kúpnych zmlúv je viazané na dodržanie podmienok, a to podpísanie preberacieho protokolu predávajúcim, ako aj leasingovým nájomcom - žalovaným 1/. Preberacie protokoly, ktoré sú prílohami č. 1 k leasingovým zmluvám sú pritom totožné s prílohami ku kúpnym zmluvám a boli prehlásené za ich neoddeliteľné súčasti. Z kúpnych zmlúv preto vyplýva, že článok 1 ods. 1 , článok 2 ods. 3 ako aj článok 3 ods. 3 upravoval práva navrhovateľa vo vzťahu k žalovanému 1/, a teda práva z leasingového vzťahu, preto je právne vyhodnotenie obsahu týchto dojednaní pre posúdenie platnosti leasingových zmlúv podstatné. Z obsahu prílohy č. 1 ku kúpnej zmluve, ktorá je súbežne aj prílohou č.1 k leasingovej zmluve, a to preberacieho protokolu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou oboch zmlúv pritom vyplýva, že k odovzdaniu a prevzatiu nielen predmetu kúpy, ale aj predmetu leasingu došlo tak, že predmet kúpy neprevzal žalobca sám, ale na jeho prevzatie splnomocnil za seba žalovaného 1/, čo je pri finančnom leasingu obvyklé a voči čomu žalovaní nič nenamietali. Zmluvné strany si v čl. 2 ods. 3 kúpnych zmlúv výslovne dohodli, že k podpísaniu preberacieho protokolu o odovzdaní predmetu kúpy predávajúcim dôjde podpísaním leasingovým nájomcom, a nie výslovne žalobcom ako kupujúcim, čo vyplýva aj čl. 7 bod 1 Obchodných podmienok, v ktorých bol leasingový nájomca - žalovaný 1/ splnomocnený žalobcom, aj ako kupujúcim na to, aby v jeho mene podpísal preberací protokol o odovzdaní predmetu kúpy, ktorý bol súbežne aj predmetom leasingu, čo ho oprávňovalo prevziať takýmto spôsobom predmet kúpnej zmluvy aj ako predmet leasingovej zmluvy, ktorý mohol začať od tohto okamihu žalovaný 1/ užívať. Tvrdenie žalovaného 2, že k odovzdaniu predmetov kúpnych zmlúv žalobcovi nedošlo zákonom upraveným spôsobom o kúpnej zmluvy je s prihliadnutím na písomne uzavreté kúpne zmluvy, leasingové zmluvy, obchodné podmienky a protokoly o prevzatí predmetov kúpy a leasingu, ktoré sa stali platnými a účinnými v deň ich podpisu, právne irelevantné. Ustanovenia § 409 a nasl. Obch. zák. neupravujú povinnú písomnú formu, preto môžu byť uzatvárané aj ústne a nezakazujú zmluvným stranám dohodnúť sa na akýchkoľvek právach a povinnostiach, ktoré neodporujú zákonu. Pokiaľ zmluvná strana takéto zmluvy podpíše, je nimi viazaná. Právnym následkom podpísania zmlúv, či už kúpnych, ale aj leasingových bolo odovzdanie a prevzatie predmetov kúpy, totožných s predmetmi leasingu žalobcom, za ktorého ich všetky prevzal žalovaný 1/, splnomocnený riadne a platne na takýto úkon žalobcom, pričom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by sa kupujúci nemohol dať pre preberaní predmetu kúpy zastúpiť inou osobou. K prevzatiu predmetov kúpy žalobcom, a teda k splneniu záväzku žalovaného 2/ odovzdať riadne predmety kúpy došlo, preto žalobca mohol následne odovzdať žalovanému 1/ predmety leasingových zmlúv, ktoré boli totožné a ktorých prevzatie žalovaný 1/ bez výhrad potvrdil na tých istých preberacích protokoloch. Vyhodnotením vyššie uvedených skutočností a dôkazov predložených žalobcom dospel odvolací súd k názoru, že žalobca bol v čase podpísania leasingových zmlúv so žalovaným 1/ oprávneným držiteľom tých vecí, ktoré od žalovaného 2/ riadne kúpil a prevzal s tým, že nadobudnutie vlastníctva k nim bolo len odložené na dobu 7 dní od podpísania kúpnych zmlúv. Pre vznik vlastníckeho práva je potrebná platnú kúpna zmluva a odovzdanie hnuteľnej veci, k čomu v prejednávanej veci nesporne došlo. Žalobca počítal s tým, že do siedmych dní od podpísania kúpnych zmlúv zrealizuje bankovú úhradu druhej časti kúpnej ceny, keďže jej prvú časť zaplatil žalovanému 2/ žalovaný 1/ v deň prevzatia predmetu leasingu, ktorý bol súbežne aj predmetom kúpy. Dôkazom toho je aj tá skutočnosť, že v deň podpísania kúpnych zmlúv a preberacích protokolov žalovaný 2/ vyfakturoval navrhovateľovi kúpnu cenu zníženú o platbu poskytnutú mu žalovaným 1/, preto navrhovateľ nemal žiaden dôvod pochybovať o tom, že by kúpna cena za predmety kúpy žalovanému 2/ nemala byť včas zaplatená. Žalobca konal ako vlastník veci, ku ktorej nadobudol vlastníctvo, preto ju odovzdal na základe leasingových zmlúv do užívania žalovanému 1/, keďže sa k takejto povinnosti zmluvne zaviazal. Žalovaný 1/ a aj žalovaný 2/ sa po celý čas, po ktorý pokračovali so žalobcom v obchodných vzťahoch pri uzatváraní celkom 43 kúpnych zmlúv správali k nemu tak, že je vlastníkom všetkých dovtedy nadobudnutých vecí, ktoré od žalovaného 2/ kúpil a ktoré žalovaný 1/ bez toho, aby za ne platil leasingové splátky, užíval. Žiadnym, v obchodnom styku obvyklým spôsobom neoznámil žalovaný 2/ za takmer 7 rokov, žalobcovi, že k veciam, ktoré od neho prevzal nenadobudol vlastníctvo a nikdy ani nežiadal vrátiť predmety kúpy z dôvodu, že by nebola bývala zaplatená za ne kúpna cena. Keďže žalobcu bez zbytočného odkladu, čo určite nie je doba siedmich rokov, nevyzval ani na doplatenie príp. rozdielu kúpnej ceny a nevystavil na doplatenie kúpnej ceny ani žiadnu dodatočnú faktúru, čo mohol urobiť už v časti, v ktorej ju údajne nezaplatil žalovaný 1/, a teda už po uplynutí 7 dní, počas ktorých mu mala byť zaplatená kúpna cena predmetov kúpy v celom rozsahu, nemal mať prečo žalobca akékoľvek pochybnosti o tom, že by nebol riadnym vlastníkom predmetu leasingu. Po odovzdaní a prevzatí vecí, ktoré boli predmetom leasingových zmlúv, bol žalovaný 1/ v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2, ods. 3, a čl. 3 ods. 3 kúpnych zmlúv v spojení s čl. 2 a 7 Obchodných podmienok k leasingovým zmluvám, ako aj Preberacími protokolmi, ktoré boli medzi zmluvnými stranami uzavreté platne a podpísané ním s nadobudnutím účinnosti v rovnaký deň oprávnený predmety leasingových zmlúv užívať a bol povinný okrem iných povinností platiť za ich užívanie riadne a včas v splátkovom kalendári dohodnuté splátky. V týchto súvislostiach je nutné zdôrazniť, že na platnosť leasingovej zmluvy nie je nevyhnutné preukázanie vlastníctva k predmetu leasingu už ku dňu jej podpísania. Podstatné je, aby bol navrhovateľ oprávnený disponovať s predmetom leasingu na základe dohody strán, a teda aby bol jej oprávneným držiteľom. Platná právna úprava platnosť leasingovej zmluvy vlastníctvom leasingového prenajímateľa k predmetu leasingu ani nepodmieňuje. K výhrade vlastníckeho práva, ktoré je vedľajším zmluvným dojednaním pri odplatných zmluvách odvolací súd uvádza, že sa jedná o dojednanie, ktorým sa okamih prevodu vlastníckeho práva neviaže na čas, s ktorým ho právne predpisy obvykle spájajú, ale na neskoršiu dobu, odloženú do úplného zaplatenia ceny prevedeného predmetu. V dôsledku toho nadobúdateľ nadobúda predmet plnenia jeho prevzatím do oprávnenej držby a nadobudnutie vlastníckeho práva sa dohodou strán len posúva na neskorší čas. V kúpnych zmluvách dohodnutá výhrada vlastníctva určuje preto len okamih nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu kúpy z predávajúceho - odporcu 2 na navrhovateľa ako kupujúceho a predstavuje spôsob jeho nadobudnutia, pričom nemá žiaden vplyv na platnosť ani na účinnosť kúpnych, ale ani leasingových zmlúv. Odvolací súd sa preto stotožnil s právnym názorom okresného súdu, že leasingové zmluvy uzavreté medzi žalobcom a žalovaným 1/ sú platné, pretože sa žalobca zaplatením celej kúpnej ceny stal vlastníkom vecí, ktoré odovzdal do užívania žalovanému 1/. Ustanovenie § 269 ods. 2 Obch. zák. pre ich vznik, platnosť, ako aj účinnosť vyžaduje len to, aby účastníci zmluvy dostatočne určili predmet svojich záväzkov, čo v leasingových zmlúv dodržané bolo a aby došlo k odovzdaniu predmetu leasingu do dispozičnej sféry leasingového nájomcu a aby tento predmet leasingu riadne prevzal, čo tiež bolo splnené. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného 1/ o tom, že nemohol žalobca ako leasingový prenajímateľ previesť na neho vlastnícke právo, je potrebné uviesť, že pri leasingových vzťahoch leasingový prenajímateľ - žalobca žiadne vlastnícke právo na leasingového nájomcu neprevádza, pretože predmet leasingu poskytuje nájomcovi len do užívania. Žalobca mohol previesť vlastnícke právo na žalovaného 1/ ako leasingového nájomcu až potom, ako zaplatil všetky splátky a dohodnutú zostatkovú cenu predmetov leasingu. Z tohto dôvodu preto nemôžu byť leasingové zmluvy neplatným právnym úkonom pre rozpor s § 37 ods.2 OZ. Rovnako nemôžu byť neplatné leasingové zmluvy pre rozpor s § 37 ods.1 OZ v časti čl. 5 ods.4 záverečných ustanovení, v ktorých je uvedené, že leasingová zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpísania zmluvnými stranami, a to napriek tvrdeniu žalovaného 1/, že v deň uzatvorenia kúpnych a leasingových zmlúv nemohla byť zaplatená celá kúpna cena žalobcom v takej výške, ako bola dojednaná, a to s prihliadnutím na výhradu vlastníckeho práva, keďže výhrada vlastníckeho práva sa vzťahovala výlučne ku kúpnym zmluvám, a nie k zmluvám leasingovým, pričom pre vznik leasingového vzťahu stačilo, aby bol leasingový prenajímateľ oprávneným držiteľom predmetu leasingu bez toho, že by musel byť zároveň jeho vlastníkom, a teda že mal právo s vecou nakladať ako so svojou, s čím boli všetky zmluvné strany vopred oboznámené a čo písomne v zmluvách a obchodných podmienkach dohodli. Nie je preto možné prisvedčiť žalovanému 1/, že by boli v nadväznosti na § 273 ods.2 Obch. zák. ustanovenia v obchodných podmienkach v rozpore s dojednaním v leasingových zmluvách a že by neboli mohli leasingové zmluvy nadobudnúť platnosť aj účinnosť v deň ich podpisu zároveň. Odvolací súd vyslovil v prv vydanom zrušujúcom rozhodnutí právny názor na strane 22 o tom, že ak by žalovaný 2/ nemal zaplatené kúpne ceny za predmety kúpy v plnom rozsahu, mal právo sa vo vzťahu k žalobcovi domáhať ich doplatenia, čo však nemá žiaden vplyv na to, že by mali byť riadne uzavreté kúpne zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 2/ len z dôvodu prípadného omeškania s doplatením kúpnej ceny neplatnými právnymi úkonmi. Žalovaný 2/ v konaní namietal zaplatenie len tej časti kúpnej ceny, ktorú mu mal zaplatiť žalovaný 1/ ako sumu rovnajúcu sa zvýšenej leasingovej splátke označovanú pôvodne žalovaným 2/ ako záloha. Žalovaný 2/ žalobcovi na doplatenie rozdielu v kúpnych cenách nevystavil žiadne účtovné doklady a v ďalšom konaní preukazoval jednostranným právnym úkonom označeným ako odstúpenie od 43 kúpnych zmlúv len ním tvrdenú skutočnosť, že v dôsledku takéhoto odstúpenia mu vzniklo právo na vrátenie predmetov kúpy vo vzťahu k žalobcovi, ktoré ani nežiadal, pretože na ich hodnotu vystavil len dobropisy a ťarchopisy. S prihliadnutím k tomu, že záväzok z kúpnych zmlúv odovzdať predmety kúpy žalobcovi a záväzok žalobcu zaplatiť za ne riadne a včas kúpnu cenu bol splnený ešte v roku 2007 a 2008, je námietka o neplatnosti kúpnych zmlúv pre nezaplatenie celej kúpnej ceny, ale aj leasingových zmlúv, ak žalovaný 2/ od kúpnych zmlúv neodstúpil ihneď, ale až po niekoľkých rokoch, právne irelevantná. Zmluvná strana nemohla totiž účinne odstúpiť od kúpnych zmlúv v čase, keď už všetky záväzky z nich splnila. Navyše žalobca vzniesol voči takémuto právnemu úkonu s poukazom na § 393 ods.1 Obch. zák. dôvodnú námietku premlčania, keďže právo odstúpiť od kúpnych zmlúv sa premlčalo ešte v roku 2012. Odstúpenie žalovaného 2/ od kúpnych zmlúv, aj pokiaľ by bolo účinným právnym úkonom, by nemohlo mať žiaden vplyv na platnosť leasingových zmlúv a nárokov z nich, ktoré si žalobca v prejednávanej veci uplatnil a ktoré zostali predmetom sporu tak, ako nemá na platnosť leasingových zmlúv vplyv ani ničím nepreukázané tvrdenie žalovaného 1/ o nezaplatení kúpnej ceny zo strany žalobcu. Na platnosť leasingových zmlúv nemá vplyv ani výpoveď Ing. Jaromíra Y. na pojednávaní dňa 08.07.2014, ktorý objasnil len spôsob uzatvárania zmlúv, avšak sám ich neuzatváral a ani nepodpisoval. Žalovaní 1/ a 2/ ich podpísali dobrovoľne, a to či už sa jedná o kúpne zmluvy, leasingové zmluvy alebo protokoly o odovzdaní a prevzatí predmetov kúpy a predmetov leasingu. Postupnosť jednotlivých krokov pri uzatváraní vyššie uvedených záväzkových vzťahov nič nemení na tom, že tieto sú všetky platné a k ich podpísaniu došlo zo strany žalovaného 1/ a 2/ aj na základe splnomocnenia obsiahnutého priamo vo všeobecných podmienkach finančného leasingu, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou všetkých leasingových zmlúv, ale aj v samotných leasingových zmluvách žalobcom, pričom platnosť a účinnosť nadobudli leasingové dňom ich podpisu. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že k podpísaniu leasingových zmlúv zo strany žalobcu došlo s odstupom niekoľkých dní potom, ako boli podpísané žalovaným 1/ a ako predmety leasingu žalovaný 1/ od žalovaného 2/ na základe splnomocnenia žalobcu riadne prevzal. Tvrdenie žalovaného 1/ v odvolaní, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nikdy nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu predmetov leasingu a ani k podpísaniu preberacieho protokolu medzi žalobcom a žalovaným 1/ z titulu leasingových zmlúv nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keď na každom jednom protokole je podpis žalovaného 1/, ktorý ho podpisoval za žalobcu, ktorý ho na takéto odovzdanie predmetov kúpy a leasingu splnomocnil a aj podpis žalovaného 2/. Rovnako to platí aj vo vzťahu ku kúpnym zmluvám, keďže žalovaný 1/ splnomocnil žalovaného 2/ k odovzdaniu predmetov kúpy priamo žalovanému 1/. Ak by nebolo došlo k prevzatiu predmetov kúpy a leasingu, ktoré boli identické, nebolo by zo strany žalovaného 1/ vznesené obvinenie z titulu sprenevery predmetov leasingu voči tretej osobe. Tvrdenie žalovaného 1/, že k podpisu leasingových zmlúv zo strany štatutárnych zástupcov žalobcu došlo až s odstupom niekoľkých dní potom, ako boli tieto podpísané žalovaným 1/ s odkazom na svedecké výpovede S.. Y. a Ing. L. ako jedného z konateľov žalobcu podpísaného na všetkých leasingových zmluvách nesvedčia o tom, že by len z tohto dôvodu, mali byť leasingové zmluvy s poukazom na § 37 a nasl. Obč. zák. absolútne neplatné. Na platnosť a účinnosť leasingových zmlúv žiadna platná právna úprava nevyžaduje osobné stretnutie, ani osobné konanie štatutárnych zástupcov zmluvných strán, pričom pri ich konaní môžu byť štatutárni zástupcovia zastúpení ich pracovníkmi na základe poverenia, príp. podľa§ 15 a 16 Obch. zák. vo forme zákonného zastúpenia, a to aj pri uzatváraní kúpnych zmlúv a zmlúv leasingových a rovnako môžu byť zastúpení aj na základe písomnej plnej moci. Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý je zhodný s názorom okresného súdu preto došlo k platnému odovzdaniu a prevzatiu predmetov leasingových zmlúv leasingovým nájomcom od leasingového prenajímateľa prostredníctvom ním splnomocneného žalovaného 2/, na základe čoho sa do fyzickej a oprávnenej držby s udelením súhlasu vlastníka predmetov leasingov dostali všetky stroje tak, ako sú presne definované v leasingových zmluvách uzavretých medzi žalobcom a žalovaným 1/. Na tejto skutočnosti nič nemení to, že predmety kúpnych zmlúv, ktoré boli súčasne aj predmetmi leasingových zmlúv odovzdal namiesto žalobcu žalovanému 1/ žalobcom splnomocnená osoba, ktorou bol v tom čase žalovaný 2/. Novou skutočnosťou nie je ani Znalecký posudok č. 3/2014 súdneho znalca prof. S.. J. R., Y.. o tom, že ani v jednej z kúpnych zmlúv nedošlo k úhrade celej kúpnej ceny, pretože listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, a to výpisy z účtu žalobcu, ako aj faktúry vystavené žalovaným 2/ vo vzťahu k žalobcovi preukazujú opak. Tvrdenia žalovaného 1/, že neodovzdaním mu predmetov leasingu zo strany žalobcu do užívania, poukázal žalobcovi platby na základe leasingových zmlúv ako neplatných právnych úkonov vo výške 101.126,02 Eur zrejme vo forme leasingových splátok bezdôvodne, na základe čoho sa žalobca o túto sumu na úkor žalovaného 1/ bezdôvodne obohatil, nie sú ním preukázané. Žalovaný 1/ v konaní nepreukázal ani to, že by bol zaplatil žalobcovi prvé zvýšené splátky a nepreukázal ani zaplatenie ďalších splátok a už vôbec nepreukázal, že to bola práve suma vo výške 101.126,02 Eur, ktorú mu zaplatil bez právneho dôvodu. Žalovaný splátkový kalendár nedodržal, čo bol dôvod, že žalobca od leasingových zmlúv odstúpil. Nie je preto pravdivé ani tvrdenie žalovaného 1/, že žalobca ako leasingový prenajímateľ od leasingových zmlúv neodstúpil v poradí druhým odstúpením zo dňa 28.02.2012 platne. Ak je právnym dôvodom pre plnenie v splátkach zmluva, vzniká veriteľovi právo na plnenie dohodnutých splátok dňom vzniku účinnosti zmluvy, ktorá toto právo na plnenie zakladá, a nie až dňom splatnosti jednotlivých splátok. Právo na plnenie v splátkach vrátane splátok splatných v čase po odstúpení od leasingovej zmluvy tak vzniklo žalobcovi skôr, než došlo k odstúpeniu od zmluvy, na ktoré je potrebné aplikovať aj § 349 ods.1 a § 351 ods.1 Obch.zák. Ust. § 351 Obch. zák. je dispozitívne a v súlade s § 263 Obch.zák. sa môžu od neho zmluvné strany odchýliť a dohodnúť si pre prípad odstúpenia od zmluvy aj iné práva a povinnosti, a teda aj plnenie v splátkach, ako aj plnenie všetkých leasingových splátok, ktoré do vtedy neboli zaplatené naraz, ak žalobca od zmluvy odstúpi a dlh odporcu sa stane splatný naraz. Z oznámenia žalobcu o ukončení leasingových zmlúv k dátumu 28.02.2012 s dátumom vyhotovenia dňa 31.01.2012, ktoré sa dotýkalo všetkých 43 leasingových zmlúv vyplýva podrobná špecifikácia žalobcom uplatnenej pohľadávky, ktorá pozostáva z neuhradených splátok po splatnosti vo výške 48.950,66 Eur, z dlžnej istiny vo výške 506.223,54 Eur, z pokuty vo výške 73.265,45 Eur, z úroku z omeškania vo výške 12.522,91 Eur a zo zmluvnej pokuty vo výške 43.020,50 Eur. Celková suma pohľadávky žalobcu, splatná do 28.02.2009 a neuhradená zo strany leasingového nájomcu tak zodpovedá sume 683.983,06 Eur. Z tejto sumy je dlžná istina kapitálovou časťou leasingovej splátky, ktorá je zároveň neuhradenou časťou dlhu, splatnou k okamihu odstúpenia leasingového prenajímateľa od leasingových zmlúv. Pokutu si žalobca uplatnil v zmysle čl. 7 bod 4 OP, úrok z omeškania si uplatnil od dátumu odstúpenia od leasingových zmlúv podľa čl. 6 bod 5, pričom úrok uplatnený žalobcom do konca doby leasingu je časťou leasingovej splátky a považuje sa za ušlý zisk v zmysle čl. 11 bod 4.4 OP a vzniklo mu aj právo na zmluvnú pokutu vo výške 50% z úroku do konca doby leasingu tak, ako sa na tom zmluvné strany dohodli Žalobcovi vzniklo aj právo na úrok z omeškania, pretože žalovaní 1/ je v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy, a to od 01.03.2012 do zaplatenia, keďže žalobca od leasingových zmlúv listom zo dňa 28.02.2012, doručeného dňa 29.02.2012 odstúpil platne, a to podľa § 369 ods.1, druhá veta Obch. zák. v nadväznosti na § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 v znení ku dňu 31.01.2013 a s poukazom na § 10c/ cit. Nariadenia. Ku dňu 01.03.2012 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1% zvýšená o 8%-uálnych bodov vo výške 9%, preto má žalobca nárok voči žalovaným 1/ a 2/ na zaplatenie úrokov z omeškania 9% ročne zo sumy 683.982,14 Eur tak, ako to okresný súd uviedol vo výroku svojho rozhodnutia. Rozhodnutie, na ktoré odporca 1/ poukazuje v závere svojho odvolania nie je na prejednávanú vec použiteľné, pretože sa jednalo o prípad, kedy predávajúci nebol vlastníkom predávanej veci pre leasingovú spoločnosť, ktorá ho od neho kupovala, v dôsledku čoho nemohla kúpna zmluva uzatváraná medzi leasingovou spoločnosťou ako kupujúcim a medzi predávajúcim, ktorý nebol vlastníkom predávanej veci byť platným právnym úkonom. Následne potom nemohla byť platná ani zmluva o finančnom leasingu, keďže leasingový prenajímateľ nebol oprávnený leasingovú zmluvu na predmet leasingu, ktorý nepatril predávajúcemu, uzatvoriť. V prejednávanej veci bol žalovaný 2/ vlastníkom predávaných strojov a svoje vlastnícke právo previedol na žalobcu platnými kúpnymi zmluvami. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku voči žalovanému 1/ vecne správne, preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Podľa § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne o trovách odvolacieho konania súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.