Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/475/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709203862 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6709203862.6 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: J. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. R. L. č.XX, O., zastúpeného JUDr. Vierou Rubaninskou, advokátkou, so sídlom Zvolen, Buzulucká 3, korešpondenčná adresa Medzi Hrušky 14, Lieskovec, proti žalovanému Lukášovi Kučerovi, nar. 16.02.1987, bytom P. O. Hviezdoslava č.194/39, Kováčová, zastúpeného JUDr. Evou Borovskou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 7, za účasti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova č.4, o zaplatenie 963,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/136/2009-328, zo dňa 14. 06. 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby je dôvodný a konanie nezastavuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že nesúhlas žalovaného so späťvzatím návrhu na začatie konania nie je dôvodný. Pri rozhodnutí právne poukázal na ust. § 96 ods. 1, 2 O. s. p. (zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „O. s. p.“). Mal za to, že predmetom konania nebola taká skutočnosť, na rozhodnutí ktorej by mal žalovaný, morálny, či etický záujem, nakoľko sa neprejednávalo zavinenie pri vzniku škody, či obdobné otázky. Predmetom konania bolo len určenie výšky reálnej škody nad rámec, ktorú vyhodnotila pri svojom plnení z povinného zmluvného poistenia poisťovňa. Nie je možné akceptovať ani ekonomický záujem žalovaného, nakoľko predmetné plnenie žalobcovi za žalovaného plne uhradila poisťovňa na základe skutočností preukázaných znaleckým dokazovaním v priebehu konania. Skutočnosť, že poisťovňa sa nebráni prípadnému plneniu za žalovaného, bola odprezentovaná na pojednávaní, na ktorom bol prítomný aj právny zástupca žalovaného, k čomu aj následne došlo v priebehu novembra 2013 po rozhodnutí súdu vo veci samej. Okresný súd dospel k záveru, že nesúhlas žalovaného so späťvzatím návrhu nie je dôvodný, ani právne účinný, nakoľko nie je daný žiaden záujem žalovaného na tom, aby bolo vo veci rozhodnuté, ktorý by prevyšoval oprávnenie žalobcu disponovať s návrhom, resp. ktorý by nútil pokračovať žalobcu v konaní po tom, čo odpadol dôvod konania. Poukázal pri tom aj na uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 26. 11. 2014 sp. zn. 22Cdo 2149/2014 (SR 3/2015). 2. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Uznesenie okresného súdu navrhol zrušiť a priznať žalovanému trovy odvolacieho konania. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že nie je daný žiadny záujem žalovaného na tom, aby bolo vo veci rozhodnuté, ktorý by prevyšoval oprávnenie žalobcu disponovať s návrhom. Opätovne namietol svoju pasívnu legitimáciu, pričom poukázal na to, že žalobca si priamo uplatnil škodu voči poisťovni (pôvodne vedľajšiemu účastníkovi) ešte pred podaním žaloby, ktorá jeho nárok aj vysporiadala, pričom výška škody žalobcom nebola špecifikovaná a jej výpočet bol ponechaný na poisťovňu, čím došlo k zániku možnosti uplatňovať si ten istý nárok priamo voči žalovanému. Taktiež poukázal na to, že žalobca, ani na podnet žalovaného nerozšíril svoju žalobu o žalovaného 2/ - poisťovňu, a zotrval na tom, že škodu si uplatňuje len voči žalovanému. Uviedol, že pokiaľ poisťovňa plnila za odporcu, odporca nedal súhlas na takéto plnenie, naopak voči rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie. Uviedol, že okresný súd nesprávne vyhodnotil, že sú tu dôvody na zastavenie konania, a že neexistuje vážny dôvod na pokračovanie v konaní, pričom opomenul skutočnosť, že žalovaný nikdy žalobcovi neplnil. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie sa nevysporiadal s dôvodmi, ktoré žalovaný uviedol so svojom nesúhlase so späťvzatím návrhu, a to so skutočnosťou, že proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie, pričom žalobca prijal plnenie od iného subjektu ako je žalovaný, žalovaný nevedel a nedal súhlas, aby vedľajší účastník uhradil sumy uvedené v rozsudku prvého stupňa v časti istiny, žalobca síce prijal plnenie od subjektu, ktorý plnil síce dobrovoľne, ale neplnil v mene žalovaného, čím žalobca prijal plnenie od iného subjektu, ako žaloval, ako aj s tým, že žalovaný opakovane tvrdil, že žalobca má rozšíriť žalobu o žalovaného 2/ - poisťovňu. Konanie a postup žalobcu v konaní, ktorý svoj žalobný návrh smeroval voči žalovanému, ktorý nemohol a nemôže vysporiadavať jeho nároky bez súhlasu poisťovne, zavinil vznik a dĺžku konania, nakoľko nesúhlasil so vstupom subjektu do konania, u ktorého škodu uplatnil a následne ktorý mu škodu aj uhradil, z tohto dôvodu žalovaný nemôže znášať náklady súdneho konania. Záverom poukázal na neúčinnosť súhlasu vedľajšieho účastníka so späťvzatím návrhu. 3. Dňa 01. 06. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, s prihliadnutím na právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP (§ 470 ods. 2 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) uznesenie okresného súdu zmenil v zmysle § 388 CSP. 5. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 6. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním žalovaného nepovažoval za vecne správne, ani za spôsobilé vyvolať zákonom predpokladaný procesný účinok. 7. Uznesenie okresného súdu v prvom rade vykazuje procesné vady. V zmysle § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 8. Okresný súd po tom, čo žalobca zobral žalobu späť a žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil, odvolaním napadnutým rozhodnutím rozhodol, že „nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu na začatie konania nie je dôvodný“ s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 2 O. s. p. 9. Okresný súd rozhodoval za účinnosti O. s. p. Podľa § 96 ods. 2 O. s. p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takomto prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Z citovaného ustanovenia jasne vyplýva, že o nesúhlase odporcu so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov rozhoduje len v tom prípade, ak sa s takýmto nesúhlasom odporcu stotožní, a v tom prípade konanie nezastaví. Len v takomto prípade sa vydáva osobitné rozhodnutie o tom, že nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu je dôvodný a konanie sa nezastavuje. Pokiaľ však okresný súd došiel k záveru, že nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu na začatie konania nie je dôvodný, mal konanie zastaviť a nie samostatne rozhodovať o takomto nesúhlase osobitným rozhodnutím. Okresný súd pokiaľ došiel k záveru, že nesúhlas odporcu so späťzvatím návrhu na začatie konania nie je dôvodný, mal konanie zastaviť podľa § 96 ods. 1 O. s. p. a zároveň rozhodnúť o trovách konania. V takomto prípade sa samostatne o nesúhlase odporcu nerozhoduje. 10. Odvolací súd však považoval odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu aj po vecne stránke za nesprávne. Aj v súlade s § 146 ods. 1 veta prvá CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. 11. Žalobca môže zobrať žalobu späť až do okamihu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým sa konanie končí. Späťvzatím žaloby sa rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojej žaloby buď v celom rozsahu alebo sčasti netrvá (nemá záujem), a je uzrozumený s tým, že o jeho žalobe nebude v tomto rozsahu súdom meritórne rozhodnuté. Súd však konanie napriek späťvzatiu žaloby nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Dôvody, pre ktoré by konanie nemalo byť zastavené, sú dané vtedy, pokiaľ žalovaný má právny alebo iný záujem na tom, aby o žalobe bolo meritórne rozhodnuté, pričom tieto dôvody musí tvrdiť a preukázať. 12. Odvolací súd poukazuje na to (v nadväznosti aj na odvolanie žalovaného), že pokiaľ žalobu vzal žalobca späť preto, že uplatnená pohľadávka zanikla splnením, potom by žalovaný nemal mať vážne dôvody k nesúhlasu so späťvzatím žaloby. Toto však platí najmä v prípade, keď k úhrade pohľadávky dochádza buď priamo žalovaným alebo s jeho súhlasom a z konania žalovaného je možné vyvodiť konkludentne prejavenú vôľu, že svoju pohľadávku uznáva a súhlasí s jej plnením žalobcovi. V tomto prípade, keď však pohľadávku žalobcu uhradil ešte v priebehu súdneho konania vedľajší účastník na strane žalovaného poisťovňa - Kooperativa poisťovňa, a. s., Bratislava, ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o veci samej, je potrebné konštatovať, že nie sú naplnené všetky podmienky preto, aby okresný súd konanie pre späťvzatie žaloby žalobcom zastavil, pokiaľ žalovaný s plnením pohľadávky žalobcovi nesúhlasil. Nesúhlas žalovaného spočíva najmä v spochybňovaní jeho pasívnej legitimácie a namietaní omeškania s plnením od 20. 08. 2008. Okresný súd sa s týmito uvedenými námietkami žalovaného v doterajšom konaní nezaoberal, a to napriek tomu, že uvedené námietky žalovaného boli aj odvolacími námietkami proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/136/2009 - 275 zo dňa 07. 10.- 2013, ktoré odvolací súd akceptoval a aj pre ktoré zrušil rozsudok okresného súdu uznesením č. k. 15Co/300/2014 - 308 zo dňa 09. 12. 2015. Žalovaný uvedené námietky uplatnil aj v nesúhlase so späťvzatím návrhu zo dňa 10. 11. 2015, s ktorými sa okresný súd vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. Okresný súd by mohol pre späťvzatie žaloby zastaviť konanie, aj keď žalovaný so späťzvatím žaloby nesúhlasí, ale v uznesení o zastavení konania by sa musel vysporiadať so všetkými dôvodmi, pre ktoré žalovaný so späťzvatím žaloby nesúhlasí, vyvrátiť ich a odôvodniť, že nie sú vážnymi dôvodmi pre nezastavenie konania. Doteraz tak okresný súd však neurobil. 13. Vzhľadom na to, že žalovaný nesúhlasil s plnením žalovanej pohľadávky poisťovňou, naďalej spochybňoval svoju pasívnu legitimáciu a aj výšku plnenia minimálne v rozsahu omeškania s plnením od 20. 08. 2008, odvolací súd tieto dôvody považoval za vážne v takom rozsahu, aby konanie nebolo zastavené. Rozhodnutím o veci samej musia byť odstránené pochybnosti o tom, čo je predmetom plnenia, v akej konkrétnej výške a kto je tou povinnou osobou, ktorá na plnenie má byť zaviazaná. Čo sa týka trov konania, strany konania si musia byť vedomé toho, že v zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a to podľa konečného rozhodnutia. Každá zo strán (teda i žalovaný) musia počítať s tým, že v prípade neúspechu konania budú môcť byť zaviazaní na náhradu trov konania podľa úspechu vo veci, teda výsledku konania. 14. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CSP).