Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/819/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711209394 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6711209394.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne: R. K., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. XXX/X, XXX XX E., proti žalovaným: 1/ H. X., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom bytom C. XXXX/XX, XXX XX T., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou, so sídlom Bystrický rad 423/77, 960 01 Zvolen a 2/ M. E., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom M. XX, XXX XX M. H., právne zastúpenému advokátom JUDr. Jánom Zdútom - Šťastným, so sídlom Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na základe odvolania žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/117/2011-112 zo dňa 18. 03. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1.1 Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Zvolen, katastrálneho odboru, pre okres T., obec M., katastrálne územie M., na parc. č. XXX o výmere XXX m2, vedenej ako zastavané plochy a nádvoria, v podiele XXXX/XXXXX- in, bytový dom, súp. č. XX na parc. č. XXX s príslušenstvom a na liste vlastníctva č. XXX v časti B - vlastníci v pol. XX (prvý výrok) s tým, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (druhý výrok). Okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia svojho výlučného vlastníctva podielu na nehnuteľnostiach z dôvodu, že dňa 13. 06. 2001 uzatvorila so žalovanou 1/ kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 6.638,78 Eur, ktorá bola žalovanej 1/ vyplatená v deň podpisu zmluvy u notárky. Žalovaná 1/ neurobila vklad do katastra nehnuteľností a darovacou zmluvou z 30. 12. 2010 nehnuteľnosť darovala žalovanému 2/. 1.2 Rozsudkom č. k. 17C 117/2011-46 z 13. 12. 2011 (v poradí prvým) okresný súd žalobu zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14Co/110/2012-65 z 27. 06. 2013 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ pokladal zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti za zmluvu, pre nadobudnutie účinnosti ktorej je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu. Rozhodnutím správy katastra nastávajú len vecnoprávne účinky. Okresný súd nerozoznával obligačnoprávny a vecnoprávny účinok zmluvy o prevode vlastníckeho práva v rozpore so súčasným znením ustanovení § 47 a § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). 1.3 Okresný súd Zvolen rozsudkom zo dňa 18. 03. 2016 (v poradí druhým) žalobe vyhovel majúc za preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti z 13. 06. 2001 medzi žalobkyňou a žalovanou 1/, ktorá nepodala návrh na vklad zmluvy do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa tak neurobila z dôvodu nesúhlasu všetkých spoluvlastníkov podielov v bytovom dome. Žalobkyňa však nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom zmluvy, riadne užívala a hradila všetky náklady spojené s užívaním bytu. Z nerušeného užívania bola vytrhnutá výzvou na vysťahovanie zo 14. 02. 2011 doručenou od žalovaného 2/, ktorý jej oznámil, že dňa 30. 12. 2010 mu žalovaná 1/ nehnuteľnosť darovala a žalovaný 2/ je ako jej riadny vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností. Okresný súd konštatoval, že z platnej zmluvy o prevode nehnuteľností vznikajú pre jej účastníkov obligačné účinky (obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným). Účinky vkladu do katastra nehnuteľností spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecnoprávnych následkoch. V prejednávanej veci nedošlo k zániku kúpnej zmluvy zo dňa 13. 06. 2001, ktorá je platná a účinná a nastali jej obligačnoprávne účinky bez ohľadu na to, že nenastali jej vecnoprávne účinky. Žalovaná 1/ preto nemohla darovacou zmluvou uzatvorenou 30. 12. 2010 so žalovaným 2/ platne previesť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko v tomto čase už nebola vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti. 2.1 Voči rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 1/. Odvolanie odôvodnila tým, že uzavretá kúpna zmluva z 13. 06. 2001 mala a má výlučne obligačné účinky a sama osebe nespôsobila ani spôsobiť nemohla prevod vlastníckeho práva, nakoľko právnym spôsobom jeho nadobudnutia je vklad (intabulácia) do katastra nehnuteľností s poukazom na § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nakoľko nenastali vecnoprávne účinky zmluvy, vlastník môže so svojím vlastníckym právom disponovať bez ohľadu na trvanie obligačných účinkov scudzovacej zmluvy. Keďže na základe kúpnej zmluvy z 13. 06. 2001 nedošlo ku vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne, nemohla sa nikdy stať vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá zostala vo vlastníctve žalovanej 1/. Darovacia zmluva z 30. 12. 2010 je v zmysle rozhodnutia NS SR z 30. 01. 2001 sp. zn. 1Cdo/31/2000 (R 87/01) platná bez ohľadu na predošlú kúpnu zmluvu z 13. 06. 2001. V prípade, ak bolo k totožnej nehnuteľnosti uzatvorených viacero scudzovacích zmlúv, stane sa vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti ten, koho vlastnícke právo bolo zapísané do katastra nehnuteľností ako prvé. V prejednávanej veci bolo ako prvé zapísané vlastnícke právo žalovaného 2/ na základe darovacej zmluvy z 30. 12. 2010. V dôsledku povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2/ došlo k zániku záväzku z kúpnej zmluvy z 13. 06. 2001 pre nemožnosť plnenia v zmysle § 575 ods. 1 Obč. zák. 2.2 Odvolateľka vytkla súdu prvej inštancie, že sa v odôvodnení svojho rozsudku nezaoberal jej obranou namietajúcou nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Už v čase podania žaloby bol ako výlučný vlastník nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, určenia vlastníctva ku ktorej sa žalobkyňa domáhala, len žalovaný 2/. Domáhať sa určenia vlastníckeho práva možno len voči osobe, ktorej vlastnícke právo svedčí podľa zápisu na liste vlastníctva. 2.3 Odvolateľka namietala, že nie je naplnená ani požiadavka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení s poukazom na rozsudok NS SR z 31. 01. 201, sp. zn. 5 M Cdo 1/2010. 2.4 Rozsudok súdu prvej inštancie považuje odvolateľka za nesprávny z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a pre jeho nepreskúmateľnosť, keďže sa súd nevysporiadal s neexistenciu pasívnej vecne legitimácie na strane žalovanej 1/. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. 3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení z 29. 05. 2014 k odvolaniu uviedla, že k § 47 ods. 2 OZ je ustanovená nevyvrátiteľná právna domnienka obojstranného odstúpenia od zmluvy. Uviedla, že v prípade písomne uzavretej zmluvy platí, že aj odstúpenie musí byť písomné. Obligačnoprávne účinky nastali bez ohľadu na rozhodnutie štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy. Účinkom povolenia vkladu do katastra nehnuteľností sú vecnoprávne následky. Ak by zo strany žalovanej 1/ došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy, zmluva sa od začiatku zrušuje a zmluvné strany sú si povinné vrátiť, čo si navzájom plnili. Ďalej sa zaoberala rozborom ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom nehnuteľnej veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov. Žalovaná 1/ v úmysle vzdať sa svojho vlastníctva v prospech držiteľa - žalobkyne, predmet držby odovzdala. Ak niekto spochybňuje oprávnenosť držby, spočíva na ňom dôkazné bremeno preukázania, že držba nie je oprávnená. Navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku. 4. Napadnutý rozsudok bol vydaný za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) v zmysle jeho § 470 ods. 1 (prechodné ustanovenie). 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných odvolaním (§ 380 CSP), v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a odvolaním napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Nevyhnutným predpokladom úspechu určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 137 c) CSP (§ 80 c) podľa O. s. p. účinného do 30. 06. 2016), ktorým sa rozumie kvalifikovaný právny záujem žalobcu. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, ktorý je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) žalobcovho práva, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z dôvodu potreby ochrany žalobcu (dopadu na jeho majetkovú sféru) ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. O splnení podmienky naliehavého právneho záujmu je možné však uvažovať iba v prípade, ak bude výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý vystihnúť úplný obsah hmotným právom vymedzeného vzťahu, čo logicky predpokladá, že bude záväzný pre všetky jeho subjekty. Tak tomu môže byť zásadne iba vtedy, ak všetky tieto subjekty budú účastníkmi príslušného súdneho konania, keďže výrok právoplatného rozsudku, ak nejde o rozsudok o osobnom stave, je záväzný (§ 159 ods. 2 O.s.p., aktuálne § 228 CSP) iba pre účastníkov konania. Z toho vyplýva, že žaloba o určenie vlastníctva, ktorá smeruje proti subjektu, ktorý v katastri nehnuteľností ako vlastník zapísaný nie je, z týchto záverov úspešný argument na preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení čerpať nemôže. Vecná legitimácia účastníka (aktívna alebo pasívna) predstavuje hmotno-právny vzťah účastníka k prejednávanej veci. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. 7. Žalovaná 1/ už vo vyjadrení z 13. 12. 2011 k žalobe namietla svoju pasívnu vecnú legitimáciu s poukazom na aktuálny stav v katastri nehnuteľností, podľa ktorého má spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach žalovaný 2/. Okresný súd sa vo svojom rozhodnutí s touto námietkou nevysporiadal tak, ako sa nezaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. 8. S poukazom na argumentáciu odvolateľky odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie platnosť právneho úkonu (kúpnej zmluvy z 13. 06. 2001, resp. darovacej zmluvy z 30. 12. 2010). 9. Okresný súd Zvolen rozsudkom zo dňa 18. 03. 2016 (viazaný právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. 14Co/110/2012 zo dňa 27. 06. 2013) správne konštatoval, že z platnej zmluvy o prevode nehnuteľností vznikajú pre jej účastníkov obligačné účinky, nie účinky vecnoprávne. Odvolací súd pripomína, že obligačný účinok zmluvy spočíva tom, že jej obsah (práva a povinnosti) účastníkov nepochybne zaväzuje (vzniká nárok žiadať prevedenie vlastníckeho práva), translančné (prevodné), vecnoprávne účinky nastávajú vkladom do katastra nehnuteľností (viď rozsudky NS SR sp.zn. 1 Cdo/31/2000, 2 Cdo 124/03 alebo 1 Cdo/107/2006). Okresný súd tiež správne konštatoval, že v prejednávanom spore nedošlo k zániku kúpnej zmluvy zo dňa 13. 06. 2001, ktorá je platná a účinná a nastali jej obligačnoprávne účinky bez ohľadu na to, že nenastali jej vecnoprávne účinky. Následne však okresný súd neriešil otázku kolízie obligačných účinkov kúpnej zmluvy z 13. 06. 2001 s obligačnými a vecnými účinkami darovacej zmluvy zo dňa 30. 12. 2010 a nezaoberal sa tým, či v dôsledku vkladu vlastníctva do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy z 30. 12. 2010 nedošlo k zániku práv a povinností z kúpnej zmluvy zo dňa 13. 06. 2001(dôsledkom nemožnosti splnenia záväzku, ktorá by mohla nastať vznikom vlastníctva žalovaného 2/ k predmetu prevodu), čím by však zodpovednostné vzťahy medzi účastníkmi tejto zmluvy (žalobkyňou a žalovanou 1/) neboli dotknuté. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na argumentáciu a právne závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo/31/2000, publikovanom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk ako R 87/2001. 10. Vzhľadom na vývoj judikatúry sa súd prvej inštancie bude zaoberať aj dobromyseľnosťou nadobúdateľa pri nadobúdaní vlastníckeho práva (I. ÚS 50/2010). 11. Úlohou okresného súdu preto bude vo veci opakovane rozhodnúť rozsudkom spĺňajúcim požiadavky na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia a dôsledne sa vysporiadať s existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení aj pasívnou vecnou legitimáciou žalovanej 1/. Nakoľko z obsahu podaní žalobkyne vyplýva, že v nich vo všeobecnosti poukazuje na vydržanie vlastníckeho práva, súd ju zákonným postupom poučí o súčasti dôkaznej povinnosti, ktorou je povinnosť tvrdenia, ako aj o možnosti navrhnúť zmenu žaloby v prípade zmeny skutkových tvrdení. Vzhľadom na časový odstup, ktorý uplynul od začatia konania si súd prvej inštancie pripojí aj aktuálny výpis z listu vlastníctva, na ktorom je pozemok parc. č. XXX, ako aj stavba bytového domu súpisné číslo v katastrálnom území M., obec M., okres T., zapísaná, a to za účelom zistenia, či medzičasom nedošlo k zmene vlastníckych pomerov k tejto stavbe bytového domu, keďže žalobkyňa tvrdila, že od žalovanej 1/ kupovala byt. Ak medzičasom došlo k prevodu vlastníctva bytov v bytovom dome, oznámi túto skutočnosť súd prvej inštancie žalobkyni a poskytne jej potrebné procesné poučenie. Vzhľadom na právnu zložitosť problematiky konajúci súd poučí žalobkyňu aj o možnosti zvoliť si zástupcu z radov advokátov, v prípade, ak ide o osobu v hmotnej núdzi, požiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov Centrum právnej pomoci. 12. Z obsahu spisu vyplýva, že v enunciáte napadnutého rozsudku absentuje v označení nehnuteľností označenie registra, v ktorom je pozemok parc. č. XXX zapísaný. V novom rozhodnutí okresný súd nehnuteľnosti tvoriace predmet konania označí údajmi, ktoré sú v súlade s údajmi vedenými v katastri nehnuteľností. 13. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).