Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/640/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711214015 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6711214015.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu HERIX, s.r.o., so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 35 691 379, právne zastúpeného Mgr. Petrom Volochom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Čáčovská 305, 905 01 Senica, IČO: 45 013 977, proti žalovaným I/ S. I., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom K. W. C. XXX/XX, XXX XX J., II/ E. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX J., právne zastúpenej Mgr. Katarínou Milanskou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom J. Kozáčeka 146/13, 960 01 Zvolen, IČO: 42 190 738, o zaplatenie 1.531,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 14C/219/2011-397 zo dňa 16. 06. 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 16. 06. 2015 uložil žalovanému I/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 451,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 451,70 Eur od 18. 05. 2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok). Žalovanej II/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 451,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 451,70 Eur od 18. 05. 2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (druhý výrok). Vo zvyšujúcej časti okresný súd žalobu žalobcu voči žalovaným I/, II/ zamietol (tretí výrok). Zároveň konštatoval, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (štvrtý výrok). V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa voči žalovaným I/ a II/ domáhal zaplatenia sumy 1.531,92 Eur s príslušenstvom z titulu odplaty (provízie) a tiež z titulu nároku na úhradu nákladov spojených so sprostredkovaním na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 10. 05. 2011 (ďalej aj „Zmluvy o sprostredkovaní“), ktorú uzavrel v pozícii sprostredkovateľa s právnou predchodkyňou žalovaných I/, II) U. I., rod. S., nar. XX. XX. XXXX ako záujemkyňou na strane druhej podľa § 642 a nasl. v spojení s § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“). Podľa článku II. Zmluvy o sprostredkovaní označenom ako „Podmienky zmluvy“ ods. 1, sa žalobca zaviazal právnej predchodkyni žalovaných I/, II/ sprostredkovať príležitosť na uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľností, celkom o výmere 59815,24 m2 tak, že 1 m2 prevádzaných nehnuteľností = 0,1991635 Eur (6,- Sk) kúpnej ceny, t.j. za dohodnutú kúpnu cenu spolu vo výške 11.913,012 Eur. Podľa článku II. ods. 2 Zmluvy o sprostredkovaní sa právna predchodkyňa žalovaných I/, II/ zaviazala žalobcovi zaplatiť províziu, „ktorej výška je určená ako 10 % z celkovej kúpnej ceny za predávané nehnuteľnosti, ktorú sprostredkovateľ dohodne (sprostredkuje) s kupujúcim za kúpu predmetných nehnuteľností a požadovanou kúpnou cenou“. Podľa tohto istého článku ods. 3 Zmluvy o sprostredkovaní žalobcovi vznikol nárok na províziu, ak záujemca (právna predchodkyňa žalovaných I/, II/) uzavrie kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností s kupujúcim, ktorého obstaral sprostredkovateľ (žalobca). Provízia mala byť splatná v deň zaplatenia kúpnej ceny uvedenej v kúpnej zmluve o prevode nehnuteľností kupujúcim. Z vykonaného dokazovania okresný súd mal preukázané, že dňa 10. 05. 2011 bola uzatvorená medzi právnou predchodkyňou žalovaných I/, II/ (ako predávajúcou) a O. D., nar. XX. XX. XXXX (ako kupujúcim) kúpna zmluva, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti špecifikované v Zmluve o sprostredkovaní. Podľa kúpnej zmluvy, kúpna cena za nehnuteľnosti bola dojednaná vo výške 0,2157604 Eur/m2 (6,50 Sk/m2), čo pri celkovej výmere 59.815,24 m2 predstavovalo kúpnu cenu v celkovej výške 12.905,76 Eur. Právna predchodkyňa žalovaných I/, II/ bola pri uzavretí tejto kúpnej zmluvy zastúpená spoločnosťou euroinside, s.r.o., na základe plnomocenstva zo dňa 10. 05. 2011. K prevodu spoluvlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 05. 2011 z právnej predchodkyne žalovaných I/, II/ na kupujúceho O. D. nedošlo, pretože Správa katastra J. rozhodnutím č. V-XXX/XXXX zo dňa 23. 08. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 09. 2011, konanie o návrhu na vklad zastavila a to i z toho dôvodu, že právna predchodkyňa žalovaných I/, II/ doručila Správe katastra J. odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 25. 05. 2011. Faktúrou č. 2011008 zo dňa 10. 05. 2011 žalobca fakturoval právnej predchodkyni žalovaných I/, II/ sumu 1.429,56 Eur vrátane DPH ako províziu 10 % na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 10. 05. 2011 a faktúrou č. 2011009 zo dňa 10. 05. 2011, splatnou dňa 17. 05. 2011 fakturoval žalobca právnej predchodkyni žalovaných I/ a II/ sumu 102,36 Eur vrátane DPH ako úhradu nákladov spojených so sprostredkúvaním podľa zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 10. 05. 2011. Podľa názoru sudu prvej inštancie zo znenia článku II. ods. 2 prvá veta Zmluvy o sprostredkovaní nie je možné vyvodiť, akým spôsobom mala byť vypočítaná výška dohodnutej provízie, teda či mala byť vypočítaná z celkovej kúpnej ceny, alebo požadovanej kúpnej ceny, prípadne z rozdielu týchto dvoch cien, preto takéto dojednanie výšky provízie je neurčité a nezrozumiteľné (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - ďalej aj „OZ“), čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 10. 05. 2011 v tejto časti s poukazom na § 41 OZ. Z uvedeného dôvodu je tento právny úkon absolútne neplatným právnym úkonom v časti tohto dojednania. V danom prípade v tejto časti je právny úkon Zmluvy o sprostredkovaní vnútorne rozporný, čo do obsahu a tento rozpor nie je možné odstrániť žiadnym výkladom, preto je v tejto časti zmluva o sprostredkovaní neplatným právnym úkonom. V posudzovanej veci je nepochybné, že žalobca pre právnu predchodkyňu žalovaných I/, II/ sprostredkoval príležitosť na uzatvorenie zmluvy o prevode nehnuteľností, keď sprostredkovanie tejto príležitosti sa odrazilo v samotnom uzatvorení kúpnej zmluvy dňa 10. 05. 2011. Je nepochybné, že žalobca vyvinul činnosť, ktorá viedla k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti právnou predchodkyňou žalovaných I/, II/ s kupujúcim. V konaní nebolo preukázané, že by sama právna predchodkyňa žalovaných I/, II/ bez súčinnosti žalobcu uzavrela kúpnu zmluvu s kupujúcim O. D. dňa 10. 05. 2011. Naopak žalobca preukázal v konaní, že kúpnu zmluvu právna predchodkyňa žalovaných I/ a II/ s kupujúcim O. D. uzatvorila v dôsledku súčinnosti žalobcu tak, ako sa tento zaviazal v zmluve o sprostredkovaní, keď sa zaviazal sprostredkovať príležitosť na uzatvorenie zmluvy o prevode nehnuteľností. Tiež v konaní nebolo zistené, žiadna zo strán sporu to netvrdila a ani nepreukazovala, že by došlo, či už z jednej alebo z druhej strany k odstúpeniu od zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 10. 05. 2011. Právna predchodkyňa žalovaných I/, II/ odstúpila len od kúpnej zmluvy zo dňa 10. 05. 2011 listom zo dňa 25. 05. 2011. Táto skutočnosť však nemá vplyv na nárok žalobcu na províziu, pretože zo Zmluvy o sprostredkovaní nevyplývala tzv. rozväzovacia podmienka podmieňujúca vrátenie provízie žalobcom v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy právnou predchodkyňou žalovaných I/, II/. Zo znenia Zmluvy o sprostredkovaní vyplýva vznik nároku žalobcu na províziu za podmienky uzavretia kúpnej zmluvy medzi právnou predchodkyňou žalovaných I/, II/ a kupujúcim, čo je odkladacou podmienkou. Táto bola naplnená tým, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, a preto v zmysle zmluvných dojednaní vznikol žalobcovi nárok na províziu voči právnej predchodkyni žalovaných I/, II/. Tým, že právna predchodkyňa žalovaných I/, II/ odstúpila od kúpnej zmluvy, nezanikol nárok žalobcovi na províziu, ktorý mu vznikol splnením odkladacej podmienky v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní, ktorou bolo uzavretie kúpnej zmluvy medzi právnou predchodkyňou žalovaných I/, II/ a kupujúcim. Na základe vyššie uvedených dôvodov okresný súd dospel k záveru, že žalobcovi zo Zmluvy o sprostredkovaní vznikol nárok na províziu. Pretože v danej veci provízia nebola dojednaná čo do výšky určite a zrozumiteľne, žalobcovi vznikol nárok na províziu obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia predmetnej zmluvy o sprostredkovaní, ktorá bola uzatvorená dňa 10. 05. 2011. Pokiaľ žalobca na preukázanie obvyklej provízie dokladal Cenník realitných služieb Slovenskej realitnej akadémie, ktorým preukazoval obvyklú výšku provízie v obdobných prípadoch, keď výsledkom sprostredkovacej činnosti bolo uzavretie kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti pre záujemcu sprostredkovania s kúpnou cenou 12.905,76 Eur sumou 1.500,- Eur, teda 1.800,- Eur včítane 20 % DPH, na tento Cenník realitných služieb Slovenskej realitnej akadémie okresný súd neprihliadol, pretože nemal pre súd výpovednú hodnotu dôkazu, keďže jednak z tohto cenníka nevyplynulo, akého obdobia by sa mal týkať, a jednak preto, že Slovenská realitná akadémia s.r.o., Bratislava v správe zo dňa 19. 05. 2015 pre súd prvej inštancie oznámila, že táto nedisponuje žiadnym Cenníkom realitných služieb ohľadom výšky provízie - odmeny realitného sprostredkovateľa za poskytnutie realitných služieb. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na dôkaz o obvyklej výške provízie na Zmluvu o sprostredkovaní, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou euroinside, s.r.o., Dudince a záujemcom AGRIFARMA s.r.o., Bratislava, pretože Zmluva o sprostredkovaní bola zo dňa 15. 09. 2013, a teda sa netýkala obdobia, v ktorom bola uzatvorená Zmluva o sprostredkovaní medzi žalobcom a právnou predchodkyňou žalovaných I/ a II/ (táto bola uzatvorená dňa 10. 05. 2011), pričom spoločnosť euroinside, s.r.o., bola „prepojená“ so žalobcom. Štatutárny zástupca žalobcu je R. I. štatutárneho zástupcu spoločnosti euroinside, s.r.o.. Okresný súd nevychádzal pri zistení obvyklej výšky provízie ani zo správy Realitnej únie Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 19. 05. 2015, ani zo správy Slovenskej realitnej akadémie, s.r.o., Bratislava zo dňa 19. 05. 2015, pretože to bol žalobca, ktorý navrhol vykonať dopyt na tieto združenia a tieto správy sú obsahovo úplne totožné, podpísané tou istou osobou, navyše zo správ nevyplýva, akého obdobia by sa mali týkať. Žalovaná II/ síce preukazoval obvyklú výšku provízie správami dvoch realitných kancelárií a to SD TRADE s.r.o., Zvolen zo dňa 15. 06. 2015 a AKM Kapital s.r.o. Zvolen zo dňa 15. 06. 2015, ale ani na tieto správy o obvyklej výške provízie okresný súd neprihliadol, nakoľko tieto správy zadovážila žalovaná II/, síce pre účely tohto súdneho konania, ale sama, bez súčinnosti súdu. Za hodnoverný dôkaz o obvyklej výške provízie prvoinštančný súd v danej veci pokladal vyjadrenie realitnej kancelárie MAX REAL s.r.o., Zvolen zo dňa 26. 03. 2015, keď z tejto správy jednoznačne vyplýva, že ak kúpna cena bola v roku 2011 cca 12.905,76 Eur, potom mohla provízia dosahovať až 7 % z ceny predávanej nehnuteľnosti, t.j. cca 900,- Eur. V podstate táto obvyklá provízia zodpovedá i rozmedziu, ktoré uviedla Realitná únia Slovenskej republiky Bratislava a Slovenská realitná akadémia, s.r.o., Bratislava, keď tieto združenia v správach uviedli rozpätie až do výšky 7 %, len súčasne uviedli najnižšiu výšku provízie v sume 1.650,- Eur bez ohľadu na hodnotu nehnuteľnosti. Podľa názoru okresného súdu najhodnovernejším dôkazom je správa o obvyklej výške provízie realitnej kancelárie MAX REAL s.r.o., Zvolen, ktorá pôsobí v danom regióne, a teda sa mohla najobjektívnejšie vyjadriť k obvyklej výške provízie. V kúpnej zmluve zo dňa 10. 05. 2011 bola dojednaná kúpna cena 12.905,76 Eur, 7 % z tejto sumy predstavuje čiastku 903,40 Eur. Obvyklá výška provízie potom v danej veci činí sumu 903,40 Eur. Zo Zmluvy o sprostredkovaní nevyplývalo, že žalobca bol oprávnený účtovať aj DPH, a najmä nevyplýva záväzok právnej predchodkyne žalovaných I/, II/ platiť z provízie DPH, preto žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie z obvyklej provízie aj DPH. Strany Zmluvy o sprostredkovaní osobitne nedohodli na úhrade týchto nákladov, preto platí, že tieto náklady sú zahrnuté do provízie. Vzhľadom na uvedené žalobca má nárok voči žalovaným I/, II/ na zaplatenie obvyklej provízie, v ktorej sú zahrnuté aj vecné náklady a to v čiastke ustálenej okresným súdom na sumu 903,40 Eur. Pretože žalovaní I/, II/ sú právnymi nástupcami U. I., ktorá počas súdneho konania zomrela, zodpovednosť za jej dlhy je potom daná § 470 ods. 2 OZ, podľa ktorého ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Žalovaní I/, II/ sú dedičmi po svojej matke U. I. a to každý v 1-ici, pričom nadobúdajú každý dedičstvo v čistej hodnote 5.397,995 Eur (čistá hodnota dedičstva bola 10.795,99 Eur : 2 = 5.397,995 Eur). Táto skutočnosť vyplýva z Osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Zvolen sp. zn. 24D/86/2012 zo dňa 19. 11. 2012, ktoré nadobudlo účinky právoplatného dedičského rozhodnutia dňa 19. 11. 2012. Žalovaný I/, II/ nemôžu zodpovedať za dlh svojej právnej predchodkyne spoločne a nerozdielne, pretože zodpovedajú za tento dlh podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu, t.j. delene a pri ustálenej obvyklej výške provízie 903,40 Eur pre každého z nich činí čiastku 451,70 Eur, čo je 1- ica z obvyklej výšky provízie. Žalobca má nárok voči žalovaným I/, II/ i na zaplatenie úrokov z omeškania z prisúdenej čiastky a to od 18. 05. 2011 do zaplatenia, keď faktúrou č. 2011008 zo dňa 10. 05. 2011 žalobca fakturoval právnej predchodkyni žalovaných I/, II/ províziu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 18. 05. 2011 bola 1,25 %, zvýšená o 8 percentuálnych bodov bola 9,25 %, preto žalobca má nárok voči žalovaným I/ a II/ na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne. Ďalej okresný súd konštatoval, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to podľa § 151 ods. 3 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,O.s.p.“). 2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru okresný súd vzal nesprávne pri určovaní ceny obvyklej za sprostredkovanie predaja nehnuteľností v rovnakom čase a na rovnakom mieste ako jediný a rozhodujúci dôkaz do úvahy iba správu realitnej kancelárie MAX REAL, s. r. o., so sídlom Zvolen zo dňa 26. 03. 2015, podľa ktorého by mala provízia dosiahnuť v takomto prípade 7 % z ceny predávanej nehnuteľnosti vo výške 12.905,76 Eur, teda sumu 903,40 Eur, čo predstavuje súčet súm jemu priznaných od žalovaných I/, II/ (t. j. 2 x 451,70 Eur). Súd prvej inštancie nebral do úvahy ďalšie vykonané dôkazy, a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (napr. stanovisko Realitnej únie, s. r. o., so sídlom Bratislava zo dňa 19. 05. 2015, Slovenskej realitnej akadémie, s. r. o., zo dňa 19. 05. 2015). Podľa jeho názoru minimálna výška obvyklej provízie je suma 1.531,92 Eur s príslušenstvom. Poukázal i na judikát R V/1965, podľa ktorého súd musí vychádzať zo všetkého čo v konaní vyšlo najavo. Uviedol, že súdu prvej inštancie predložil ďalšie sprostredkovateľské zmluvy z rozhodného obdobia, ktoré boli súčasťou súdneho spisu a z ktorých vyplýva sprostredkovateľská provízia (cena obvyklá za sprostredkovanie) vo výške 10 % z ceny predávanej nehnuteľnosti, čo pri cene nehnuteľnosti vo výške 12.905,76 Eur predstavuje sumu 1.290,57 Eur bez DPH a po pripočítaní DPH 20 % sumu 1.548,68 Eur. Rovnaká sprostredkovateľská provízia vo výške 10 % z ceny predávaných nehnuteľností mu bola uhradená aj X.. K. S., D. právnej predchodkyne žalovaných I/, II/, za predaj jeho spoluvlastníckeho podielu na tých istých nehnuteľnostiach uskutočnených v tom istom čase. Svoju sprostredkovateľskú províziu vo výške 10 % z ceny predávaných nehnuteľností oznámil právnej predchodkyni žalovaných I/, II/ už vo svojich listoch zo dňa 31. 03. 2011 a 01. 04. 2011. Zmluvné strany dosiahli zhodu vôle pri určení sprostredkovateľskej provízie vo výške 10 % z ceny predávaných nehnuteľností. Zároveň poukázal na to, že súd prvej inštancie mu nesprávne nepriznal nárok na zaplatenie 20 % DPH. Takto určená cena obvyklá za sprostredkovanie je cenou služby, ktorá pripadá ako odmena sprostredkovateľovi. Povinnosť sprostredkovateľa zaplatiť z tejto ceny služby DPH, uplatniť si túto DPH voči odberateľovi služby, nevyplýva zo Zmluvy o sprostredkovaní, ale zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Pokiaľ má ako platiteľ DPH z ceny obvyklej platiť ešte DPH bez toho, aby si túto DPH vyúčtoval od subjektu, ktorému službu poskytol, ale musel by ju odvádzať z poskytnutej obvyklej ceny, bol by tak neodôvodnene diskriminovaný oproti inému sprostredkovateľovi, ktorý nie je platiteľom DPH. DPH zo žalovanej faktúry už riadne štátu zaplatil. Taktiež namietal, že súd prvej inštancie mu nepriznal nárok voči žalovaným I/, II/ spoločne a nerozdielne, ale voči každému zo žalovaných osobitne. Pôvodne bola podaná žaloba voči jedinej pôvodnej žalovanej U. I.. Podľa jeho názoru za priznaný dlh sú zodpovední spoločne a nerozdielne žalovaní I/ a II/ (dedičia pôvodne žalovanej). Nie je daný žiadny zákonný relevantný dôvod, aby bola jeho pohľadávka rozdelená na dve pohľadávky osobitne voči každému zo žalovaných I/, II/. Dochádza tak k neodôvodnenému zoslabeniu jeho nároku voči dedičom. Zároveň žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a uložil žalovaným I/, II/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu istinu vo výške 1.531,92 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.531,92 Eur od 18. 05. 2011 do zaplatenia. 3. Žalovaný I/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. 4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa II/ žiadala rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázala na to, že v zmysle zaužívanej právnej praxe sa za cenu obvyklú považuje cena dojednaná v obdobných zmluvných prípadoch v tom istom mieste v čase uzavretia zmluvy. K uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy došlo dňa 10. 05. 2011. Predmetom boli nehnuteľnosti v katastrálnom území obce Q., okres J.. Ako dôkaz ceny obvyklej v roku 2011 pri obdobných sprostredkovateľských službách v okrese mesta Krupina žalobca poskytol sprostredkovateľské zmluvy uzavreté spoločnosťou žalobcu ako sprostredkovateľom a záujemcami o predaj nehnuteľností v priebehu rokov 2011, 2012. Pretože sa jedná o ten istý subjekt sprostredkovateľa, stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že tento dôkaz nie je hodnoverný a objektívny, a preto nie je možné naň prihliadať. Taktiež žalobca poukázal na sprostredkovateľské zmluvy uzavreté spoločnosťou s euroinside, s. r. o. so záujemcami o kúpu nehnuteľnosti zo dňa 05. 09. 2013. Z uvedenej zmluvy je zrejmé, že sa nejedná o obdobný obchod, pretože záujemca nie je predávajúci a rok uzavretia zmluvy a poskytnutia služieb je rok 2013. Súčasný štatutárny zástupca tejto spoločnosti je D. N. štatutárneho zástupcu žalobcu, a teda ani tento dôkaz nie je objektívny a hodnoverný, a preto nie je možné naň prihliadať. Žalobca nepredložil žiadne iné obdobné sprostredkovateľské zmluvy zodpovedajúce požiadavkám daného miesta a času, ktoré obsahujú cenu obvyklú, a preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Zo stanoviska Realitnej únie, s. r. o., so sídlom v Bratislave, zo dňa 19. 05. 2015 ani Slovenskej realitnej akadémie so sídlom Bratislava zo dňa 19. 05. 2015 nevyplýva, že sa jedná o cenu za služby sprostredkovateľa - realitného makléra, a to v k. ú. Q., okres J., v roku 2011. Obidve stanoviská, ktoré boli predložené žalobcom ako dôkaz, sú podpísané tou istou osobou, a to S.. K. N.. I z obsahu uvedených stanovísk vyplýva, že cena za sprostredkovanie obchodu s nehnuteľnosťami je predmetom vzájomnej individuálnej dohody dotknutých subjektov a rovnako zodpovedá rozsahu služieb poskytnutých sprostredkovateľom. Uviedla, že zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená dňa 10. 05. 2011 , zároveň i kúpna zmluva bola uzatvorená 10. 05. 2011, a teda je otázne, v akom rozsahu a aké služby poskytol realitný maklér v čase od 10. 05. 2011 do 10. 05. 2011 za cenu obvyklú. Podľa jej názoru zo strany žalobcu neboli predložené žiadne dôkazy ohľadne obvyklej ceny za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti v k. ú. Q. a okolie v roku 2011. Hoci žalobca svoj nárok na vznik provízie vo výške 10 % deklaruje článkom VI. odvolaním sa na písomné znenie tzv. ponuky na predaj ornej pôdy zo dňa 31. 03. 2011 a 01. 04. 2011 v znení Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 10. 05. 2011, absentuje odkaz na uvedené písomné prejavy žalobcu a zo znenia zmluvy nevyplýva, že výška kúpnej ceny je určená v prílohách uvedenej zmluvy, a teda nie je možné na ich obsah prihliadať. Súd prvej inštancie správne nepriznal žalobcovi nárok na 20 % DPH, pretože sprostredkovateľská zmluva neobsahuje zmluvné ustanovenie, ktoré priamo, resp. nepriamo uvádza povinnosť predávajúceho zaplatiť sprostredkovateľovi DPH vo výške 20 % zo sumy provízie. I v prípade, ak žalobca je platiteľom DPH, nevyplýva súčasne pre obsah sprostredkovateľskej zmluvy záver, že predávajúci je povinný zaplatiť sprostredkovateľovi DPH vo výške 20 % zo sumy provízie. Naopak, zo sprostredkovateľskej zmluvy je možné jednoznačne vyvodiť, že provízia je pre predávajúceho konečnou spotrebiteľskou cenou vrátane DPH. Žalobca si uplatnil voči žalovaným I/, II/ (právnym nástupcom pôvodne žalovanej z titulu dedenia) dlh pôvodne žalovanej. Súd prvej inštancie správne vychádzal z Osvedčenia o dedičstve okresného súdu sp. zn. 24D/86/2012 zo dňa 19. 11. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 11. 2012, a to z určených dedičských podielov u každého jednotlivo vo výške 1 k celku. Podľa jej názoru je vznik nároku na províziu absolútne neplatné, keďže žalobca nesledoval záujmy svojho klienta, konal v rozpore s dobrými mravmi, čo považuje za neprijateľnú podmienku vzhľadom na spotrebiteľský vzťah medzi žalobcom a právnou predchodkyňou žalovaných I/, II/. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania. 5. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 05. 08. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované. 6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). 9. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní. 10. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP (do 30. 06. 2016 § 205a O.s.p.) na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom. 11. Zmluvou o sprostredkovanie sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal možnosť resp. príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Vychádzajúc z ustanovenia § 642 ObZ predmetom tejto zmluvy je iba vyvíjanie činnosti smerujúcej k uzavretiu takejto zmluvy a záväzkom záujemcu je zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu vo forme provízie. V prípade, ak konkrétna výška provízie nie je dohodnutá v zmluve o sprostredkovaní, v takomto prípade platí, že sprostredkovateľovi vznikne nárok na obvyklú províziu podľa § 647 Obchodného zákonníka. Obligatórnymi náležitosťami zmluvy o sprostredkovaní sú: a) určenie zmluvných strán (záujemcu a sprostredkovateľa), b) určenie zmluvy, k sprostredkovaniu uzavretia ktorej má smerovať činnosť sprostredkovateľa, c) záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť túto zmluvu s treťou osobou, d) záväzok záujemcu zaplatiť sprostredkovateľovi províziu. Ako každá zmluva, tak aj zmluva o sprostredkovaní vzniká dohodou strán o jej podstatných (essenciálnych) zložkách. 12. Na základe zmluvy o sprostredkovaní sprostredkovateľovi okrem jeho primárnej povinnosti (vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť zmluvu), vznikajú aj iné povinnosti: a) povinnosť oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie (informačnú povinnosť), b) nebyť v rozpore so zmluvou činný pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva, c) povinnosť uschovať doklady, d) nenavrhovať záujemcovi uzavretie zmluvy s osobou, o ktorej vie, že je dôvodná pochybnosť, že svoj záväzok nesplní, e) povinnosť oznámiť údaje záujemcovi potrebné na posúdenie dôveryhodnosti tretej osoby. 13. Na druhej strane, primárnou povinnosťou záujemcu je zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu, ktorú označujeme aj ako provízia. Ďalšími záujemcovými povinnosťami sú: a) povinnosť oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho veľký význam pre uzavretie zmluvy, b) povinnosť uhradiť sprostredkovateľovi náklady spojené so sprostredkovaním, ak boli dohodnuté v zmluve. 14. Z hľadiska vzniku nároku sprostredkovateľa na províziu prichádzajú do úvahy viaceré alternatívne riešenia. Nárok na províziu vzniká: 1/ už zaobstaraním príležitosti uzavrieť zmluvu s treťou osobou (§ 642 ObZ), resp. 2/ potom, čo bola uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania (§ 644 ObZ), eventuálne 3/ až splnením záväzku tretej osoby (§ 646 ObZ). Najčastejšou alternatívou vzniku nároku na províziu je, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania. Činnosť sprostredkovateľa sa v tomto prípade zavŕši tým, že sa uzavrie sprostredkovaná zmluva medzi záujemcom a treťou osobou. V tomto okamihu dochádza k splneniu záväzku (povinnosti) sprostredkovateľa a súčasne v okamihu uzavretia zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu. 15. V praxi existuje jeden prípad kedy sprostredkovateľovi nevzniká nárok na províziu, t.j. ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ (§ 647 ObZ). 16. Výška provízie sprostredkovateľa býva často uvádzaná v zmluve tým spôsobom, že je závislá na rozsahu plnenia zo sprostredkúvanej zmluvy. Provízia je jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy. Čo sa týka výšky provízie, táto nie je obligatórnou náležitosťou zmluvy. V zmluve o sprostredkovaní môže byť odplata dojednaná, ale aj nemusí. Ak výška provízie v zmluve o sprostredkovaní nebola dojednaná, má sprostredkovateľ právo na obvyklú províziu. Túto zákon ustanovuje v § 647 ObZ. Je vecou zmluvných strán, akým spôsobom si dohodnú výšku provízie. 17. Výška provízie môže byť dohodnutá pevnou sumou. V praxi existujú častejšie prípady, keď výška provízie je stanovená percentuálnou sadzbou z hodnoty plnenia zo sprostredkúvanej zmluvy, pričom môže ísť: a) o pevnú sadzbu (napr. určenú percentami), b) o progresívnu sadzbu (tým vyššie percento provízie, čím je vyššia hodnota plnenia), c) o degresívnu sadzbu (pri zvyšujúcej sa hodnote plnenia bude percento provízie klesať). Ďalšiu možnosť predstavuje dojednanie provízie kombináciou pevnej sumy a percentuálnej sadzby, ale môže ísť aj o dojednanie provízie v nepeňažnej forme a to napríklad vo forme vecného plnenia. 18. S nárokom sprostredkovateľa na províziu veľmi úzko súvisí vznik práva sprostredkovateľa na náhradu nákladov spojených so sprostredkovaním. Pod týmito nákladmi sú napr. náklady vynaložené pri pracovných cestách, obchodných rokovaniach, telefón, poštovné a podobne. Tieto náklady zákon považuje za zahrnuté v provízii. Ak teda sprostredkovateľovi vznikne nárok na províziu, už nemá nárok na náhradu nákladov mimo práva na províziu. Opak tejto konštrukcie je si možné dohodnúť v zmluve. 19. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd uvádza, že rámec dokazovania v sporovom konaní vymedzuje žalobca opisom rozhodujúcich skutkových tvrdení, na ktorý nadväzuje formulácia žalobného petitu. Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Zásadne nevykoná dôkazy, ktoré nemajú význam pre vec samu alebo ktoré by potvrdzovali len zhodné tvrdenia strán. Právo na spravodlivý súdny proces je základným právom strany a je garantované tak Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), ako i zákonmi Slovenskej republiky. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil strane sporu realizáciu tých procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok dáva. Do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré strana sporu pred všeobecným súdom navrhla, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci sudcovi a súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 64/97, z 8. októbra 1997). 20. V konaní nebolo sporným, že žalobca ako sprostredkovateľ uzatvoril dňa 10. 05. 2011 s právnou predchodkyňou žalovaných I/, II/ Zmluvu o sprostredkovaní podľa ustanovenia § 642 a nasledujúcich ObZ. V konaní rovnako tak nebolo sporným, že záväzkový vzťah z tejto zmluvy sa na strane právnej predchodkyne žalovaných I/, II/ netýkal jej podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 ObZ). Zmluva o sprostredkovaní bola uzavretá zmluvnými stranami v písomnej forme s tým, že zmluvné strany zvolili aplikáciu Obchodného zákonníka v zmysle § 262 ods. 1 ObZ. Zmluvné strany si na ich záväzkový vzťah zvolili aplikáciu Obchodného zákonníka. Žalobca je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zo Zmluvy o sprostredkovaní konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, pretože ako predmet činnosti v obchodnom registri okrem iného má zapísané aj „sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností". Právna predchodkyňa žalovaných I/, II/ bola fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zo Zmluvy o sprostredkovaní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené Zmluva o sprostredkovaní je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 OZ). 21. Na základe článku II. Zmluvy o sprostredkovaní sa žalobca zaviazal právnej predchodkyni žalovaných I/, II/ sprostredkovať príležitosť na uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľností, celkom o výmere 59 815,24 m2 tak, že 1 m2 prevádzaných nehnuteľností = 0,1991635 Eur (6,- Sk) kúpnej ceny, t.j. za dohodnutú kúpnu cenu spolu vo výške 11.913,012 Eur. K uzavretiu kúpnej zmluvy medzi právnou predchodkyňou žalovaných I/, II/ ako predávajúcou a kupujúcim O. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., J. D. XX došlo dňa 10. 05. 2011 (č.l.8 - 11 spisu). V priebehu konania nebolo preukázané, že by sama právna predchodkyňa žalovaných I/, II/ (bez súčinnosti žalobcu) uzavrela kúpnu zmluvu s kupujúcim O. D.. 22. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne ustálil (vychádzajúc z článku II. ods. 2, prvá veta Zmluvy o sprostredkovaní), že nemožno vyvodiť, akým spôsobom mala byť vypočítaná výška provízie pre žalobcu, teda či mala byť vypočítaná z celkovej kúpnej ceny, alebo z požadovanej kúpnej ceny, prípadne z rozdielu týchto dvoch cien. Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd správne považoval uvedené dojednanie za neurčité a nezrozumiteľné, pričom dôvod neplatnosti sa vzťahuje len na časť právneho úkonu - čl. II ods. 2, prvá veta Zmluvy o sprostredkovaní, a teda je neplatná len predmetná časť Zmluvy o sprostredkovaní. 23. Ako bolo uvedené, v prípade absencie dohody ohľadne provízie, sprostredkovateľovi ex lege (zo zákona) vzniká nárok na províziu obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľ má popri nároku na províziu aj nárok na úhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho sprostredkovateľskou činnosťou, ak sa záujemca so sprostredkovateľom na úhrade nákladov dohodli. V opačnom prípade sa má za to, že tieto náklady sú zahrnuté do dohodnutej provízie. 24. Pretože v Zmluve o sprostredkovaní zo dňa 10. 05. 2011, ktorú žalobca uzavrel s právnou predchodkyňou žalovaných I/, II/, bola neurčite dojednaná provízia za sprostredkovanie, a teda bola v tejto časti (týkajúcej sa provízie) absolútne neplatná, okresný súd náležitým spôsobom zisťoval obvyklú províziu za sprostredkovanie. Preskúmaním veci odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd správne určil obvyklú províziu za sprostredkovanie (vo výške 7 % z ceny predávanej nehnuteľnosti), a to vychádzajúc z relevantných listinných dôkazov. Súd prvej inštancie náležitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne listinných dôkazov predložených žalobcom, ktoré boli právne irelevantné vo vzťahu k cene provízií dojednaných v obdobných zmluvných prípadoch (sprostredkovateľom pri predaji nehnuteľností) v tom istom mieste (v katastrálnom území obce Q., okres J.) a v tom istom čase uzavretia zmluvy (máj r. 2011), pričom prihliadol i na okolnosti vystavenia ním predložených listinných dôkazov (personálne prepojenia, subjekty vyhotovenia listín), v dôsledku čoho ich považoval za neobjektívne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že východiská, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie pri určení obvyklej provízie za sprostredkovanie, sú správne. 25. Z obsahu Zmluvy o sprostredkovaní ďalej nevyplýva, že by sa účastníci zmluvy dohodli na tom, že právny predchodkyňa žalovaných I/, II/ sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi DPH z provízie. Zmluva o sprostredkovaní je zmluvou spotrebiteľskou, pretože žalobca ju uzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti (v pozícii dodávateľa) a právna predchodkyňa žalovaných I/, II/, ktorá bola fyzickou osobou, v pozícii spotrebiteľky. V zmysle § 14 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov bolo povinnosťou žalobcu informovať právnu predchodkyňu o celkovej cene poskytnutej služby, a to vrátane DPH. Táto skutočnosť bola podstatná pre rozhodovanie právnej predchodkyne žalovaných I, II/ pri uzatváraní Zmluvy o sprostredkovaní so žalobcom, pretože údaj o navýšení ceny poskytnutých služieb o 20% mohol zapríčiniť, že právna predchodkyňa žalovaných I/, II/ by rozhodnutie o uzavretí Zmluvy o sprostredkovaní so žalobcom neurobila. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné poukázať na § 54 ods. 2 OZ, z ktorého vyplýva: ,,V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“ 26. Okresný súd v posudzovanej veci správne aplikoval i ustanovenie § 470 ods. 2 OZ prihliadajúc na dedičské konanie po nebohej právnej predchodkyni žalovaných I/, II/, zomrelej dňa XX. XX. XXXX, z ktorého vyplýva, že dedičstvo po nebohej poručiteľke nadobudli žalovaní I/, II/ v 1-ici (viď Osvedčenie o dedičstve vydaného JUDr. Darinou Hornáčekovou, notárom ako súdnym komisárom so sídlom Notárskeho úradu Zvolen, Bystrický rad 314/69 pod č.k. 24D/86/2012-43, Dnot 177/2012 zo dňa 19. 11. 2012), preto každý zo žalovaných zodpovedá za dlh poručiteľky (ich právnej predchodkyne) voči žalobcovi podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu, t.j. v 1-ici. 27. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP. 28. Pretože súd prvej inštancie konštatoval v enunciáte rozsudku, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (štvrtý výrok), o trovách konania (vrátane trovách odvolacieho konania) rozhodne súd prvej inštancie. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).