Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/194/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711216056 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6711216056.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v exekučnej veci oprávneného: Ferratum Slovakia, s.r.o., so sídlom Prievozská 4, 821 09 Bratislava, IČO: 43 770 207, zast. Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti povinnej: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX O., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 214,50 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 1153/11 súdnou exekútorkou JUDr. Blankou Ružekovou, Exekútorský úrad so sídlom Fajnorova 1547/13, 905 01 Senica, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 31Er/501/2011 -18 zo dňa 15. novembra 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 31Er/501/2011 -18 zo dňa 15. novembra 2012 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 31Er/501/2011 -18 zo dňa 15. novembra 2012 zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Blanky Ružekovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok sp. zn. NRS 55/2011 zo dňa 12. apríla 2011, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd a.s., so sídlom v Bratislave, bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval Zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi oprávneným a povinnou dňa 27. júla 2009 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“, resp. „OZ“). Uviedol, že v zmysle bodu 14.4 Zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd a.s., so sídlom v Bratislave, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Podľa exekučného súdu dojednanie vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. V predmetnom prípade povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj zmluvné podmienky Zmluvy o pôžičke. Obsah zmluvy, rovnako ako aj obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Exekučný súd mal za to, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo v obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Z hľadiska vnútroštátneho práva je dojednanie rozhodcovskej doložky v posudzovanom právnom vzťahu právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo. Exekučný súd preto v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že exekučný súd nesprávne právne posúdil prejednávanú vec, nedostatočne zistil skutkový stav a konal nad rámec právomoci, ktorá mu bola pri prejednávaní predmetnej veci zákonom zverená. Predovšetkým namietol, že exekučný súd nie je z hľadiska preskúmania exekučného titulu po materiálnej stránke oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky. V exekučnom konaní súd nemôže zaujímať stanoviská a právne úvahy k výroku exekučného titulu, ale môže skúmať len, či má návrh na vykonanie exekúcie všetky náležitosti, či je k návrhu priložený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule. Poukázal aj na Nález ÚS SR - ÚS 5/2000 a uviedol, že nesprávnym výkladom predmetných ustanovení súd porušil právo oprávneného na súdnu ochranu. Právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR sa nemôže končiť vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinnému realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Oprávnený nesúhlasil ani so záverom exekučného súdu o neprijateľnosti dohodnutej rozhodcovskej doložky. Odvolateľ s poukazom na znenie bodov 3.2 a 3.3 Všeobecných zmluvných podmienok (VZP) a konkrétne znenie rozhodcovskej doložky považuje za zrejmé, že oprávnený si dohodol s povinným rozhodcovskú doložku v súlade s ustanovením § 53 OZ. Povinný pred odoslaním súhlasu s poskytnutím pôžičky bol povinný sa oboznámiť so VZP oprávneného, ktoré sú v zmysle bodu 1.1 VZP neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pôžičke a je zrejmé, že s nimi vyjadril súhlas. Uvedenou možnosťou povinného obrátiť sa na všeobecný súd bola dodržaná zákonná povinnosť v zmysle ustanovenia § 53 OZ a nebola tým spôsobená žiadna nerovnováha medzi právami a povinnosťami dodávateľa a spotrebiteľa. Podľa odvolateľa dojednaná rozhodcovská doložka neobsahovala možnosť riešiť spor výlučne v rozhodcovskom konaní, preto mal rozhodcovský súd právomoc v prejednanej veci rozhodnúť. Odvolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že Zmluva o pôžičke bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách, ktorý upravuje poskytovanie finančnej služby prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 3. Povinná sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadrila. 4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh spísaný u súdneho exekútora dňa 20. októbra 2011 domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 214,50 Eur s príslušenstvom, a to úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 187,50 Eur od 13. augusta 2009 do zaplatenia, trovy konania 39,83 Eur, trovy právneho zastúpenia 98,39 Eur a trovy právneho zastúpenia pri exekúcii 41,69 Eur na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd, a.s., Bratislava pod sp. zn. NRS 55/2011 zo dňa 12. apríla 2011, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti 07. júna 2011 a vykonateľnosti 11. júna 2011. Pohľadávka vznikla zo Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 27. júla 2009. Oprávnený a povinná sa podľa bodu 14.4. Zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou predmetnej Zmluvy, dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto Zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd, a.s., so sídlom v Bratislave, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ žalobca podá žalobu o rozhodnutie sporu, ktorý vznikne zo zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. 8. Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 22. decembra 2015 (1) exekútor, ktorému mu bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. 9. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní uznesenia okresného súdu, aplikujúc § 387 ods. 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých okresný súd rozhodol a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva : 10. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému došiel Súdny dvor Európskej únie pri výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“ 11. Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky právoplatného rozsudku súdu, ale je nesporné, že zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby rozhodcovský rozsudok, ktorý zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, bolo možné preskúmať aj bez podania žaloby na príslušnom súde. 12. Tvrdenie odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať, či exekučný titul bol vydaný na základe platnej rozhodcovskej doložky, a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je v súlade s citovaným ustanovením Exekučného poriadku. Naopak, vyplýva z neho, že exekučný súd je povinný pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti dôsledne skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Exekučný súd predovšetkým skúma, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči ktorému a v prospech ktorého sa má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektmi uvedenými v exekučnom titule, prípadne skúmať, či došlo k prechodu práva alebo povinností na inak označený subjekt v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Námietka odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu teda neobstojí, pretože je v zrejmom rozpore s cit. ust. § 44 Exekučného poriadku. Rovnako námietka, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti posudzujúc súladnosť exekučného titulu so zákonom neobstojí. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) pre účastníkov účinky právoplatného rozsudku. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z uvedeného dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, pretože rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 14.4. Zmluvy o pôžičke exekučný súd správne právne posúdil. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska posúdenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do Zmluvných podmienok vopred pripravenej elektronickej formulárovej zmluvy a celkom zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah Zmluvných podmienok ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená. Takto vnútená podmienka, netýkajúca sa priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku Zmluvy, a teda je absolútne neplatným právnym úkonom. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská doložka bola spotrebiteľovi vnútená, keďže bola súčasťou vopred pripravených Zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou Zmluvy. Ak teda chcel spotrebiteľ od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ovplyvniť výber rozhodcov, resp. súdu uvedeného v predtlači Zmluvných podmienok. Už táto skutočnosť podstatným spôsobom zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený spotrebiteľa nijakým spôsobom neupozornil, že je možné uzavrieť predmetnú spotrebiteľskú zmluvu aj bez dohody o rozhodcovskej doložke. Napokon rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb, resp. súdu, ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom, resp. rozhodcovským súdom, tak ako to vyplýva z formulára predmetnej Zmluvy, svojim spotrebiteľom, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Navyše povinnosť ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania zmlúv banke ukladal vtedy platný zákon o bankách č. 483/2001 Z.z., neznamená, že banka bola povinná túto rozhodcovskú doložku klientovi vnútiť. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa v prejednávanej veci jedná o dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy tak, že vyvoláva hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa, a preto ide o dojednanie, ktoré je svojím obsahom v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, resp. spôsob výberu subjektu, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24.02.2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19, v ktorom zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmavať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu), ako aj k postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. 14. Podľa § 4 ods. 1 ZRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. 15. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. 16. Podľa odseku 3 vyššie citovaného ustanovenia nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3. 17. Odvolací súd k predmetnej rozhodcovskej doložke pre úplnosť dodáva, že z obsahu spisu, z vyjadrenia oprávneného a z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že vyššie uvedená rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný predmetný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, nespĺňa zákonné kritériá v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 ZRK pre to, aby ju bolo možné považovať za platne dojednanú. Z citovaného ust. § 4 ZRK vyplýva, že základnou zákonnou podmienkou pre existenciu rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky a vyslovenie jej platnosti je jej písomná forma, resp. rozhodcovská zmluva musí byť obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V danom prípade nedošlo ani ku konvalidácii neplatnej, resp. neuzavretej rozhodcovskej doložky, ktorú predpokladá ustanovenie § 4 ods. 3 ZRK, v zmysle ktorého nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu, pričom obsahom zápisnice v takom prípade bude rozhodcovská zmluva. Ako vyplýva zo samotného spôsobu uzatvorenia zmluvy, je zrejmé, že rozhodcovská doložka nemá zákonom požadovanú písomnú formu. Rozhodcovská doložka nebola obsiahnutá v dokumente podpísanom obidvomi zmluvnými stranami a nebola obsiahnutá ani vo vzájomne vymenených listoch prostredníctvom SMS správ. Nespĺňa ani iný alternatívny spôsob, ktorý vyžaduje zákon upravený v ust. § 4 ods. 2 ZRK. Úprava obsiahnutá v ZRK ohľadne formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu. Zo spôsobu uzatvorenia neformálnej Zmluvy o pôžičke a Zmluvných podmienok zverejnených len na internetovej stránke nebolo ani len technicky možné zároveň zachytiť obsah rozhodcovskej doložky, označiť zmluvné strany a podpísať obchodné podmienky spoločnosti, ktorých súčasťou je v bode 14.4 rozhodcovská doložka, obidvoma stranami, ktoré ju dohodli. Aj preto odvolací súd dospel k názoru, že rozhodcovská doložka nebola platne dojednaná. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy spočíva v nedodržaní zákonom predpísanej podstatnej formálnej náležitosti tejto doložky - formy podľa § 4 ods. 2 ZRK. 18. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP.).