Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/1401/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712201426 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712201426.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36613843, proti odporcovi J. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XX, štátnemu občanovi SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42176778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie, J. Kráľa 5/A, Lučenec, v konaní o zaplatenie 4.123,12 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C 233/2013-138 zo dňa 19. 06. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 475,72 €, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 29,56 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom v Lučenci, vedený vo Y., a.s., pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 475,72 €, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že pôvodne podaným návrhom žiadal navrhovateľ, aby súd zaviazal odporcu ako odporcu 1/spolu s odporkyňou 2/ zaplatiť navrhovateľovi 4 123,12 € s prísl.. V priebehu konania zobral navrhovateľ návrh voči odporkyni 2/ späť o čom súd rozhodol uznesením zo dňa 17. 09. 2013 a konanie voči odporkyni 2/ zastavil. Po zastavení konania voči odporkyni 2/ sa navrhovateľ domáhal zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom voči odporcovi (pôvodne odporca 1/). Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že nárok navrhovateľa je premlčaný, preto námietke premlčania ako vznesenej dôvodne vyhovel a návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 OSP a odporcovi, ktorý mal vo veci úspech náhradu trov nepriznal, nakoľko si v konaní neuplatnil žiadne trovy. Na strane odporcu však vystupoval v konaní vedľajší účastník, ktorý si uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 475,72 €. Vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval okresný súd za súladné s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a preto na ich náhradu vedľajšiemu účastníkovi zaviazal navrhovateľa. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa do výroku o trovách vedľajšieho účastníka navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie v časti, v ktorej okresný súd zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, nakoľko má za to, že v prípade trov vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, preto nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi by súd podľa navrhovateľa neporušil základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR. V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 zo dňa 19. 03. 2014, kde Najvyšší súd SR uviedol, že „trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej - ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch SR nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právu na náhradu trov konania závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc“. Z uvedenej časti odôvodnenia uznesenia NS SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 zo dňa 19. 03. 2014 si navrhovateľ odvodil nasledovný predpoklad: „Vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za účelne vynaložené.“ Vyššie uvedený záver navrhovateľa podľa navrhovateľa potvrdzuje skutočnosť, že na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných ust. § 142 OSP, a to najmä účelnosť vynaložených trov konania, ktorú by mal súd pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vždy skúmať. Účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa a opodstatnená je v prípade, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Účelnosť by mala byť posudzovaná pri každom úkone právnej služby samostatne. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. Uvedené možno aplikovať aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti vzťahujúce sa na predmet sporu, ani skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, a sú významné pre posúdenie veci samej. Podania vedľajšieho účastníka sú podľa navrhovateľa abstraktné, všeobecné, vyhotovené bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľov - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľom v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, nakoľko je združením založeným na ochranu práv spotrebiteľov, a teda sa prioritne predpokladá pomoc spotrebiteľom zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného právneho zástupcu združenia. Účelom združení na ochranu spotrebiteľov je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Združenia na ochranu spotrebiteľov podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Je zrejmé, že na to, aby združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je podľa navrhovateľa zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konania, v ktorom pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu združenia do konania nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Zneužívanie priebehu civilného konania na získanie náhrady trov konania je v rozpore s účelom civilného procesu, ktorým je poskytovanie ochrany porušeným alebo ohrozeným subjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom. V závere odvolania navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka preskúmal a v zmysle ust. § 220 OSP ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 100,28 € s DPH pozostávajúce z polovice tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vo výške 90,63 € s DPH a režijného paušálu k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 9,65 € s DPH. K obsahu odvolania navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu a vo vyjadrení uviedol, že neúčelnosť náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nemožno vyvodzovať z „rutinnosti" zostúpenia v tzv. hromadných veciach. Zdanlivá rutinnosť podaní vedľajšieho účastníka vyplýva len z reakcie na formulárové a obsahovo takmer totožné úkony navrhovateľa. Je však nevyhnutné zdôrazniť, že podania vedľajšieho účastníka týkajúce sa určitého súdneho konania za účelom ich efektívnosti nie je možné vypracovať bez kvalifikovanej analýzy veci, ktorej zodpovedá vysokoškolské právnické vzdelanie. Uvedené potvrdzujú v skúsenosti z činnosti Združenia, keď aj po preškolení jeho pracovníkov bez právnického vzdelania nebolo možné zabezpečiť kvalifikovanú pomoc žalovaným spotrebiteľom v súdnych konaniach. Bez ohľadu na predpoklad hmotnoprávnych poznatkov združenia zriadeného na ochranu spotrebiteľov je v občianskom súdnom konaní potrebná schopnosť procesnoprávneho uplatnenia hmotného práva. Taktiež podľa vedľajšieho účastníka nemožno poukazovať na vstupovanie vedľajšieho účastníka do viacerých súdnych konaní a uplatňovanie náhrady trov právneho zastúpenia pri tomto vstupe. Vedľajší účastník nemôže obdržať relevantné podklady zo strany súdu bez vstupu do súdneho konania za účelom posúdenia dôvodnosti žalobného nároku. K vyčísleniu trov konania a ich špecifikácii dochádza až pri učinení odôvodneného písomného padania ako reakcie na uplatňovaný nárok resp. po meritórnom rozhodnutí vo veci. Je preto podľa názoru vedľajšieho účastníka nedôvodné uvažovať o nehospodárnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v konaní. Na základe uvedeného sa podľa vedľajšieho účastníka nemožno stotožniť s neúčelnosťou a nadbytočnosťou trov vedľajšieho účastníka v podobe trov právneho zastúpenia, pričom treba brať do úvahy, že spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka a teda z hľadiska samotného cieľa, poslania a činnosti Združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľov, sú trovy konania, náhradu ktorých vedľajší účastník požaduje objektívne účelné. Vo vzťahu k argumentácii navrhovateľa, že účelom vstupu vedľajšieho účastníka do konania je získanie finančného profitu v podobe náhrady trov konania, vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že je to práve navrhovateľ, ktorý masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor žalovaných, spravidla nemajetných spotrebiteľov, čo možno hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov navrhovateľovi v obdobných konaniach. Argumentácia navrhovateľa, ktorá upiera právo na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi je v príkrom rozpore so zákonom a princípom rovnosti zbraní a vedľajší účastník ju hodnotí ako bezprecedentnú snahu dodávateľa od znefunkčnenie činnosti spotrebiteľského združenia. Pokiaľ by združeniu na ochranu spotrebiteľov nebola súdmi priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia tam, kde na to vznikol zákonný nárok, viedlo by to následne k ohrozeniu až znefunkčneniu aktivít združenia v prospech spotrebiteľov, čo by vyhovovalo ekonomickým záujmom navrhovateľa, ako aj ďalším dodávateľom s podobným predmetom konania. Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa ďalej uviedol, že navrhovateľ si s odstupom viacerých rokov na slovenských súdoch uplatňuje pohľadávky voči spotrebiteľom na základe dubióznych právnych titulov (prevažne spotrebiteľských zmlúv uzatváraných v rozpore s právnymi predpismi), ktorí sa tak dostávajú do nevýhodného postavenia najmä v súvislosti s nezachovaním dôležitých listín. V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa poukázal vedľajší účastník na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, v Žiline, v Banskej Bystrici, v Košiciach a v Prešove, ktorými chcel podporiť svoj právny názor na účelnosť vynaložených trov vedľajšieho účastníka v konaní a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v jeho odvolaním napadnutej časti ako vecne správy potvrdil a zaviazal navrhovateľa aj na náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní od doručenia platobného rozkazu sumu vo výške 4 123,12 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 2 333,16 € od 04. 02. 2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Na žalovanú sumu vydal okresný súd platobný rozkaz sp. zn. 22Ro 15/2012-25 zo dňa 24. 02. 2012, ktorý okresný súd uznesením č. k. 22Ro 15/2012-62 zo dňa 17. 09. 2013 zrušil a zároveň konanie voči odporkyni 2/ na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom voči odporkyni 2/ zastavil. V podaní zo dňa 12. 09. 2012 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove konajúcemu súdu oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného spotrebiteľa a zároveň žiadalo, aby mu súd doručil návrh na začatie konania spolu s prílohami. V podaní zo dňa 22. 10. 2013 sa vedľajší účastník vyjadril k návrhu na začatie konania a vo vyjadrení uviedol, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Na obsah predmetného vyjadrenia vedľajšieho účastníka reagoval navrhovateľ v podaní zo dňa 12. 12. 2013, kde uviedol že berie žalobu v časti prevyšujúcej istinu vo výške 1 940,22 € späť, pričom uviedol, že požaduje, aby mu odporca zaplatil neuhradené a nepremlčané splátky ku dňu podania návrhu, za ktoré považoval 18 neuhradených a nepremlčaných splátok vo výške 1 940,22 € počnúc splátkou zo dňa 15. 02. 2008 a končiac splátkou zo dňa 15. 07. 2009 a navrhol, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1 940,22 € spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v petite predmetného podania, ktoré označil ako „Zmena návrhu a čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania“. Uznesením č. k. 15C 233/2013-86 zo dňa 14. 01. 2014 okresný súd konanie v časti istiny prevyšujúcej sumu 1 940,22 € zastavil a zároveň v rozsahu vymedzenom vo výroku predmetného uznesenia pripustil zmenu návrhu na začatie konania. Rozsudkom č. k. 15 C 233/2013-138 zo dňa 19. 06. 2014 okresný súd, tak ako bolo vyššie konštatované, návrh v časti, ktorá zostala predmetom sporu po čiastočnom zastavení konania, t. j. v časti o zaplatenie sumy 1 940,22 € s prísl. zamietol a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP. Navrhovateľ v odvolaní namietal neúčelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia zo strany vedľajšieho účastníka s poukazom na skutočnosť, že združenie na ochranu spotrebiteľov by malo byť spôsobilé samo poskytnúť žalovaným spotrebiteľom právnu pomoc v súdnych sporoch v spotrebiteľských veciach. Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa odvolací súd uvádza, že pokiaľ navrhovateľ v odvolaní argumentuje tým, že vedľajší účastník by nemal mať nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, pretože sa jedná o neúčelne vynaložené trovy konania, tak uvedenú odvolaciu námietku navrhovateľa považuje odvolací súd za neopodstatnenú, pretože vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobnému návrhu je v príčinnej súvislosti s výsledkom konania, ktorý bol jednoznačne priaznivý pre odporcu - žalovaného spotrebiteľa. Vedľajší účastník sa vo veci vyjadril až potom, čo mu bol súdom na základe jeho žiadosti doručený žalobný návrh spolu s prílohami. V reakcii na vyjadrenie vedľajšieho účastníka zobral navrhovateľ žalobu čiastočne späť a oproti pôvodne v žalobe uplatňovanému nároku vo výške 4 123,12 € s príslušenstvom žiadal, aby súd zaviazal odporcu uhradiť mu sumu 1 940,22 € spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v podaní zo dňa 12. 12. 2013. Okresný súd aj v časti o zaplatenie sumy 1 940,22 € považoval navrhovateľom uplatnený nárok za premlčaný a námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom za vznesenú dôvodne. Neobstojí teda argumentácia navrhovateľa v odvolaní, že podanie vedľajšieho účastníka je abstraktné, všeobecné, vyhotovené bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania rovnako ako argumentácia, že sa v danom prípade jedná o podanie v hromadnej veci v zmysle uznesenia NS SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 zo dňa 19. 03. 2014. V súvislosti s tvrdenou neúčelnosťou trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu vzhľadom na účel a cieľ činnosti vedľajšieho účastníka ako občianskeho združenia založeného za účelom ochrany práv spotrebiteľov, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2257/08 zo dňa 07. 07. 2009, kde Ústavný súd ČR uviedol, že vzhľadom k ústavnému rozmeru práva na právnu pomoc, nemožno prostredníctvom pojmu neúčelný vymedzovať kategórie subjektov, ktoré by z hľadiska právneho zastúpenia mali mať odlišné postavenie a tak im de facto právo na náhradu trov konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov ich diskriminovať“. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 475,72 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 219 ods. 1,2 potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní predstavuje odmena za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa) priznaná vo výške 16,60 € podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b/ vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v rozsahu 1/2 tarifnej odmeny (pri určení tarifnej odmeny vychádzal odvolací súd z predmetu odvolania) plus režijný paušál k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 8,04 € a 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu vo výške 4,92 €; trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu v odvolacom konaní predstavuje celkom sumu 29,56 €. O spôsobe náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní rozhodol odvolací súd podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.