Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/279/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712202867 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712202867.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1. C. X., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Y. XXX/X, XXX XX B. U., 2. U. F., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom P. XXXX/XXX, XXX XX K., právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, 3. L. X., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Z. XX, XXX XX B. Z., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaných), právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 4.630,19 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej 2/ a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/33/2013-147 zo dňa 24. 09. 2014 takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výrokoch, ktorým žalovanej 2. a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 (do 30. 06. 2016 vystupujúcemu v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaných) nepriznal náhradu trov konania (časť druhého výroku, tretí výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 24. 09. 2014 zastavil konanie (prvý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal žalovaným 1. - 3. (druhý výrok) ani vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných (tretí výrok). Zároveň rozhodol aj o vrátení súdneho poplatku zo žaloby žalobcovi po jeho zákonnom krátení (štvrtý výrok). Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že platobným rozkazom č. k. 25 Ro/37/2012-30 zo dňa 17. 04. 2012 v plnom rozsahu vyhovel žalobe zo dňa 07. 02. 2012, ktorou sa žalobca od žalovaných domáhal zaplatenia sumy 4.630,19 € s príslušenstvom. Odpor vedľajšieho účastníka na strane žalovaných (vystupujúceho v tomto procesnom postavení do 30. 06. 2016, pozn. odvolacieho súdu), ktorý doručil oznámenie o svojom vstupe do konania na strane žalovaných dňa 17. 09. 2012, okresný súd odmietol ako podaný neoprávnenou osobou. Odpor proti platobnému rozkazu podal aj žalovaný 3. podaním z 15. 02. 2013, doručeným súdu 25. 02. 2013. Dňa 23. 04. 2013, pred prvým pojednávaním vo veci, žalobca doručil súdu späťvzatie žaloby a vyjadrenie k trovám vedľajšieho účastníka. Okresný súd konanie zastavil s poukazom na § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (druhý výrok) postupoval okresný súd podľa § 146 ods. 2 O. s. p.. Zistil, že k zastaveniu konania došlo na podnet žalobcu. Pretože nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania. Žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli, resp. si ani ich náhradu neuplatnili, preto im nebola priznaná. Okresný súd zdôvodnil tretí výrok uznesenia spotrebiteľským charakterom konania a skutočnosťou, že občianske združenia založené na ochranu práv spotrebiteľa sú legitimované na vstup do konania ako vedľajší účastník osobitným zákonným ustanovením, preto u nich súd neskúma hmotno-právny záujem na výsledku konania. Vedľajší účastník má v zásade rovnaké procesné práva ako hlavný účastník konania, vrátane ústavne zaručeného práva na právnu pomoc. Trovami konania sú aj trovy právneho zastúpenia, teda výdavky účastníka vynaložené na právnu pomoc poskytnutú advokátom v rámci konania a v príčinnej súvislosti s konaním. Pri rozhodovaní o ich náhrade musí súd dbať na kritérium účelnosti ich vynaloženia, ktoré posudzuje najmä z hľadiska efektívnosti vykonania konkrétneho úkonu právnej služby aj z hľadiska subjektu, ktorému bola právna pomoc poskytnutá (či strana sporu odbornú právnu pomoc advokáta skutočne potrebuje vzhľadom na povahu a obsah konkrétnych procesných úkonov vykonaných v rámci konania). Občiansky súdny poriadok ponecháva otázku trov konania na úvahe súdov, ktoré v jednotlivých posudzovaných veciach prihliadajú ku konkrétnym okolnostiam prípadu. Vedľajší účastník na strane žalovaných okrem samotného vstupu do konania vykonal jeden procesný úkon spočívajúci v doručení odporu z 05. 12. 2012, obsahom ktorého bolo vyjadrenie poukazujúce na spotrebiteľský charakter prejednávanej veci a na neprijateľné podmienky, ktoré má úverová zmluva obsahovať bez ich konkretizácie vedľajším účastníkom, ako aj vznesená námietka premlčania. Tieto vedľajším účastníkom uvádzané argumenty vyplývajú z príslušných ustanovení právnych predpisov. V zmysle základnej zásady súdneho konania iura novit curia musí rozhodujúci súd v každej veci, v ktorej sa uplatňuje nárok zo zmluvy, bez návrhu posúdiť jej prípadný spotrebiteľský charakter a aj bez návrhu zistiť, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti vyplývajúce zo zákona č. 258/01 Z.z., resp. zákona č. 129/2010 Z.z. a či ich prípadná absencia spôsobuje bezúročnosť poskytnutého úveru. V zmysle právnej úpravy účinnej od 01. 05. 2014 musí súd aj bez návrhu prihliadnuť na prípadné premlčanie nároku. Žalobca zobral žalobu späť práve z dôvodu premlčania. Okresný súd konštatoval, že vedľajší účastník vo vyjadrení poukázal na právne skutočnosti, na ktoré musí súd prihliadať aj bez návrhu. Jeho vyjadrenie nemožno považovať za účelné. Z úradnej činnosti súdu je známa skutočnosť, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vstupuje ako vedľajší účastník na strane žalovaných do veľkého množstva prebiehajúcich súdnych konaní na celom území SR. Ide pritom o skutkovo a právne pomerne jednoduché veci, v ktorých si dodávatelia uplatňujú voči spotrebiteľom nároky zo spotrebiteľských zmlúv. Podania doručované týmto vedľajším účastníkom v takýchto veciach súdom vrátane prejednávanej veci sú značne všeobecné a rámcové. Pod ich (jeden) obsah možno iba dosadiť základné údaje týkajúce sa zmluvy o pôžičke, resp. úvere, o odstúpení od zmluvy, resp. vyhlásení predčasnej splatnosti úveru veriteľom a následne dosadiť údaje spôsobilé iba identifikovať vec, ktorá je predmetom konania na tom-ktorom súde. Ide o rutinnú záležitosť zvládnuteľnú prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka, na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi je odôvodnené ich nadbytočnosťou aj neúčelnosťou. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej - ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. Zastupovanie advokátom v takomto prípade nezodpovedá účelu sledovanému inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. 2. Proti časti druhého výroku uznesenia okresného súdu bolo podané v zákonnej lehote odvolanie žalovanou 2. a proti tretiemu výroku vtedajším vedľajším účastníkom na strane žalovaných. Žalovaná 2. zdôvodnila svoje odvolanie tým, že bola tiež zastúpená advokátom a trovy konania, vrátane ich vyčíslenia, si uplatnila v písomnom vyjadrení z 28. 05. 2013. Na jej strane neexistujú žiadne vecné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali nepriznať jej náhradu trov právneho zastúpenia. Obidvaja odvolatelia v odvolaní uviedli, že žalobca podal žalobu založenú na dubióznom, resp. premlčanom nároku, vyvolal skončenie konania a má povinnosť znášať trovy konania, pokiaľ ich spôsobil. Súd prvej inštancie v podstate vyčíta právne zastúpenie vedľajšieho účastníka lege artis dôsledne sledujúce záujem klienta. Aj napriek postulátu iura novit curia nie vždy súdy prihliadajú na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere a absenciu náležitostí v zmysle zákona č. 258/01 Z. z. a veci vybavujú v skrátenom konaní. V čase podania žaloby a jej späťvzatia súd nebol povinný ex offo prihliadať na premlčanie nároku, aj keď bolo meritórne vyjadrenie vedľajšieho účastníka z 05. 12. 2012 označené ako odpor. Obsah vyjadrenia vedľajšieho účastníka bol relevantný vo vzťahu k veci samej, keďže bola neskôr na základe odporu žalovaného 3. prevedená do registra C. Právny zástupca za stavu nekonzistentnej judikatúry značne sa odlišujúcej medzi jednotlivými krajskými a okresnými súdmi v rámci jedného kraja nemôže vopred prejudikovať súdne rozhodnutie, pokiaľ má v kauze naplniť svoju úlohu v zmysle mandátu svojho klienta. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 6 MCdo 5/2013 z 19. 03. 2014 neúčelnosť náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nemožno vyvodzovať z rutinnosti zastúpenia v tzv. hromadných veciach. Súdy v Slovenskej republike počas uplynulého obdobia približne 15 rokov žiadnym spôsobom neskúmali účelnosť trov formulárových žalôb a náhrada trov konania bola priznávaná bez primeraného posúdenia. Podania vedľajšieho účastníka nie je možné vypracovať bez kvalifikovanej analýzy veci, ktorej zodpovedá vysokoškolské právnické vzdelanie. Bez ohľadu na predpoklad hmotnoprávnych poznatkov združenia zriadeného na ochranu spotrebiteľa je v občianskom súdnom konaní potrebná schopnosť procesno-právneho uplatnenia hmotného práva. Aktívnym prístupom a ochranou žalovaného spotrebiteľa vedľajším účastníkom bol v súčasnosti vytvorený stav, kedy žalobca a jemu podobné spoločnosti prestali na súdy podávať žaloby založené na pochybných právnych tituloch, resp. podávajú ich v minimálnej miere. Vedľajší účastník je oprávnený na dosiahnutie svojho cieľa používať prostriedky poskytované zákonom, vrátane zastúpenia prostredníctvom advokáta. Nemajetné združenie potrebuje spolupracujúce advokátske kancelárie ochotné spracúvať túto agendu len za prísudok v podobe trov konania. Je nevyhnutné mať na zreteli, či sú účelné trovy konania na jednej strane odborného dodávateľa so silným ekonomickým zázemím, ktorý si uplatňuje mnohokrát premlčané a nedôvodné nároky, alebo sú účelné trovy vedľajšieho účastníka - nemajetného združenia, ktoré splní spoločensky významné poslanie vo forme efektívnej ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Účelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka ustálil NS SR v uznesení sp. zn. 8 Cdo 176/2015 zo 14. 10. 2015. Okresný súd podľa odvolateľov pri nepriznaní trov vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ aj ust. § 137 O. s. p. účinného od 01. 01. 2012. Navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť trovy prvostupňového konania žalovanej 2. vo výške 84,41 € a vedľajšiemu účastníkovi vo výške 421,69 €. Zároveň si žalovaná 2. aj vedľajší účastník uplatnili náhradu trov odvolacieho konania, každý vo výške 156,61 €. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu a navrhol jeho potvrdenie odvolacím súdom. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania 106,90 €. 4. Napadnuté uznesenie bolo vydané 24. 09. 2014, za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 je súd povinný aplikovať Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. 5. Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 CSP a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch, t.j. v časti výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej 2. (časť druhého výroku) a vo výroku o nepriznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných (tretí výrok) podľa § 389 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil okresnému súdu v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), pretože neboli dôvody na ich potvrdenie ani zmenu. 6. Okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. a ustálil, že k zastaveniu konania došlo zavinením žalobcu. Z jeho rozhodnutia však nevyplýva, či sa riadil aj ustanovením § 151 ods. 1 O. s. p. účinného v čase jeho rozhodovania, keď konštatoval, že žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli, resp. si ani žiadnu náhradu neuplatnili, preto im nebola priznaná. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná 2. bola v spore právne zastúpená advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, čo preukazuje všeobecná plná moc udelená dňa 02. mája 2013 a advokátom prijatá dňa 28. mája 2013 (čl. 106), ktorú predložila súdu prvej inštancie dňa 12. 06. 2013 spolu s vyjadrením zo dňa 28. 05. 2013 (čl. 104). V závere tohto podania žalovaná 2. podala návrh na prisúdenie náhrady trov konania, ktoré vyčíslila. Okresný súd nezdôvodnil, či na toto podanie žalovanej 2. prihliadal, alebo nie, z akých dôvodov a akými úvahami sa riadil. Z práva na spravodlivé súdne konanie pritom vyplýva povinnosť všeobecného súdu účinne sa zaoberať námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov, ktoré majú význam pre rozhodnutie ( pozri I. ÚS 46/05, II. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08, II. ÚS 220/08). Odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie potom nespĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 236 CSP v spojení s § 220 ods. 2 CSP. 7. K odvolaniu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaných) odvolací súd uvádza, že zákonom č. 353/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O. s. p. a na to, aby vedľajší účastník, ktorým bola právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, účinne vstúpil z vlastného podnetu do súdneho konania, musel doložiť aj súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chcel v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliadal. Uvedené ustanovenie však nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a nebolo ho možné aplikovať na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom. 8. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa v pozícii veriteľa žalobou domáhal voči žalovaným 1., 2., 3. zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom. Dňa 17. 09. 2012 bolo okresnému súdu doručené oznámenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že vstupuje do tohto súdneho konania ako vedľajší účastník na strane žalovaných 1., 2. a 3. 9. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy (v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 13. 05. 2003). 10. K námietkam uvedeným v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) malo oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaných 1. - 3. bez toho, aby muselo preukazovať "právny záujem na jeho výsledku", pretože možnosť vystupovať ako vedľajší účastník na strane žalovaných spotrebiteľov mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Účinky vstupu vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O. s. p. nastávali už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnili len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým bola právnická osoba založená za účelom ochrany práv podľa osobitného predpisu, ktorej vstup do konania bol realizovaný do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme mal i právo na náhradu trov konania, medzi ktoré podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. 11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že okresný súd sa v dôvodoch napadnutého uznesenia zaoberá účelnosťou vynaložených trov vedľajšieho účastníka, no nevysporiadal sa s tým, že povinnosť súdu ako orgánu rozhodujúceho o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) vznikla až dňom 01. 05. 2014, ale vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaných kvalifikovaným spôsobom bránil ich záujmy (vrátane vznesenej námietky premlčania) už od 17. 09. 2012, kedy túto povinnosť všeobecný súd ešte nemal. 12. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa § 396 ods. 3 CSP. 13. Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu (prvý výrok, časť druhého výroku, štvrtý výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 3 CSP). 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).