Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/930/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712208963 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712208963.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému U. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E.M. A. XXXX/XX, XXX XX H., t. č. hlásený pobyt bezdomovca, zastúpenému opatrovníčkou Janou Sekerešovou, tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, v konaní o zaplatenie 606,82 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresnému súdu Zvolen č. k. 16C/5/2013 - 192 zo dňa 14. 08. 2015, r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 463,71 € m e n í tak, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 416,24 € k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 463,71 €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia aplikujúc ustanovenia §§ 151 ods. 3 O. s. p., § 167 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p. a § 149 ods. 1 O. s. p. V konaní bol úspešný žalovaný, preto mu podľa okresného súdu vzniklo právo na náhradu trov konania. Tento si v predmetnom konaní žiadne trovy neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania svojím prvým výrokom nepriznal. Následne súd rozhodoval o trovách vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktorý bol v konaní úspešný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Keďže vedľajší účastník na strane žalovaného vystupoval aktívne na podporu žalovaného okresný súd vyvodil právny záver, že právne zastúpenie považuje za účelné. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 463,71 €, a to za 5 úkonov právnej služby á 39,84 € (príprava a prevzatie zastúpenia, odpor zo dňa 08. 10. 2012, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 30.09.2013, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 15.01.2014, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 14. 04. 2014), ako aj režijný paušál, a to 2 x 7,63 €, 1 x 7,81 € a 2 x 8,04 €. Základnú sadzbu tarifnej odmeny okresný súd vyčíslil v zmysle § 13a ods. 1 písm. a/, c/ a d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len „vyhláška“). Ďalej priznal okresný súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu cestovného za cestu z Lučenca do Zvolena a späť (účasť na pojednávaní dňa 30. 09. 2013) vo výške 34,56 € a náhradu cestovného za cestu z Lučenca do Zvolena a späť (účasť na pojednávaní dňa 15. 01. 2014) vo výške 34,56 €. Dôvodne si vedľajší účastník podľa okresného súdu uplatnil za vyššie uvedené pracovné cesty náhradu za stratu času za 12 začatých polhodín v celkovej výške 156,24 €. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.) odvolanie navrhovateľ, a to proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka. Má za to, že v danom prípade bola namieste aplikácia ust. § 150 ods. 2 O. s. p., keďže ide o drobný spor, keď je potrebné vychádzať z primeranosti a úmernosti trov konania vo vzťahu k výške žalovanej istiny, ale aj vo vzťahu k povahe veci, posúdenia jej zložitosti a obsahu podaní. Vzhľadom na uvedené súd nemal vedľajšiemu účastníkovi priznať trovy právneho zastúpenia. S prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 420/2012, ako i ďalšie rozhodnutia, nemal okresný súd prihliadať na úkon právnej služby - odpor podaný vedľajším účastníkom a už vôbec nemožno akceptovať, aby boli vedľajšiemu účastníkovi priznané za predmetný úkon trovy právneho zastúpenia a aby mu boli priznané trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k námietkam vstupu vedľajšieho účastníka a následne k odvolaniu. Navyše, podania vedľajšieho účastníka boli všeobecné, abstraktné, bez znalosti prejednávanej veci, s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Zdôraznil, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom, je okrem iného, kolektívna ochrana spotrebiteľov, a to zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní. Považuje preto právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné, neúčelné, nehospodárne a navrhol, aby odvolací súd výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle § 220 O. s. p. ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Vedľajší účastník na strane žalovaného k odvolaniu navrhovateľa v písomnom vyjadrení uviedol, že združenie je ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov a predmetné združenie vstúpilo do konania legitímne, v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa, ktorý procesný postup je zákonne rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy niektorého z účastníkov urobenej prostredníctvom súdu. Naviac, jeho vstup do konania bol opodstatnený, nakoľko prvostupňový súd žalobu zamietol po jeho vstupe a po prednesení argumentácie v písomnom podaní zo dňa 08. 10. 2012 a na pojednávaniach dňa 30. 09. 2013 a dňa 15. 01. 2014. Žalobca sa voči uvedenému rozhodnutiu odvolal, k čomu sa vyjadril písomným podaním zo dňa 14. 04. 2014, teda všetky úkony ním urobené boli účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. I samotné vyjadrenie k odvolaniu sa týkalo merita veci a za vyjadrenie k námietkam nebola vedľajšiemu účastníkovi priznaná náhrada trov konania, keďže za tento úkon si vedľajší účastník trovy ani neuplatnil. Namietal, že pokiaľ by združeniu nebola súdmi priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia tam, kde na to vznikol zákonný nárok, viedlo by to k následnému ohrozeniu, až k znefunkčneniu aktivít združenia v prospech spotrebiteľov, čo by samozrejme len vyhovovalo ekonomickým záujmom žalobcu, ako aj ďalším dodávateľom s obdobnými aktivitami ako žalobca. Naopak, práve žalobca masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor žalovaných, spravidla nemajetných spotrebiteľov. Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov združením na súdoch. Krátením, resp. nepriznaním trov v zmysle § 150 ods. 2 O. s. p., by si súd zamenil svoju úlohu a namiesto ex offo ochrany záujmov spotrebiteľa, by chránil majetkové záujmy žalobcu, teda dodávateľa. Ak naviac žalobca namieta, že vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou na podanie odporu, poukázal na to, že žalobca podal na súd nedôvodnú žalobu, na čo vedľajší účastník relevantným spôsobom reagoval meritórnym písomným podaním, ktorým odôvodnene namietal nedôvodnosť žalobcovho nároku. Naopak, on ako vedľajší účastník na strane žalovaného si splnil svoju povinnosť pomáhať žalovanému v spore a za týmto účelom využiť všetky zákonom dovolené možnosti. Zdanlivá rutinnosť jeho podaní vyplýva len z reakcie na formulárové a obsahovo takmer totožné úkony inkasnej spoločnosti. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu v jeho napadnutej časti potvrdil ako správne. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým okresný súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 463,71 € podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 416,24 €, a to z nasledovných dôvodov : Okresný súd Zvolen o návrhu žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/5/2013 rozhodol tak, že tento návrh v celom rozsahu rozsudkom č. k. 16C/5/2013-151 zo dňa 05. 02. 2014 zamietol, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené i rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/589/2014 - 182 zo dňa 16. 04. 2015. V zmysle ust. § 151 ods. 3 O. s. p. si okresný súd vyhradil rozhodnutie o trovách konania na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Napadnutým uznesením rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní. Pokiaľ svojím prvým výrokom rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko tento nebol v konaní úspešný a následne trovy konania priznal v poradí druhým výrokom vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktorý vystupoval v konaní na strane úspešného účastníka konania - žalovaného, ako trovy konania vynaložené účelne, považuje odvolací súd jeho rozhodnutie za vecne správne. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností, t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03), ak po jeho obrane žalovaného v konaní či už na pojednávaniach alebo písomnými podaniami, ktorými vzniesol okrem iného aj námietku premlčania, došlo k zamietnutiu návrhu žalobcu v celom rozsahu. Vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného bol v tomto konaní dostatočne účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Je nepochybné, že konanie vo veci vyvolal práve žalobca, pričom vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania a oprávnenie na tento vstup mu vyplýva priamo z Občianskeho súdneho poriadku, a to ust. § 93 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri žalobcovi alebo žalovanom zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom mal zákonodarca na mysli najmä zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod. Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. V praxi ide hlavne o Združenie na ochranu spotrebiteľov. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zamietnutiu návrhu žalobcu došlo v dôsledku kvalifikovanej obrany vedľajšieho účastníka, ktorý v tomto konaní po oboznámení sa s návrhom chránil práva a záujmy žalovaného na pojednávaní dňa 30. 09. 2013, následne i 15. 01. 2014 a po rozhodnutí vo veci samej, voči ktorému podal odvolanie žalobca, zaslal i písomné vyjadrenie, na ktoré bol súdom vyzvaný. Účasťou na pojednávaniach, resp. písomnými podaniami dôvodne bránil žalovaného a aj v dôsledku ním vznesenej námietky premlčania došlo k zamietnutiu žaloby. K uvedenému argumentu odvolací súd na záver dodáva, že k neúčelnému vzniku trov konania dochádza samotným podaním žaloby v prípade, ak bola následne zamietnutá súdom v celom rozsahu. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia boli vedľajším účastníkom v konaní vynaložené účelne. K zmene rozhodnutia o náhrade trov konania došlo zo strany odvolacieho súdu, len pokiaľ ide o výšku priznaných trov právneho zastúpenia. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, to za 5 úkonov právnej služby á 39,84 € : príprava a prevzatie zastúpenia, odpor zo dňa 08. 10. 2012, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 30. 09. 2013, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 15. 01. 2014, a za vyjadrenie k odvolaniu z 14. 04. 2014. Odvolací súd uznáva námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že úkon právnej služby, a to podanie odporu dňa 08. 10. 2012 nie je možné považovať za úkon účelný, ak z obsahu spisu nevyhnutne vyplýva i to, že uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 16C 5/2013-88 zo dňa 23. 05. 2013 bol predmetný odpor vedľajšieho účastníka odmietnutý ako odpor podaný neoprávnenou osobou. Odvolací súd preto znížil náhradu trov prvostupňového konania priznanú vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného o 1 úkon právnej služby, a to podanie odporu zo dňa 08. 10. 2012 vo výške 39,84 € a k nemu prislúchajúci režijný paušál vo výške 7,63 € (režijný paušál z roku 2012 - § 16 ods. 3 vyhlášky). Po odpočítaní tejto odmeny spolu vo výške 47,47 € za úkon, ktorý ani odvolací súd nepovažoval za účelný je vo zvyšnej časti rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania správne a žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby, cestovné a náhradu za stratu času vo výške 416, 24 €. Na záver odvolací súd poznamenáva, že dôvodnou nebola ani námietka žalobcu vo vzťahu k aplikácii ust. § 150 ods. 2 O. s. p. Aplikácia ust. § 150 ods. 2 O. s. p. je dôvodná pre prípad, ak sú trovy konania neprimerané voči pohľadávke, teda, ak trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako sama pohľadávka, ktorá je predmetom sporu. V prejednávanom prípade bola predmetom konania pohľadávka vo výške 606,82 € s príslušenstvom, preto trovy konania vo výške 416,24 €, ktoré boli odvolacím súdom priznané vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, nepredstavujú trovy konania, ktoré by boli niekoľkonásobne vyššie ako sama pohľadávka. Aplikácia ust. § 150 ods. 2 O. s. p. nebola dôvodná a okresný súd správne k jej aplikácii nepristúpil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p. Žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, ak sa domáhal, aby vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného neboli trovy konania priznané, avšak v konečnom dôsledku došlo len k ich zníženiu o sumu 47,47 €. Za úspešnejšieho v odvolacom konaní preto možno považovať vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania včas a riadne uplatnil, tieto však nepovažoval odvolací súd za trovy konania vynaložené účelne. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka k odvolaniu žalobcu voči výroku o náhrade trov konania nemalo príčinnú súvislosť s jeho procesným postojom k predmetu konania, resp. nebol dostatočne dôvodným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní, ak na predmetné vyjadrenie nebol vedľajší účastník súdom vyzvaný. Odvolací súd vzhľadom na uvedené rozhodol, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.