Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/585/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712212435 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712212435.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T., C. O. E. XXX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Poláčekom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Medený Hámor 6541/15, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, v zastúpení advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Advokátska kancelária Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 6.791,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 17. 12. 2013 číslo konania 15C/106/2013 - 116, takto r o z h o d o l : Odvolacie konanie v časti o zaplatenie sumy 4.347,42 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 15. 12. 2009 z a s t a v u j e . Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zaplatenie 2.444,37 Eur a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie. Odvolacie konanie v časti o zaplatenie sumy 4.347,42 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 15. 12. 2009 z a s t a v u j e . Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zaplatenie 2.444,37 Eur a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6.791,80 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.709,49 Eur od 15. 12. 2009 do zaplatenia a uhradiť trovy konania vo výške 2.832,59 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak s odôvodnením, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, pričom ide o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka, a preto ide o absolútny obchodný vzťah v zmysle ustanovenia § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka. Z úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli podmienky, za ktorých bol poskytnutý úver, celkom tak na nezaplatených splátkach, ako aj príslušných úrokoch a poplatkoch zostala žalovaná dlžná žalobcovi celkom sumu 6.791,80 Eur, a keďže sa dostala do omeškania, tak súd priznal predmetnú sumu aj s 9 % ročným úrokom z omeškania od 15. 12. 2009. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná v celom rozsahu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nepovažovala za vecne správne, pričom poukazovala na námietky aj vedľajšieho účastníka v konaní vo veci samej. Žiadala preto zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 3. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal aj v tom čase v konaní vystupujúci vedľajší účastník na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov. Tento podaným odvolaním nenapadol rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy 4.347,43 Eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje sumu nezaplatenej istiny čerpaného úveru, pretože uznal, že na uvedenú sumu má žalobca nárok. Odvolanie podal len v časti o zaplatenie sumy 2.444,37 Eur s príslušenstvom, teda v časti o zaplatenie úrokov a iných poplatkov, ako aj proti súvisiacemu výroku o trovách konania. V napadnutej časti v dôvodoch svojho odvolania poukázal na to, že v danom prípade medzi žalobcom a žalovanou ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu. Ak ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak na daný právny vzťah sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, napriek tomu, že išlo o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka. Použitie ustanovení Občianskeho zákonníka totiž v prípade spotrebiteľských vzťahov a spotrebiteľských zmlúv nie je v danom prípade vylúčené. Bol teda toho názoru, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere bez ohľadu na formu a text spotrebiteľského úveru sa vždy spravuje špeciálnymi ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a podporne ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Zmluva medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená dňa 29. 10. 2008, teda za účinnosti Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti poukazoval na ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., ktoré upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná namietala, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje potrebné údaje v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/, h/, j/ a i/, a preto v súlade s § 4 ods. 3 poslednej vety zákona č. 258/2001 Z. z., ak takéto náležitosti zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá, treba poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd mal na tieto okolnosti prihliadnuť, suma 2.444,37 Eur, ktorá predstavuje nárok uplatňovaný zo strany žalobcu proti žalovanej, je uplatňovaná nedôvodne, lebo predstavuje úroky a poplatky v spojitosti so spotrebiteľskou zmluvou, na ktoré žalobca nárok nemá. V uvedenej časti preto nárok žalobcu nepovažovali za dôvodný. Pokiaľ ide o čerpaný úver a nesplatený vo výške 4.347,43 Eur s príslušenstvom, tak v tejto časti považoval nárok žalobcu za dôvodný, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku ani nenapádal. 4. K podanému odvolaniu vedľajšieho účastníka sa pripojila aj žalovaná, súhlasila s týmto podaným odvolaním a vzhľadom na to, že ona napadla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, priklonila sa k záveru vedľajšieho účastníka, že žalobca má nárok na nesplatený úver vo výške 4.347,43 Eur s príslušenstvom, a preto v tejto časti zobrala svoje odvolanie späť, pričom zotrvávala na námietkach vedľajšieho účastníka o nedôvodnosti nároku, pokiaľ sa týkalo sumy 2.444,37 Eur s príslušenstvom a aj súhlasila s odvolaním do výroku o trovách konania. 5. Na podané vyjadrenie zo strany žalovanej a vedľajšieho účastníka sa vyjadril aj žalobca, ktorý považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne, pričom pokiaľ ide o napadnutú časť výroku súdu prvej inštancie, tak ponechal rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti na jeho úvahe, a to vzhľadom na vyvíjajúcu sa rozhodovaciu prax súdov. 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP v spojení s § 470 ods. 1, v spojení aj s článkom 2 ods. 1, 2 základných princípov, v spojení aj s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil v napadnutom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Odvolací súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok, ako nový procesný právny predpis. Do ustanovenia § 470 ods. 1, 2 dal zákonodarca prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Z obsahu spisu je nesporné, že konanie v danej veci začalo do 30. 06. 2016. Za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - O. s. p. bolo rozhodnuté vo veci súdom prvej inštancie, pričom za účinnosti tohto procesného predpisu boli podané aj opravné prostriedky zo strany žalovanej a v tom čase vystupujúceho vedľajšieho účastníka na strane žalovanej proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorých procesné účinky na základe § 470 ods. 2 vety prvej zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP zostali zachované. Aj keď ustanovenie § 470 ods. 1 CSP hovorí o použití ustanovení nového procesného právneho predpisu aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, takáto okolnosť ešte neznamená absolútnu aplikabilitu Civilného sporového poriadku, pretože u konaní začatých do 30. 06. 2016 a u rozhodnutých vecí platil iný procesný postup aj pri vykonávaní dokazovania, a preto pri vydanom rozhodnutí súdu prvej inštancie a podaní opravného prostriedku je odvolateľ v legitímnom očakávaní v zhode s článkom 2 ods. 1, 2 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. z hľadiska právnej istoty, že daný právny vzťah bude posúdený v súlade s týmito právnymi predpismi. 9. Z ustanovenia § 207 ods. 2, 3 O. s. p. vyplýva, že dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Uvedená právna úprava má úpravu v § 369 ods. 1 a 3 CSP, pričom v tomto prípade ide o rovnocennú právnu úpravu. V ods. 4 § 369 CSP je uvedené, že ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane /nové ustanovenie pre čiastočné späťvzatie odvolania). 10. V zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 CSP za použitia aj § 369 ods. 1, 3 a 4 CSP bolo možné aj podľa nového procesného právneho predpisu posúdiť čiastočné späťvzatie podaného odvolania zo strany žalovanej. Práve v ustanovení § 369 ods. 4 CSP má nový procesný predpis upravené aj čiastočné späťvzatie podaného odvolania. 11. Vzhľadom na to, že žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu a následne po podaní odvolania zo strany vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jej strane, ktorý napadol rozsudok súdu prvej inštancie len v časti priznaného nároku žalobcu, ktorý sa týkal úrokov a poplatkov zo spotrebiteľského úveru, ku ktorému odvolaniu sa žalovaná v konečnom dôsledku pripojila a vzala podané odvolanie čiastočne späť o zaplatenie sumy 4.347,43 Eur s príslušenstvom, tak krajský súd postupoval v súlade s § 369 ods. 4 CSP za použitia aj ustanovenia § 369 ods. 1, 3 CSP. V dôsledku procesného úkonu žalovanej, ktorá prejavila vôľu nepokračovať v časti o zaplatenie sumy 4.347,43 Eur v odvolacom konaní, preto rozhodol tak, že odvolacie konanie v časti o zaplatenie sumy 4.347,43 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 15. 12. 2009 zastavil. 12. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o zaplatenie 2.444,37 Eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania, tak v tomto rozsahu krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vzhľadom na ustanovenie § 470 ods. 1 CSP, ako aj článok 2 ods. 1, 2 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z., v spojení aj s § 389 ods. 1 písm. c/ a § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. 13. Z obsahu spisu vyplýva, že na č. l. 45 - 46 spisu je založené podanie vedľajšieho účastníka, ku ktorému sa v konaní pripojila aj žalovaná a z ktorého vyplýva, že vedľajší účastník na strane žalovanej namietal v tomto podaní nedostatky úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou, ktorá bola uzavretá podľa zákona č. 258/2001 Z. z. V tejto súvislosti odkazoval na ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., teda na ustanovenie, podľa ktorého musí úverová zmluva spĺňať určité zákonné náležitosti. Mal za to, že úverová zmluva, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, neobsahuje náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v písm. g/, h/, j/ a i/, pričom v takomto prípade podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. treba považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti poukazoval na konkrétny obsah úverovej zmluvy, v ktorej absentujú náležitosti zmluvy podľa § 4 ods. 2, tak ako to už vyššie uviedol, pričom namietal aj odkaz na formulár o zmluvných podmienkach, ktoré žalovaná nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. 14. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, že by sa týmito námietkami bol súd prvej inštancie zaoberal. Neurobil tak zrejme z dôvodu, že úverovú zmluvu, ako právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, považoval za absolútny obchod v zmysle ustanovenia § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka a vychádzal z toho, že na základe úverovej zmluvy si účastníci dohodli podmienky, za ktorých bol úver poskytnutý, a preto bola žalovaná povinná zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky tak, ako to bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté. 15. Ani súd však nespochybnil, že právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi žalobcom a žalovanou treba považovať za spotrebiteľský právny vzťah. Zmluva bola uzatvorená dňa 29. 10. 2008, teda za účinnosti zákona č. 58/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Úverová zmluva totiž podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. spadala do základných pojmov písm. a/, b/ uvedeného zákonného ustanovenia, podľa ktorých spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 16. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí aj náležitosti tam uvedené pod písm. a/ až s/ príslušného zákonného ustanovenia. 17. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V podanom vyjadrení zo strany vedľajšieho účastníka, ku ktorému sa pripojila aj žalovaná, sa práve namieta, že uzatvorená zmluva medzi žalobcom a žalovanou neobsahuje náležitosti § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. práve v ustanovení písm. g/, h/, j/, a preto mala za to, že tento úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Bude preto potrebné, aby v ďalšom konaní sa súd prvej inštancie týmito námietkami, ktoré boli uvedené, zaoberal. 18. To, že medzi stranami v konaní bola uzatvorená úverová zmluva podľa ustanovení Obchodného zákonníka ešte neznamená, že by mali byť použité len normy obchodného práva. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že rámec spotrebiteľských zmlúv je upravený v Občianskom zákonník v ustanovenach § 52 a nasl., pričom ďalšia časť úpravy je zverená aj vtedy platnému zákonu č. 258/2001 Z. z. V tejto súvislosti treba poukázať, na dôležité ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Ak ide medzi stranami sporu o spotrebiteľský vzťah vyplývajúci z úverovej zmluvy uzatvorený podľa Obchodného zákonníka, tak v ustanovení § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa dáva práve možnosť použiť ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V prípade spotrebiteľskej zmluvy voľba práva podľa Obchodného zákonníka nebola ani podľa rozhodovacej praxe súdov považovaná za výhodnejšiu pre spotrebiteľa, pretože práve naopak, ak dodávateľ využíval voľnosť inštitútu Obchodného zákonníka, tak významne si sám zlepšoval svoje postavenie na úkor spotrebiteľa. Keďže spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvných podmienok žiadnym spôsobom ovplyvniť, tak niet žiadneho dôvodu, a to ani ekonomického, aby svoj vzťah s dodávateľom podriadil pod ustanovenia Obchodného zákonníka. Za daných okolností použitie Obchodného zákonníka v danej právnej veci v prospech žalobcu, ako dodávateľa, nepovažoval preto krajský súd za vecne správne, pretože súd mal prihliadnuť na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo v takejto forme platné už v čase uzatvárania predmetnej zmluvy o úvere, čo sa konečne neskôr prejavilo aj v úprave § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď bolo do tohto zákonného ustanovenia uvedené, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca preferuje prioritu Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a použíteľný aj na režim daného právneho vzťahu. 19. Za daných okolností bol preto daný právny dôvod zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorá sa týka práve priznania úrokov a poplatkov z úveru a vrátenia v tejto časti veci na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, aby súd prvej inštancie okolnosti, uvedené vyššie, vyhodnotil vo vzťahu daného predmetu konania, posúdil a následne vo veci rozhodol. 20. Podľa ustanovenia § 391 CSP preto súd postupoval tak, ako bolo uvedené, teda v napadnutej časti zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V súlade s § 391 ods. 2 CSP je v prípade, ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 21. Krajský súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).