Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/145/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712212926 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712212926.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci žalobkyne D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., G. I. XXXX/XX, XXX XX W., prechodne bytom D. nad F., I. XXXX/X, Česká republika, zastúpenej JUDr. Pavlom Kracinom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP 14, 960 01, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenému JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Malinovo, Slnečná 765/3, 900 45, IČO: 42 174 902, za účasti Združenia na ochranu práv spotrebiteľov OMBUDSPOT, so sídlom v Poprade, Šrobárova 2676/30, 058 01 IČO: 37 872 117, zastúpeného advokátom Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Ľudová 14, 040 01, adresa na doručovanie Nerudova 14, 040 01 Košice ako vedľajším účastníkom do 30.06.2016, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/146/2012-212 zo dňa 02.10.2014, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Trnavská cesta 70 sp. zn. SR 0015/05 zo dňa 06.02.2006, s vyznačeným dátumom právoplatnosti 09.03.2006 a vykonateľnosti 12.03.2006, zrušuje. II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o zrušenie rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Trnavská cesta 70 zo dňa 06.02.2006 a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 69,91 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného do 10 dní od právoplatnosti rozsudku. Z jeho dôvodov vyplýva, že rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 0015/5 zo dňa 06.02.2006 s vyznačeným dátumom právoplatnosti 09.03.2006 a vykonateľnosti 12.03.2006, bola uložená žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 32 380,- Sk spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne, počítaným zo sumy 22 000,- Sk od 28.10.2005 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 7 619,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe tohto rozhodcovského rozsudku žalovaný podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi, so sídlom Exekútorského úradu Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen, ktorý upovedomil žalobkyňu ako povinnú o začatí exekúcie dňa 05.06.2007, ktoré upovedomenie jej bolo doručené do vlastných rúk prostredníctvom pošty. Súd prvej inštancie z pripojeného spisu rozhodcovského súdu zistil, že rozsudok zo dňa 06.02.2006 žalobkyni nebol doručený, pretože bol doručovaný na adresu I. XX, W., avšak žalobkyňa na tejto adrese nikdy nebývala, keďže jej trvalý pobyt bol vo W. na I. XXXX/XX; zásielka sa rozhodcovskému súdu vrátila s poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy“. V súlade s §25 ods. 1 zákona č.244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodcovský súd nevynaložil primerané úsilie na zistenie doručovacej adresy žalobkyne; to, že zásielku viackrát doručoval na tú istú nesprávnu adresu nesvedčí o tom, že zákonná povinnosť rozhodcovského súdu bola splnená. V rozhodcovskom spise (č.l. 9) je požiadavka poštového doručovateľa adresovaná odosielateľovi, že je potrebné uviesť presnú adresu adresáta; na reklamáciu predmetnej zásielky Slovenská pošta (Bratislava 29) rozhodcovskému súdu oznámila, že dňa 03.01.2006 prevzal zásielku, adresovanú žalobkyni, splnomocnenec na preberanie zásielok rozhodcovského súdu; rozhodcovský súd sa opätovne snažil doručiť zásielku adresátke ešte vo februári 2006, pričom opäť sa zásielka vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Okresný súd konštatoval, že rozhodcovskému súdu nič nebránilo v tom, aby v rámci úsilia na zistenie správnej doručovacej adresy žalobkyne urobil dopyt na Centrálny register obyvateľov, prípadne na Evidenciu obyvateľov Mestského úradu Zvolen, kde bolo možné jednoduchým administratívnym spôsobom zistiť, že menovaná nebýva na adrese I. XX, ale I. XX. Keďže rozsudok rozhodcovského súdu nebol riadne žalobkyni doručený, nenadobudol ku dňu meritórneho rozhodovania o nároku žalobkyne právoplatnosť, preto žaloba bola predčasne podaná. Žalovanému v konaní úspešnému súd priznal v zmysle §142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte len „O.s.p.“) v spojení s §149 O.s.p. trovy právneho zastúpenia vo výške 69,91 Eur (1 úkon právnej služby za 61,87 Eur + režijný paušál 8,04 Eur). Do 30.06.2016 vstúpivší vedľajší účastník (ďalej v texte aj „občianske združenie“) do konania na strane žalobkyne bol rovnako ako žalobkyňa v konaní neúspešný, preto nemal nárok na náhradu uplatnených trov právneho zastúpenia. 2. Proti rozsudku okresného súdu podala včas odvolanie žalobkyňa. Napriek siahodlhému dokazovaniu súd dospel k nesprávnemu záveru. Odôvodnenie rozsudku sa opiera výlučne o nedoručený rozsudok rozhodcovského súdu, pričom súd prvej inštancie opomenul vziať do úvahy, že proti žalobkyni bolo od roku 2006 vedené exekučné konanie (sp. zn. EX 4463/06-3 zo dňa 24.11.2006) na základe exekučného titulu - rozsudku stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je vyznačená právoplatnosť 09.03.2006 a vykonateľnosť 12.03.2006. Exekučné konanie bolo súdom vyhlásené za neprípustné a exekúcia bola zastavená, avšak len vzhľadom na rozpor uzatvorenej zmluvy o úvere so Smernicou Rady 87/102 EHS. Žalobkyňa žiadala konanie zastaviť okrem iného aj z dôvodu, že nedošlo k riadnemu doručeniu rozhodcovského rozsudku, žalobkyňa vôbec žiadnu zmluvu so žalovaným neuzatvorila, pretože podvodne na jej meno zmluvu uzatvoril pracovník žalovaného, ktorý bol za tento skutok aj právoplatne odsúdený. Rozsudok nemohol byť právoplatný a nestal sa exekučným titulom, čím sa však všeobecné súdy nezaoberali. Keďže exekučné konanie bolo zastavené až s odstupom šiestich rokov, podala žalobkyňa návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 20.01.2009 oprávnene. Zamietavý rozsudok prvostupňového súdu je v rozpore so zistenými skutočnosťami, žalobkyňa nenesie žiadne zavinenie, a preto je aj rozhodnutie o trovách konania v rozpore s dobrými mravmi a pre ňu tvrdé. Žiadala rozsudok prvostupňového súdu zrušiť, v plnom rozsahu vyhovieť žalobnému návrhu, zaviazať žalovaného zaplatiť trovy konania, a to vo výške 331,50 Eur náhradou súdneho poplatku za žalobu a trovy právneho zastúpenia za 9 úkonov, vyčíslených vo vyjadrení zo dňa 19.03.2014 za prvostupňové konanie vo výške 471,24 Eur a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 69,91 Eur (za 1 úkon 61,87 Eur + 8,04 Eur paušálnej náhrady), t.j. spolu vo výške 872,65 Eur v lehote 5 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet jej právneho zástupcu. 3. Žalovaný ani občianske združenie sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili. 4. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C. s. p.“), ktorý v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie. 6. Podľa § 388 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu, ale vec nesprávne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.). 8. Odvolanie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými úvahami a právnymi názormi sa riadil pri svojom rozhodnutí, je preskúmateľné a zrozumiteľné; z obsahu spisu je zistiteľné, že hoci vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, výsledky vyhodnotenia nenašli odozvu v písomnom vyhotovení jeho rozhodnutia; nevysporiadal sa s listinnými dokladmi, obsiahnutými v spise, týkajúcimi sa exekúcie, ktorá bola po vyhlásení za neprípustnú zastavená. V spise (č. l. 8) je založené rozhodnutie Okresného súdu Zvolen o zamietnutí námietok povinnej proti exekúcii č. k. 11Er/4648/2006-64 zo dňa 24.11.2008; okresný súd tu konštatoval, že poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu vykonaním exekúcie na uspokojenie pohľadávky oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia rozhodcovského súdu; súdny exekútor upovedomil povinnú o začatí exekúcie dňa 05.06.2007, kedy bolo upovedomenie doručené povinnej do vlastných rúk prostredníctvom pošty. Povinná v zákonnej lehote 15.06.2007 podala námietky proti exekúcii, ktoré odôvodnila tým, že skutočne v roku 2004 od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. obdržala úver vo výške cca 10 000,- Sk až 15 000,- Sk, čo si presne nepamätá, ale tento úver riadne a včas zaplatila, o čom má potvrdenie. V roku 2005 sa pokúsila získať ďalší úver od oprávneného a mienila si požičať 10 000 až 15 000,- Sk, jednala osobne s pracovníkom spoločnosti Q.K. v pobočke vo Zvolene, ktorý s ňou síce uzavrel zmluvu, ale následne ju informoval, že táto zmluva nebola vedením spoločnosti schválená; neobdržala ani finančné prostriedky vo výške 50 000,- Sk, o ktorých sa v telefonickom rozhovore zmieňovala pracovníčka oprávneného M.. Potvrdenie o prevzatí tejto sumy s jej podpisom, ktoré je založené v spise, je podvodné; nikdy nebola upomínaná, že by nedodržala nejaký termín splatnosti, pretože pokiaľ by sa tak stalo, o vec by sa zaujímala a zistila by si okolnosti už skôr; nikdy jej nebola doručená žiadna písomnosť, týkajúca sa rozhodcovského konania a od oprávneného sa až v priebehu exekúcie dozvedela, že všetku korešpondenciu jej zasielali na adresu G. I. XX vo W., kde nikdy nebývala a dokonca takáto adresa ani neexistuje. Preto sa nemohla zúčastniť rozhodcovského konania v tejto veci a účinne sa brániť. Napriek týmto dôvodom okresný súd zamietol jej námietky z dôvodu, že „návrh na exekúciu bol dňa 07.09.2006 podaný dôvodne, exekučný titul sa stal 09.03.2006 právoplatným, povinná pri podaných námietkach proti exekúcii nepreukázala, že z vymáhanej sumy niečo zaplatila, nepreukázala zánik svojho dlhu, vyplývajúceho z exekučného titulu“. V spise je založené trestné oznámenie žalobkyne pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu (č. l. 11). Okresný súd tiež nekonštatoval, že v priebehu konania podala žalobkyňa aj návrh na odklad vykonateľnosti, čomu uznesením č. k. 16C/146/2012-117 zo dňa 04.04.2013 vyhovel a odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, vydaného stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava sp. zn. SR 0015/05 zo dňa 06.02.2006. V zápisnici z pojednávania zo dňa 02.10.2014 právny zástupca žalobkyne uvádza, že žalobkyňa neuzatvorila žiadnu spotrebiteľskú zmluvu a v konaní ani nebolo preukázané, že by jej bolo doručené rozhodnutie rozhodcovského súdu, pretože sa tak nestalo; založil do spisu vyjadrenie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, z ktorého interpretoval, že sám exekútor tvrdí, že exekúciu je potrebné vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju, pretože pôvodný rozsudok rozhodcovského súdu nebol povinnej doručený (č.l. 200). Z predloženého dokladu však odvolací súd zistil, že súdny exekútor nepovažoval rozhodcovský rozsudok za spôsobilý exekučný titul, preto je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať; poukázal pritom na neprimerane vysoký úrok z omeškania, priznaný rozhodcovským súdom vo výške 91,25 % ročne (0,25 % denne x 365 dní), ako aj na nutnosť preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky, uvedenej v zmluve, uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom a to v kontexte rozhodnutí Európskeho súdneho dvora. Následne okresný súd žalobu na zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu zamietol, pričom za jediný dôvod považoval, že žaloba bola podaná predčasne, pretože rozhodcovský rozsudok nikdy nebol doručený žalobkyni a teda nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. 9. Na rozdiel od súdu prvej inštancie je odvolací súd názoru, že rozhodcovský rozsudok je potrebné zrušiť z rovnakých dôvodov, ako to urobil exekučný súd prvoinštančný aj odvolací. Žalobkyňa rozsudok rozhodcovského súdu nikdy neprevzala; dozvedela sa o ňom na základe exekúcie, prebiehajúcej voči nej na základe tohto exekučného titulu. Preto ani neprichádza do úvahy posúdenie zachovania lehoty na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods.1,2 z.č. 244/2002 Z.z. Tieto skutočnosti však nemôžu byť dôvodom pre odmietnutie poskytnutia súdnej ochrany v tomto špecifickom prípade. Žalobkyňa nemá žiadne relevantné právne možnosti dosiahnuť doručenie rozhodcovského rozsudku rozhodcovským súdom. V zmysle článku 4 Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci. Ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by sám bol zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Podľa § 362 C.s.p. sa odvolanie podáva proti doručenému rozhodnutiu v lehote 15 dní. V zmysle ustálenej súdnej praxe odvolanie, ktoré bolo podané po vyhlásení rozhodnutia, ale ešte pred jeho doručením, a teda pred začiatkom plynutia odvolacej lehoty, sa považuje za účinne podané; na tom nič nemení ani skutočnosť, že účastník po doručení rozhodnutia napísal znovu podanie, ktoré podal až po uplynutí odvolacej lehoty a v ktorom uvádza, že proti rozhodnutiu podáva odvolanie a aj ho podrobne odôvodňuje (ZIV, s. 764). V prejednávanej veci vznikla obdobná situácia, keď žalobkyňa neprevzala rozsudok rozhodcovského súdu, ale žiada jeho zrušenie v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní, ktorú žalobu možno podať len v lehote 30 dní od jeho doručenia. V konaní bolo nepochybne preukázané, že rozhodcovský súd jej svoj rozsudok doručoval neúčinne na neexistujúcu adresu. Ak sa žalobkyňa potom o existencii rozhodcovského rozsudku dozvedela z prebiehajúcej exekúcie, proti ktorej sa neúspešne bránila, a ktorá bola v konečnom dôsledku z iných (zákonných) dôvodov vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená, nemožno žalobkyňu vystaviť riziku a uprieť jej právo na ochranu pred možnou ďalšou exekúciou (pokiaľ rozhodcovský rozsudok nie je zrušený, má žalovaný stále možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie, o čom má odvolací súd vedomosť zo súdnych konaní, i keď v takom prípade by exekučné konanie malo byť zastavené pre prekážku veci začatej - litispendencia alebo rozhodnutej - res iudicatae), ak nemala zákonnú možnosť donútiť rozhodcovský súd doručiť jej rozsudok, proti ktorému by mala možnosť (v zmysle § 40 ods. 1,2 z.č. 244/2002 Z.z.) podať žalobu na jeho zrušenie. 10. Z činnosti krajského súdu je známe, že žalovaný v exekučných konaniach podáva návrhy na exekúcie opakovane, čo núti súdy zastavovať konania pre prekážku veci rozhodnutej (res iudicatae) alebo prekážku veci začatej (litispendencia); aj v snahe zabrániť takémuto postupu krajský súd v prejednávanej veci zastáva názor, že rozsudok rozhodcovského súdu je potrebné zrušiť. 11. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potom zmenil, pretože nevidel dôvod na jeho zrušenie ani potvrdenie. 12. Pokiaľ sa týka výroku o trovách konania, má právo na náhradu trov konania úspešná strana v konaní, t.j. žalobkyňa. Krajský súd preto rozhodol, že jej priznáva nárok na náhradu trov prvostupňového konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods.1 C.s.p.. 13. Podľa §262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; odvolací súd, aplikujúc ustanovenie §255 ods. 1 C. s. p., pretože ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie (§396 ods. 1 C. s. p.), rozhodol podľa §262 ods. 1 C. s. p. tak, že v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalobkyni priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu; o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom v zmysle §262 ods. 2 C. s. p.. 14. Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že žalobkyňa bola aj v čase podania žaloby oslobodená od poplatkovej povinnosti v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, §4 ods. 2 za/ (ku dňu 20.01.2009); rovnako bola ako spotrebiteľka oslobodená aj v čase podania odvolania, za ktoré jej súd prvej inštancie vyrubil súdny poplatok uznesením č. k. 16C/146/2012-225 zo dňa 16.01.2015, doručené jej právnemu zástupcovi 20.01.2015. V obidvoch prípadoch žalobkyňa zaplatila súdny poplatok vo výške po 331,50 Eur. Súdny poplatok za žalobu už vzhľadom na uplynutie lehoty v zmysle zákona o súdnych poplatkoch vrátiť nemožno; vrátenie súdneho poplatku, resp. zrušenie vyššie citovaného uznesenia zváži súd prvej inštancie, ktorý ho vydal. 15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).