Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/183/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712218324 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712218324.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a sudcov JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: K. U., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX/XX, XXX XX H., štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky 514,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 19605/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 17Er/70/2012-55 zo dňa 02. februára 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 17Er/70/2012-55 zo dňa 02. februára 2016 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 17Er/70/2012-55 zo dňa 02.02.2016 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 30.10.2012 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 05955/11 zo dňa 14.07.2011. V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 514 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy 514 Eur od 01.03.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom 6% ročne zo sumy 514 Eur od 16.05.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 184,03 Eur. Zmluvu, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Exekučný súd posúdil aj rozhodcovskú zmluvu. Táto bola uzatvorená dňa 16.08.2010 na samostatnej, od zmluvy o úvere oddelenej listine. Súd mal za to, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Takéto zmluvné dojednanie je absolútne neplatné, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Predpokladom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej a formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Nakoľko však súd dospel k názoru, že právomoc rozhodcu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neexistujúcom a absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu konštatoval, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Súd prvej inštancie sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Konštatoval, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, keďže dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka. Uviedol, že oprávnený s povinným uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Z uvedeného dôvodu poukázal na to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K námietke súdu prvej inštancie ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka uviedol, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 4. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. 5. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že exekučný súd je predovšetkým povinný skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh, ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú dané podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne reagovať. 6. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) 7. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 8. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 9. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 10. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 11. Odvolací súd po preštudovaní spisu zistil, že dňa 03.09.2012 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Následne dňa 30.10.2012 požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený a povinný uzatvorili dňa 16.08.2010 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému finančné prostriedky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 14 obsahujú mediačnú doložku, z ktorej vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek strana využiť mediáciu prostredníctvom Mediačného centra zriadeného a vedeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave. Súčasne v ten istý deň, t.j. 16.08.2010 zmluvné strany uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej sa rozhodcovským konaním rozumie konanie pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Podľa čl. II ods. 1 tejto zmluvy všetky spory, ktoré medzi zmluvnými stranami vzniknú budú rozhodované pred vyššie uvedeným rozhodcovským súdom, prípadne pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ale len v prípade, že žalujúca strana podá žalobu na všeobecnom súde. V čl. III bodu 2 je uvedené, že predmetná zmluva sa môže meniť alebo rušiť výlučne písomnou dohodou zmluvných strán vyhotovenou vo forme dodatku k zmluve s úradne overenými podpismi zmluvných strán. 12. Podľa odvolacieho súdu spôsobuje takto koncipovaná rozhodcovská zmluva hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva je zmluvou, pri ktorej je význam posudzovania kritérií či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva na prejednanie veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ chcel a uzavrel rozhodcovskú zmluvu, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej zmluvy možno len ťažko predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Rozhodcovská zmluva bola predložená spolu so zmluvou o úvere v ten istý deň. Je možné konštatovať, že bola dojednaná individuálne, pretože je vyhotovená ako samostatná listina a nie ako súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z tohto dôvodu ju nemožno považovať za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Avšak, z ustanovenia čl. III bodu 2 vyplýva, že meniť alebo zrušiť rozhodcovskú zmluvu možno len písomnou dohodou zmluvných strán vyhotovenou vo forme dodatku k zmluve a s úradne overenými podpismi účastníkov zmluvy. Takúto formuláciu rozhodcovskej zmluvy nemožno mať za prospešnú pre spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, rozhodcovská zmluva môže byť zmenená prípadne zrušená len písomnou dohodou. Za písomnú dohodu možno považovať písomný prejav vôle zmluvných strán. Je však otázne, či by zo strany oprávneného došlo k dobrovoľnému pristúpeniu k dohode tak, ako to uvádza v ustanovení rozhodcovskej zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu je pre povinného zároveň značne náročné, aby po prípadnom uzatvorení dohody musel dať túto následne úradne overiť. 13. K dohode o vyplnení zmenky, ktorá je uvedená v bode 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru odvolací súd uvádza, že táto bola súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy, a teda sa na ňu taktiež musia aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za podmienku, ktorá je podľa čl. 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) Smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nekalou podmienkou, nakoľko sa jedná o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa priznanie neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky, a to zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne. Dohoda o vyplnení zmenky tak, ako je obsiahnutá v bode 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, preto ide o neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle ust. § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. 14. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 514 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy 514 Eur od 01.03.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom 6% ročne zo sumy 514 Eur od 16.05.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 184,03 Eur. S odôvodnením rozhodcovského rozsudku, ktorý odôvodňuje priznanie plnenia zo strany povinného na základe vzniknutého zmenkového vzťahu medzi oprávneným a povinným nie je možné súhlasiť. Zmenkový vzťah je totiž vzťahom akcesorickým, ktorý iba zabezpečuje základný spotrebiteľský vzťah. Akcesorický záväzok nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku, ku ktorému sa viaže a ktorý má zabezpečiť. 15. Odvolací súd sa v zmysle uvedeného stotožňuje so záverom a konštatovaním prvostupňového súdu o absolútnej neprijateľnosti podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Je potrebné v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Keďže krajský súd posúdil rozhodcovskú zmluvu za neplatnú, takáto zmluva nemôže ani založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, pretože sa jedná o nulitný právny akt. Rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je vecne správne, a preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP) V dovolaní je popri všeobecných náležitostiach podania potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v zmysle § 429 ods. 1 CSP zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch o ochranu slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti Civilného sporového poriadku zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).