Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/353/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712219158 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712219158.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu I/ X - FRAM, s.r.o., so sídlom Bakossova 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 059 111 a II/ P.. Z.. A. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom T.B. XXX/XX, XXX . XX K. R., obidvoch právne zastúpených Mgr. Petrom Hargašom, advokátom so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, proti žalovaným 1/ Dražobná spoločnosť, a. s., so sídlom Gunduličova 3, 811 05 Bratislava, IČO: 35 849 703, právne zastúpeného STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s. r. o., so sídlom Vlčkova 18, 811 06 Bratislava, IČO: 36 795 038, 2/ N. W. C., a. s., so sídlom Z. H. X, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX, 3/ DKR group, s. r. o., so sídlom Novozámocká 55, 949 01 Nitra, IČO: 45 599 505 (zanikol dňa 26. 11. 2015), 4/ Q. C., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom R. XXXX/ X, XXX XX K., adresa na doručovanie písomností J. K. XX, XXX XX K., 5/ N. C., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. XX, XXX XX K. a 6/ Z. K., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom R. XX, XXX XX C. C., právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Kovalovou, advokátkou, Advokátska kancelária KOVAL & SPOL., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11C/275/2012-116 zo dňa 17. 06. 2015 takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalobcom I/ a II/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému 1/ trovy konania vo výške 242,50 Eur na špecifikovaný účet právneho zástupcu (prvý výrok) p o t v r d z u j e . Žalobcom I/ a II/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd,“ resp. „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 17. 06. 2015 uložil žalobcom povinnosť, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalovanému 1/ Dražobnej spoločnosti, a.s., Bratislava trovy konania vo výške 242,50 Eur na špecifikovaný účet právneho zástupcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (prvý výrok), pričom žalovaným 2/ až 6/ trovy konania nepriznal (druhý výrok). V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že predmetom konania bolo určenie neplatnosti dražby nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Q. v obci K., vedeného Okresným úradom Zvolen, odborom katastra nehnuteľností, ktorá bola konaná 03.09.2012 na návrh žalovaného 2/. Dražobníkom bol žalovaný 1/ a výlučným vlastníkom vydražených nehnuteľností sa udelením príklepu stal žalovaný 3/. Uznesením č. k. 11C/275/2012-60 z 24.01.2013 bolo konanie zastavené. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcom po jeho zákonnom krátení. Vo výrokoch o zastavení konania a o vrátení súdneho poplatku sa uznesenie stalo právoplatným dňa 27.03.2013. Výrok o náhrade trov konania bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/92/2013-105 z 26.02.2015, právoplatným 27.05.2015. V jeho odôvodnení odvolací súd uviedol, že žalobcovia pristúpili k späťvzatiu žaloby bez uvedenia dôvodu a zo súdneho spisu nevyplýva, že by takto postupovali v dôsledku správania sa žalovaných. Okresný súd mal potom preukázané späťvzatie žaloby zavinením žalobcov, čím vzniklo právo na náhradu trov konania žalovaným. Trovy konania navrhol prisúdiť žalovaný 1/ sumou 1615,90 Eur vychádzajúc z odmeny za jeden úkon právnej služby určenej z tarifnej hodnoty zodpovedajúcej výške ceny vydraženej nehnuteľnosti, t. j. 122.000,- Eur. Odmena za jeden úkon právnej pomoci potom predstavuje 665,57 Eur bez DPH. Žalovaný 1/ zdôraznil, že dražba sa vždy vzťahuje k určitému predmetu, ktorého hodnota je jasne vyjadrená v peniazoch. Žalobcovia uvádzali, že predmetom sporu bolo konanie alebo nekonanie dražobníka v súlade so zákonom, ktoré nie je možné oceniť, preto nie je možné uplatňovať trovy právneho zastúpenia z ceny nehnuteľností. Okresný súd pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania vychádzal z ust. § 11 ods. 1, písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa ktorého je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Okresný súd ustálil, že hodnotu predmetu žalobcom požadovaného určenia nie je možné vyjadriť v peniazoch. Priznal žalovanému 1/ trovy konania v celkovej výške 242,50 Eur vychádzajúc z odmeny za jeden úkon právnej služby 58,69 Eur v roku 2012 a 60,07 Eur v roku 2013. Trovy právneho zastúpenia priznal za prípravu a prevzatie zastúpenia z 11.12.2012, za písomné podanie na súd zo 14.01.2013 a za odvolanie z 11.02.2013. Za každý úkon právnej služby priznal aj tzv. režijný paušál, a to 7,63 Eur za rok 2012 a 2 x 7,81 Eur za rok 2013. Súd prvej inštancie priznal trovy zvýšené o 40,42 Eur z titulu 20 % DPH, ktorej platiteľom je právny zástupca žalovaného 1/. Žalovaní 2/, 4/ a 5/ návrh na prisúdenie náhrady trov nepodali, žalovaní 3/ a 6/ výslovne uviedli, že si trovy konania neuplatňujú. 2. Proti prvému výroku tohto uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/ tvrdiac, že uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Odvolateľ nepoprel, že predmetom konania je určenie neplatnosti dražby, ale dražba samotná sa vzťahuje k určitému predmetu, ktorého hodnota je presne vyjadrená v peniazoch. Cena dosiahnutá vydražením predstavuje aktuálnu a reálnu hodnotu predmetu sporu. Výsledkom konania o určenie neplatnosti dražby je navrátenie vlastníckeho práva k veci. Ak je v rámci konania o určenie vlastníctva k veci hodnotou predmetu sporu akceptovaná hodnota veci alebo práva, neexistuje právne udržateľný prístup, ktorý pre konanie o určenie neplatnosti dražby (ktoré je len inak označené, ale svojimi dôsledkami identické ako konanie o určenie vlastníctva) stanovuje, že hodnota predmetu sporu nie je oceniteľná, resp. oceniteľná len s nepomernými ťažkosťami. Ak je v prípade žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti hodnotou veci samotná nehnuteľnosť a výsledkom určenie vlastníka, analogicky v prípade určenia neplatnosti dražby, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť, je hodnota sporu vyčísliteľná, keďže výsledkom sporu je rovnako stanovenie vlastníckeho práva. Účelom § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je adekvátna odmena advokátovi za poskytnuté služby, ktorá by mala reflektovať aj zložitosť a význam veci pre klienta. Je rozdiel, ak advokát poskytuje služby v konaní, ktorého predmet má zanedbateľnú hodnotu a vo veci, kde hodnota predmetu konania dosahuje 122.000,- Eur. Ústavný súd SR vo viacerých rozhodnutiach judikoval potrebu výkladu právnej normy v súlade s jej účelom (nález sp. zn. I.ÚS 119/2012), preto sa odvolateľ domnieva, že aplikáciou vyhlášky č. 655/2004 Z. z. súd prvej inštancie porušil jeho ústavné práva. Aj Krajský súd v Nitre v rozhodnutí sp. zn. 6Co 4/2008 z 18.03.2008 v obdobnej veci týkajúcej sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby pri vyčísľovaní trov konania vychádzal z hodnoty draženej veci. Uplatnil si právo na náhradu trov aj tohto odvolacieho konania. 3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej aj „CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 380 ods. 1, § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a odvolaním napadnutý výrok uznesenia prvoinštančného súdu o trovách konania (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 4. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 7. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zastavenia konania v zásade žiadna zo strán nemá právo na náhradu jeho trov. Možnosť, aby niektorej zo strán bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až po splnení podmienok podľa § 256 ods. 1 CSP (do 30. 06. 2016 § 146 ods. 2 OSP). 8. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP umožňuje súdu priznať náhradu trov konania protistrane v prípade, ak strana procesne zavinila zastavenie konania. Vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. V prejednávanej k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcov, ktorí neodôvodnili späťvzatie žaloby správaním sa žalovaných, alebo niektorého z nich. Žalobcovi preto podľa § 256 ods. 1 CSP vznikla povinnosť uhradiť žalovaným trovy konania, ktorých súčasťou sú aj trovy právneho zastúpenia. 9. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní spochybnil výšku priznanej náhrady trov konania. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania aplikoval správny právny predpis, ktorým je okrem relevantných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinných do 30. 06. 2016 aj vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platom znení. Podľa jej § 9 ods. 1 sa základná sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. V ustanovení § 10 ods. 1 tento právny predpis určuje základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty, ktorá je definovaná v ods. 2 ako výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby, pričom za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor, alebo ktorej vydanie je predmetnom súdneho sporu. 10. Predmetom konania nie je peňažné plnenie, ani vec alebo právo, ktorých sa právna služba týka. Spor sa nevedie o vlastníctvo veci, ani o jej vydanie. Predmetom konania nie je ani hodnota pohľadávky alebo záväzku. Predmetom konania je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ortograficko- gramatický slovník slovenského jazyka verejne dostupný na internetovej doméne Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied (Y.) definuje dražbu ako predaj, pri ktorom sa vec ponúka súčasne väčšiemu počtu záujemcov a predá sa (priklepne sa) tomu, kto ponúkne najvyššiu cenu. Aj keď odvolateľ tvrdil, že pri určení odmeny za jeden úkon právnej služby je potrebné vychádzať zo sumy dosiahnutej vydražením predmetu dražby (nehnuteľnosti), takýto právny názor nemá oporu v už citovanom ustanovení právneho predpisu. Predmet dražby (dražená vec) ani najvyššie podanie (suma peňazí), za ktoré je udelený príklep, nie sú pojmovo totožné s inštitútom dražby (procesom predaja), určenia neplatnosti ktorej sa žalobcovia v tomto konaní domáhali. V prejednávanej veci hodnotu inštitútu dražby nie je možné vyjadriť v peniazoch, preto je základnou sadzbou tarifnej odmeny poskytovanej právnej služby 1/13 výpočtového základu v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ platnej vyhl. č. 655/2004 Z. z.. 11. K argumentom odvolateľa odvolací súd poznamenáva, že právna úprava vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb reflektuje zložitosť veci poskytnutím možnosti rôznych spôsobov dohody medzi advokátom a klientom o spôsobe určenia odmeny za poskytovanie právnych služieb, ale aj možnosti zvýšenia odmeny advokáta v prípadoch uvedených v tomto právnom predpise. Je však potrebné zdôrazniť, že hodnota veci neodráža jej zložitosť. Z pohľadu riadneho výkonu advokácie a vynaloženia všetkého úsilia na ochranu klienta vyžaduje príprava a prejednanie sporu o určenie neplatnosti dražby rovnakú námahu bez ohľadu na to, či je jej výsledkom dosiahnutie ceny 122.000 Eur ako v prejednávanej veci, alebo dosiahnutie ceny vo výške niekoľko tisíc Eur. 12. Ústavný súd SR aj judikatúra súdov preferuje teleologický výklad právnych noriem. Aj Ústavný súd ČR v nálezoch Pl. ÚS 21/96 a Pl. ÚS 33/97 pripomína, že jazykový výklad je iba prvotným priblížením sa k aplikovanej norme. Ust. § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. výslovne uvádza, že za tarifnú hodnotu sa považuje hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor. Predmetom tohto súdneho konania nebolo vlastníctvo, ani vydanie veci. Nález Ústavného súdu SR I.ÚS 119/2012, na ktorý poukazuje odvolateľ, sa týka určenia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci (nie neplatnosti dražby). Odvolateľ síce argumentuje aj rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co 4/2008, existujú však aj rozhodnutia odlišné, v ktorých krajské súdy judikovali priznávanie odmeny v prípade dobrovoľnej dražby v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ platnej vyhl. č. 655/2004 Z. z., napr. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 6Co 108/2011 zo dňa 22.11.2011 alebo 6Co 131/2011 z 26.01.2012, Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 12Co/276/2016. Odvolací súd pripomína, že nie každé súdne rozhodnutie spadá pod širší pojem judikatúry. Pojem judikatúra zahŕňa publikované (v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR) rozhodnutia dotýkajúce sa určitej otázky výkladu právnej normy, ktoré sú bezprostredne záväzné iba pre rozhodnutie v konkrétnej veci, neformálne z nich však často súdy vychádzajú. Publikovanie rozhodnutia v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR je výsledkom dlhodobejšieho procesu zahŕňajúceho riešenie konkrétnej právnej otázky nielen výkladom sporného ustanovenia súdmi, ale aj napr. akademickou obcou, čo ho odlišuje od bežne zverejneného anonymizovaného rozhodnutia. Postupom v prípade rozdielnych súdnych rozhodnutí o tej istej otázke sa zaoberal Ústavný súd SR v náleze III.ÚS 325/2016, kde uviedol, že zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov prislúcha najvyššiemu súdu. V tejto súvislosti už najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1 Cdo 185/2006 z 1. októbra 2013 vyslovil, že je orgánom verejnej moci, ktorý „ex lege sleduje a vyhodnocuje právoplatné rozhodnutia súdov v občianskom súdnom konaní a na ich základe, v záujme jednotného rozhodovania súdov, zaujíma stanoviská k ich rozhodovacej činnosti vo veciach určitého druhu alebo charakteru, a tak predurčuje ich následný postup aj v iných obdobných veciach“, pričom „ak bol k určitej právnej otázke vyslovený právny názor v stanovisku najvyššieho súdu, sú všetky súdy všeobecných súdov, vrátane samotného najvyššieho súdu, povinné pri svojom rozhodovaní z neho vychádzať, lebo stanovisko je pre ne záväzné“. 13. Výšku priznaných trov odvolací súd nepreskúmaval, pretože je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalovaný 1/ v odvolaní nenamietal (kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil) správnosť výpočtu priznaných trov konania. Odvolací súd sa preto obmedzil na preskúmanie namietaného výpočtového základu priznanej náhrady trov konania. 14. Výrok o nepriznaní trov konania žalovaným 2/ až 6/ (druhý výrok) zostáva nedotknutý, pretože odvolanie bolo podané žalovaným 1/ vo vzťahu k prisúdenej náhrade trov konania od žalobcov I/ a II/. Samotný odvolateľ druhý výrok odvolaním nenapadol. 15. V odvolacom konaní bolo zistené, že žalovaný 3/ zanikol bez likvidácie dňa 26. 11. 2015, kedy bol vymazaný z obchodného registra na základe uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 29CbR/179/2013 zo dňa 04. 09. 2015, právoplatného dňa 21. 10. 2015. Strata jeho spôsobilosti byť účastníkom konania nemá vplyv na odvolacie konanie, pretože odvolanie bolo podané žalovaným 1/ voči žalobcom I/ a II/. 16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia I/ a II/, ktorým vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Ako vyplýva z obsahu spisu sp. zn. 12Co/353/2016, žalobcom v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto im neboli priznané. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).