KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica19. 12. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/420/2016 z 19. 12. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 19. decembra 2016, sp. zn. 43CoE/420/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6712219461.4

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/420/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712219461
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712219461.4

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v exekučnej
veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141
proti povinnému U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. B. XXX/XX, XXX XX P. o vymoženie pohľadávky
vo výške 387,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so
sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 24118/12, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 15Er/107/2012-81 zo dňa 14. júla 2016 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 15Er/107/2012-81 zo dňa 14. júla 2016 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 19.10.2012.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 08112/11,
ktorý vydal dňa 26.08.2011 rozhodca JUDr. Miroslav Rác. Podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku bola zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 29.11.2010.
Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou
dňa 29.11.2010.

3. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený a povinný zabezpečili svoj iný
záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 29.11.2010, kde
povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Oprávnený vyplnil dňa 04.07.2011 zmenku
v zmysle Dohody o vyplnení zmenky a táto bola predložená povinnému na zaplatenie dňa 11.07.2011.
Rozhodcovský súd mal za to, že predložená zmenka má povahu zmenky zabezpečovacej, pričom
hlavným záväzkom je zmluva o úvere. Rozhodcovský súd mal za to, že zmluvu o úvere, teda hlavný
kauzálny vzťah, nie je možné posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
nakoľko nie je ani vzťahom spotrebiteľským, a to z dôvodu, že povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere
vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto
právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ.

4. Preskúmaním exekučného titulu mal súd preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval a priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
Uvedenú skutočnosť potvrdil aj oprávnený, ktorý dňa 21.01.2016 doručil exekútorovi doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučný súd preto skúmal,
či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a či bolo v rozhodcovskom konaní



prihliadnuté na a) neprijateľné zmluvné podmienky, b) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
c) rozpor s dobrými mravmi.

5. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom
a povinným ako dlžníkom, ktorá bola zabezpečená zmenkou, na základe ktorej oprávnený uplatnil
na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch). Súd mal teda preukázané, že nárok
vymáhaný v tomto exekučnom konaní vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Okresný súd preto dospel k záveru, že rozhodcovský súd vec nesprávne právne posúdil, keď mal
za to, že zmluva o úvere zo dňa 29.11.2010 nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.
129/2010 Z. z., ani spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka. Zákon o spotrebiteľských
úveroch predstavuje osobitnú právnu úpravu (lex specialis) vo vzťahu k zákonu č. 191/1950 Zb.
(zmenkový zákon). Zmenku, ktorá bola vystavená v zjavnom rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona
o spotrebiteľských úveroch, nemožno hodnotiť inak, ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jedná o úkon, ktorý svojím obsahom a účelom odporuje zákonu. V
zjavnom rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch bola vyplnená zmenková
suma, keď príslušenstvo presahovalo povolených 30 % sumy istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenková suma pozostávala aj z nezaplateného poplatku za poskytnutie úveru, ktorý bol vo
výške 98 % sumy úverovej istiny. Zároveň si oprávnený uplatnil zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne,
čo predstavuje 91,25 % ročne.

7. Z odôvodnenia exekučného titulu, ako aj z čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
mal okresný súd preukázané, že zmenka, na základe ktorej bol oprávnenému priznaný nárok v
rozhodcovskom konaní, bola vystavená ako neúplná (blankozmenka), pričom pri vystavení v nej nebola
uvedená zmenková suma. Nevyhnutným predpokladom platného vystavenia takejto zmenky a možnosti
priznania nároku z takejto zmenky je platné uzavretie dohody o vyplňovacom práve, nakoľko listina, v
ktorej nie je uvedená zmenková suma, inak nie je platná ako vlastná zmenka (čl. I § 76 ods. 1 zákona
č. 191/1950 Zb.).

8. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pričom
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, ktorej
účastníkom je spotrebiteľ a zákon sankcionuje absenciu tejto náležitosti tým, že v takom prípade sa
poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

9. Okresný súd konštatoval, že dohoda o vyplnení zmeniek nebola s dlžníkom - spotrebiteľom
individuálne dojednaná, ale je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dôsledkom
jej uzavretia získal dodávateľ možnosť uplatniť pred rozhodcovským súdom nárok zo zmenky, do
ktorej mohol sám vyplniť zmenkovú sumu tak, že táto bude pozostávať aj z nezaplateného poplatku
za poskytnutie úveru, ktorý v danom prípade predstavoval 27 % úverovej istiny, na ktorý pritom
dodávateľ v dôsledku absencie RPMN v zmluve nemá zákonný nárok, a ďalej bude pozostávať z hrubo
nevyvážených ustanovení zmluvy o úvere, ktoré sú samy osebe spôsobilé naplniť definíciu neprijateľnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Z uvedeného vyplýva, že predmetná dohoda o vyplnení zmeniek
je ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná. Absencia dohody o vyplňovacom práve spôsobuje neplatnosť neúplne vyplnenej
zmenky. Rozhodcovský súd preto jednoznačne pochybil, keď na základe takejto zmenky priznal
oprávnenému plnenie z dôvodu, že neprihliadol na neprijateľné podmienky v zmluve o úvere.

10. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne.
Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné
prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Okresný súd preto zameral svoju
pozornosť na výšku zmenkového úroku. Z bankovej úrokovej štatistiky, vedenej Národnou bankou
Slovenska a dostupnej na jej webovom sídle, vyplýva, že v čase vystavenia zmenky bola priemerná
úroková miera novoposkytnutých úverov v závislosti od začiatočnej doby fixácie pri spotrebiteľských
úveroch v rozmedzí 7,97 - 15,29 % ročne a pri ostatných úveroch pre domácnosti v rozmedzí 4,64 -
7,49 % ročne. Predmetný zmenkový úrok tieto sadzby mnohonásobne prevyšuje. V danom kontexte je



nepochybné, že úroková doložka na zmenke ako právny úkon, ktorým vznikol záväzok dlžníka platiť
majiteľovi zmenky odplatu zo zmenkovej sumy vo výške 91,25 % ročne, t.j. úrok, ktorý za obdobie
jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy, je v rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého
konania. Úrokovú doložku na zmenke je preto ako priečiacu sa dobrým mravom nutné považovať v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa
navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom
v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na neprípustnosť
použitia zmenky a ani na rozpor s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov preto súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
zamietol.

12. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol,
že okresný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok)
a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd okrem § 44 ods. 2
Exekučného poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím oprávnený nesúhlasil.
Mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis napriek
tomu, že ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť
exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým
mravom. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje
ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd,
či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže skúmať samotné
rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa súd opiera v napadnutom uznesení
stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské
konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať
k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu, čo je v rozpore s dobrými
mravmi však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

13. Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu
skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK
spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného
konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok,
a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto
môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu okresného súdu.
Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o
zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona
o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal neúplne zistený skutkový stav, nakoľko v prejednávanej
veci bola podkladom pre rozhodcovské konanie samostatná a individuálne dohodnutá Rozhodcovská
zmluva, ktorá v článku II odsek 2, veta druhá upravila možnosť ktorejkoľvek zmluvnej strany podať žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu na všeobecný súd. Z uvedeného je zrejmé, že povinnému nebola
odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok na všeobecný súd. K právnemu
názoru okresného súdu ohľadne znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu pred
štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka oprávnený poukázal
na dôvodovú správu, v zmysle ktorej je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde
uplatnia svoje práva. V danej veci podľa názoru oprávneného okresný súd konal nad rámec zákonných
ustanovení.

14. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.



15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

16. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 16.10.2012 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Následne bola okresnému súdu dňa 16.11.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

17. Okresný súd uznesením č. k. 15Er/107/2012-10 zo dňa 21.11.2012 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, proti ktorému oprávnený podal odvolanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 43CoE/53/2013-23 zo dňa 13.02.2013 zrušil uznesenie
okresného súdu č. k. 15Er/107/2012-10 zo dňa 21.11.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave vydaný sp. zn. SR 08112/11 zo dňa
26.08.2011. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmenka, ktorá zabezpečovala
zaväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, ktorú oprávnený
a povinný uzavreli dňa 29.11.2010. Účelom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 200,- Eur.

19. V bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť
zmluvy o úvere zo dňa 29.11.2010 si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili dohodu o
vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného
záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je
vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne
uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa
tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil
na zmenke remitent tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý
dlh, s čím žalovaný súhlasil, keď na prednej strane zmluvy o úvere obsah všeobecných podmienok
prehlásených za súčasť zmluvy o úvere akceptoval.

20. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

21. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou
osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na § 17 zákona
č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

22. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré
sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

23. Podľa ods. 2 cit. ust. na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona
nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.

24. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

25. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania



začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.

26. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

27. Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného k 29.11.2010 (ďalej len zákon o
spotrebiteľských úveroch), na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo
šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.

28. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o
Obchodnej inšpekcii platného k 29.11.2010, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

29. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného ku dňu 29.11.2010 (ďalej Občiansky
zákonník), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného do 29.11.2010 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

32. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

33. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

35. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,



ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

36. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

37. Podľa právnej úpravy zavedenej zákonom č. 438/2015 Z. z. platnej a účinnej od 23.12.2015,
obsiahnutej v prechodnom ustanovení § 243f ods.1 Exekučného poriadku sú exekučné súdy, ak
dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú
v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového, povinné ex offo
prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky k tomu, či bola povinnému v konaní
pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako
spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.

38. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu
exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a
preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 je tak povinný
urobiť aj v prebiehajúcich exekúciách, resp. exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom
23.12.2015, pretože aj v exekučných konaniach, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté
o žiadosti o udelenie poverenia exekučný súd postupuje podľa právnej úpravy účinnej od 23.12.2015,
ak sa na podklade exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

39. Okresný súd správne zistil, že rozhodcovský súd pred vydaním rozhodcovského rozsudku
neprihliadol pri rozhodovaní o nároku zo zmenky na kauzálny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je
v prejednávanej veci povinným a ani na jeho postavenie dlžníka ako spotrebiteľa. Odvolací súd súhlasí
so záverom okresného súdu o tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 29.11.2010 medzi oprávneným ako
veriteľom a povinným ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sú naplnené zákonné
znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1 ods. 2 a 3 a § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady
vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil
právnemu režimu tohto zákona. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu o úvere uzatváral
povinný ako fyzická osoba, pričom z nej nevyplýva, že pri jej uzatváraní konal povinný v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci
svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom
spotrebiteľským aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

40. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný
titul nevyplýva, že by sa bol rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky zaoberal tým, či zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho
vzťahu, ktorý mal spotrebiteľský charakter. V exekučnom konaní pritom vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom pri vydávaní exekučného titulu nebolo
prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere uzavretej medzi
oprávneným a povinným ale najmä na to, že použitie zmenky bolo značne obmedzené.

41. Pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv je dlžník tou slabšou stranou a v záujme obstarania si finančnej
hotovosti pristúpi na podmienky veriteľa bez toho, aby sa s nimi podrobne oboznámil, resp. sú mu
tieto podmienky predložené len ako VPPÚ na zadnej strane formulárovej, veriteľom vopred pripravenej
úverovej zmluvy, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Z úverovej zmluvy nesporne vyplýva, že v nej nebola
uvedená žiadna sadzba úroku z úveru, pretože sumu, ktorú oprávnený poskytol povinnému, zvýšil len
o sumu poplatkov bez toho, že by bližšie špecifikoval ich druh. Súčasťou zmluvy o úvere neboli ani
podmienky uplatňovania úrokovej sadzby, index alebo referenčná úroková sadzba ani RPMN - ročná
percentuálna miera nákladov tak, ako to v tom čase vyžadoval zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v § 9 ods. 2, písm. j). V zmysle § 11 ods. 1, písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy sa preto spotrebiteľský úver
poskytnutý na základe uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.



42. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie uvádza, že nielen zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode
o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 13 VPPÚ, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. bol povinný pri vystavení
blankozmenky, ktorá síce v tom čase úplnou zmenkou ešte nebola (zmenkou sa blankozmenka stala až
doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti), avšak nesporne tak, ako to
vyplýva z Dohody o vyplnení zmenky mala zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie
spotrebiteľského úveru. Ak uzatvárala spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ a remitent s dlžníkom
Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech zmenku bez
toho, že by bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenku, že táto je vystavená
výslovne „na rad“, tzv. ordre zmenka, a teda že sa nejedná o zmenku „nie na rad“, tzv. rekta zmenku a
že by bolo z obsahu tejto dohody jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník mal vedomosť o tom,
aké dôsledky pre neho vystavenie blankozmenky na rad spôsobí a akú celkovú sumu bude musieť na
zmenku zaplatiť, zhoršil podľa názoru odvolacieho súdu postavenie povinného, a tým aj jeho možnosť
obrany.

43. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi oprávneným a povinným bola vyhotovená dopredu na
predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená do VPPÚ drobným písmom
medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Oprávnený podmienil
poskytnutie úveru vystavením blankozmenky povinný, pričom tento dôležitý údaj, že povinný vystavuje
blankozmenku, výslovne v Dohode o vyplnení zmenky neuviedol. Neuviedol tak dostatočne určito,
jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by bol mohol povinný zistiť výšku a spôsob
platenia zmenkovej sumy. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť
do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Povinnému nebola Dohoda o vyplnení
zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani VPPÚ.

44. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu v tom, že blankozmenka vystavená povinným dňa
29.11.2010, ktorá zabezpečovala zmluvu o úvere zo dňa 29.11.2010, na základe ktorej si oprávnený
uplatnil svoj nárok v rozhodcovskom konaní, bola vystavená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je potrebné na prejednávanú vec ohľadom zabezpečenia návratnosti
úveru podľa § 25 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z. z. aplikovať, keďže tento umožňoval zabezpečiť splnenie
spotrebiteľského úveru zmenkou iba v obmedzenej miere. Zmenka však v rozpore s § 4 ods. 6 zákona
o spotrebiteľských úveroch návratnosť úveru vrátane príslušenstva zabezpečovala v celom rozsahu.

45. Dohoda o vyplnení zmenky tak nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné
predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle úpravy obsiahnutej v § 52 ods. 2 a § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o
neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.

46. Pokiaľ ide o dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ktorého ročná sadzba dosahuje až
91,25 % je nielenže dohodnutý v rozpore s dobrými mravmi, čo je v hrubom nepomere k poskytnutému
plneniu, ako aj vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti dlžníka plniť dlh riadne a včas tak, ako to správne
uviedol okresný súd, ale je dohodnutý aj neplatne, pretože zmenka nie je zmluva.

47. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný
titul vyplýva len to, že v rozhodcovskom konaní oprávneným uplatnený nárok voči povinnému je
nárokom zo zmenky, ktorá zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným,
ktorým je Zmluva o úvere zo dňa 29.11.2010. Z odôvodnenia však nevyplýva, že by sa rozhodcovský
súd pri vydávaní exekučného titulu zaoberal spotrebiteľským charakterom tohto právneho vzťahu, ale
len konštatoval, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko povinný pri uzatváraní zmluvy o
úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v
tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. Rozhodcovský súd sa nezaoberal ani prípustnosťou
zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou v zmysle § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch
iba v obmedzenej miere.

48. Zabezpečenie splnenia plnenia zo spotrebiteľského úveru zmenkou aj napriek tomu, že to zákon
pripúšťal iba v obmedzenej miere a následné uplatnenie si nároku z takejto zabezpečujúcej zmenky v
konaní, v ktorom rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a na



prípustnosť použitia zmenky iba v obmedzenej miere a vydal exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak,
ako sa to stalo v prejednávanej veci, odôvodňuje aplikáciu § 44 ods. 2, predposledná veta Exekučného
poriadku, a to, aby exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na podklade takéhoto
exekučného titulu, žiadosť súdneho exekútora zamietol.

49. Námietku oprávneného o tom, že medzi účastníkmi bola individuálne uzatvorená rozhodcovská
zmluva nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, keďže okresný súd sa v napadnutom uznesení uvedenou
skutočnosťou nezaoberal.

50. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku oprávneného týkajúcu sa aplikácie ust. §
45 zákona o rozhodcovskom konaní, keďže okresný súd na prejednávanú vec neaplikoval uvedené
ustanovenie a aplikovať ani nemohol, keďže od 1. januára 2015 je platná a účinná novela zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá zrušila
ustanovenie § 45 tohto zákona.

51. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vecne správne, podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

52. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 15Er/107/2012

    potvrdené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6712219461)