Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/119/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713208242 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713208242.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky D. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX/ X, XXX XX O. - N., právnej zastúpenej JUDr. Vierou Žembovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Československej armády 5, 977 01 Brezno, proti odporcovi Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX/X, XXX XX I., právne zastúpenému JUDr. Miroslavom Kriškom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Rázusova 79, 977 01 Brezno, v konaní o obnovu konania, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/103/2013-164 zo dňa 08. 10. 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 71,58 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Miroslava Krišku, advokáta, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľky na obnovu konania vedeného pôvodne Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 14C/144/2003. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že nie sú splnené podmienky k tomu, aby súd povolil obnovu konania, pretože navrhovateľka právne relevantným spôsobom nepreukázala, že bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní dôkazy, na ktoré sa v návrhu na povolenie obnovy odvoláva. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14C/144/2003 vyplýva, že návrh na vyporiadanie BSM bol navrhovateľkou súdu doručený v roku 2003 a vo veci bolo meritórne rozhodnuté dňa 02. 07. 2009. Uvedenými dôkazmi mali byť zistené dôkazy, a to listiny, ktoré preukazovali, že v rozhodnom období, kedy došlo k vyporiadaniu BSM, odporca úmyselne neuviedol finančné príjmy do peňažného denníka, čím vlastne bol ukrátený spoločný majetok manželov. Týmto dôkazom mala byť fotokópia peňažného denníka odporcu z roku 1995. V rozhodnom období, keď sa mal vyporiadať majetok BSM mal podľa navrhovateľky odporca viacero účtov v českých bankách, pričom zostatky na účtoch navrhovateľke neboli známe, a tieto neboli vyporiadané ani zmluvou o stavebnom sporení. Tieto listinné dôkazy mal podľa tvrdenia navrhovateľky „objaviť“ jej syn v škatuliach, a to v byte, ktorý užívala od roku 1998 navrhovateľka výlučne sama, pretože odporca sa z bytu v tomto roku odsťahoval. Okresný súd preto dospel k záveru, že od roku 1998 navrhovateľka sama obývala obytný priestor - byt, kde sa neskôr našli listinné dôkazy, na ktoré sa v tomto konaní odvoláva, pričom sama si viedla domácnosť v tomto byte, upratovala, keď napriek tomu za uvedené obdobie od roku 1998 až do roku 2009 predmetné listiny nenašla. Naopak, tieto po krátkom čase po nasťahovaní do tohto bytu našiel v byte jej syn, ktoré skutočnosti nemôžu preukazovať, že by išlo o dôkazy, ktoré by bez svojej viny nemohla navrhovateľka použiť v pôvodnom konaní o vyporiadaní BSM. Zdôraznil, že nešlo len o jednu, či dve listiny, ktoré by boli niekde založené, či vložené do iných dokumentov, ale išlo o listiny, ktoré boli uložené v škatuliach. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p. ) odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že uznáva, že bývalému manželovi, teda odporcovi robila daňové priznanie, čo sa týka podania tak v Českej ako i Slovenskej republike, avšak tieto robila len z tých dokladov, ktoré jej odporca poskytol. Doklady, na ktoré poukazovala ako na dôvody na obnovu konania musel odporca do jej dokladov doložiť bez jej vedomia ešte v čase, keď boli účastníci konania manželmi, avšak posledné tri roky ich manželstva boli veľmi zlé, odporca sa zdržiaval mimo bytu, avšak do bytu mal prístup, preto ich mohol do dokladov o podnikaní v Českej republike, ktoré sa v byte už nachádzali doložiť. Až v roku 2013, keď sa sťahovala z bytu, v ktorom zostal bývať jej syn zistila, že doklady - daňové priznania a účtovníctvo, ktoré pre odporcu viedla obsahuje aj listiny, ktoré jej neboli dovtedy známe. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že povolí obnovu konania vedeného na Okresnom súde vo Zvolene pod sp. zn. 14C/144/2003 o vyporiadanie BSM účastníkov konania. Namietala tiež, že v pôvodnom konaní okresný súd pohľadávku voči M. G., ani majetkové práva z jej zmluvy ohľadne motorového vozidla Renault Megan nevyporiadal, a teda vyporiadal len hodnotu členského podielu a hnuteľné veci. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolateľka neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, ani nedoložila žiadne listiny k svojím účelovým a nepravdivým tvrdeniam, ktoré opakovala už v návrhu na obnovu konania. Tvrdenia navrhovateľky na str. 2 ods. 2 a nasl. ako dlhoročnej účtovníčky, naviac aj podnikateľky v tejto oblasti, považuje za nepravdivé a účelové. Jej tvrdenie, že by mal po jeho trvalom odsťahovaní doniesť do bytu ďalšie doklady z podnikania v Českej republike, ktoré ukončil pred rozvodom je nelogické a nemá oporu v základoch logickej argumentácie. V čase rozvodu a dávno predtým nemal žiadne prostriedky na účtoch v ČR, tieto boli vybraté ešte počas manželstva. Odvolateľka ako jeho manželka a účtovníčka mala úplnú vedomosť o jeho príjmoch a výdavkoch a naviac, tieto boli v ich spoločnom byte a uvedené mohla dokazovať v pôvodnom konaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil. Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p.. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, preto v jednotlivostiach naň odvolací súd odkazuje. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia uvádza nasledovné : Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom prvostupňového súdu, podľa ktorého nie sú splnené podmienky k tomu, by súd povolil obnovu konania o vyporiadanie BSM, teda pôvodného konania vedeného pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 14C/144/2003. Obnova konania je prípustná len z dôvodov taxatívne uvedených v § 228 ods. 1 O. s. p. s tým, že so skutkových okolností tvrdených navrhovateľkou vyplýval ako dôvod obnovy konania obsiahnutý v ustanovení §-u 228 ods. 1 písm. a) O. s. p.. Nové dôkazy sú spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je nimi možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý návrh na obnovu konania podáva priaznivejšie rozhodnutie vo veci a ktoré napriek tomu, že v čase pôvodného konania objektívne existovali bez svojej viny ich nemohol použiť v pôvodnom konaní napríklad preto, že o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie povinností tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť. Nová uvádzaná skutočnosť musí byť vždy spojená s novým dôkazom. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len na možnosť označiť dôkaz, ale aj na nemožnosť ho predložiť účastníkom konania. Dôvodom obnovy konania môžu byť dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania, ako aj dôkazy, ktoré vznikli po rozhodnutí súdu, ale sú spôsobilé dokázať rozhodné skutočnosti tvrdené pred rozhodnutím súdu. Navrhovateľka však tvrdí, že o dôkazoch, na ktoré tohto času poukazuje nevedela, preto ich nemohla v pôvodnom konaní predložiť. Ani v odvolacom konaní však navrhovateľka ničím nepreukázala, že by o listinných dôkazoch, na ktoré poukazuje nemala vedomosť, resp., že by ich nemohla predložiť a použiť v pôvodnom konaní. Okresný súd dôvodne poukazoval na skutočnosť, že nešlo o listinné dôkazy, ktoré by predstavovali listinu, či dve, ale ide o listiny, ktoré boli uložené v škatuliach v byte, v ktorom žila výlučne navrhovateľka od roku 1998 až do roku 2013, kedy sa z predmetného bytu odsťahovala. V návrhu uviedla, že listiny „objavil“ jej syn, neskôr že ich našla sama pri ich skartovaní a až v odvolacom konaní doplnila, že ich odporca doložil do dokladov dodatočne počas posledných troch rokov ich manželstva. Pri posúdení dôvodov na obnovu konania nemožno vychádzať len z tvrdení navrhovateľky. Takzvané dodatočné doloženie dokladov do týchto listín, ktoré boli v jej byte, a ktoré boli v jej výlučnej dispozícii, nebolo z jej strany ničím preukázané a odporca ich popiera. Naviac, nemožno opomenúť ani to, že konanie o vyporiadanie BSM, teda pôvodné konanie, ktorého obnovy sa navrhovateľka domáha, trvalo v období od roku 2003 až do rozhodnutia 2009. Ak aj navrhovateľka tvrdí, že o nich nemala vedomosť, uvedené je len na jej ťarchu, nakoľko v konaní o vyporiadaní BSM mala povinnosť predložiť všetky listinné dôkazy, ktoré by boli relevantné pre posúdenie masy BSM a jeho vyporiadania, ak bolo v jej záujme poskytnúť súdu v pôvodnom konaní všetky dôkazy nevyhnutné pre posúdenie jej nároku a následné meritórne rozhodnutie. Použitie dôkazu zo strany účastníka spočíva v tom, či účastník splnil zákonom mu uloženú povinnosť (§ 101 ods. 1 O. s. p. ) prispieť k tomu, aby bol dosiahnutý účel konania predovšetkým tým, že pravdivo a úplne označí všetky potrebné dôkazné prostriedky. V priebehu 6 rokov trvania konania o vyporiadanie BSM mala možnosť predmetné listinné doklady predložiť bez ohľadu na to, či o doložení týchto listín mala alebo nemala vedomosť, ak k ich doloženiu malo dôjsť pred začatím konania o vyporiadanie BSM. Navrhovateľka nepreukázala, že by bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní listinné dôkazy, na ktoré tohto času poukazuje, pričom dôkazné bremeno je na strane navrhovateľky. Z obsahu spisu vyplýva, že listinné dôkazy boli v jej dispozičnej sfére, v byte, v ktorom žila výlučne sama, a preto nepreukázala, že by jej niekto objektívne bránil predmetné listiny predložiť a nepreukázala ani to, že by nemala o týchto listinách vedomosť, ak sa v jej byte nachádzali a vykonávala účtovníctvo pre odporcu - manžela. Navrhovateľka v odvolaní ničím nespochybnila vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd prvostupňový súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Na záver odvolací súd poznamenáva, že ani tvrdenia navrhovateľky uvádzané v odvolaní týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia v pôvodnom konaní, nie sú zákonom predpokladaným dôvodom pre obnovu konania v zmysle ust. § 228 ods. 1 O. s. p.. Okresný súd rozhodol vecne správne, aj pokiaľ rozhodoval o náhrade trov konania, ak postupoval v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Uvedené odvolací súd uvádza napriek tomu, že odvolaním nebol napadnutý výrok o náhrade trov konania, avšak ide o výrok súvisiaci. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorému súdu priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej služby v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len „vyhláška“). Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z jedného úkonu právnej služby, a to podania vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 03. 03. 2016, na ktoré bol odporca vyzvaný okresným súdom. Aplikujúc § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky, predstavuje odmena za jeden úkon právnej služby sumu 64,54 € + 1 x režijný paušál vo výške 8,39 € ( § 16 ods. 3 vyhlášky), ktoré trovy právneho zastúpenia predstavujú spolu 72,93 €. Odporca si však v písomnom vyjadrení k odvolaniu uplatnil náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 71,58 €, preto odvolací súd priznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v tejto výške, keď jeho návrh na náhradu trov konania nemohol prekročiť (§ 153 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého môže súd prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi). Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.