Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/20/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713210429 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713210429.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Lazovná 68, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 020 982, právne zast. Advokátskou kanceláriou Patajová Pataj s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519 proti odporcovi GlobePharm, s.r.o., so sídlom Hodžova 16, 960 01 Zvolen, IČO: 45 709 530 o zaplatenie 1.948,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č.k. 13Cb/18/2013-260 zo dňa 28. septembra 2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č.k. 13Cb/18/2013-260 zo dňa 28. septembra 2015 p o t v r d z u j e . Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 140,20 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.948,58 Eur s 0,1% úrokom z omeškania denne z tejto sumy od 25.05.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania za súdny poplatok vo výške 116,50 Eur a na trovách právneho zastúpenia sumu 2.085,92 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodne si navrhovateľ uplatnil pohľadávku voči dvom odporcom, pričom okresný súd návrh navrhovateľa voči odporcovi 1/ rozhodnutím č.k. 13Cb/18/2013-219 zo dňa 20.11.2014 zamietol a konanie voči odporcovi 2/ zastavil . Odvolací súd na odvolanie navrhovateľa rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí návrhu voči odporcovi 1/ zrušil, preto okresný súd postupujúc v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu opakovane prejednal vec už len vo vzťahu k odporcovi 1/ a dospel k záveru, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáha voči odporcovi zaplatenia zmluvnej pokuty dôvodne, pretože odporca 1/ svoj záväzok z Kúpnej zmluvy č. XX/XXXX. uzavretej medzi ním a navrhovateľom, a to zaplatiť za ním prevzaté liečivé prípravky, zdravotnícke pomôcky a doplnkový sortiment kúpnu cenu v lehote splatnosti nesplnil. Súčasťou kúpnej zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky (ďalej VOP), čo účastníci konania potvrdili a v nich obsiahnutá dohoda o výške zmluvnej pokuty 0,05% za každý deň omeškania z kúpnej ceny, jej časti alebo inej platby. Podľa tvrdenia navrhovateľa boli VOP predložené odporcovi pri podpise kúpnej zmluvy, ktorú za odporcu podpisoval prokurista S.. S. I., čo odporca v konaní poprel. Z jeho výsluchu dňa 29.09.2014 vyplýva, že svoj podpis na kúpnej zmluve uznal za vlastný, avšak o VOP tvrdil, že o nich nemal vedomosť a bol toho názoru, že sa jedná o obchodné podmienky, ktoré vyplývajú priamo z Obchodného zákonníka tak, ako je to v nich uvedené. Nemal preto podľa jeho tvrdenia žiadnu vedomosť o zmluvnej pokute a VOP nepodpísal, preto dohodu o zmluvnej pokute považoval za neplatný právny úkon. Okresný súd takéto tvrdenie odporcu po opätovnom prejednaní veci považoval za nedôvodné, pretože zmluvné strany v kúpnej zmluve prehlásili VOP za neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy. Podľa názoru okresného súdu bol platne dohodnutý nielen úrok z omeškania, a to v čl. 5 kúpnej zmluvy vo výške 0,1% z neuhradenej splatnej čiastky za každý deň omeškania, ale aj zmluvná pokuta, ktorej výška 0,05% za každý deň omeškania z dlžnej sumy bola dohodnutá v časti III. VOP pre predaj tovaru. Výška úroku 36,5% ročne nie je dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi a nie je ani zákonom zakázaná, aby bol dohodnutý vo vyššej výške, než je zákonný úrok z omeškania. Z predložených faktúr okresný súd zistil, že v nich bola stanovená lehota splatnosti 4 až 5 mesiacov od splnenia, t.j. oveľa dlhšia, než je bežná, spravidla 30-dňová lehota. Odporca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by takto uplatnený úrok z omeškania bol pre neho likvidačný, preto dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnená zmluvná pokuta, rovnako ako aj zmluvný úrok z omeškania z vyúčtovanej zmluvnej pokuty je uplatnený dôvodne. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil odporca a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní namietal, že návrh kúpnej zmluvy mu predložil navrhovateľ prostredníctvom vodiča - zamestnanca navrhovateľa, pričom jeho súčasťou oddeliteľnou, ale ani neoddeliteľnou VOP neboli, preto sa s nimi nemohol oboznámiť a nemohol ani uzavretie kúpnej zmluvy odmietnuť. Neboli tak podľa neho splnené zákonné predpoklady vyplývajúce z § 273 ods.1 Obch. zák., keďže odporcovi, ktorý uzatváral zmluvu známe neboli a k návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy tiež priložené neboli, preto ich nie je možné v prejednávanej veci použiť. Nesúhlasil s posúdením jednostranného započítania okresným súdom, keď tento v odôvodnení rozsudku dospel k záveru, že k zápočtu pohľadávky odporcu voči pohľadávke navrhovateľa na základe neho nedošlo, ani s tým, že by jednostranný právny úkon započítania vykonaný odporcom nebol určitý a jednoznačný a z toho dôvodu neplatný. Zotrval na svojom tvrdení, že pohľadávka navrhovateľa, ktorá je uplatnená v tomto konaní zanikla započítaním a podľa jeho prepočtov pri úroku z omeškania, na ktorého zaplatenie by mu vzniklo právo podľa Zmluvy o úvere č. XX/XXXX zo dňa 01.02.2012 pri jeho sadzbe 9% ročne za obdobie od 11.02.2012 do 06.06.2013 by mu vzniklo právo naň v sume 39.763,11 Eur. Podľa jeho názoru v jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok odporca identifikoval pohľadávky, ku ktorým započítanie smeruje uvedením súdnych konaní, a to ich spisovou značkou, pričom sa započítavala istina odporcu s istinou navrhovateľa ku dňu, kedy sa tieto pohľadávky stretli a k tomuto dňu je reálne možné vypočítať aj príslušenstvo, ktoré predmetom započítania nebolo. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcu sa vyjadril právny zástupca navrhovateľa podaním doručeným okresnému súdu dňa 18.12.2015. Navrhol v ňom rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania za písomné vyjadrenie k odvolaniu. Poukázal v ňom na tú skutočnosť, že odporca prehliada, že podpisom kúpnej zmluvy vyjadril súhlas nielen s jej obsahom, ale aj s tým, aby sa právne vzťahy z nej vzniknuté spravovali VOP navrhovateľa. Neobstojí preto tvrdenie odporcu o tom, že nemal vedomosť o VOP. Ohľadom tvrdenia odporcu o platnom právnom úkone jednostranného započítania právny zástupca navrhovateľa uviedol, že pokiaľ odporca postúpil pohľadávku voči navrhovateľovi na tretiu osobu, postúpil tiež príslušenstvo pohľadávky podľa § 524 ods.2 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ). Postúpením pohľadávky stratil akékoľvek dispozičné právo k pohľadávke vrátane príslušenstva, preto takúto pohľadávku nemôže použiť na započítanie voči iným pohľadávkam navrhovateľa. K nim vykonanému prepočtu úrokov z omeškania, na ktoré by mu malo vzniknúť právo v sume 39.763,11 Eur uviedol, že tento nie je podľa názoru navrhovateľa správny, pretože istina úveru sa od jej poskytnutia znižovala v dôsledku postupného poskytovania úveru, a to až do jeho úplného splatenia dňa 31.10.2012. Úver nebol splatný dňa 11.02.2012, ale až 29.02.2012, čo vyplýva z preberacieho protokolu, ktorým došlo k odovzdaniu všetkých dokumentov zo strany spoločnosti FamilyPharm, s.r.o. navrhovateľovi, čl. II bod 20 Zmluvy o úvere č. XX/XXXX a táto spoločnosť postúpila na navrhovateľa, ako aj na ďalšie subjekty pohľadávku v celkovej výške 127.381,85 Eur, presahujúcu skutočnú výšku úrokov z omeškania 6.489,98 Eur, ako aj domnelú výšku uvádzanú odporcom. Jednostranné započítanie pohľadávky odporcu voči pohľadávke navrhovateľa nesmerovalo voči jednej, ale niekoľkým pohľadávkam navrhovateľa, ktoré navrhovateľ uplatňoval v piatich súdnych konaniach. Keďže každá z kúpnych cien nebola zaplatená odporcom včas, bola istina doplnená aj o príslušenstvo pohľadávky pozostávajúce z úrokov z omeškania a nákladov vzniknutých z jej uplatnenia. Odporca tak neoznačil jeden konkrétny záväzok, ktorý mal započítaním zaniknúť, ale označil iba súbor pohľadávok, preto z takéhoto právneho úkonu započítania nemôže byť zrejmé, akú pohľadávku navrhovateľa chcel odporca započítať voči svojej pohľadávke, v dôsledku čoho ide o vadu neurčitosti právneho úkonu. Pokiaľ odporca tvrdí, že pohľadávku započítal len na istinu, resp. všetky istiny záväzku navrhovateľa, ide o právny názor, ktorý nemá oporu v § 330 ods.2 Obch. zák., pretože nemôže po započítaní pohľadávky na istinu záväzku opomenúť najskôr započítanie príslušenstva, ktoré k tomuto konkrétnemu záväzku patrí. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a § 156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 03.01.2011 uzavretá Kúpna zmluva č. XX/XXXX., predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa dodať odporcovi hromadne vyrobené liečivé prípravky, zdravotnícke pomôcky a doplnkový sortiment v dohodnutom množstve. Zmluvné strany prehlásili za neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy aj VOP predávajúceho, ktoré nie sú samostatne podpísané. Okrem úroku z omeškania, ktorý zmluvné strany dohodli v čl. V. kúpnej zmluvy vo výške 0,1% z neuhradenej splatnej čiastky za každý deň omeškania, dohodli v časti III. VOP pre predaj tovaru označenej ako Kúpna cena a platobné podmienky platenie zmluvnej pokute, výšku ktorej stanovili na 0,05% za každý deň omeškania z dlžnej sumy, t.j. z kúpnej ceny, jej časti alebo inej platby, ak kupujúci na základe faktúry navrhovateľovi vyfakturovanú sumu nezaplatí. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že VOP boli súčasťou kúpnej zmluvy a boli odporcovi predložené pri podpise kúpnej zmluvy, ktorú za odporcu podpisoval prokurista S.. S. I.. Z jeho výsluchu dňa 29.09.2014 vyplýva, že svoj podpis na kúpnej zmluve uznal za jeho podpis a k VOP sa vyjadril pôvodne tak, že o nich mal vedomosť, avšak si myslel, že obchodné podmienky vyplývajú priamo z Obchodného zákonníka a že je to uvedené v Obchodnom zákonníku. Neskôr tvrdil, že mu ich navrhovateľ spolu s kúpnou zmluvou nepredložil a o existencii VOP pre predaj tovaru, a teda ani o dohode o zmluvnej pokute nemal žiadnu vedomosť. Dohoda o zmluvnej pokute, ktorá je v nich obsiahnutá nemôže byť preto platným právnym úkonom. Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi zmluvnú pokutu vyúčtovaním pod č. XXXXXXXXXX vo výške 1.948,58 Eur za o meškanie s úhradou faktúr špecifikovaných v návrhu od splatnosti kúpnych cien ku dňu 01.05.2013. Splnenie záväzku dodať odporcovi 1/ ním objednaný tovar preukázal navrhovateľ faktúrami, ktoré sú zároveň aj dodacími listami, na ktorých odporca 1/ svojim podpisom potvrdil prevzatie tovaru. Čas splnenia záväzku odporcom 1/ zaplatiť za ním prevzatý tovar bol dohodnutý podľa čl. V ods.2 kúpnej zmluvy dátumom, ktorý určil navrhovateľ na faktúre ako deň splatnosti. Z čl. VI kúpnej zmluvy vyplýva, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru až úplným zaplatením jeho kúpnej ceny, preto s prihliadnutím na omeškanie odporcu 1/ s úhradou faktúr si navrhovateľ namiesto vrátenia tovaru prevzatého odporcom zvolil právo na zaplatenie kúpnych cien. Podľa § 273 ods. 1 zák. č. 5143/1991 Z..z. Obchodný zákonník v znení ku dňu 03.01.2011 časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Podľa § 300 cit. zák. okolnosti vylučujúce zodpovednosť nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. Podľa § 544 ods. 1 zák. č. 40/1964 Z. Občiansky zákonník, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 cit. zák. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 545 ods. 1 cit. zák., ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, keď odporcu zaviazal na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu s úrokom z omeškania v dohodnutej výške. Len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj s prihliadnutím na rozsah dôvodov uvádzaných odporcom v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti. Odporca v odvolaní namietol, že aj keď v kúpnej zmluve bol odkaz na VOP navrhovateľa, tieto neboli neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy v čase jej podpísania a ich obsah mu nebol známy. Odvolací súd zo znenia Kúpnej zmluvy č. 01/2011 zistil, že v jej texte je priamo zakomponovaný odkaz na VOP predávajúceho, ktoré sú označené za neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. V čl. XII. zmluvné strany uviedli, že zmluva bola uzatvorená na základe slobodnej a vážnej vôle za vzájomne výhodných obchodných podmienok, účastníci si zmluvu prečítali a na znak súhlasu s jej obsahom vlastnoručne podpísali. Pokiaľ odporca vyjadril svojim popisom súhlas s kúpnou zmluvou, podľa ktorej jej neoddeliteľnou súčasťou sú VOP, námietka, že tieto neoddeliteľnou súčasťou zmluvy neboli a ich obsah nebol odporcovi známy, nie je dôveryhodná. Za odporcu podpísal kúpnu zmluvu prokurista, ktorý bol na podpisovanie právnych úkonov oprávnený a ktorý si obsah kúpnej zmluvy tak, ako to vyplynulo z jeho výsluchu prečítal a o VOP mal nesporne vedomosť rovnako, ako aj konateľ odporcu. Z tohto dôvodu bola podľa názoru odvolacieho súdu splnená podmienka, ktorá vyplýva z § 273 ods. 1 Obch. zák., a teda že obchodné podmienky boli druhej zmluvnej strane známe. Z ustanovení Obchodného zákonníka nevyplýva, že by zmluvná pokuta mala byť upravená len v hlavnej zmluve, a teda v zmluve kúpnej, v dôsledku čoho je možné medzi zmluvnými stranami dohodnúť zmluvnú pokutu aj v obchodných podmienkach, ak sú tieto prehlásené zmluvnými stranami za jej súčasť. Obchodné podmienky sa stávajú súčasťou zmluvy v okamihu, kedy s nimi zmluvné strany prejavili svoj súhlas. Tento súhlas nemusí byť vždy písomný, obvykle je vykonaný odkazom na text obchodných podmienok v konkrétnej zmluve, pretože ak je možné uzavrieť zmluvu aj ústne, čo v prejednávanej veci bolo možné a čo vyplýva z § 409 ods.1 Obch. zák., môže byť aj odkaz na ďalší obsah zmluvy obsiahnutý v obchodných podmienkach urobený ústne. Pre tých podnikateľov, ktorí opakovane alebo aj dlhodobo obchodujú tak, ako je tomu aj v prejednávanej veci stačí, aby zmluva na podmienky len odkázala, pričom tieto nemusia byť k zmluve ani priložené. V prípade sporu však musí byť znalosť týchto podmienok preukázaná. Obchodné podmienky, na ktoré strany odkázali sa týmto odkazom stali súčasťou zmluvy v tom znení, v ktorom platili v čase uzavretia kúpnej zmluvy a majú rovnaký charakter, ako dojednania obsiahnuté priamo v zmluve. Je ich preto možné meniť len zmenou zmluvy, a teda dohodou vyjadrenou výslovne alebo aktívnym konkludentným konaním. Z tohto dôvodu neobstojí námietka odporcu, že dohoda o zmluvnej pokute nebola uzavretá v písomnej forme, pretože o VOP, ktoré mu neboli spolu s kúpnou zmluvou predložené, nevedel. Jedinou podmienkou je, aby boli VOP, na ktoré kúpna zmluva v prejednávanej veci odkazuje druhej strane známe. Známosť VOP, v ktorých bola dohodnutá zmluvná pokuta, zaplatenie ktorej je predmetom sporu prokurista, ktorý kúpnu zmluvu podpisoval nepoprel, a teda o nich vedel, pretože iné obchodné podmienky v čase uzavretia zmluvy navrhovateľ k dispozícii nemal. Z dokazovania vykonaného okresným súdom tak vyplynulo, že odporcovi boli VOP známe a ak sa dôsledne neoboznámil s ich obsahom, nesie si zodpovednosť za to len sám. Absencia podpisov na VOP sama o sebe ešte neznamená, že tieto sú neplatné, keď podpisy na kúpnej zmluvy svedčia o tom, že ich zmluvné strany prehlásili za jej súčasť. Účastník záväzkového vzťahu, ktorý poruší povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou je povinný túto zaplatiť bez ohľadu na to, či druhému účastníkovi vznikla porušením povinnosti škoda alebo nie. Podmienkou je len to, že zmluvná pokuta musí byť dohodnutá písomne a súčasne musí byť dohodnutá jej výška alebo spôsob jej určenia. V dohode o zmluvnej pokute musí byť tiež jednoznačne označená povinnosť, za porušenie ktorej sa zmluvná pokuta dohodla. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty pritom vzniká popri nároku na zaplatenie zákonných úrokov, prípadne úrokov, na platení ktorých sa zmluvné strany dohodli. Zákon preto nevylučuje možnosť dohodnúť zmluvnú pokutu za omeškanie s platením peňažného záväzku, pretože dojednanie o zmluvnej pokute, ako jej výška či spôsob jej určenia je výslovne vecou dohody účastníkov zmluvného vzťahu. Podpis odporcu na kúpnej zmluve s odkazom na VOP, ktoré obsahujú dohodu o zmluvnej pokute stačí k tomu, aby bolo možné takúto dohodu podľa § 544 ods.2 OZ v spojení s § 40 ods.3 OZ vyhodnotiť ako platný písomný právny úkon, ktorý je podpísaný konajúcou osobou. Konateľ odporcu na pojednávaní základ ani výšku navrhovateľom uplatnenej zmluvnej pokuty nenamietal. Odporca však vzniesol započítaciu námietku, v dôsledku ktorej došlo podľa jeho názoru k zániku pohľadávky, ktorú si navrhovateľ v konaní uplatnil. Okresný súd po preskúmaní veci dospel správne aj k záveru, že započítacia námietka odporcu je právnym úkonom absolútne neplatným s poukazom na § 37 ods.1 OZ, pretože je neurčitá a nejednoznačná. Odkazuje len na súdne konania, ktoré nie sú právoplatne skončené a nie je z nej ani zrejmé, o akej výške pohľadávok súd koná. Úkon započítania, ktorým dlžník započítava proti viacerým pohľadávkam veriteľa svoju pohľadávku, pričom počet pohľadávok veriteľa prevyšuje vo svojom súčte pohľadávku dlžníka bez toho, aby z jednostranného započítania nebolo zrejmé, ktorá časť započítavaných pohľadávok započítaním zanikla a ktorá nie, nie je právnym úkonom platným (rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 9Cmo/109/2003 zo dňa 09.06.2003). Aj keď forma právneho úkonu započítania nie je predpísaná, musí spĺňať všeobecné náležitosti stanovené v § 34 a nasl. OZ a musí byť z neho zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že jednostranný právny úkon započítania nie je platným právnym úkonom a odporca je naďalej dlžníkom navrhovateľa pre pohľadávku uplatnenú v tomto konaní. Zákonným dôsledkom omeškania so splnením peňažného záväzku je podľa§ 369 ods. 1 Obch. zák. povinnosť dlžníka zaplatiť úrok z omeškania, s platením ktorého vopred súhlasil. Navrhovateľ si v návrhu uplatnil aj právo na zaplatenie zmluvného úroku z omeškania, ktorý dohodol s odporcom vo výške 0,1% denne, čo je 36,5% ročne, výšku ktorého považoval súd za primeranú, pretože odporca nenamietal voči nemu ani pri uzatváraní zmluvy a ani neskôr, pričom zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom platí od 03.01.2011. Navyše navrhovateľ poskytol odporcovi na zaplatenie kúpnych cien dlhšiu lehotu splatnosti než je obvyklá, a to 4 až 5 mesiacov oproti bežnej 30-dňovej lehote. Takto dohodnutú výšku úroku z omeškania nepovažoval preto súd za dohodnutú v rozpore s dobrými mravmi a ani s poctivým obchodným stykom. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 219 O. s. p. potvrdil. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania zodpovedajú odmene za zastupovanie advokátom za jeden úkon právnej služby, a to za vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcu zo dňa 17. 12. 2015 vo výške 140,20,- Eur. Odmena pozostáva zo sumy 1 x 108,44 Eur podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, 1 x 8,39 Eur režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. a 20 % DPH z týchto súm podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 23,37 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.