Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12CoPr/2/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713221185 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713221185.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Márie Rišiaňovej, v právnej veci navrhovateľa T. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX V. XXX, právne zastúpeného JUDr. Janou Valachovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom M. Rázusa 49, 984 01 Lučenec, proti odporcovi Ojala Slovakia, s.r.o., so sídlom 962 04 Kriváň 565, IČO: 44 310 226, právne zastúpenému JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Trhová ul. č. 1, 960 01 Zvolen, v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13Cpr/7/2013-149 zo dňa 23. 10. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu, ktorým určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 09. 09. 2013 je neplatné, p o t v r d z u j e. O trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 23. 10. 2014 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 09. 09. 2013 je neplatné (prvý výrok). O trovách konania (druhý výrok) rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že na základe uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 14. 12. 2009 vznikol medzi navrhovateľom a odporcom pracovný pomer uzavretý na dobu určitú do 30. 11. 2010 s pracovným zaradením navrhovateľa - T. T.. Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 24. 05. 2012 bolo zmenené pracovné zaradenie navrhovateľa - na K. V.. Následne bola Dodatkom k pracovnej zmluve z 31. 10. 2012 zmenená doba trvania pracovného pomeru navrhovateľa na dobu neurčitú. Navrhovateľovi bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 09. 09. 2013. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že mu odporca určil v dňoch 08. 08. 2013 a 09. 08. 2013 čerpanie dovolenky, preto si navrhovateľ v uvedených dňoch neplnil svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru. Okresný súd zdôraznil, že pri posudzovaní neprítomnosti navrhovateľa na pracovisku je potrebné vychádzať zo skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako aj zo všetkých okolností daného prípadu. Pokiaľ ide o kritériá, podľa ktorých sa posudzuje intenzita porušenia pracovnej disciplíny (osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a podobne), odporca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu navrhovateľ svojím konaním (neprítomnosťou na pracovisku) spôsobil škodu, eventuálne že by si navrhovateľ v minulosti riadne neplnil svoje pracovné povinnosti. Súdna prax považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny okrem iného dlhotrvajúcu neospravedlnenú absenciu. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania závažného porušenia pracovnej disciplíny zaťažuje zamestnávateľa (odporcu). Okresný súd následne konštatoval, že odporca v konaní nepreukázal porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom závažným spôsobom, preto vyhovel návrhu navrhovateľa. Proti rozsudku okresného súdu odporca podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a žalobu zamietol, alternatívne, aby ho zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru okresný súd vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil nesprávne právne závery. Stotožnil sa so skutkovým zistením okresného súdu ohľadne porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom v dôsledku jeho dvojdňovej neospravedlnenej absencie v práci. Okresný súd ale nesprávne vyhodnotil, že dané porušenie nedosiahlo intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny a neprihliadol na jeho interné predpisy. S internými predpismi bol navrhovateľ (vrátane ostatných zamestnancov) opakovane oboznámený. V čl. 6 bod 6.3 pracovnej zmluvy navrhovateľa zo dňa 14. 12. 2009 je uvedené: „Zamestnanec je povinný dodržiavať pracovný čas, byť prítomný na svojom pracovisku, prípadne na mieste určenom jeho priamym nadriadeným na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z pracoviska až po skončení pracovného času. Nedodržanie tejto povinnosti bez náležitého dôvodu bude považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny a môže byť dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v súlade s ustanovením § 68 Zákonníka práce.“ Navrhovateľom tvrdené postupy pri odsúhlasovaní dovolenky boli vyvrátené svedeckými výpoveďami (K.. V., K.. Y., A. a K.. V.) a taktiež k predchádzajúcim porušeniam pracovnej disciplíny navrhovateľom sa vyjadrovali svedkovia (C., K.. V.) i K.. Y.. Okresný súd sa nevysporiadal s listinnými dôkazmi (metodickým pokynom), ani so zoznamom dodávok výrobkov a termínov dodania v dňoch 07. - 09. 08. 2013. Poukázal na to, že navrhovateľ i v minulosti porušoval pracovnú disciplínu neskorými príchodmi do práce, skorými odchodmi z pracoviska, pričom nemal splnený fond pracovného času, z ktorých je možné vyvodiť prístup navrhovateľa k plneniu pracovných povinností, na čo okresný súd pri svojom rozhodovaní neprihliadal. Písomné upozornenie na nedostatky Zákonník práce vyžaduje len pri výpovedi a nie pri okamžitom skončení pracovného pomeru. Okresný súd nesprávne postupoval pri vyhodnotení neexistencie škody, pretože v danej veci postačuje hrozba jej vzniku. Zastáva názor, že petit návrhu je nevykonateľný a nezakladá medzi účastníkmi stav právnej istoty, pretože sa navrhovateľ nedomáhal určenia ďalšieho trvania pracovného pomeru. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov: Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným a mimoriadnym spôsobom skončenia pracovného pomeru. Okamžitým skončením môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ ako aj zamestnanec. Pracovný pomer sa skončí dňom, keď zamestnanec alebo zamestnávateľ doručí zrušovací prejav druhému účastníkovi pracovného pomeru, teda bez toho, že by po doručení ešte plynula výpovedná doba. Účinky zrušovacieho prejavu nastávajú zo zákona (ex lege) dňom jeho doručenia. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru Zákonník práce stanovuje podmienky, ktorých dodržanie podmieňuje platnosť okamžitého skončenie pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí mať všetky náležitosti platného právneho úkonu v súlade s ustanoveniami o právnych úkonoch, t. j. musí byť urobený písomne a obsahovať skutkovo vymedzený jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným, inak je okamžité skončenie neplatné; uvedený dôvod nie je možné dodatočne meniť. Písomné okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť doručené druhému účastníkovi, inak je neplatné. Okamžite skončiť pracovný pomer je možné z dôvodov taxatívne ustanovených v Zákonníku práce. Právna úprava týchto dôvodov má kogentný charakter, a preto účastníci pracovného pomeru ich nemôžu zmluvne meniť ani vylúčiť. Dôvody, pre ktoré môže organizácia okamžite zrušiť pracovný pomer so zamestnancom, sú taxatívne ustanovené v ustanovení § 68 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „Zákonník práce“). Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo porušil závažne pracovnú disciplínu. Zákonník práce nevymedzuje pojem porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Je zrejmé, že ide o také porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je závažnejšie, než ako sa vyžaduje pre výpoveď, napr. ktoré je spojené so vznikom značnej škody haváriou, požiarom, ťažkým alebo hromadným pracovným úrazom a podobne. Osobitosť tohto zrušovacieho spôsobu spočíva v tom, že musí ísť o také závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré vystupuje z okruhu závažných porušení pracovnej disciplíny, napríklad vyššou mierou zavinenia. Aj v prípade posudzovania zvlášť hrubého porušenia pracovnej disciplíny treba vychádzať z konkrétnych okolností každého prípadu a prihliadať na celkový stav pracovnej disciplíny na pracovisku, prípadne v celej organizácii. Za dôvod pre okamžité zrušenie pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom možno podľa konkrétnych okolností považovať napríklad inzultáciu nadriadeného vedúceho zamestnanca, neospravedlnené absencie so závažnými dôsledkami pre organizáciu, požívanie alkoholu v obzvlášť rizikovej technickej prevádzke a podobne. Zamestnávateľ teda môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia, konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, a to či svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod. (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 5. augusta 2010, sp. zn. 3Cdo 316/2000). Odvolací súd považuje odvolacie námietky odporcu za irelevantné. V danej veci je potrebné uviesť, že navrhovateľ oznámil čerpanie dovolenky zamestnancovi odporcu (svedkovi Y. A.), ktorý zastupoval priameho nadriadeného navrhovateľa (K.. Y. V.) v období čerpania dovolenky (iba v parciálnej časti kompetencií, o rozsahu ktorých navrhovateľ nemal vedomosť). Navrhovateľ poukázal na to, že čerpanie dovolenky bolo podmienené splnením pracovných úloh pred nástupom na dovolenku, pričom počas svojej neprítomnosti navrhovateľ bol i v telefonickom kontakte s odporcom, keď so zamestnancom Y. A. riešili otázky pracovného charakteru. Z týchto okolností navrhovateľ mohol nadobudnúť presvedčenie, že zamestnávateľ (odporca) má vedomosť o tom, že má záujem čerpať (eventuálne čerpá) dovolenku. V dňoch neprítomnosti navrhovateľa na pracovisku nebolo preukázané, že by boli odporcom voči navrhovateľovi „urobené“ určité postupy, ktoré by vyššie uvedené nadobudnuté presvedčenie navrhovateľa o umožnení mu čerpať dovolenku akýmkoľvek spôsobom spochybňovali. Je možné vytknúť navrhovateľovi, že o čerpanie dovolenky nepožiadal písomne pred čerpaním dovolenky. Uvedené pochybenie i podľa odvolacieho súdu nie je takým pochybením, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, t.j. porušením pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. V konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ opakovane porušoval pracovnú disciplínu svojou neospravedlniteľnou neprítomnosti na pracovisku, neplnením pracovných povinností. Síce svedeckými výpoveďami zamestnancov odporcu (ktorí sú i t.č. s odporcom v pracovnom pomere), odporca chcel v konaní navodiť dojem, že navrhovateľ bol nespoľahlivý, „najslabší článok“, mal slabé výkony, avšak tieto tvrdenia boli vyvrátené, pretože bolo zistené, že navrhovateľ bol zamestnancom, ktorý od vzniku pracovného pomeru kariérne postupoval, nebol v minulosti upozornený (ústne ani písomne) odporcom na nedostatočné plnenie povinností, dokonca pravidelne mu bola mesačne vyplácaná pohyblivá zložka mzdy (osobné hodnotenie). Odporca v konaní nepreukázal, že by mu vznikla škoda v dôsledku absencie navrhovateľa na pracovisku, negatívne dôsledky v dôsledku porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom, resp. závažné dôsledky. Túto skutočnosť je možné vyvodiť i z toho, že odporcu až v septembri r. 2013 (pri zhromažďovaní podkladov pre vyčíslenie mzdových nárokoch zamestnancov) získal vedomosť o absencii navrhovateľa na pracovisku, ku ktorému došlo už začiatkom mesiaca august r. 2013. Odvolací súd považuje s prihliadnutím na odvolacie argumenty odporcu za potrebné dodať, že navrhovateľ písomným podaním zo dňa 30. 09. 2013 oznámil odporcovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával (č.l. 14-15 spisu), a teda písomné podanie navrhovateľa nadobudlo právne účinky jeho doručením odporcovi. Z uvedených dôvodov petit návrhu na začatie konania bol sformulovaný navrhovateľom v zmysle Zákonníka práce. Pretože rozsudok okresného súdu je vecne správne, odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť ako ho podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Podľa ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p., „Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.“ Pretože v tomto prípade okresný súd rozhodol, že v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O. s. p. o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd o trovách tohto odvolacieho konania podľa vyššie citovaného ustanovenia § 224 ods. 4 O. s. p. nerozhodoval a rozhodne o nich prvostupňový súd. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.