Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/222/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713221491 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713221491.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47150513, zastúpený Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36862711, proti žalovanej Y. L., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom A. - Y., Ľ. S. XXXX/X, zastúpená do 30. 06. 2016 opatrovníčkou Teréziou Pečkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej do 30. 06. 2016 Hlas spotrebiteľa, občianske združenie, so sídlom Zvolen, Ul. J. Bánika 2009/2, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Oravcovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 12, v konaní o zaplatenie 279,74 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/42/2014 - 75 zo dňa 10. 02. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania vo výške 62,56 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e . Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Hlas spotrebiteľa, občianske združenie so sídlom Zvolen, Ul. J. Bánika 2009/2, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrhu žalobcu v časti, v ktorej sa voči žalovanej domáhal zaplatenia ceny za poskytnuté telekomunikačné služby (vo výške 30,79 € s príslušenstvom) vyhovel. Vo zvyšku (nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 € s príslušenstvom) okresný súd návrh žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej vystupujúcemu na strane v prevažnej miere úspešnej strany, priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci a režijný paušál v celkovej sume 62,56 €. Zároveň vyslovil, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva. 2. Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 62,56 € napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca. Poukázal na to, že vynaložené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka sú neúčelné, nakoľko vedľajší účastník bol v tomto prípade združením založeným za účelom ochrany spotrebiteľov. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené a z tohto dôvodu by združenie malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Odvolateľ nespochybnil ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybnil účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky a z tohto dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu. Zdôraznil, že sám vedľajší účastník neposkytol ochranu práv odporcovi ako spotrebiteľovi, ale táto bola poskytnutá prostredníctvom advokáta. Navyše, vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos a nepoukázal na iné skutočnosti ako na tie, na ktoré súdy majú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň poukázal na skutočnosť, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania bol súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce vystupovať. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 220 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte „O. s. p.“), rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania neprizná a tohto zaviaže nahradiť mu trovy konania odvolacieho. 3. Hlas spotrebiteľa, občianske združenie v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedlo, že je združením založeným za účelom ochrany práv spotrebiteľov podľa § 3 ods. 4, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa v predmetnej veci, ktorá je spotrebiteľským sporom, združenie uskutočňovalo vstupom do konania na základe vlastného podnetu podľa § 93 ods. 2, 3 O. s. p. v spojení s ust. § 25 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a následným vyjadrením vo veci samej, na základe ktorého vyjadrenia bol návrh žalobcu v prevyšujúcej časti zamietnutý. Účelnosť trov právneho zastúpenia potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva v súdnom konaní je potrebné posudzovať aj z hľadiska, či boli tieto trovy vynaložené na úkony, ktoré mali reálny vplyv na výsledok súdneho konania a prihliada sa tiež na obsah uvedených úkonov. Práve jeho kvalifikované podanie, v ktorom poukázal na absolútnu neplatnosť zmluvnej pokuty a ktorého závery boli prenesené aj do odôvodnenia rozsudku okresného súdu boli dôvodom zamietnutia návrhu žalobcu v prevyšujúcej časti, a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Úkony, ktoré boli vykonané prostredníctvom právneho zástupcu možno považovať za účelné z hľadiska toho, že ich vynaložením sledoval a priamo realizoval ochranu práv žalovanej proti uplatňovanému nároku žalobcu. Poukázal na charakter zmluvných podmienok používaných žalobcom a označil ich ako neprijateľné pred rozhodnutím okresného súdu vo veci, čo už samo o sebe vylučuje možnosť, že by okresný súd rozhodoval o neprijateľnosti týchto zmluvných dojednaní ex offo. Naviac, občianske združenie, ktorého účelom je ochrana práv spotrebiteľa, môže byť tvorené výlučne len laikmi z oblasti práva a svoju činnosť v rámci súdnych konaní môže realizovať prostredníctvom splnomocnených osôb, teda i prostredníctvom advokáta. Argumentáciu žalobcu považuje za absolútne účelovú a navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o trovách vedľajšieho účastníka ako vecne správny potvrdil. 4. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 10. 02. 2015 s tým, že odvolaciemu súdu bola vec predložená na rozhodnutie o odvolaní dňa 20. apríla 2016. Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 6. 2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 1. júla 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď. tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 36/1995). 6. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť občianskemu združeniu Hlas spotrebiteľa trovy konania vo výške 62,56 € (výrok v poradí IV. ) podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako v celom rozsahu vecne správny. Výrok, ktorým okresný súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30,79 € spolu s príslušenstvom ( výrok v poradí I. ), ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok v poradí II.), a ktorým žalovanej náhradu trov konania nepriznal (výrok v poradí III.), neboli odvolaním napadnuté, zostávajú v zmysle § 367 ods. 2,3 CSP nedotknuté. 7. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či Hlas spotrebiteľa, občianske združenie (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) bolo oprávnené vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom, a v prípade kladnej odpovede na prvé dve otázky, či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním mohlo vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia). 8. Z ust. §-u 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 vyplýva, že ako vedľajší účastník mohol popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť sa konania ten, kto mal právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nešlo o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. 9. Podľa §-u 93 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 ako vedľajší účastník sa mohol popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dávalo možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O. s. p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. 11. V konaní mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník v zmysle Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016. Konal však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporovali úkonom účastníka, ktorého v konaní podporoval, posúdil ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014). 12. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, Hlas spotrebiteľa, občianske združenie malo oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovanej (spotrebiteľky), pričom nemuselo preukazovať "právny záujem na jeho výsledku", pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovanej mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme mal i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Navyše ani samotný Občiansky súdny poriadok platný a účinný do 30.06.2016 vo svojich ustanoveniach nevylučoval, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. V tomto prípade sa vedľajší účastník stal nositeľom svojich procesných práv a povinností doručením svojho oznámenia súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník (k uvedenému pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 33/2006, sp. zn. 5Cdo 201/2004, sp. zn. 3Cdo 319/2009, sp. zn. 1Cdo 234/2004 , a pod.). 13. V prejednávanom prípade došlo čiastočne k vyhoveniu a zároveň i čiastočne k zamietnutiu žaloby žalobcu, v dôsledku čoho okresný súd postupoval vecne správne ak o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016. Uvedenú skutočnosť nespochybňoval ani sám žalobca, ktorý však napadol účelnosť trov konania, ktoré boli priznané vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, teda občianskemu združeniu Hlas spotrebiteľa. 14. Účelnosť trov konania sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelné vynaložené považujú. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo na ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že bol v konaní úspešný, každý úkon alebo každé iné vynaloženie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené stranou ( i vedľajším účastníkom konania) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že k zamietnutiu návrhu v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty došlo v dôsledku kvalifikovanej obrany, poskytnutej žalovanej prostredníctvom vedľajšieho účastníka, ktorý po oboznámení sa s návrhom zaslal súdu vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 04. 12. 2014. V tomto písomnom podaní vedľajší účastník kvalifikoval žalobcom uplatňovanú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu jej neurčitosti, neprimeranosť a navyše poukázal na skutočnosť, že zmluvná pokuta rovnakého významu bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú viacerými súdnymi rozhodnutiami, čo pre žalobcu predstavuje zákonný zákaz jej ďalšieho uplatňovania. Okolnosť, že na absolútnu neplatnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky musí prihliadať súd ex offo nie je pre posúdenie dôvodnosti a účinnosti obrany vedľajšieho účastníka na strane žalovanej relevantná, a to už len z dôvodu, že v prejednávanom prípade nedošlo k posudzovaniu prijateľnosti navrhovateľom uplatňovanej zmluvnej pokuty (s následným zamietnutím návrhu navrhovateľa v tejto časti) z úradnej povinnosti, ale práve na návrh vedľajšieho účastníka, ktorý neprijateľnosť zmluvného dojednania, od ktorého žalobca odvodzoval svoj nárok, v rámci ochrany práv spotrebiteľa uplatňoval. 15. Pokiaľ potom žalobca v rámci svojho odvolania dôvodil, že vedľajší účastník ako spotrebiteľské združenie musí byť zo svojej podstaty schopný samostatne poskytovať právnu pomoc v súdnych konaniach, je potrebné zdôrazniť nasledovné: Podľa článku 29 Ústavy SR sa právo združovať sa zaručuje každému a výkon tohto práva je možné obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Preto sa v občianskych združeniach (s výnimkou platiacou pre odborové organizácie podľa § 2 ods. 4 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov) môžu združovať akékoľvek subjekty práva, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú odborne spôsobilé vykonávať všetky činnosti, ktoré to ktoré občianske združenie vykonáva. Preto napríklad občianske združenie, ktorého účelom je ochrana práv spotrebiteľa, môže byť tvorené napríklad výlučne len laikmi z oblasti práva a svoju činnosť v rámci súdnych konaní nutne realizovať (ak chce ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní efektívne zabezpečiť) prostredníctvom tretích splnomocnených osôb, napríklad prostredníctvom advokáta. A rovnako môže byť takéto združenie tvorené odborníkmi z oblastí ochrany spotrebiteľa pôsobiacimi napríklad v oblasti potravinárstva, skúšobníctva kvality výrobkov a pod., ktorá skutočnosť by rovnako neznamenala, že uvedené osoby dokážu spotrebiteľovi poskytnúť kvalifikovanú pomoc aj v súdnom konaní bez pomoci právne kvalifikovanej osoby. Zo samotnej skutočnosti, že vedľajší účastník je podľa znenia svojich stanov založený za účelom ochrany spotrebiteľa, teda nemožno (tak ako to urobil navrhovateľ) ešte vyvodiť, že vedľajší účastník je sám o sebe spôsobilý kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konania poskytnúť. Uvedené platí tým skôr, že v konaní nebolo preukázané, že by členmi vedľajšieho účastníka boli osoby, ktoré majú právnické vzdelanie. 16. Možno teda uzavrieť, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal v rámci konania úkony nevyhnutné pre prevažný úspech vedľajšieho účastníka (i žalovanej) vo veci, t. j. poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu. Preto sa nemožno stotožniť s úvahami žalobcu o neúčelnosti trov vedľajšieho účastníka. Rovnako neboli dôvodné ani námietky odvolateľa, že na vstup vedľajšieho účastníka do konania sa vyžadoval súhlas žalovanej a že skutočnosť, že vedľajším účastníkom je združenie na ochranu spotrebiteľa, vylučuje potrebu (a tým aj účelnosť) jeho právneho zastúpenia advokátom. 17. Záverom je potrebné uviesť, že pokiaľ odvolateľ podmienky prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka a následne i jeho nároku na náhradu trov konania odvodzoval od novely Občianskeho súdneho poriadku uskutočnenej zákonom č. 353/2014 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. 1. 2015, a ktorá sa dotkla aj postavenia vedľajších účastníkov podľa § 93 ods. 2 O. s. p. v konaní, uvedená argumentácia je pre prejednávaný prípad irelevantná. K definujúcim znakom právneho štátu totiž patrí zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty. Preto platí, že právne predpisy nepôsobia späť (lex retro non agit) a právne vzťahy a nároky z nich vyplývajúce sa musia spravovať normami, ktoré platili v čase ich vzniku. Pokiaľ teda z obsahu súdneho spisu vyplýva, že vedľajší účastník doručil svoje oznámenie o vstupe do konania do 31. 12. 2014, zároveň je zrejmé, že účinky tohto vstupu nastali už uvedeným okamihom jeho doručenia okresnému súdu (k uvedenému pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 33/2006, sp. zn. 5 Cdo 201/2004, R 57/2009, sp. zn. 3 Cdo 188/2012, sp. zn. 3 Cdo 384/2012, sp. zn. 7 Cdo 67/2013, sp. zn. 3 Cdo 319/2009, sp. zn. 1 Cdo 234/2004 a pod.) a úkony, ktoré vedľajší účastník v konaní vykonal, boli tiež uskutočnené do 31. 12. 2014, odvolací súd pri neexistencii prechodných ustanovení k zmene právnej úpravy od 1. 1. 2015 nevidel žiaden priestor pre aplikáciu príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1. 1. 2015, a to osobitne s poukazom na skutočnosť, že citovaná novela Občianskeho súdneho poriadku sa nijako nedotkla otázky posudzovania účelnosti jednotlivých úkonov, ktoré vedľajší účastník v konaní vykonal. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §-u 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorej však v odvolacom konaní trovy konania, ktoré by boli preukázané odôvodnené a ktoré by bolo možné považovať za účelne vynaložené výdavky, nevznikli. Na strane žalovanej v konaní pôvodne vystupoval Hlas spotrebiteľa, občianske združenie a to za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016. V zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (do 01. 07. 2016), zostávajú zachované. Hlas spotrebiteľa, občianske združenie, ktoré v konaní vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovanej v zmysle platnej a účinnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku do 30. 06. 2016, bolo v odvolacom konaní úspešným, nakoľko zdieľa úspech žalovanej, na strane ktorej vystupoval. Občianskemu združeniu Hlas spotrebiteľa tak vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si do 30. 06. 2016 riadne a včas uplatnil. Odvolací súd tak v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku Hlas spotrebiteľa, občianske združenie na náhradu trov odvolacieho konania tak, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to z totožných dôvodov, ako tomu bolo v prípade posúdenia trov konania súdom prvej inštancie. O výške týchto trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).