Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/64/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010545 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714010545.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. augusta 2016 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a zo sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, o odvolaní obžalovanej J.. I. C. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/125/2014 zo dňa 16.03.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Krajský súd rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obžalovanú J.. I. C., nar. XX.XX.XXXX podľa § 243a ods. 1, § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 2 (dva) mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. sa jej výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná J.. I. C. uznaná vinnou z prečinu marenia exekučného konania podľa § 243a ods. 1 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že ako osoba povinná uhradiť sumu 473,63 Eur s príslušenstvom na základe platobného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 21 Ro 22/2010 zo dňa 04.03.2010, právoplatného dňa 31.03.2010, vykonateľného dňa 07.04.2010, dňa 09.04.2014 v čase o 06.15 h na Ul. L. č. XXXX/XX vo X. odoprela exekútorským koncipientom I.. C. B. a I.. I. C. vykonávajúcim exekúciu pod č. EX 1467/10 v mene súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného, zastupujúceho súdnu exekútorku Mgr. Lujzu Michalovičovú vstup do bytu č. X, za účelom vykonania súpisu hnuteľných vecí tak, že napriek upovedomeniu o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí a napriek poučeniu o oprávnení exekútora urobiť prehliadku bytu a spísať hnuteľné veci, neumožnila zamestnancom súdneho exekútora vstúpiť do bytu, svojím telom bránila otvoriť dvere do bytu, ktoré držala a opakovane uzatvorila, čím znemožnila spísanie a odhadnutie vecí a uspokojenie pohľadávky oprávneného. Bola za to odsúdená podľa § 243a ods. 1, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. jej bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bližšie nezdôvodnila. Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej možno označiť sčasti za dôvodné. Krajský súd zo spisového materiálu zistil, že obžalovaná v prípravnom konaní uvádzala, že pracovníkov exekútora žiadala, aby jej dali pokoj, do bytu ich nevpustí, pričom plakala. Predtým dostala poštou upovedomenie o začatí exekúcie. Pracovníkmi exekútora bola tiež poučená o povinnosti umožniť súpis vecí, aj o následkoch neuposlúchnutia tejto výzvy. Aj druh obžalovanej C. E. potvrdil, že obžalovaná nechcela vpustiť pracovníkov exekútora, on ich preto vytlačil na chodbu, na ktorej zaregistroval aj policajtov. Snažil sa im vysvetliť, že vo vzťahu k obžalovanej prebieha aj ďalšia exekúcia a bez povolenia predchádzajúceho exekútora ich do bytu nevpustí. Vyhľadal exekútora, ktorý realizoval prvú exekúciu, keď sa vrátil do bytu, nikto tam už nebol. Podobne ako obžalovaná a tento svedok, vypovedal aj syn obžalovanej B. C.. Pracovníci exekútora I.. I. C. a I.. C. B. uvádzali, že prišli do bytu obžalovanej s asistenciou polície za účelom vykonania súpisu hnuteľných vecí, obžalovaná ich odmietla vpustiť do bytu napriek poučeniu o trestno-právnych následkoch. Uvádzali, že pokiaľ vykonal exekúciu aj iný exekútor a vykonal súpis hnuteľných vecí, tieto museli byť označené, oni to chceli preveriť, ale obžalovaná ich odmietla vpustiť. Aj príslušníci štátnej a mestskej polície potvrdili, že obžalovaná bránila zamestnancom exekútora vstúpiť do bytu napriek riadnemu poučeniu o následkoch. Na základe dôkazov si potom správne počínal okresný súd, keď uznal obžalovanú vinnou z prečinu marenia exekučného konania podľa § 243a ods. 1 písm. b) Tr. zák., pretože marila exekučné konanie tým, že znemožnila, aby sa vec podliehajúca exekúcii spísala a odhadla. Okresný súd dôvodil tým, že pre nesolventnosť obžalovanej nebol ukladaný peňažný trest, ale trest odňatia slobody. Tento bol obžalovanej uložený vo výmere 6 mesiacov s tým, že tento bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok. Uložený trest vzhľadom na konanie obžalovanej, ktorá je inak bezúhonná, sa javil odvolaciemu súdu ako neprimerane tvrdý, keďže za trestný čin, ktorého sa dopustila je hrozené trestom odňatia slobody až na 2 roky. Krajský súd preto uložil obžalovanej miernejší trest, a to trest odňatia slobody na 2 mesiace, pričom vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovanej tento trest mohol podmienečne odložiť na najkratšiu možnú skúšobnú dobu, a to na dobu 1 rok. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.