Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/56/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714200737 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714200737.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v právnej veci navrhovateľky T.. L. K., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo J., U. č. XXXX/XXX, zastúpenej JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Dukelských hrdinov č. 22, proti odporcovi O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo J., A. č. X, zastúpenému právnym zástupcom AK Dlhopolec s.r.o., IČO: 36867306, so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP č. 27, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Ivan Dlhopolec, advokát a konateľ, o zaplatenie 961,85 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 11C/12/2014-127 zo dňa 11.09.2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky zamietol (prvý výrok), súčasne vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (druhý výrok). Predmetom konania bola časť nedoplatku nákladov na službách spojených s užívaním bytu navrhovateľky zo strany odporcu za roky 2012 a 2013. Okresný súd vychádzal zo skutkového zistenia, že navrhovateľka a odporca uzavreli zmluvu o nájme bytu zo dňa 28.09.2012, v ktorej dojednali nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu jednou sumou 350,- € mesačne. Odporca užíval byt navrhovateľky v období od 01.10.2012 do 30.04.2013. Okresný súd dospel k právnemu záveru, že uvedené dojednanie nájomnej zmluvy je neplatné z dôvodu neurčitosti, pretože z neho nie je zrejmé aká časť uvedenej sumy predstavuje nájomné a aká časť predstavuje úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. Okresný súd vyhodnotil, že navrhovateľka nepreukázala, že odporca sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, pretože podľa jeho zistenia zo správ realitných kancelárii obvyklá výška nájomného spolu s energiami predstavovala v rozhodnom období sumu 350,- € až 390,- € mesačne. Okresný súd preto návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol s poukazom na ustanovenia § 37 ods. 1, § 686 ods. 1 a § 451 Občianskeho zákonníka; rozhodnutie o trovách konania ponechal podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti rozsudku okresného súdu podala navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 30.10.2014 (č.l. 139-143 spisu), ktorým sa domáhala zmeny rozsudku okresného súdu v zmysle vyhovenia jej návrhu v celom rozsahu spolu s priznaním náhrady trov konania, resp. zrušenia rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadrila názor, že v konaní došlo k vadám, nakoľko okresný súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a súčasne nakoľko jej okresný súd svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.); ďalej vyjadrila názor, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Navrhovateľka považovala rozsudok okresného súdu za nepreskúmateľný z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, čím podľa nej došlo k odňatiu jej možnosti konať pred súdom; rozsudok okresného súdu neobsahuje dostatočné odôvodnenie, na základe ktorého by bol zrejmý myšlienkový pochod súdu o čiastočnej neplatnosti nájomnej zmluvy a o neexistencii jej nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia; okresný súd sa len v dvoch krátkych odsekoch v podstate stotožnil s tvrdeniami odporcu a s jej tvrdeniami sa žiadnym spôsobom nevysporiadal, čím jej nedal dostatočnú možnosť rozvíjať svoje argumenty v odvolaní a polemizovať zo závermi okresného súdu, resp. dostatočne reagovať na podstatné body odôvodnenia. Zdôraznila skutočnosť, že podľa nájomnej zmluvy mal odporca byt užívať výlučne sám a teda neobstojí tvrdenie, že zálohové platby boli nastavené nízko a preto vznikol nedoplatok; zálohové platby boli nastavené primerane tomu, že byt mala užívať jedna osoba. Nesúhlasila s názorom okresného súdu o neplatnosti spornej nájomnej zmluvy, pretože obsahuje všetky náležitosti podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka; v dohodnutej sume 350,- € boli zahrnuté aj náklady na úhradu plnení poskytovaných s užívaním bytu, t.j. boli podľa navrhovateľky dostatočne určené, resp. určiteľné; Občiansky zákonník v žiadnom ustanovení neuvádza, že by mala byť presne uvedená suma nájomného a suma nákladov na úhradu plnení poskytovaných s užívaním bytu; navyše celé ustanovenie § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka je koncipované na ochranu nájomcu pri uzavieraní zmluvy, aby od neho prenajímateľ nemohol okrem dohodnutého nájomného požadovať neprimerane vysoké zálohové platby na úhradu plnení poskytovaných s užívaním bytu. V posudzovanom prípade však už boli zálohové platby zahrnuté v sume 350,- € a teda neboli žiadne pochybnosti o tom, akú sumu by mal nájomca mesačne uhrádzať; tento spôsob, t.j. uvedenie, že suma 350,- € predstavuje nájomné a náklady na úhradu plnení poskytovaných s užívaním bytu, sa považuje za spôsob ich výpočtu, pretože nájomca vždy spoľahlivo vie koľko bude daný mesiac uhrádzať a teda nemôže byť výškou úhrady uvedený do omylu. Navrhovateľka zdôraznila, že okrem toho článok III bod 7 spornej nájomnej zmluvy obsahuje dohodu o tom, že ak pri vyúčtovaní nákladov vznikne nedoplatok, zaväzuje sa ho nájomca (odporca) uhradiť; toto ustanovenie nájomnej zmluvy podporuje jej tvrdenie o tom, že bol určený spôsob výpočtu keďže bola stanovená pevná suma 350,- € ako nájom a zálohové platby a okrem toho bolo dohodnuté, že prípadné nedoplatky (ktoré vzniknú v dôsledku plytvania odporcu pri spotrebe dodávaných energií a tepla) uhradí nájomca. Záväzok odporcu uhradiť nedoplatky, ktoré vzniknú v súvislosti s užívaním bytu možno bez ďalšieho považovať za vážne, slobodné, určité a zrozumiteľné (a relatívne samostatné) dojednanie účastníkov konania, ktoré mal okresný súd v tomto konaní bezvýhradne akceptovať a nedať priestor odporcovi, aby sa prostredníctvom následnej právnej argumentácie snažil svojho záväzku zbaviť. Odporca už pri podpise zmluvy vedel akým spôsobom sa bude uhrádzať nájomné a náklady na úhradu plnení poskytovaných s užívaním bytu a bez výhrad s tým súhlasil. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že sa prihlásil na inzerát, kde bola uvedená suma 350,- € navrhovateľka uviedla, že inzerát na internetovej stránke je vždy len informatívny návrh na uzavretie zmluvy, čo vyplýva z jeho podstaty, pretože nie je možné v inzeráte uviesť kompletný obsah zmluvy; sporná nájomná zmluva však bola uzavretá až po následnom rokovaní o jej obsahu, s ktorým odporca v plnom rozsahu súhlasil; navyše ich právny vzťah sa radikálne ani nezmenil, keďže sa dohodli na sume 350,- € ako nájomnom a zálohových platbách, pričom zmluva obsahovala ďalšie ustanovenie o tom, že v prípade nedoplatkov sa tieto zaväzuje uhradiť odporca; príslušné ustanovenia sú dispozitívne a zákon žiadnym spôsobom neobmedzuje ani nezakazuje takúto dohodu zmluvných strán; ide o bežnú prax, pretože žiadny prenajímateľ sa nemôže zaviazať na hradenie prípadných nedoplatkov nakoľko nemôže vedieť akým spôsobom bude nájomca byt užívať; vzniknuté nedoplatky sú vizitkou konkrétneho užívateľa a nemal by ich znášať prenajímateľ, ktorý byt neužíval a nemal možnosť ovplyvniť výšku spotrebovávaných energií a tepla zo strany nájomcu. Navrhovateľka osobitne poukázala na skutočnosť, že hlavná časť nedoplatku vznikla z vykurovania a na tento nedoplatok nemôže mať žiadny vplyv nízka zálohová platba ani to, či odporca byt užíval sám alebo nie. Nakoniec uviedla, že ak by aj súhlasila s tvrdením okresného súdu o neplatnosti spornej nájomnej zmluvy (čo však nie je tento prípad), nemôže súhlasiť s tvrdením o bezdôvodnom obohatení; okresný súd pri jeho určení vychádzal zo správy jedinej realitnej kancelárie, ktorá stanovila výšku nájomného s energiami podobného bytu ako sumu v rozmedzí od 350,- € do 390,- €, pričom z neznámeho dôvodu vzal okresný súd do úvahy len dolnú hranicu a konštatoval, že vznik žiadneho bezdôvodného obohatenia nepreukázala; je zrejmé, že ak realitná kancelária odpovedala uvedeným spôsobom mohla vychádzať iba zo štandardnej spotreby energií (t.j. vo výške zodpovedajúcej zálohovým platbám), keďže prípadné nedoplatky nemala možnosť zahrnúť do svojej kalkulácie. Na záver navrhovateľka tvrdila, že je bežná prax podobných nájomných zmlúv, že nedoplatky vždy hradí nájomca a teda bezdôvodné obohatenie by sa malo týkať samostatne len sumy nedoplatkov. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a jej návrhu vyhovel, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odporca vo vyjadrení zo dňa 12.12.2014 (č.l. 150-151 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol potvrdenie rozsudku okresného súdu. Odvolanie navrhovateľky považoval za nedôvodné. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považoval za dostatočné. Vyjadril názor, že ani z odvolania navrhovateľky nevyplýva, v čom vidí neurčitosť, resp. nepreskúmateľnosť rozsudku. Súhlasil so záverom okresného o absolútnej neplatnosti spornej nájomnej zmluvy pre rozpor s ustanovením § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Sporná nájomná zmluva preto nemohla vyvolať žiadne právne účinky. Z dôvodu neurčitosti nie je možno zistiť koľko zo sumy 350,- € pripadá na nájomné a koľko na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu; z tohto dôvodu je nárok navrhovateľky objektívne nepreskúmateľný. Navyše sumu 350,- €, ktorú navrhovateľke mesačne platil považuje v kontexte vyjadrení jednotlivých realitných kancelárií za primeranú. Predmetný byt užíval výlučne sám a iným osobám jeho užívanie žiadnym spôsobom neumožnil. Nerozumie požiadavkám navrhovateľky na zaplatenie nejakých nedoplatkov, keďže mu nie je zrejmé, akú časť sumy 350,- € považovala navrhovateľka „interne“ za samotné nájomné a akú na zálohu na úhrady za plnenia. Navrhovateľka svoj nárok žiadnym spôsobom nepreukázala; v konaní predkladala len svoje vypracované a viackrát upravované výpočty, ktoré sú aj podľa vyjadrenia bytového družstva vykonávajúceho správu predmetného bytu nepreskúmateľné. Navrhovateľka nemôže na jednej strane tvrdiť, že v cene nájmu sú zahrnuté aj úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu a na druhej strane chcieť od neho uhradiť časť týchto úhrad. Na základe uvedeného navrhol potvrdenie rozsudku okresného súdu a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Vyjadrenie odporcu doručil okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľky na vedomie dňa 18.12.2014 (č.l. 151 p.v. spisu). Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľky ako aj predchádzajúce konanie a napadnutý rozsudok okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje; odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne skutkové a právne závery; odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom okresného súdu, že sporné dojednanie v nájomnej zmluve je absolútne neplatné a navrhovateľka nepreukázala, že sa odporca na jej úkor užívaním bytu v rozhodnom období bezdôvodne obohatil, keď odvolacie námietky navrhovateľky nemohli privodiť obsahovú zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody navrhovateľky odvolací súd udáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Navrhovateľka v prvom rade namietala nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, čím malo dôjsť k odňatiu jej možnosti konať pred súdom. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo dňa 03.12.2015, bolo prijaté stanovisko, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“; toto stanovisko bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2016 pod č. 2. Z uvedeného stanoviska pre účely odvolacieho konania vyplýva záver, že k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia okresného súdu s dôsledkom vzniku povinnosti odvolacieho súdu zrušiť takéto rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. môže dôjsť len výnimočne v prípadoch, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, t.j. v prípadoch, keď z rozhodnutia okresného súdu nemožno vôbec zistiť dôvody, na základe ktorých okresný súd v konkrétnej veci rozhodol. Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu a odvolania navrhovateľky dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci nezaťažil svoje konanie vytýkanou vadou. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku celkom jednoznačne vyplýva, že neplatnosť spornej nájomnej zmluvy zo dňa 28.09.2012 videl okresný súd v jej neurčitosti, pretože táto v rozpore s ustanovením § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka neobsahuje dojednanie, aká časť dojednanej odplaty za užívanie bytu v sume 350,- € mesačne predstavuje nájomné a aká časť predstavuje úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu; okresný súd súčasne vyhodnotil, že odporca sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne neobohatil, pretože jej za užívanie bytu platil mesačnú odplatu, ktorá dosahovala výšku obvyklého nájomného spolu s energiami. Takéto odôvodnenie považuje odvolací súd za dostatočne určité a preskúmateľné a je z neho (napriek jeho stručnosti) dostatočne zrejmé, na základe akých právnych úvah dospel okresný súd k rozhodnutiu o zamietnutí návrhu navrhovateľky. Navrhovateľka v podanom odvolaní nesúhlasila ani so správnosťou právneho názoru okresného súdu o neplatnosti spornej nájomnej zmluvy z dôvodu, že táto neobsahuje dojednanie aká časť dojednanej odplaty za užívanie bytu v sume 350,- € mesačne predstavuje nájomné a aká časť úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. V tomto smere však odvolací súd uvádza, že záver okresného súdu o neplatnosti spornej nájomnej zmluvy z tohto dôvodu je v súlade so súdnou praxou aj právnou doktrínou. V zmysle ustanovenia § 686 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka musí nájomná zmluva obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Z uvedeného je zrejmé, že zákon výslovne počíta so samostatným dojednaním jednak o výške nájomného a jednak o výške úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, preto výška nájomného (resp. spôsob jeho výpočtu) a výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu (resp. spôsob jej výpočtu) predstavujú samostatné podstatné obsahové náležitosti zmluvy o nájme bytu, čomu musí zodpovedať aj ich vyjadrenie v zmluve, pretože každá z nich má sama o sebe význam pre určenie vzájomných práv a povinností prenajímateľa a nájomcu; z tohto dôvodu absencia týchto podstatných obsahových náležitostí nájomnej zmluvy spôsobuje jej absolútnu neplatnosť pre neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (porovnaj Krajčo, J.: Občiansky zákonník pre prax - komentár; Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP; Tretí diel; vydavateľstvo EUROUNION, 2015, str. 2967; rovnako Fekete, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 2047; pozri aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26Cdo/2121/2006 zo dňa 25.10.2007, sp. zn. 26Cdo/1124/2007 zo dňa 26.02.2008, sp. zn. 26Cdo/1173/2009 zo dňa 10.08.2011, sp. zn. 26Cdo/4836/2007 zo dňa 20.01.2009, sp. zn. 26Cdo/2240/2007 zo dňa 24.06.2009 alebo sp. zn. 26Cdo/247/2011 zo dňa 28.06.2011). Aj keď jedným zo základných princípov výkladu právnych úkonov je priorita takého výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť právneho úkonu pred výkladom, ktorý neplatnosť právneho úkonu zakladá, ak sú možné obidva výklady, v prejednávanej veci nebolo možné tento princíp (tzv. favor contracti) uplatniť, pretože neurčitosť spornej nájomnej zmluvy nebolo možné podľa názoru odvolacieho súdu odstrániť ani výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy. V spornej nájomnej zmluve účastníci celkom jednoznačne uviedli, že „sa dohodli na nájomnom vo výške 350,- € za mesiac nájmu“ (článok III bod 3 zmluvy) a „v cene nájmu sú zahrnuté aj náklady na úhradu plnení poskytovaných s užívaním bytu“ (článok III bod 5 zmluvy), pod ktorými „sa rozumejú platby správcovi, ktorý vykonáva správu predmetného bytového domu, t.j. dodávka studenej a teplej úžitkovej vody, dodávka tepla a platby do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu, ďalej sú to platby dodávateľom energií (elektrická energia, plyn), platby za používanie káblovej televízie, koncesionárske poplatky a poplatok za odvoz smetí“ (článok III bod 6 zmluvy). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa navrhovateľka a odporca v spornej nájomnej zmluve dohodli na odplate za užívanie sporného bytu v sume 350,- € mesačne, ich právny úkon je síce dostatočne zrozumiteľný, ale nie je dostatočne určitý, pretože z tejto dohody nie je zrejmé, aká časť tejto sumy predstavuje nájomné a aká časť úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu napriek tomu, že to Občiansky zákonník jednoznačne vyžaduje (§ 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nakoľko predmetný byt je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky na právny vzťah navrhovateľky a odporcu sa nevzťahuje ani regulácia nájomného, resp. úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu (§ 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka). K odstráneniu uvedeného nedostatku zrozumiteľnosti spornej nájomnej zmluvy nie je možné dospieť ani výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy. Vzhľadom na to, že sporná nájomná zmluva bola uzavretá písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný; nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je poznateľné z textu listiny; určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani v prípade osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného vzťahu. Navyše účinky právneho úkonu sa posudzujú v čase, kedy došlo k prejavu vôle konajúceho a následné zmeny sú možné len zákonným spôsobom, nie však zmenou výkladu prejavu vôle; výklad prejavu vôle môže smerovať len k objasneniu obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo prejavené; pomocou výkladu prejavu vôle nemožno preto nahradzovať alebo doplňovať vôľu, ktorú účastník právneho úkonu v rozhodnej dobe nemal alebo ktorú síce mal, ale ktorú v právnom úkone neprejavil ako aj to, že ak sú pojmy použité k jazykovému vyjadreniu obsahu písomnej zmluvy natoľko jednoznačné, že z nich nemožno ani s prihliadnutím k tvrdenej vôli účastníka zmluvy usudzovať na iný obsah tohto právneho úkonu, nemožno obsah zmluvného dojednania vyložiť v rozpore s jazykovým prejavom; výkladom nemožno už urobený prejav vôle dopĺňať, meniť, či dokonca nahrádzať. Zo spisu okresného súdu nakoniec ani nevyplýva, že by malo byť účastníkom konania zrejmé, aká časť dohodnutej sumy bude predstavovať nájomné a aká časť úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu. Neurčitosť takéhoto dojednania v spornej nájomnej zmluve sa prejavila aj v prejednávanej veci, kedy sa navrhovateľka proti odporcovi domáha zaplatenia nedoplatku na úhrade za plnenia spojené s užívaním bytu, avšak nie je možné presne určiť, aká časť dojednanej odplaty v sume 350,- € mesačne pripadá na uvedenú úhradu, t.j. nie je možné presne určiť, aká je vlastne výška nedoplatku pripadajúca na odporcu. Na základe uvedeného dospel odvolací súd v zhode s okresným súdom k záveru, že sporná nájomná zmluva zo dňa 28.09.2012 je z dôvodu neurčitosti absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Po ustálení neplatnosti spornej nájomnej zmluvy okresný súd správne pristúpil k skúmaniu, či sa odporca na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil užívaním bytu (§ 457 Občianskeho zákonníka). Okresný súd vyhodnotil, že navrhovateľka nepreukázala, že odporca sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, pretože podľa jeho zistenia zo správ realitných kancelárii obvyklá výška nájomného spolu s energiami predstavovala v rozhodnom období sumu 350,- € až 390,- € mesačne. Zo skutkových okolností prejednávanej veci vyplýva, že odporca užíval byt navrhovateľky v období od 01.10.2012 do 30.04.2013 (t.j. sedem mesiacov); v uvedenom období platil odporca navrhovateľke za užívanie bytu dohodnutú platbu v sume 350,- € mesačne (t.j. sedem krát 350,- € predstavuje spolu sumu 2.450,- €); zo spisu vyplýva, že platenie dohodnutej odplaty za užívanie bytu zo strany odporcu nebolo medzi účastníkmi sporné (§ 120 ods. 3 O.s.p.); podľa tvrdenia navrhovateľky platila v uvedenom období preddavky na úhradu za služby spojené s užívaním bytu v sume 100,- € mesačne (t.j. sedem krát 100,- € predstavuje spolu sumu 700,- €), po vykonaní vyúčtovania zaplatených preddavkov a skutočných nákladov uplatnila navrhovateľka proti odporcovi ešte nedoplatok v sume 961,85 €; náklady na služby spojené s užívaním bytu spôsobené odporcom za sporné obdobie mali teda predstavovať spolu sumu 1.661,85 € (700,- € plus 961,85 €); po zohľadnení odporcom zaplatenej sumy 2.450,- € a uplatneného nedoplatku v sume 1.661,85 € je zrejmé, že odporca zaplatil viac o sumu 788,15 €. Navrhovateľka v prejednávanej veci uplatnila výlučne nárok na zaplatenie nedoplatku na úhrade za služby spojené s užívaním bytu; pri viazanosti súdu návrhom v občianskom sporovom konaní (§ 153 ods. 2 O.s.p.) nemal súd v prejednávanej veci povinnosť skúmať prípadnú existenciu iných nárokov navrhovateľky proti odporcovi z titulu užívania jej bytu v relevantnom období; tento záver vyplýva zo skutočnosti, že napriek neplatnosti spornej nájomnej zmluvy a vzniku vzájomnej povinnosti jej účastníkov vrátiť druhému, čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka), je súd aj v prejednávanej veci viazaný návrhom navrhovateľky (porovnaj napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/119/2014 zo dňa 19.03.2014, v zmysle ktorého „vzájomná synalagmatická povinnosť strán neplatnej zmluvy nie je stotožniteľná s ustanovením § 153 ods. 2 O.s.p., s danou možnosťou prekročiť návrhy účastníkov, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vysporiadania vzťahu medzi nimi“, t.j. súd je aj v tomto prípade viazaný návrhom). Na základe uvedeného dospel odvolací súd v zhode s okresným súdom k záveru, že užívaním bytu v období od 01.10.2012 do 30.04.2013 sa odporca na úkor navrhovateľky bezdôvodne neobohatil. V odvolaní navrhovateľka argumentovala aj tým, že povinnosť odporcu zaplatiť nedoplatok na úhrade za služby spojené s užívaním bytu zistený vyúčtovaním vyplýva z článku III bod 7 spornej nájomnej zmluvy, ktorý považovala „za vážne, slobodné, určité a zrozumiteľné (a relatívne samostatné) dojednanie účastníkov konania, ktoré mal okresný súd v tomto konaní bezvýhradne akceptovať“. Odvolací súd s týmto názorom navrhovateľky nesúhlasí. Uvedené ustanovenie spornej nájomnej zmluvy nepredstavuje samostatný zaväzovací dôvod na plnenie a je potrebné ho chápať a vykladať v kontexte ostatných ustanovení spornej nájomnej zmluvy, t.j. povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľke nedoplatok zistený vyúčtovaním môže vzniknúť len v prípade, že tento nie je krytý jeho platbami za užívanie bytu. Tento záver vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, že záväzkové právne vzťahy sú vzťahmi (až na výnimky) kauzálnymi, v ktorých síce samotná absencia vyjadrenia kauzy nespôsobuje ich neplatnosť, veriteľ je však vždy povinný (s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá) preukázať dôvod záväzku, t.j. dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť (§ 495 Občianskeho zákonníka). Kauzou sporného právneho úkonu evidentne bolo odplatné užívanie bytu navrhovateľky odporcom a nie zaplatenie nedoplatku na úhrade za služby spojené s užívaním bytu. Navyše ako bolo uvedené vyššie navrhovateľke ako veriteľovi sa nepodarilo preukázať, že odporca ako dlžník má povinnosť zaplatiť jej nedoplatok zistený vyúčtovaním poskytnutých služieb spojených s užívaním bytu navrhovateľky v spornom období. Okresný súd preto správne na uvedené ustanovenie spornej nájomnej zmluvy neprihliadal. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. odvolací súd sleduje vady konania pred okresným súdom a prihliadne k nim, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že okresný súd nerozhodol o čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľky v časti o zaplatenie sumy 97,79 € realizovaného písomným podaním zo dňa 17.06.2014 (č.l. 90 spisu). Namiesto zisťovania súhlasu odporcu s čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľky a následného rozhodnutia o tomto procesnom návrhu, okresný súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. Uvedené síce predstavuje vadu konania, ktorá však nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (z vecnej stránky). Aj keď okresný súd o časti veci rozhodol procesne nesprávnym spôsobom (zamietnutím návrhu namiesto čiastočného zastavenia konania) svojim rozhodnutím v konečnom dôsledku rozhodol o celej prejednávanej veci (§ 152 ods. 2 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania odvolací súd podľa § 224 ods. 4 O.s.p. nerozhodoval, pretože o nich v dôsledku postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne okresný súd v rámci rozhodnutia o trovách konania. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.