Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/365/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714200897 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714200897.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci navrhovateľa Centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s. so sídlom Ul. 29. Augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO:31 338 476 proti odporcovi SEKIER, s. r. o. so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO:31 692 885, zastúpenému Ulianko & partners, s. r. o. so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 54,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8Cb/5/2014-93 zo dňa 21. apríla 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 8Cb/5/2014-93 zo dňa 21. apríla 2015 v napadnutej časti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol, potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 21,60 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 22.2.2013, doručeným Okresnému súdu Bratislava I. dňa 25.2.2013, doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 9.12.2013 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 54,79 eur a náhrady trov konania, titulom neuhradenia faktúry č. 8000015010 zo dňa 31.12.2008, faktúry č. 1100307202 zo dňa 31.12.2011 a faktúry č. 1200267445 zo dňa 31.12.2012 vystavených odporcovi za vedenie účtu majiteľa cenných papierov, konkrétne za službu „CD -55-vedenie účtu majiteľa“ v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cenných papieroch“). Cena za poskytované služby bola vypočítaná v zmysle cenníka navrhovateľa, ktorý bol schválený v súlade so všeobecnými právnymi predpismi. Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ vedie účet majiteľa cenných papierov pre právnickú osobu s identickým obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom akým je označený odporca. Navrhovateľ uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe ust. § 56 zákona o cenných papieroch a na základe žiadosti odporcu. Žiadosť odporcu vyplýva z evidenčnej karty. Dôkazom existencie záväzkového vzťahu sú podľa navrhovateľa aj spätné výpisy z účtu a dokumenty preukazujúce registráciu účtu odporcu. Okresný súd ďalej uviedol, že mal za preukázané, že odporca dňa 9.8.1994 vyplnil evidenčnú kartu, na základe ktorej mu navrhovateľ zriadil účet majiteľa cenných papierov. Vznik záväzkového vzťahu posudzoval súd podľa právnych predpisov platných v čase vzniku záväzkového vzťahu. Súd považoval evidenčnú kartu vzhľadom na jej obsah za žiadosť o zriadenie účtu majiteľa cenných papierov v zmysle § 57 zákona o cenných papieroch a mal za to, že podaním žiadosti vznikol medzi účastníkmi záväzkový vzťah, predmetom ktorého bola povinnosť navrhovateľa zriadiť a viesť pre odporcu účet majiteľa cenných papierov a poskytovať služby s tým spojené a povinnosť odporcu platiť za poskytnuté služby. Nakoľko odporca na súdnom pojednávaní konanom dňa 7. 4.2015 namietol premlčanie nároku navrhovateľa v časti sumy 33,19 eur, musel sa súd vysporiadať aj s touto námietkou. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ si v konaní uplatňuje nárok na odplatu za rok 2008 vo výške 33,19 eur, pričom tento si mohol uplatniť najskôr dňa 1.1.2009, všeobecná premlčacia doba začala plynúť dňa 2.1.2009 a uplynula dňa 2.1.2013. S poukazom na to, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania na súd až dňa 25.2.2013, teda po uplynutí premlčacej doby podľa § 397 Obchodného zákonníka, mal súd za to, že námietka bola vznesená dôvodne. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, že odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 21,60 eur za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za roky 2011 a 2012, v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Uviedol, že dňa 9.8.1994 bol odporcovi Strediskom cenných papierov SR, a. s. zriadený účet majiteľa cenných papierov na základe evidencie cenných papierov. V predmetných rokoch 2008 CDCP naďalej viedol odporcovi účet majiteľa a evidoval na ňom cenné papiere, čím vznikla odporcovi povinnosť platiť navrhovateľovi poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov u navrhovateľa. Na základe uvedeného navrhovateľ fakturoval odporcovi poplatky za vedenie účtu - služba J. v súlade s cenníkmi v znení platnom ku dňu vystavenia faktúr za rok 2008, pričom odporca predmetnú faktúru za rok 2008, ktorej úhrada je predmetom tohto odvolania do dnešného dna neuhradil. Právny názor súdu prvého stupňa, ktorý žalobu zamietol v rozsahu nedoplatku za rok 2008 z dôvodu premlčania nepovažuje navrhovateľ za správny. Uviedol, že účet majiteľa cenných papierov odporcu vedie za odplatu, ktorú je navrhovateľ oprávnený stanoviť na základe prevádzkového poriadku schváleného Národnou bankou Slovenska. Prevádzkový poriadok je podľa § 103 ods. 6 ZoCP záväzný pre navrhovateľa a odporcu s tým, že podľa čl. 16 prevádzkového poriadku centrálneho depozitára v znení platnom od 1.7.2007 navrhovateľ poskytuje svoje služby za cenu stanovenú Cenníkom služieb centrálneho depozitára ak zákon alebo osobitný právny predpis neustanovuje inak. Jednou z platených činností je vedenie účtu majiteľa. Prevádzkový poriadok upravuje postup a spôsob pri vykonávaní činnosti CDCP, medzi ktoré patrí aj vedenie účtu majiteľov. Odplatu za vykonávanie činností centrálnym depozitárom je preto oprávnený stanoviť prevádzkovým poriadkom, resp. na základe tam uvedeného splnomocňovacieho ustanovenia v osobitnom dokumente. Poukázal na čl. I. Cenníka, podľa ktorého:„platba za vykonanie služieb sa vykonáva na základe vykonanej faktúry“. Pri vystavení faktúry navrhovateľ postupoval v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Navrhovateľ určil dátum splatnosti poplatku za vedenie účtu majiteľa na deň 28.2.2009, čím zabezpečil dostatočne časový priestor na úhradu tohto poplatku ako aj samotné doručenie faktúry odporcovi. Ďalej uviedol, že v zmysle príslušného Cenníka, ktorý je pre odporcu záväzný, bol odporca povinný uhradiť predmetný poplatok za vedenie účtu na základe vystavenej faktúry a teda bol definovaný spôsob, akým bude poplatok za vedenie účtu uhrádzaný. Odporca bol v zmysle príslušného Cenníka povinný uhradiť predmetný poplatok na základe vystavenej faktúry. Z uvedeného ustanovenia čl. I Cenníka CDCP je zrejmý a jasne definovaný spôsob úhrady za poskytnutú službu. Z vystavenej faktúry je zrejmá výzva navrhovateľa na úhradu poplatku v stanovenej lehote splatnosti. Ďalej poukázal na ust. § 340 Obchod. zák., z ktorého dispozitívneho charakteru vyplýva, že veriteľ môže vo výzve na plnenie určiť aj inú lehotu (dlhšiu) ako je lehota bez zbytočného odkladu. Navrhovateľ v odvolaní poukázal aj na ust. 392 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka s tým, že pre začiatok premlčacej doby je rozhodujúca doba splatnosti. Pri záväzkoch je možnosť uplatnenia práva na súde najskôr v čase splatnosti, lebo skôr nemožno podať ani žalobu na plnenie. Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie dlžného nedoplatku za rok 2008 pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby. Doba splatnosti záväzku - úhrady poplatku za vedenie účtu majiteľa bola jasne určená vo vystavenej faktúre. Navrhovateľ uviedol, že síce nepredložil súdu dôkaz o doručení predmetnej faktúry, avšak zaslaný odpis predstavuje dôkaz o jej vystavení. Má za to, že odporca je povinný zaplatiť vyfakturovaný poplatok za vedenie účtu v sume podľa Cenníka platného a záväzného pre rok 2008. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 54,79 eur a nahradiť trovy konania, alternatívne aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že rozhodnutie okresného súdu je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver. Napadnuté rozhodnutie v tejto časti zároveň spĺňa aj podmienku jeho preskúmateľnosti. Poukázal na ust. § 340 ods. 1, 2 Obchod. zákonníka a uviedol, že týmto spôsobom nebol stanovený čas splnenia záväzku. Splatnosť záväzku sa v zásade viaže na dohodu medzi účastníkmi, pričom dlžník je povinný splniť záväzok v čase určenom v zmluve. V danom prípade určite nedošlo k dohode o splatnosti záväzku medzi zmluvnými stranami. Preto sa v tomto prípade aplikuje ust. § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, v ktorom zákon ustanovuje určenie času v prospech veriteľa (navrhovateľa), ktorý je oprávnený požiadať dlžníka (odporcu) o splnenie záväzku okamžite, ihneď po uzavretí zmluvy. Odporca tvrdí, že navrhovateľ ho nikdy nevyzval na úhradu uvedeného záväzku za rok 2008 v ním určenej lehote splatnosti do 28.2.2009, (a to ani za ostatné obdobia), či už doručením výzvy alebo faktúry a teda nikdy neurčil čas splnenia v zmysle ust. § 340 ods. 2 Obchod. zákonníka. Ak navrhovateľ tvrdí opak, odporca je toho názoru, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil ani jeden dôkaz, ktorý by jeho tvrdenia preukazoval. Stotožňuje sa so závermi prvostupňového súdu s tým, že navrhovateľ si svoj nárok titulom odplaty za rok 2008 z dôvodu absencie dohody o splatnosti mohol uplatniť najskôr dňa 1.1.2009, všeobecná štvorročná premlčacia doba začala plynúť dňa 2.1.2009 a uplynula dňa 2.1.2013. Keďže navrhovateľ podal žalobu na súd až dňa 25.2.2013, teda po uplynutí všeobecnej štvorročnej premlčacej doby, má za to, že jeho nárok na zaplatenie sumy 33,19 eur titulom odplaty za rok 2008 je premlčaný. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.9.2014 sp. zn. 41Cob/11/2014 v obdobnej veci, v ktorej konajúci súd návrh navrhovateľa ako premlčaný z totožných dôvodov zamietol. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 29,99 eur za 1 úkon právnej služby za podané vyjadrenie k odvolaniu 16,60 eur + 1 x režijný paušál 8,39 eur + 20 % DPH. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Predmetom odvolania je rozsudok okresného súdu, ktorým zamietol v prevyšujúcej časti právo uplatnené navrhovateľom na zaplatenie odplaty za službu, ktorý navrhovateľ poskytuje odporcovi v zmysle § 99 ods. 8 ZoCP. Navrhovateľ cenu služby za rok 2008 stanovil vo výške podľa cenníka navrhovateľa schváleného dozornou radou v zmysle prevádzkového poriadku, ktorý je podľa § 103 ZoCP schvalovaný Národnou bankou Slovenska. Výška poplatku je stanovená v závislosti objemu cenných papierov evidovaných na účte majiteľa v rozhodnom období. Navrhovateľ každoročne zasiela faktúry vystavené za vedenie účtu majiteľom začiatkom nasledujúceho roka na adresu evidovanú v CDCP v súvislosti s vedením účtu majiteľa. Z obsahu spisu je zrejmé, že odporca uplatnený nárok navrhovateľa nespochybňoval, návrh žiadal zamietnuť v časti sumy 33,19 eur, t. j. poplatok za rok 2008 z dôvodu premlčania nároku, keďže navrhovateľ si svoje právo neuplatnil na súde v 4 - ročnej premlčacej dobe v zmysle § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa § 105 ods. 5 ZoCP, právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet majiteľa zriadený, a centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu sa spravujú týmto zákonom a Obchodným zákonníkom. Záväzkový vzťah vyplývajúci z vedenia účtu majiteľa cenných papierov treba považovať v zmysle citovaného ustanovenia § 105 ods. 5 ZoCP za obchodnoprávny. Tento záver je mimoriadne významný z pohľadu vznesenej námietky premlčania. V obchodných vzťahoch sa totiž uplatňuje 4-ročná premlčacia doba ( § 397 Obchodného zákonníka ). Navrhovateľ faktúru č. 8000015010 zo dňa 31.12.2008 odporcovi vyfakturoval odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008. V predmetnej faktúre navrhovateľ odporcu vyzval na zaplatenie záväzku a určil čas splatnosti záväzku na deň 28.2.2009. Splatnosť záväzku sa v zásade viaže na dohodu medzi stranami. V danom prípade strany dohodu o splatnosti záväzku neuzavreli. Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. K zániku záväzku dochádza riadnym splnením v čase určenom v zmluve. Určenie času plnenia nie je obligatórnou náležitosťou zmluvy, zmluva medzi stranami je platne uzavretá aj bez dohody strán o takejto otázke. V takom prípade však zákon dispozitívne ustanovuje určenie času v prospech veriteľa ( § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka ), ktorý je oprávnený požadovať plnenie okamžite, ihneď po uzavretí zmluvy. Forma prejavu vôle veriteľa nie je zákonom predpísaná, z hľadiska dokazovania v prípadnom spore sa doporučuje písomná forma žiadosti veriteľa ( adresovaná dlžníkovi ) o plnenie. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že faktúrou č. 8000015010 zo dňa 31.12.2008, ktorú nebol povinný zasielať doporučene, vyzval odporcu na úhradu záväzku v stanovenej lehote splatnosti 28.2.2009, teda určil čas plnenia v súlade s § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, preto 4 - ročná premlčacia lehota začala plynúť dňom nasledujúcim po dni 28.2.2009. Odporca sa v konaní bránil tým, že navrhovateľ nepreukázal doručenie mu faktúry, v ktorej určil čas plnenia, preto 4 - ročná premlčacia lehota začala plynúť už dňa 1.1.2009 a nie tak, ako sa mylne domnieva navrhovateľ. Podľa § 101 ods. 1 O.s.p., sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti ( § 153 ods. 1 O.s.p.). V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci ( či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec ). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena ( okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané ), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Navrhovateľ na preukázanie svojho tvrdenia a jeho výzve adresovanej odporcovi na splnenie záväzku predložil faktúru č. 8000015010 zo dňa 31.12.2008. Faktúra je len účtovným dokladom, na jej podklade nevzniká záväzkový právny vzťah, ani záväzok odporcu zaplatiť odplatu za poskytnuté služby, ktorý vzniká odporcovi na základe zákona. Treba prisvedčiť tvrdeniam navrhovateľa, že jeho povinnosťou nebolo doručovať faktúru odporcovi doporučenou poštou. Pokiaľ však navrhovateľ relevantným dôkazom nepreukázal, že predmetná faktúra, ktorou odporcu vyzval na plnenie, sa dostala do dispozície odporcu, neuniesol tak dôkazné bremeno v tom smere, že určil čas splnenia záväzku podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené možno konštatovať, že predložením faktúry navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenie o výzve na plnenie. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka , pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Vzhľadom na to, že navrhovateľ si v konaní uplatňuje nárok na odplatu za rok 2008, tento svoj nárok si navrhovateľ mohol uplatniť najskôr dňa 1.1.2009. Všeobecná premlčacia doba začala plynúť dňa 2.1.2009 a uplynula dňa 2.1.2013. Keďže navrhovateľ podal žalobu na súd dňa 25.2.2013, teda po uplynutí 4 - ročnej premlčacej doby, ostáva preto konštatovať, že námietka premlčania bola vznesená dôvodne. V zmysle uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.