Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/361/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714200932 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714200932.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: S. Q., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom X., H. XXXX/XX, štátna občianka SR, t. č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou O. G., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, o zaplatenie 157,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 04. 12. 2014 č. k. 15C/66/2014 - 69, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 157,99 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 21. 08. 2010 do zaplatenia a ďalej vyčísleným úrokom z omeškania za obdobie od 21. 02. 2010 do 20. 08. 2010 vo výške 3,53 Eur. Uviedol, že Zmluvou o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 27. 09. 2012 medzi X. X., a. s. a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, predmetom postúpenia bola pohľadávka na základe Zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 25. 08. 2005. V zmysle uvedenej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej peňažné prostriedky, ktoré sa zaviazala za dohodnutých podmienok vrátiť. Úver bol poskytnutý vo výške 829,85 Eur, uplatnené boli len splátky úveru od 20. 02. 2010 v počte 7 do 20. 08. 2010 v celkovej výške 157,99 Eur. Okresný súd s poukazom na príslušnú právnu úpravu dospel k záveru, že na predmetnú právnu vec, ktorá je spotrebiteľskej povahy, dopadá právna ochrana vyplývajúca z ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka. Aj keď nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom a dopadá naň tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, ostáva však spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, a to ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zákonmi o spotrebiteľských zmluvách. Ide o typický občianskoprávny vzťah. Vzhľadom na to pri posudzovaní otázky premlčania v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka § 100 a § 101 a nie Obchodného zákonníka v zmysle návrhu žalobcu. Vzhľadom na to, že žaloba bola súdu doručená dňa 29. 01. 2014 a posledná splatnosť splátky, ktorú žalobca žiadal priznať, bola dňa 20. 08. 2010, považoval nárok žalobcu v celom rozsahu za premlčaný, nakoľko nebol uplatnený v 3-ročnej premlčacej dobe. S poukazom na ustanovenie § 5b Zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku, alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súd je z úradnej moci povinný prihliadnuť na premlčanie bez ohľadu na to, či sa ho dlžník v rámci spotrebiteľského vzťahu dovoláva. Naviac aj opatrovník žalovanej vzniesol námietku premlčania. Preto súd nárok žalobcu považoval za premlčaný v celom rozsahu, a preto ho ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p. tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli a ani žiadne nepožadovala. 2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Poukázal na to, že predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 25. 08. 2005, pričom v období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. Preto sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008. Pokiaľ teda pred týmto dňom bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Spravujú sa bez ohľadu na povahu účastníkov ustanoveniami Obchodného zákonníka. Poukázal na niektoré rozhodnutia súdov, ktoré judikovali, že aj v prípade spotrebiteľských úverov je potrebné otázku premlčania uplatneného nároku posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že žalobe bude vyhovené v celom rozsahu, resp. zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň uplatnil náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. 3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a tento podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Zásadnou a v podstate jedinou odvolacou námietkou žalobcu je posúdenie premlčania súdom prvej inštancie podľa Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa s odvolacou námietkou žalobcu nestotožňuje. 7. Podľa ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinného od 01. 05. 2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 8. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 05. 2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 9. Obe citované ustanovenia nadobudli účinnosť 01. 05. 2014, pričom právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia. Pokiaľ okresný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 04. 12. 2014, správne v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. ex offo skúmal, či navrhovateľom uplatnený nárok nie je premlčaný, pričom na premlčanie vzhľadom aj na povahu zmluvných strán, kedy je potrebné uvedenú úverovú zmluvu považovať za zmluvu spotrebiteľskú, vychádzal z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne ustanovenia § 101 a § 103. Pokiaľ dospel k záveru, že v danom prípade treba uplatnený nárok považovať za premlčaný, pretože nebol uplatnený v 3-ročnej premlčacej dobe podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, je potrebné jeho rozhodnutie považovať za správne, čomu svedčí aj pomerne početná judikatúra (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 8MCdo 3/2015, 4MCdo 17/2014, 8MCdo 13/2014). Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, a preto ho v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne a správne odôvodnené. 10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).