Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/955/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714203882 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714203882.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu L. F. JORAX, s miestom podnikania 962 12 Detva, Námestie Mieru 1395/25, IČO: 40 142 825, právne zastúpeného AK Ivan Dlhopolec, s. r. o., so sídlom 960 01 Zvolen, Námestie SNP 41, IČO: 36 867 306, v mene ktorej koná ako advokát JUDr. Ivan Dlhopolec, proti žalovanému L. K., bytom XXX XX Y., Y. XXX, občanovi SR, o zaplatenie sumy 275 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/108/2014 - 44 zo dňa 10. marca 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa (pozn. odvolacieho súdu - návrh na začatie konania, v súčasnosti podľa zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok označovaný ako žaloba) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Okresný súd rozhodol o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 275 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel dňa 21. 12. 2012 (ako aj s p. W. K.) zmluvu o pôžičke, na základe ktorej im poskytol sumu 550 €, čo obaja spoločne potvrdili na výdavkovom pokladničnom doklade a dohodli sa, že pôžička bude splatná do 31. 12. 2012. Dlžnú sumu však žalobcovi nevrátili. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd, ako súd prvej inštancie mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal, že uvedenú sumu žalovanému a p. K. vyplatil na základe zmluvy o pôžičke. Žalovaný i p. K. zhodne tvrdili, že sa jednalo o vyplatenie odmeny za prácu, ktorú vykonávali pre žalobcu a žalobca účelovo dopísal do dokladu, že sa jedná o pôžičku. Keďže sám žalobca sa vyjadril tak, že predmetné financie si mali žalovaný i p. K. odpracovať, z obsahu tohto vyjadrenia nevyplýva, že by sa malo jednať o pôžičku žalovanému alebo p. K., ale vyplatenie zálohy za prácu, ktorú mali obaja v budúcnosti pre žalobcu vykonať. Pre prípad, že by túto nevykonali, sa podľa žalobcu mali alternatívne dohodnúť, že žalovaný a p. K. túto sumu vrátia. Keďže ani jedna zo strán sporu nevedela súdu predložiť príslušné doklady týkajúce sa ich vzájomnej obchodnej spolupráce, súd nemal možnosť zhodnotiť, akým spôsobom a v akom rozsahu prebiehal vzájomný obchodný styk medzi žalobcom, žalovaným a p. K., a teda kvalifikovane zhodnotiť, o akú platbu sa malo jednať. 3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka. 4. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušiť z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, keďže v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., event. rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Tvrdil, že už v žalobnom návrhu tvrdil, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, bola dňa 21. 12. 2012 uzatvorená zmluva o pôžičke vo výške 275 €. Nakoľko táto bola uzatvorená v ústnej forme, o odovzdaní peňažných prostriedkov bol spísaný tzv. výdavkový pokladničný doklad, ktorý obsahuje označenie jeho ako veriteľa, žalovaného ako dlžníka a celkovú požičanú sumu ako aj účel výdaja peňažných prostriedkov, jeho podpis a podpis žalovaného ako osoby, ktorá vydané peňažné prostriedky prijala. Vzhľadom na uvedené tvrdil, že uzatvorenie zmluvy o pôžičke náležitým spôsobom preukázal a preukázal aj účel poskytnutia peňažných prostriedkov. Pokiaľ prvostupňový súd pri hodnotení dôkazov poukázal na to, že žalovaný mal možnosť vrátiť pôžičku aj takým spôsobom, že by si ju „odpracoval“, jedná sa o dojednanie, ktoré nespochybňuje uzatvorenie zmluvy o pôžičke, ale o dojednanie, ktoré súvisí s dohodnutou možnosťou vrátenia požičaných peňažných prostriedkov v rámci zmluvy o pôžičke. Tvrdenie žalovaného, že peniaze neboli vyplatené z iného titulu, v konaní preukázané nebolo. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu viazaný jeho rozsahom a dôvodmi (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v ďalšom len poukazuje. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a na základe skutkového stavu veci vyvodil z neho správne právne závery. Aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu žalobca v konaní nepreukázal uzavretie zmluvy o pôžičke, výdavkový pokladničný doklad, na ktorý poukazoval žalobca, nie je dôkazom o uzavretí zmluvy o pôžičke, najmä vzhľadom na tú skutočnosť, že samotný žalobca uzavretie zmluvy o pôžičke poprel. V zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pokiaľ sa žalobca a žalovaný dohodli, hoci aj na eventuálnom plnení spočívajúcom vo vrátení požičanej sumy vykonaním práce ako to tvrdil žalobca, nejde o povinnosť dlžníka vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu, a teda, nemôže ísť ani o pôžičku. V tomto smere sú závery okresného súdu v súlade s právnym a skutkovým stavom, a preto odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil z tých istých dôvodov. 8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že ich žalobcovi nepriznal, nakoľko v konaní úspešný nebol a žalovanému z toho dôvodu, že síce v konaní bol úspešný, a preto by mal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP), trovy odvolacieho konania mu ale žiadne nevznikli. 9. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).