Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/298/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714204486 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714204486.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej, v právnej veci navrhovateľa Čechová Insolvency Services, k. s. so sídlom Štúrova 4, Bratislava, IČO:47250771, správca konkurznej podstaty úpadcu P&LKW HOLDING, s. r. o. so sídlom Šustekova 37, Bratislava, IČO:35733683, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Čechová & Partners, s. r. o. so sídlom Štúrova 4, Bratislava, IČO:47249129 proti odporcovi CREATING, s. r. o. so sídlom Červená Hora 1642, Krupina, IČO:45848629, zastúpenému JUDr. Marianou Matulovou, advokátkou so sídlom Železničiarska 9, Banská Bystrica o zaplatenie 1.078,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15Cb/12/2014-88 zo dňa 9.4.2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 15Cb/12/2014-88 zo dňa 9.4.2015 v napadnutej časti výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.078,58 eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.441,72 eur od 14.6.2011 do 29.7.2011 a zo sumy 1.078,58 eur od 30.7.2011 do zaplatenia potvrdzuje. V napadnutej časti výroku, ktorým bol odporca zviazaný uhradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.005,26 eur mení tak, že odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 940,76 eur. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 83,76 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.078,58 eur spolu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania vo výške 1.005,26 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným dňa 31.3.2014 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 1.078,58 eur spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že navrhovateľ - úpadca evidoval proti odporcovi pohľadávku, ktorá vznikla na základe fakturácie spotreby pohonných hmôt na R1 za obdobie 4.5. -26.5.2011. Dňa 30.5.2011 vystavil úpadca odporcovi faktúru č. 5110399 splatnú dňa 13.6.2011 na sumu 3.441,72 eur. K splneniu časti záväzku došlo dňa 30.9.2011 vo výške 2.363,14 eur. Zvyšná časť záväzku vo výške 1.078,58 eur zostala neuhradená. Aj napriek výzve pokus o zaplatenie dlžnej sumy zostal neúspešný. Okresný súd dňa 19.5.2014 návrhu v plnom rozsahu vyhovel a vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote odporca odpor. V odpore namietal dôvodnosť uplatňovaného nároku a trval na tom, že sa jedná o duplicitné účtovanie 570 litrov nafty, ktoré už boli uhradené druhou jeho spoločnosťou pracujúcou na R1 pre úpadcu. Taktiež poukazoval na dohodu o vzájomnom započítaní oboch faktúr s tým, že záväzok je vyrovnaný. Žiadal ponížiť žalovanú sumu o čiastku 868,60 eur, čo predstavuje spotrebu za 570 litrov pohonných hmôt. Uznával nárok navrhovateľa vo výške 209,90 eur. Okresný súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v období od 4.5. - 26.5.2011 došlo k odberu PHM, čo nespochybňoval samotný odporca v objeme tam uvedenom. Jediný rozpor bol pri odbere 570 litrov, čo však odporca nepreukázal ohľadom duplicitného zúčtovania a platby. Navyše od r. 2011 od vystavenia oboch daňových dokladov - faktúr, tieto skutočnosti nenamietal a nie sú ani uvádzané v započítacích prejavoch, ktoré navyše zo strany odporcu podľa jeho slov boli akceptované, ale nie sú podpísané. Pokiaľ by sa malo duplicitné fakturovanie objemu 570 litrov, tak na jednu ako aj na druhú spoločnosť pána Výboha, ktorý je štatutárnym zástupcom odporcu, bolo by zrejme pochopiteľné, aby to bolo uvedené v dohode o započítaní pohľadávok medzi účastníkmi konania zo dňa 27.9.2011. Okresný súd ďalej konštatoval, že ani z tohto dokladu nevyplýva, že by tu bolo zo strany odporcu namietané duplicitné započítanie spotreby PHM v objeme 570 litrov zo 4.5.2011 a následne je možné konštatovať, že vyjadrenia odporcu potom vyznievajú nepresvedčivo a nepravdivo. Súd mal za to, že navrhovateľ jednoznačne preukázal dôvodnosť uplatňovaného nároku, predložil doklady preukazujúce zostatok dlhu odporcu voči úpadcovi vo výške 1.078,58 eur s tým, že časť pohľadávky vo výške 3.441,72 eur vyfakturovaná daňovým dokladom č. 5110399 zanikla zápočtom vo výške 2.363,14 eur ku dňu 29.7.2011,kedy sa pohľadávky stretli a kedy ako uviedol odporca tento započítací prejav akceptoval a podpísal. Pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho od splatnosti dlžnej sumy, t. j. od 14.6.2011 do 29.9.2011, kedy podľa ich vyjadrenia sa eviduje v účtovníctve úpadcu zánik pohľadávky zápočtom, súd v tejto časti návrhu nevyhovel a úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške síce priznal odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, ale len do zániku pohľadávky zápočtom, t. j. 29.7.2011. Súd mal za to, že práve z dôvodu zápočtu, kedy úpadca akceptoval započítanie vzájomných pohľadávok, došlo k zániku pohľadávky vo výške 2.363,14 eur. Preto vo zvyšku úrok z tejto čiastky nepriznal a návrh ako nedôvodný zamietol. Následne zo zvyšnej sumy 1.078,58 eur priznal odo dňa nasledujúceho po zápočte, t. j. od 30.7.2011 do zaplatenia. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania nakoľko neúspech mal v pomerne nepatrnej časti. Trovy konania boli priznané za zaplatený súdny poplatok vo výške 64,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 940,76 eur v súlade s vyhl. č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvoláva sa zároveň aj proti rozhodnutiu o trovách konania, pretože napadnutý rozsudok v časti vyčíslenia trov konania je nesprávny, nepreskúmateľný a priznal navrhovateľovi aj náhradu tých trov konania, na ktoré navrhovateľ nemá právny nárok. Odporca už v priebehu súdneho konania preukázal, že pre navrhovateľa vykonával v r. 2001 prepravné výkony na dvoch motorových vozidlách, ako subdodávateľ pri výstavbe diaľničných úsekov. V r. 2011 vykonával odporca túto prepravu dvomi vozidlami, ktoré síce boli vlastníctvom spoločnosti CREATING, s. r. o., ale prepravné výkony vykonávala tak spoločnosť CREATING, s. r.o. ako aj druhá spoločnosť odporcu AGROSLUŽBY, s. r. o. so sídlom Krupina. V rámci výkonu týchto subdodávateľských činností odporca odoberal od spoločnosti DRACAR SK, s. r. o. prostredníctvom navrhovateľa ako sprostredkovateľa aj pohonné hmoty - naftu do týchto motorových vozidiel a tieto pohonné hmoty mu boli navrhovateľom následne fakturované. Objem 570 litrov nafty zo dňa 4.5.2011 bol odporcovi duplicitne fakturovaný na obe jeho spoločnosti, a to tak na spoločnosť CREATING, s. r. o. súhrnnou faktúrou č. 5110399 zo dňa 30.5.2011 ako aj na spoločnosť AGROSLUŽBY, s. r. o. faktúrou č. 5110489 zo dňa 24.6.2011. V priebehu konania odporca predložil doklady - dodacie listy, ktoré boli navrhovateľom pripojené k jednotlivým faktúram. K faktúre č. 5110489 na spoločnosť AGROSLUŽBY, s. r. o. bol priložený riadny dodací list zo 4.5.2011 s podpisom šoféra nákladného vozidla a k faktúre č. 5110399 na spoločnosť CREATING mu boli priložené len rukou vypísané dodacie listy, zrejme niektorým z pracovníkov spoločnosti dodávajúcej pohonné hmoty - DRACAR SK, s. r. o. Pretože medzi navrhovateľom a odporcom dochádzalo v priebehu vzájomnej spolupráce k vzájomnému započítaniu pohľadávok a záväzkov, boli zhodou okolností obidve tieto faktúry predmetom vzájomného započítania - dňa 29.7.2011 medzi navrhovateľom a spoločnosťou CREATING, s. r. o. ako aj vzájomného započítania medzi navrhovateľom a spoločnosťou AGROSLUŽBY, s. r. o. z toho istého dňa. Odporca dodatočne po odovzdaní podkladov na zaúčtovanie (cca v mesiaci september 2011) zistil po podrobnom preverení dokladov účtovníkom, že sa jednalo o duplicitnú faktúru toho istého odberu pohonných hmôt zo 4.5.2011. Túto skutočnosť následne ústne a telefonicky oznámil konateľovi úpadcu a vzhľadom na neformálnosť vzájomných obchodných vzťahov sa spoľahol na tvrdenie, že sa na celú záležitosť pozrie a keďže ho následne nikto zo spoločnosti úpadcu počas obdobia troch rokov nekontaktoval s požiadavkou o úhradu faktúry, resp. rozdielu započítania, spoľahol sa na to, že celá záležitosť je vybavená. Aj s prihliadnutím na skutočnosť, že zo vzájomného započítania medzi navrhovateľom a spoločnosťou AGROSLUŽBY, s. r. o. vychádzal plusový rozdiel 155,--eur. O tom, že by mal mať nevyrovnané záväzky so spoločnosťou úpadcu sa odporca dozvedel až po podaní žaloby správcom konkurznej podstaty, kedy navrhovateľ až na poslednom pojednávaní vo veci dňa 9.4.2015 predložil „relevantný doklad“ - dodací list k faktúre č. 5110399 na spoločnosť CREATING, s. r. o., ktorým dokladoval odôvodnenosť celej fakturácie vrátane čerpania inkriminovaných 570 litrov nafty zo dňa 4.5.2011. Nesprávne vyhodnotenie súdu prvého stupňa vidí odporca práve v tom, že sa jednalo o ten istý dodací list - už prefotený aj s ostatnými dodacími listami patriacimi k súhrnnej faktúre, ktorý samotný odporca predložil ako dodací list k faktúre č. 5110489 na spoločnosť AGROSLUŽBY, s. r. o. Z navrhovateľom predloženej fotokópie je zrejmé, že sa jedná o následné dofotenie dokladu, ktorý pôvodne súvisel s inou faktúrou. Vzájomné započítanie pohľadávok síce svedčí o tom, že odporca vykonal započítací úkon vo vzťahu k obidvom faktúram, nie je však dôkazom o tej skutočnosti, že obidve faktúry boli vystavené dôvodne. Nesprávnym vyhodnotením predložených dôkazov súd uznal odôvodnenosť duplicitnej fakturácie tých istých pohonných hmôt a priznal navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie vo výške 868,68 eur. Podľa názoru odporcu z predložených dokladov vyplýva len dôvodnosť pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi vo výške 209,90 eur, čo je rozdiel medzi sumou 1.078,50 eur v Dohode o započítaní záväzkov a pohľadávok a sumou neoprávnenej fakturácie vo výške 868,68 eur. Ďalej odporca uviedol, že súdom priznané trovy konania vo výške 1.005,26 eur považuje za neadekvátne vysoké a výšku trov neodôvodnene priznanú. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je v časti o trovách konania neprehľadné a nepreskúmateľné. Odporca namietol, že súd priznal navrhovateľovi náhradu súdneho poplatku vo výške 64,50 eur, pričom správca konkurznej podstaty je zo zákona oslobodený od povinnosti hradiť súdny poplatok . Ďalej poukázal na ust. § 3 ods. 2 zák. č. 8/2005 Z. z. s tým, že správca by mal byť odborne a profesijne zdatný na výkon svojej funkcie, ktorú by mal vykonávať v zásade osobne, resp. spolu so svojimi zamestnancami. V danom konkrétnom prípade však správca konkurznej podstaty Čechová Insolvency Services, k.s., Štúrova 4, Bratislava poverila výkonom časti svojej správcovskej činnosti svojho spoločníka - správcu (samého seba) advokátsku kanceláriu Čechová & partners, s. r. o., Štúrova 4, Bratislava a od účastníka konania - odporcu požaduje úhradu trov právneho zastúpenia za činnosť, ktorá súvisí s plnením jeho povinností ako konkurzného správcu. Toto konanie považuje za konanie v rozpore s ust. zákona č. 7/2005 Z. z. a 8/2005 Z. z. a za neetické a z úrovne navrhovateľa za obchádzanie zákona. Je toho právneho názoru, že advokátska kancelária Čechová & partners, s. r. o. ako správca (spoločník Čechová Insolvency Services, k.s.) nemá nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. V odôvodnení priznaných trov konania je ďalej vyčíslená len jedna položka - cestovné vo výške 10,98 eur. Pritom hodnota ostatných priznaných trov konania je 726,06 eur. Takto vysoká suma je nelogická a z napadnutého rozhodnutia nie je absolútne zrejmé, aké trovy v akej výške navrhovateľ uplatnil a najmä aké trovy a v akej výške mu súd priznal. Z uvedených dôvodov odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že prizná navrhovateľovi náhradu sumy 209,90 eur bez povinnosti odporcu uhradiť navrhovateľovi trovy konania. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by zo strany navrhovateľa došlo k neoprávnenému vyfakturovaniu 570 litrov nafty na odporcu. Jediný dôkaz, o ktorý odporca opieral opodstatnenosť svojich tvrdení, bola faktúra č. 5110489 (vystavená na spoločnosť AGROSLUŽBY, spol. s r. o.) spolu s dodacím listom, ktorý navrhovateľ v účtovníctve úpadcu identifikoval ako dodací list k faktúre č. 5110399. Navrhovateľ predložil súdu faktúru č. 5110399 spolu s fotokópiami dodacích listov od spoločnosti DRACAR SK, s. r. o., z ktorých jednoznačne vyplýva, že 570 litrov nafty čerpal vodič M. pre vozidlo E. XXX B.. Poskytovateľom motorového vozidla E. XXX B. bol odporca, na ktorého bolo vozidlo zaregistrované. Vodič M. bol zamestnancom odporcu a nie spoločnosti AGROSLUŽBY, s. r. o., pričom tieto skutočnosti potvrdil v priebehu konania aj sám odporca. Navrhovateľ akékoľvek špekulácie o doložení a dofotení dodacieho listu zo dňa 4.5.2011 odmieta, nakoľko z predložených dodacích listov jednoznačne vyplýva, že sa týkajú jednej a tej istej faktúry vystavenej na spoločnosť CREATING, s. r. o., pričom túto obranu odporcu navrhovateľ považuje len za účelové zdržanie konania, resp. oddialenie zaplatenia splatných záväzkov odporcu. Odporca v priebehu celého konania nevysvetlil, z akého dôvodu faktúru č. 5110399 nikdy riadne nereklamoval a prečo na údajné neoprávnené fakturovanie 570 litrov pohonných hmôt nereflektoval ani v započítacích prejavoch. Skutočnosti spojené s údajnou reklamáciou faktúry neboli potvrdené ani výpoveďou svedka C. S., ktorý bol v rozhodnom čase konateľom úpadcu. Odporca nikdy nevyvrátil, že by predmetnú faktúru tak ako bola vystavená nezahrnul v účtovníctve alebo že by si neuplatnil odpočet DPH v plnom rozsahu. Skutočnosť, že spoločnosti AGROSLUŽBY, s. r. o. boli fakturované pohonné hmoty v určitom rozsahu, automaticky nedokazuje, že išlo o duplicitnú fakturáciu, nakoľko pohonné hmoty preukázateľne čerpal aj odporca aj spoločnosť AGROSLUŽBY, s. r. o. Navrhovateľ - konkurzný správca, ktorý v zásade vychádza v zmysle zákona vždy z účtovníctva úpadcu predložil všetky dôkazy potrebné na preukázanie žalovaného nároku, pričom zo strany odporcu nebol produkovaný žiadny relevantný dôkaz preukazujúci opodstatnenosť jeho tvrdení. Pokiaľ ide o argumentáciu odporcu, že správca konkurznej podstaty je osobou, ktorá musí mať potrebné vedomosti a schopnosti na riadny výkon správcovskej činnosti a teda osobne by sa mal zúčastniť konania, kde má postavenie účastníka poukázal navrhovateľ na ust. § 25 ods. 1 O.s.p. a na nález Ústavného súdu SR zo dňa 24.9.2008 sp. zn. II. ÚS 104/08, podľa ktorého „rozhodovanie súdu o náhrade trov v rámci incidenčného sporu sa riadi nepochybne ust. § 142 a nasl. O.s.p. o náhrade trov konania. To v praxi znamená, že ak správca konkurznej podstaty zastúpený v incidenčnom spore advokátom je úspešný, má nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia advokátom“. Uvedená otázka bola opakovane riešená judikatúrou slovenských súdov, ktoré dospeli k záveru, že správca konkurznej podstaty je v konaní v postavení riadneho účastníka konania, preto má právo, aby sa dal zastupovať advokátom na základe plnej moci a v prípade úspechu v konaní má právo na náhradu trov v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Žiadne zákonné ustanovenie nevylučuje, aby správca konkurznej podstaty, ktorý je právnikom, si nemohol zvoliť svojho zástupcu v konaní (napr. uznesenie NS SR zo dňa 30.7.2008 sp. zn. 1Obo/49/2007, uznesenie KS v Trnave z 31.10.2014 sp. zn. 21CoKR/8/2014). V opačnom prípade by nebol ako účastník konania v rovnoprávnom postavení s ďalšími účastníkmi v zmysle čl. 47 Ústavy SR a § 18 O.s.p. Uviedol, že navrhovateľ nesplnomocnil seba, nakoľko advokátska kancelária ČECHOVÁ & PARTNERS, s. r. o. predstavuje právnickú osobu odlišnú od osoby navrhovateľa a tento prípad nie je možné stotožňovať s príkladom uvedeným v odvolaní. Právo zvoliť si právneho zástupcu upravené v ust. § 25 O.s.p. nie je ničím obmedzené, a preto si účastník môže zvoliť právneho zástupcu podľa vlastného výberu. Trovy konania vyčíslil v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z., pričom základná sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby bola určená v súlade s ust. § 10 ods. 1 vyhl., a to z tarifnej odmeny 1.078,--eur. Navrhovateľ uviedol, že nežiadal o priznanie súdneho poplatku vo výške 64,50 eur, nakoľko bol od povinnosti zaplatiť súdny poplatok oslobodený. Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 83,76 eur, t. j. 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu odporcu vo výške 61,41 eur + režijný paušál v sume 8,39 eur + DPH v sume 13,96 eur. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, v ktorej bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi istinu spolu s príslušenstvom podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a v napadnutej časti výroku o trovách konania podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam ako aj vec správne právne posúdil. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.078,58 eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania vo výške 1.005,26 eur. Základnou odvolacou námietkou je tvrdenie odporcu, že odber 570 litrov nafty zo dňa 4.5.2011 bol navrhovateľom duplicitne vyfakturovaný na obidve spoločnosti odporcu, a to tak na spoločnosť CREATING, s. r. o., ako aj na spoločnosť AGROSLUŽBY, s. r. o., keď odporca v priebehu súdneho konania predložil doklady - dodacie listy, ktoré boli navrhovateľom pripojené k jednotlivým faktúram. Ďalšia námietka smerovala k tomu, že vzájomné započítanie pohľadávok nie je dôkazom o tej skutočnosti, že obidve faktúry boli vystavené dôvodne. Namietol tiež výšku priznaných trov konania, nepreskúmateľnosť rozsudku okresného súdu v časti náhrady trov konania a poukázal aj na nedôvodnosť priznania trov právneho zastúpenia navrhovateľovi, keďže podľa jeho názoru advokátska kancelária ČECHOVÁ & PARTNERS, s. r. o ako správca (spoločník Čechová Insolvency service, k.s.) nemá nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.078,58 eur, a to nezaplatenú časť záväzku odporcu z faktúry č. 5110399, ktorá bola vystavená na sumu 3.441,72 eur, z ktorej došlo k splneniu v časti, vo výške 2.363,14 eur. Tvrdil, že uvedenú pohľadávku eviduje navrhovateľ voči odporcovi na základe fakturácie spotreby pohonných hmôt na R1 za obdobie 4.5. - 26.5.2011. Odporca sa v priebehu konania bránil tou skutočnosťou, že pre navrhovateľa vykonával v r. 2011 prepravné výkony na dvoch motorových vozidlách ako subdodávateľ pri výstavbe diaľničných úsekov a odporca túto prepravu vykonával dvomi vozidlami, ktoré boli vlastníctvom spoločnosti odporcu, ale prepravné výkony vykonávala tak spoločnosť CREATING, s. r. o. - odporca ako aj druhá spoločnosť odporcu AGROSLUŽBY, s. r. o. a tvrdil, že odber 570 litrov nafty zo dňa 4.5.2011 bol navrhovateľom duplicitne fakturovaný na obidve spoločnosti, na spoločnosť CREATING, s. r. o. a spoločnosť AGROSLUŽBY, s. r. o. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, s čím sa v celom rozsahu odvolací súd stotožňuje, že k čiastočnému zániku záväzku odporcu vyplývajúceho zo žalovanej faktúry došlo Dohodou o započítaní pohľadávok a záväzkov medzi úpadcom a odporcom dňa 29.7.2011 (č.l. 40 spisu), ktoré započítanie samotný odporca nenamietal s tým, že v dohode o započítaní sa jednalo o pohľadávky navrhovateľa vyplývajúce z faktúry č. 51103999 , t. j. z faktúry, ktorá je predmetom tohto sporu na sumu 3.441,72 eur započítané s pohľadávkami odporcu z faktúr č. 2011001, 2011005, spolu vo výške 2.363,14 eur, teda sa jednalo o sumu, ktorá bola na základe uvedenej dohody o započítaní na žalovanú faktúru odporcom uhradená s tým, že rozdiel v prospech spoločnosti úpadcu zostáva vo výške 1.078,58 eur, t. j. vo výške žalovanej sumy. Následne dňa 29.7.2011 došlo k ďalšej Dohode o započítaní pohľadávok a záväzkov medzi úpadcom a spoločnosťou AGROSLUŽBY, s. r. o. Krupina (č.l. 42 spisu), kde bola ako pohľadávka navrhovateľa uvedená voči spoločnosti AGROSLUŽBY, s. r. o. faktúra č. 5110489 na sumu 868,68 eur a pohľadávky spoločnosti AGROSLUŽBY, s. r. o. voči navrhovateľovi faktúry č. 2011030 a 2011034 v sume spolu 1.023,68 eur, t. j. rozdiel v prospech spoločnosti AGROSLUŽBY, s. r. o. bol vo výške 155,--eur. Tvrdenie odporcu, že konateľ odporcu až dodatočne po odovzdaní podkladov na zaúčtovanie v mesiaci september 2011 zistil po podrobnom preverení dokladov účtovníkom, že sa jednalo o duplicitnú fakturáciu toho istého odberu pohonných hmôt zo 4.5.2011, a preto túto skutočnosť ústne a telefonicky oznámil konateľovi spoločnosti úpadcu pánovi S., nepovažoval odvolací súd za také tvrdenie, ktoré by mohlo preukazovať tvrdenie odporcu, že došlo k duplicitnej fakturácii 570 listov nafty, a to aj z toho dôvodu, že C. S. bol na pojednávaní pred okresným súdom vypočutý, uviedol, že nebolo v jeho kompetencii ako riaditeľa oddelenia techniky dopravy úpadcu uzatvárať takéto dohody o započítaní pohľadávok a záväzkov a ďalej na tvrdenie štatutárneho zástupcu odporcu, že rokoval s pánom S., pretože mal kontakt len na neho, preto mu telefonoval, že je problém s faktúrami, a stretol sa s ním na pumpe, tak si to len ústne vysvetlili, svedok uviedol, „že si myslí, že to bol pán S., majiteľ spoločnosti“. Z uvedené je zrejmé, že ani svedok S. nepotvrdil skutočnosti uvádzané odporcom v odvolaní, že mu konateľ odporcu oznámil, že je problém s faktúrami. Ak v septembri 2011, ako tvrdí odporca túto skutočnosť zistil, mal sa u navrhovateľa domáhať nápravy, prípadne predmetnú faktúru alebo dohodu o započítaní reklamovať. Žiadne takéto dôkazy odporca v konaní pred súdom nepredložil-. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky odporcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred prvostupňovým súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvého stupňa správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými v Občianskom súdnom poriadku. Súd prvého stupňa dospel k zisteniu pravdivého obrazu skutkového stavu a na tomto základe dospel k správnym právnym záverom. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorou súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.078,58 eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.441,72 eur od 14.6.201 do 29.7.2011 a zo sumy 1078,58 eur do 30.7.2011 podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s. p. ako vecne správny potvrdil. Odporca sa odvolal aj do časti výroku, ktorým ho súd zaviazal, aby nahradil navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.005,26 eur, z dôvodu, že ho súd zaviazal zaplatiť aj súdny poplatok vo výške 64,50 eur, ktorý navrhovateľ neplatil, pretože je ako správca od povinnosti platiť súdny poplatok oslobodený a namietal aj výšku trov právneho zastúpenia. Čo sa týka trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, pri ktorých odporca tvrdil, že rozhodnutie o nich je neprehľadné a nepreskúmateľné, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v tejto časti je riadne odôvodnené a preskúmateľné. Súd prvého stupňa uviedol, za ktoré úkony priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia, t. j. príprava a prevzatie zastúpenia, 3 x účasť na pojednávaní, odôvodnil, ktorý úkon právnej služby navrhovateľovi nepriznal, t. j. záverečný návrh doložený na pojednávaní dňa 9.4.2015, ďalej priznal 4 x režijný paušál v r. 2014 vo výške 8,04 eur, v r. 2015 8,39 eur. Okrem toho si právny zástupca navrhovateľa uplatňoval náhradu stratu času za 12 polhodín, cesty z Bratislavy do Zvolena a späť vlakom a náhradu cestovného na pojednávania dňa 9.4.2015 v sume 10,98 eur, ktorú doložil a preukázal kópiu cestovných lístkov. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že keďže je právny zástupca platcom DPH, celková suma odmeny za právne služby a režijného paušálu s DPH predstavovala súdom priznanú čiastku 929,78 eur a po pripočítaní cestovného 940,76 eur, spolu so zaplateným súdnym poplatkom vo výške 64,50 eur tak trovy konania predstavujú 1.005,26 eur. Odvolací súd preskúmaním odvolania v tejto časti zistil, že odvolanie je dôvodné, len čo sa týka priznania súdneho poplatku vo výške 64,50 eur navrhovateľovi, pretože navrhovateľ tento súdny poplatok v konaní neplatil, je od zaplatenia súdneho poplatku ako správca podľa ust. § 4 ods. 2 písm. m/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov oslobodený, preto okresný súd nedôvodne zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku. Preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti náhrady trov konania zmenil tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 940,76 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Odporca v odvolaní namietal aj priznanie trov právneho zastúpenia navrhovateľovi s odôvodnením, že správca by mal byť odborne a profesijne zdatný na výkon svojej funkcie, ktorú by mal vykonávať v zásade osobne, resp. spolu so svojim zamestnancami a v danom konkrétnom prípade poveril správca výkonom časti svojej správcovskej činnosti svojho spoločníka - správcu (samého seba) - advokátskou kanceláriou Čechová & partners, s. r. o. S touto námietkou odporcu sa odvolací súd nestotožnil. Správca ako navrhovateľ, má právo v konaní pred súdom dať sa zastupovať advokátom. Správca konkurznej podstaty je oprávnený v konaní dať sa zastúpiť právnym zástupcom, ktorého si zvolí. Takým zástupcom môže byť v súčasnosti aj advokát, pričom okolnosť, že správca konkurznej podstaty je sám advokátom, nemá na tento záver žiadny vplyv. Odmena správcu konkurznej podstaty nie je totožná s odmenou advokáta za poskytovanie služieb právnej pomoci. Odmena advokáta je spojená so zastupovaním správcu konkurznej podstaty ako účastníka konania v občianskom súdnom konaní. Správca konkurznej podstaty je v postavení riadneho účastníka konania so všetkými právami a povinnosťami v zmysle procesných predpisov upravených v občianskom súdnom konaní. Podľa § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Podľa § 25 ods. 1 O.s. p. ako zástupcu si účastník vždy môže zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Za služby právnej pomoci si advokát účtuje odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (rozsudok NS SR sp. zn. 1M Obdo V 10/2006). Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, keďže v časti priznanej náhrady súdneho poplatku bol odvolací súd povinný rozhodnutie okresného súdu zmeniť z toho dôvodu, že navrhovateľ o priznanie súdneho poplatku nežiadal, a napriek tomu mu ho okresný súd priznal, odvolací súd priznal trovy odvolacieho konania vo výške 83,76, t. j. 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 61,41 eur, režijný paušál vo výške 8,39 eur, 20 % DPH vo výške 13,96 eur (§ 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.