Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/407/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205802 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714205802.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. N. XX/XX, XXX XX L. , o vymoženie pohľadávky vo výške 867,01 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 6477/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 5Er/268/2014-74 zo dňa 30. mája 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 5Er/268/2014-74 zo dňa 30. mája 2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 5Er/268/2014-74 zo dňa 30. mája 2016 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 17.02.2014. 2. Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., so sídlom v Bratislave sp.zn. SR 11801/11 zo dňa 30.03.2012. 3. Preskúmaním exekučného titulu súd prvej inštancie mal preukázané, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval a priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, ktorú skutočnosť potvrdil aj oprávnený v podaní zo dňa 21.01.2016 označenom ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi konania dňa 28.03.2011 súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka a súčasne ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Konštatoval, že v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd povinný skúmať, či predložený exekučný titul obstojí z hľadiska vecnej správnosti, konkrétne, či bolo v rozhodcovskom konaní prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, rozpor s dobrými mravmi. 4. Súd prvej inštancie zistil, že v prejednávanej exekučnej veci sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprípustnosť použitia zmenky. 5. Po preskúmaní, či dohoda o vyplnení zmeniek v zmluve o úvere bola uzavretá platne, konkrétne či sa v prípade tejto dohody nejedná o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve súd prvej inštancie zistil, že dohodu o vyplnení zmeniek obsiahnutú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je potrebné v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ktoré je transpozíciou čl. 4 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, pričom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ a zákon sankcionuje absenciu tejto náležitosti tým, že v takom prípade sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dohoda o vyplnení zmeniek nebola s dlžníkom - spotrebiteľom individuálne dojednaná, ale je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dôsledkom jej uzavretia získal dodávateľ možnosť uplatniť pred rozhodcovským súdom nárok zo zmenky, do ktorej mohol sám vyplniť zmenkovú sumu tak,že táto bude pozostávať aj z nezaplateného poplatku za poskytnutie úveru, na ktorý pritom dodávateľ v dôsledku absencie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve nemá zákonný nárok a ďalej bude pozostávať z hrubo nevyvážených ustanovení zmluvy o úvere, ktoré sú samy o sebe spôsobilé naplniť definíciu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Zdôraznil, že dohoda o vyplnení zmeniek bola súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej v čase, kedy zákon výslovne zakazoval splnenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj jej zabezpečenie takéhoto splnenia zmenkou. Mal za preukázané, že dohoda o vyplnení zmeniek napĺňa hypotézu generálnej klauzuly obsiahnutej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka po jej posúdení vo vzťahu k ostatným dojednaniam predmetnej zmluvy o úvere. Dohoda o vyplnení zmeniek je ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Absencia dohody o vyplňovacom práve spôsobuje neplatnosť neúplne vystavenej zmenky. Rozhodcovský súd preto jednoznačne pochybil, keď na základe takejto zmenky priznal oprávnenému plnenie z dôvodu, že neprihliadol na neprijateľné podmienky v zmluve o úvere. 6. V danom prípade súd prvej inštancie mal za nepochybné, že úroková doložka na zmenke ako právny úkon, ktorým vznikol záväzok dlžníka platiť majiteľovi zmenky odplatu zo zmenkovej sumy vo výške 91,25 % ročne, t.j. úrok, ktorý za obdobie jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy, je v rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Úrokovú doložku na zmenke je preto ako priečiacu sa dobrým mravom nutné považovať podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Za rozporné s dobrými mravmi považoval tiež vyplnenie samotnej zmenkovej sumy, ktorej súčasťou je aj nezaplatený poplatok za poskytnutie úveru, na ktorý jednak oprávnený ako veriteľ v danom prípade nemal zákonný nárok a jednak jeho samotná výška je tiež bez pochybností v rozpore s morálkou a dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. 7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Podľa jeho názoru exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Súd prvej inštancie sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Konštatoval, že postupom súdu prvej inštancie v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. 8. Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, keďže dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Uviedol, že oprávnený s povinným uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Z uvedeného dôvodu poukázal na to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K námietke súdu prvej inštancie ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v súvislosti s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka uviedol, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci súd prvej inštancie konal nad rámec zákonných ustanovení. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 9. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo. 10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 11. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 16.02.2014 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 11801/11 zo dňa 30.03.2012. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu 907,01 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe blankozmenky vystavenej dňa 28.03.2011, ktorou žalobca (oprávnený) a žalovaný (povinný) zabezpečili svoj záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že v prejednávanej exekučnej veci sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na neprípustnosť použitia zmenky, ani na rozpor s dobrými mravmi. 12. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora z dôvodu, že v prejednávanej exekučnej veci sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na neprípustnosť použitia zmenky, ani na rozpor s dobrými mravmi. Oprávnený však v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil nesprávnosť napadnutého uznesenia. V odvolaní len namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a že medzi účastníkmi bola dojednaná platná rozhodcovská zmluva, t.j. odvolacie námietky nesúviseli s predmetom prejedávanej veci v tomto konaní. Vzhľadom na to, že podľa § 380 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a oprávnený v odvolaní nenamietal dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie predmetnú žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, odvolací súd sa týmito dôvodmi oprávneného nezaoberal. 13. Pokiaľ oprávnený namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom a poukázal na to, že okresný súd aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, odvolací súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú, pretože okresný súd v napadnutom uznesení na predmetnú vec uvedené ustanovenie neaplikoval. 14. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil. 15. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).